Unavene si sadla na stoličku v miestnosti s krbom; s nohami roztiahnutými v uhle, v akom dopadli na zem, s rukami medzi stehnami, a s pohľadom upretým do blba. Ani nerozmýšľala, ani sa nepozerala, len tak sedela. Zrazu jej začala byť zima, preto vstala a pochytila sa zakúriť. Vedľa krbu mala narúbané nejaké zásoby dreva. Vzala papier, menšie drievka, zápalky a nakoniec kresadlo, ktorým celú vec urýchlila. Mala strašnú chuť fajčiť - tak fajčila. Ovčie kože pred krbom priam volali po jej zadku. Ma
Noc. Niekto prichádza. Je to Utu, pomsta za všetko. Je to oheň, ktorý spaľuje nervové zakončenia, mozog a žalúdok. V nohách má olovo. Jej myseľ by mohla byť zahmlená, ale nie je. Vŕta sa v nej, pichá a škriabe; už je tu! "Zobuď sa. Zobuď sa ty mrcina!" Oheň je preč. Stále však bolo cítiť pach spáleniny a ona sa v ňom dusila. A tie nohy... Sadla si na kraj veľkej postele a tvár si zaborila do dlaní. Jej dych sa odrážal od rúk a zohrieval ju. Pomaly, opatrne, aby nedostala závrat, vstala a zišla d
Stuhnutou rukou ešte píšem list, prečo tak skoro musel som ísť oddane ležím, stopujem čas, zavieram oči, pociťujem mráz hľadím do prázdna, vidím len jas, zastreté ticho a plno mŕtvych fráz. Posledná minúta rýchlo mi plynie, som len motýľ, ktorý aj tak zahynie. uz je to rok priatel moj...
Alexander Dubček Dnes ubehlo 14 rokov od smrti jedného z najväčších Slovákov , Alexandra Dubčeka. Alexander Dubček sa narodil 27.11.1921 v Uhrovci , v dome , kde sa před vyše 100 rokmi narodil národny buditeľ Ľudovít Štúr.V roku 1925 sa mladí Alexander spolu s rodičmi , členmi družstva Interhelpo , vysťahoval do ZSSR , dnešného Kirgizstanu .Krátko potom , ako sa vrátil v roku 1938 do ČSR vstúpil do vtedy už ilegálnej KSS a zapojil sa do protifašistického odboja , ktorý vyvrcholil Slovenským
Bolo niečo po obede. Najedla sa - čo dala príroda - až sa jej z kečky parilo. "Dievča, čo nečítaš časopisy? Vyvážená strava..." A veď ani nečíta. Má doma kopu iných vecí, nejaké časopisy jej veru nechýbajú. Plno starých, veľmi starých a vzácnych kníh, vynálezov, či skôr výmyslov. Chodila a na päty sa jej lepila múdrosť sveta. Ona to dobre vedela a bola na to hrdá. Jej rodina ju na jednej strane obdivovala, na strane druhej nechápala. Ona chápala jedno i druhé a takto jej to vyhovovalo. Mala
človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem... vie niekto, ako ďaleko, či ako blízko bol človek bez mobilu, bez smsiek, bez netu, bez písmenkovania ... spoliehajúc sa na telefón, ktorý nikdy nebol tam, pri človeku, ktorého práve bolo tak veľmi treba ... vyberáme si, nie sme spokojní, potrebujeme stále dokonalejšie písmenkovanie, stále dokonalejšie služby, stále vyššiu rýchlosť, potrebujeme hneď teraz a okamžite ... človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem... to nie je zlé, taká je doba ... sme si mo
Vyšla si von sama so sebou. Stačilo vstať, i keď pred obedom. Nič nezjedla, nedala si čaj, ani kávu, neumyla si zuby, len si opláchla tvár vodou z kuchynského kohútika. Zišla dolu schodmi, prstami ťukala po zábradlí. V predsieni pocítila chlad vonkajšieho sveta, striaslo ju a prebralo k životu. Z vetchej drevenej skrinky vzala svoju koženú košeľu a obutá ešte z predchádzajúcej noci vyšla do ostrého slnka. Hoci bolo predpoludnie, nad tvrdou zemou sa ešte niesla hmla. Slnko sa v nej akoby rozplýva
Bratia. Prečo ste tak ďaleko? Vy sa túlate svojím svetom a trpíte, síce úplne inak ako ja... ale aj tak sme rovnakí. Je tak veľa rozdielov, ktoré nás spájajú, keď slnko ide do pekla. Keď miznú stopy po minulom, po tom, čo bolo, čo je tak dávne. A pre čo trpíme. Sme ako dvojčatá. Vy ráno vstanete do nového boja o život, kde nik nie je priateľ, nik nie je s vami, vy nie ste s nikým. A ja som tu a držím vám palce, plačem pre vás a prehrabávam sa v starých stopách po spomienkach. Bratia. Viem, že t
Necítim... neviem. Dvakrát sa mi to stalo. Vlastne som len videla a robila mechanické pohyby. Čím to bolo zapríčinené? Je zvláštne, že sa to stáva, človek zrazu prestáva byť človekom, je len telesná schránka, ktorá nič nevie. Nie je to ani pocit, veď necítim, len sa snažím rozmýšľať a ani to nejde. Vtedy len neviem. Prejde to a ja sa cítim ako zombie. Ako guma, ktorá ožila a rozmýšľa, čo bolo predtým. Keď bola len gumou. A znovu nevie, pretože nevedela ani vtedy. Ale aspoň cíti. Začne sa krútiť
Niekedy len tak žijeme. Totiž, ja. Žijem bez toho, aby som si uvedomovala prečo vlastne. Niežeby som z toho bola smutná. Neuvedomujem si to, len teraz ma to napadlo. Keď si napríklad tak detinsky spomeniem na toto leto. Bolo to také... okrajové. Prišla som s niekým, kto už predtým patril niekomu inému, no snažil sa patriť aj mne. Prišla som s osobou, ktorá patrila ďalšej a ešte ďalšej. Ktorá patrila trom osobám a potom mne. A tak som bola s jednou, dvomi, tromi aj štyrmi osobami v rozličnom čase
Posledný týždeň sa sám seba pýtam, aký to má zmysel. A hneď nasleduje ďalšia otázka. V čom vlastne hľadám ten zmysel? Bohužiaľ neviem odpovedať ani na jednu z nich. Cítim sa úplne vyhorený. Nesústredený. Osamotený. Som len jeden zo šiestich miliárd. Ak rátam len ľudí. Jeden z nespočetného množstva. Ak rátam všetkých živých tvorov. Ale aby som sa nedržal len tak pri zemi, bezvýznamnosť nadobúda väčší rozmer, ak do tejto frustrovanej myšlienky nezahrniem len súčastnosť, ale aj minulosť a budúcnosť
smútok mať na dosah ... ľudí okolo je priveľa, priveľa ruchov, priveľa hlasov, halas, krik, priveľa všetkého ... hovoriť, keď nechcem hovoriť , musím ... keď potrebujem hovoriť, nájsť človeka, ktorý je tu a teraz len pre mňa ... mlčať, len sa utiahnuť niekam do svoho kútika a mlčať ... vymlčať zo seba horkosť, mlčať ... vymlčať slzy, len tak pre seba, v samote, kde slzy netreba skrývať, kde môžu tiecť, kde môžu kričať, len vo svojom tmavom kútiku vykričať smútok, rozčarovanie, horkosť, skl
Súčasnosť a budúcnosť sociálnej demokracie Mnohokrát som si položil otázku , aká je reálna alternatíva voči SMERu-SD. Odpoveď je :Žiadna. Alternatíva voči KDH je SDKÚ , prečo to tak nie je aj u ľavice? Odpoveď je jednoduchá , v minulosti bola snaha vytvoriť silnú ľavicovú stranu , ale vtedy sa nemyslelo na to , čo sa stane , ak tá silná ľavicová strana zlyhá .SMER pohltil skoro všetky ľavicové strany , napr. SDSS , SDĽ. Trošku mi to pripomína vznik jednotnej kandidátky /Národná frontu/
moja skolska esej asi spred pol roka Alexander Solženicyn Jeden deň Ivana Denisoviča Túto knihu som si vybral preto , že o gulagoch sa málo hovorí a pritom tam zahynulo strašne veľa nevinných ľudí. Hlavnou postavou tejto novely je Ivan Denisovič Šuchov , človek ktorý bol počas druhej svetovej vojny odsúdený vo vykonštruovanom procese za vlastizradu a dostal 10-ročný trest v pracovnom tábore na Sibíri . Napriek tomu , že tres
Ráno sa začalo sľubne – skorými raňajkami a odvozom na letisko (spoločne s českou partiou), aj tu formality prebehli pomerne rýchlo a ocitli sme sa s palubnými vstupenkami prakticky pred vstupom do lietadla - smer Londýn. Biman nám to zariadil s týmto medzipristátím, do Európy sa odtiaľto zas až tak veľa nelieta. Bola som vcelku rada, konečne Európa a nejaká civilizácia. Naša radosť bola predčasná – a už si na to začíname zvykať. Pred vstupom do lietadla nám príjemne vyzerajúci Brit vysvetlil,
Ráno sa budíme v Dháke s tým, že večer by sme mali letieť. Inak máme pred sebou celý deň. A nemienime ho preflákať... Začíname fyzickou aktivitou. Naša izba se mení sa športovú halu a prebiehajú tu postupne súťaže v pretláčaní rukou, brušákoch na výdrž, stoji na hlave a sú predvádzané i akési gymnastické prvky. Ceny síce chýbajú (akurát Zuzana dostáva za víťazstvo v brušákoch hobla), nálada je ale dobrá. Nápady na izbové športy došli, presúvame sa teda na chodbu a naboso tu hráme futbal, najskô
Po mesiaci v Ázii si v Nemecku pripadám ako doma. Hneď na letisku nás odchytí šofér mikrobusu vyslaného českou cestovkou. Poteší to a nestrácajúc čas zakrátko smerujeme na Prahu. V mikrobuse je dobrá nálada, dopíjame vodku a zakrátko driememe. Idyla trvá len po nemecko–českú hranicu, kde vyvstáva ďalší problém. Cestovka totiž včera prepravila navyše skupinu desiatich Čechov, ktorí s ňou v podstate nič nemali, ale ako oficiálny prepravca ich musela deklarovať na colno-pasovej kontrole. A odrazu n
Dopoludnie bolo v znamení balenia, niektorí ešte dopisovali pohľadnice a kupovali posledné suveníry. Všetci minuli posledné rupie, veď čo s nimi ďalej. Tesne popoludní sme sa presunuli na káthmandské letisko. Bol s nami aj Javal, majiteľ tamojšej cestovnej kancelárie, a tak všetky formality prebehli bez problémov. Javal nám dal každej pekný pamätný list o účasti na expedícii, s menom a fotografiou v rámiku z ručne vyrobeného papiera. Rozlúčili sme sa (Javal je spoľahlivý človek i profesionál a v
Od rána vegetíme v hoteli. Čo sa týka stravy, Biman sa o nás stará dobre – máme tu raňajky aj obed, pretože sa letí až popoludní. Ubytované sme priamo v najrušnejšej turistickej štvrti, a tak doobeda vyrážame do káthmandských ulíc. Pri včerajšej večernej prechádzke ma fascinovali rozsvietené lampióny, tak si dnes jeden za dolár kupujem. Po obede končíme znova v našej obľúbenej pekárni na terase – tentokrát naposledy. Okolo štvrtej sme na letisku a po siedmej konečne odlietame – do bangladéšskej
Toto nie sú „pravé“ blogy. Je to môj himalájsky denník spred pár rokov, opisujúci deň po dni, čím žila na jednej výprave partia žien, z ktorých mnohé sa predtým navzájom vôbec nepoznali a na mesiac ich spojil spoločný cieľ – vyliezť na jednu šesťtisícovú himalájsku horu. Alebo skôr – čím žila jedna z účastníčok tejto výpravy. Je to súčasne jediný denník, ktorý som si kedy písala. Mená som zmenila, keď sa sem ale náhodou zatúla niekto udalosti znalý, nebude mať nijaký problém s identifikáciou. In
Ráno odlietame do Lukly – nastáva prvá krízová situácia, keď nás taxíky s celou ohromnou bagážou vyložili na káthmandskom medzinárodnom letisku namiesto vnútroštátneho – nasleduje chaotický presun na miesto odletu, vybavovanie nadváhy a podplácanie úradníkov. Lietadlo na nás počkalo (to by sa inde asi nestalo) a napokon úspešne odlietame. V Lukle nás čaká Hila, náš horský vodca, spoločne najímame osem šerpských nosičov. Nasleduje úplné prebaľovanie batožiny – veľký ťažký batoh do vreca pre nosič
Ráno o deviatej, po raňajkách a ďalšom prebaľovaní batohov, vyrážame na cestu do Namche Bazaru. Cesta vedie údolím rieky Dúdh Kosí (Mliečna rieka) – pomerne veľký ľadovcový tok, ktorého biela zakalená voda naozaj pripomína mlieko. Prvá polovica cesty do dedinky Monjo je pohodovka bez väčšieho prevýšenia a o dvanástej sme pri vstupe do Národného parku Sagarmatha, ktorý je hneď za touto dedinkou. Treba mať vopred vybavený trekking permit a zaplatiť vstupný poplatok. Po vyčkaní na ostatných členo
Aklimatizovali sme sa veľmi výdatne. Popoludní sme urobili výstup smerom na dedinku Khunde a vystúpili do výšky pribležne 3800 metrov, čo je prakticky rovnaká výška, do akej vystúpime zajtra. Tu sme v tráve zhltli olovrant a pokochali sa okolitou prírodou. Potom sme priam knižne – podľa všetkých doporučení pre postupný výstup do výšok – zostúpili na prenocovanie o 400 metrov nižšie – do Namche. Po večeri aklimatizácia pokračovala – v našom Valley View Lodge sme si spravili diskotéku – poslúžili
Dalo sa schudnut, kebyze chudnes konstantne postupne. Lenze ty si taka tlchuba, ze to uz asi ani pravda nie je. Chcel som, chcel by som... Najhorsie slovne spojenie. Nechaj si to pre seba. Tym nas nezatazuj.
Zistil som že nijako. Len teoreticky to vyzeralo že sa dá. Že budem furt bez peňazí, tým pádom nebudem jesť, bude energický deficit a schudnem. Ale vždy sa nejako dostanem k peniazom a to už dokopy nejde.
A oproti 1. septembru je to o koľko menej? Či do mája stále času dosť?
Si presne v polovici a neschudol si nielenže polovicu toho, čo si mal schudnúť, ale neschudol si vôbec nič! Aké vyžraté prasa si bol pred 4 mesiacmi, rovnaké vyžraté prasa si aj dnes. Ako chceš v novom roku schudnúť za 4 mesiace 40 kilov, keď si nebol schopný schudnúť v starom roku za 4 mesiace ani 20 kilov?? Však do mája času stále dosť, že ty tlčhuba?
Hovoris ocistu? Na ocistu mas lymfaticky system, pecen a oblicky. Zmyslom ocisty je uoratat v organizme, lenze ty ho ani nestihnes ocistit a hned ho zanesies bordelom. Ked chcee cistit, tak to sa tomas stravuj inym druhom potravy. To co ty das do seba nevycisti ani savo.
Na tie dalsie blaboly nemam naladu. Splietas dve na tri uz len aby si bol zaujimavy a ani nevies o com pises.
Ten kto nevie hospodarit sa pripravuje o svoju buducnost a ma vzdy hlboko do vrecka. Ked je niekto blby a
Pôst neslúži na chudnutie ale na očistu organizmu. A keď hladujem lebo nemám čo do úst, a dostanem sa náhodou k peniazom, tak mám tendenciu nekontrolovatelne jesť. Lenže ten kto nevie hospodáriť si nemá šancu zabezpečiť aby priebežne jedol, lebo na to by musel mať a priebežne peniaze. Takže ten kto nevie hospodáriť, môže buď hladovať alebo sa prejedať, ako na hojdačke, že buď to alebo to.
Kua, mas o 43kg viac ako ja. Neskutocne. Brrr, tolko by som v zivote nechcel mat a urobim pre to vsetko, aby som ani nemal.
To potom nie je post. Ak prerusovany, tak si nastuduj, co znamena prerusovany post. Ty mas vsak na mysli, nejest a ked najdes Ztka, tak ides nakupit. Podstatou postu je nejest pocas celej doby. Ty si opat prisposobujes nieco, co sa nema prisposobovat. Post sa robi za ucelom ocisty, zo zdravotnych dovodov. Na chudnutie je kaloricky deficit ale tak, aby si netrpel velky
119,6kg / 117cm
Oproti 1. decembru je to menej.
A dobrá správa je že idem držať pôst ktorý bude prerušený len občas ak nájdem Z-tká alebo niečo predám, ale to budú menšie porcie za pár €. Primárny pôst končí až v deň výplaty + 1 deň (keďže mám v inej banke účet ako zamestnávatel).