Nikdy som ziadnu vypravu neabsolvovala, nikdy som nemala moznost rozpravat sa s clovekom, ktory sa takejto vypravy zucastnil – a tvoje rozpravanie – tvoj himalajsky dennik je pre mna niecim, co mi priblizi pocity cloveka, ktory sam, na vlastnej kozi – na vlastnom tele pociti, co to je – dostat sa do vysky sesttisic metrov – pocity, ktore clovek v beznom zivote nema moznost nikdy zazit.Dakujem ti za napad zverejnit „svoj himalajsky dennik“... a tesim sa na dalsie pokracovania.

Ked sa "bezny clovek" dozvie z masmedii o prvej slovenskej zenskej himalajskej expedicii alebo vobec o nejakom podobnom velkom vykone, zda sa mu, ze vsetko ide ako po masle, ze vsetko je financovane a preorganizovane, komfortne (nosici, yaky) a ze vsetko prebieha hladko. Uz prve dni z Tvojho rozpravania ukazuju velmi nazorne zakulisie, ktore sa zda byt tvrdym chlebickom a Vas vtedajsi maly svet pravdepodobne mohol iba existovat len preto, ze ste dokazali vsetky konflikty v ramci vseobecneho dobra a prospechu vyriesit. Obdivuhodne, ked pises, ze ste vlastne v takej zostave nastupili po prvy raz...Zaujimalo by ma, ciste organizacne, ci kazdy robil vsetko, ci ste si nejako rozdelili ulohy a ked, tak ako.Tesim sa na vystup, je to velmi zaujimave citanie.

paráda :) lepšie ako detektívka ... to je od milovníka detektívok oooohromná poklona :) čakám na ďaľší diel ...

JoeCiste organizacne - ulohy neboli nejako presne podelene, samozrejme okrem mojej funkcie lekarky, ktora bola jasna a nastastie sa obmedzila len na riesenie pomerne banalnych problemov. Zvysne vyplynulo zo schopnosti, skusenosti, kondicie a momentalnej disponovanosti ucastnicok - tykalo sa to najma vlasteho lezenia na horu. Najskusenejsimi horolezkynami, a teda prirodzenymi lezeckymi liderkami boli Dina, Zuzana a Elena - ocakavalo sa, ze ak aj nikto iny, tak tieto tri hore vylezu.Vlastny napad ist na horu mala a vacsinu organizacnych uloh s tym spojenych zabezpecila Eva, pravom jej teda prisluchala funkcia sefky vypravy.Najkvalitnejsia a najrozsiahlejsia fotodokumentacia sa ocakavala od Tane, pasovanej za fotografku expedicie ( v tomto jej miestami naozaj nebolo co zavidiet ).Inak bola ale vacsina uloh spolocna pre vsetky a kazda sa ich zucastnovala rovnako.

miracleasi Ti padlo dobre, ze ste sa nakoniec s tym lekarom ceskej vypravy zhodli, resp. ze uznal, ze si postupovala spravne.Nie som isty, ci existuje nejaky lekar na svete, ktory dokaze dat stopercentnu garanciu... :)

JoeOno mi dal za pravdu predovsetkym dalsi vyvoj... Samozrejme som bola rada, ze som dobre zhodnotila situaciu, i ked, ako pises, stopercentnu istotu clovek nema nikdy - a najma nie v horach. Hlavne som bola ale rada, ze naozaj neslo o vaznejsiu vyskovu chorobu, pretoze jej zakladna liecba je jednoducha a zlozita zaroven - zostup do nizsej nadmorskej vysky. Vzhladom na podmienky a stav postihnuteho nie vzdy lahke - a niekedy nerealizovatelne...

miracle, práve som dočítal tvoj himalájsky denník a pretože od jeho uverejnenia už nejaký čas ubehol, dúfam že sa objaví i pokračovanie. teším sa na tvoje ďalšie zápisky, bolo to výborné čítanie a prajem ti veľa energie a elánu pri ďalších dobrodružstvách.