Skočiť na obsah

game's Blog

Blog vytvoril game v General

  • zápisov
    13
  • komentárov
    30
  • zobrazení
    27 403

O tomto blogu

"... letieť do stratosféry leštiť hviezdičky... "

Zápisy v tomto blogu

Queen v Budapešti 1986

V roku 1986 podnikla skupina Queen veľkolepé turné Magic Tour po celej Európe, samozrejme tej Západnej.   s jedinou výnimkou:   27. júla 1986 Queen vystúpila za Železnou oponou, v Budapesti, na vtedajšom Népstadione, pred viac než 80 000 divákmi. Predchádzajúce vystúpenie bolo vo Viedni, do Budapesti sa prepravili loďou po Dunaji, čiže prešli aj územím Slovenska. Bol to vtedy jeden z najväčších, ale pravdepodobne na tie časy najväčší koncert, aké sa uskutočnili vo Východnej Európe so zahraničnou
game

game

3

rozhovory na dosah

dvaja susedia sa stretávajú denne pri smetiakoch ... rozhovory ...   jeden deň k obligátnemu pozdravu : 1. ako sa máte, sused ? 2. dobre sused, dobre druhý : 1. čo máte nové ? 2. nič, len je dnes príjemný deň, susedko tretí: 1.váš pes zavýjal v noci ? 2. bol spln, zavrel som ho do pivnice štvrý: 1. a čo pani maželka ? 2. ále, je pár dní preč ďalší: 1. ten buchot bol od vás z pivnice ? 2. sused, vy máte ľahký spánok, dajte si mlieko na noc za dva dni : 1. aj mlieko som si dal, aj tak som počul
game

game

1

nepriznané myšlienky na dosah

všetko čo spravíš, povieš, vykonáš, nevykonáš, urobíš, neurobíš, nepovieš, zanedbáš, sedíš, stojíš, rozprávaš, píšeš, nepíšeš, mlčíč, nerobíš, hniješ, pýtaš sa, nepýtaš sa, ideš, nejdeš, voláš, nevoláš, robíš, myslíš, nemyslíš, uvažuješ, prekecáš, chybuješ, spravíš, kúpiš, nevieš, vieš, rozmýšľaš, nerozmýšľaš, odťahuješ sa, nestaráš sa, staráš sa, povieš, nepovieš, plačeš, neplačeš, vysvetľuješ, nevysvetľuješ, porobíš, neporobíš, miluješ, nemiluješ, žiješ, nežiješ všetko sa ti zráta, všetko jedn
game

game

4

virtualita na dosah

spomienka na blízkeho človeka, ktorý bez virtuálneho sveta, bez existencie počítačov žil vo virtualite ... deň čo deň cesta do krčmy, domov, vyspať sa, a po nociach čítať a žiť vo fiktívnom svete kníh, fiktívnych hrdinov, fiktívnych krčmových rečí ... bol to jeho virtuálny svet .   či existuje hranica medzi reálnym a virtuálnym svetom ? musí existovať ?   nemusí nemusí existovať, ale existuje, tá hranica tam je, pokiaľ človek dovolí, chce, aby tam bola ...   okrem toho nikoho život nie je len
game

game

10

práve ničota - na dosah

niečo sa stráca, mizne medzi prstami, ako suchý piesok, neodvážim sa pohnúť dlaňou, aj tak mizne záhadne, v jemných obláčikoch prachu, v slnečnej žiare, v jarnom vánku, prepadáva cez prsty a mizne, mizne keď budem držať dlane plné piesku dosť dlho nepohnuto, nakoniec mi v nich nezostane nič myslím si, že som ktovieaký hrdina som len ubolené klbko, ktoré stráca ešte aj ten piesok už neviem dať nič, bolí ma krk od zadržiavaného plaču a slzy maskujem nádchou a smrkaním zrazu len bolesti celé hromad
game

game

4

sny mať na dosah

môžeme žiť bez snov ? ... aj tie blúznivé. nezmyslené, nočné ... keď sa mozog vysporiadava so svetom, vypína gombíky a preľaďuje stanice a je z toho jedna veľká mätež ... a premiešané desy a túžby a strach a pán Freud by z nás mal zrejme občas radosť ... niekedy kúsky, útržky, niekedy deje, historky, príbehy a v poslednom čase sa mi sníva takmer výlučne farebne dokonca so zvukom ...   môžeme žiť bez snov ? ... bez tých, ktoré snívame v bdelom stave, s otvorenými očami ... predstavy, očakávania
game

game

1

človeka mať na dosah

človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem... vie niekto, ako ďaleko, či ako blízko bol človek bez mobilu, bez smsiek, bez netu, bez písmenkovania ... spoliehajúc sa na telefón, ktorý nikdy nebol tam, pri človeku, ktorého práve bolo tak veľmi treba ... vyberáme si, nie sme spokojní, potrebujeme stále dokonalejšie písmenkovanie, stále dokonalejšie služby, stále vyššiu rýchlosť, potrebujeme hneď teraz a okamžite ...   človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem... to nie je zlé, taká je doba ... sme si mo
game

game

0

smútok mať na dosah

smútok mať na dosah ... ľudí okolo je priveľa, priveľa ruchov, priveľa hlasov, halas, krik, priveľa všetkého ... hovoriť, keď nechcem hovoriť , musím ...   keď potrebujem hovoriť, nájsť človeka, ktorý je tu a teraz len pre mňa ... mlčať, len sa utiahnuť niekam do svoho kútika a mlčať ...   vymlčať zo seba horkosť, mlčať ... vymlčať slzy, len tak pre seba, v samote, kde slzy netreba skrývať, kde môžu tiecť, kde môžu kričať, len vo svojom tmavom kútiku vykričať smútok, rozčarovanie, horkosť, skl
game

game

1

len mlčať na dosah ...

spolu mlčať ... nič iné, len mlčať, dnes nič iné... je zvláštny deň je smutný deň je mĺkvy deň, je to taký deň... keď príliš spomíname keď príliš chceme keď sa nedarí, je nevľúdno a pršavo a šedo a v mysli zmätené myšlienky ...   spolu mlčať ... nič iné ... keď netreba hovoriť netreba ľudí netreba nikoho netreba nič, bez hlasu a bez spomienok bez myšlienok dnes žiadne slnko žiadne hviezdy žiadne nič ...   spolu mlčať ... nič iné, len mlčať ... cítiť že sme že dýchame že žijeme že ke
game

game

0

priateľov mať na dosah ....

čím to je ? čím to je, ako sa stane, že dieťa má svojho prvého priateľa ...niekoho, s kým sa pobije v pieskovisku, s kým sa bude otĺkať lopatkou a vedierkom... a s kým sa bude možno priateliť celý život ... s niekým si nesadneme, nevieme si rozumieť... nejde to, a nikdy zo známosti priateľstvo nebude ... celý život ... prechádzame davom ľudí ... denne stretávame nových ... a nájsť medzi nimi priateľa je ťažké ...   čím to je ? kráčame životom, život nám pripravuje netušené cesty, dostávame sa
game

game

0

detstvo mať na dosah ...

koľko zo svojho detstva človek berie so sebou ? až kým má ešte pamäť, až kým vie spomínať ... nie každý spomína... málokto si pamätá .... sú ľudia, ktorí sa stanú dospelými a okamžite zabudnú, že boli deťmi ... sú ľudia, ktorí sú tak strašne dospelí, akoby nikdy neboli deťmi ... a neradi spomínajú na to, keď niečo nemali, keď neboli dôležití a behali s ostatnými nedôležitými za loptou ... a nemali symboly statusu, a nemali najnovší model auta ... poznám zopár takýchto ľudí .... našťastie ich je
game

game

0

minulosť na dosah ...

ako ľahko, ako ťažko človek zabúda ? dnes patrí vďaka jednému členovi tohto fóra ... ... znovu chodím po strmých uličkách ako pred rokmi ... nezabudla som, len sa mi pripomenul ten pocit, pohľad, zanedbané domy, droliace sa murivo, stáročia histórie, dych minulosti, strasti mladosti, spolupatričnosť s ľuďmi, s ktorými sme si blízki dodnes ... v dnešnom svete, keď každý ťahá inam, keď žijeme svoje životy roztrúsení po svete... ...a navždy patríme spolu a je to nesmierne vzácne, je to sviatok, ke
game

game

1

voľný priestor mať na dosah ...

ako sa človek dostane k voľnému priestoru ? vyjde do polí, kde medzi ním a modrým nebom už nie je nič ... alebo sa večer čo večer, noc čo noc díva na hviezdy ... a medzi ním a čiernym vesmírom a miliardami hviezd nie je nič ... len prázdnota prázdnota, ktorá je plná, ktorá hovorí všetkymi jazykmi celého sveta, jazykmi neznáma, jazykmi hviezd... a noc čo noc zdraví svoje hviezdy a má svojich kamarátov tam hore ... a zakaždým slušne pozdraví ... ahoj, Alkor, vidím ťa Mizar ... a urobí si z toho k
game

game

5
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov