človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem...

vie niekto, ako ďaleko, či ako blízko bol človek bez mobilu, bez smsiek, bez netu, bez písmenkovania ... spoliehajúc sa na telefón, ktorý nikdy nebol tam, pri človeku, ktorého práve bolo tak veľmi treba ...

vyberáme si, nie sme spokojní, potrebujeme stále dokonalejšie písmenkovanie, stále dokonalejšie služby, stále vyššiu rýchlosť, potrebujeme hneď teraz a okamžite ...

človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem...

to nie je zlé, taká je doba ... sme si možno bližšie, sme dosiahnuteľní, hneď a okamžite ...

alebo nedosiahnuteľní, rovnako ako kedysi, len stačí niečo nezapnúť, na niečo nekliknúť, stačí, aby nás mal niekto práve dosť, aby niekto práve nemal chuť, aby niekto riešil svoj život a na náš nemal čas ... stačí nemať signál, stačí nemať net, stačí, aby sme boli znovu sami ... na celom svete sami...

človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem...

nakoniec sa dostanem aj tak k tomu, že celá technika, pokrok, miniaturizácia, počítače, web, mobily, všetko je nanič, keď tam na druhej strane nie je človek ...

až keď nie je, vtedy nastáva des ... včera mi jeden priateľ pripomenul dobu, keď nestačilo napísmenkovať správu, keď ani telefón nebol samozrejmý, keď nebolo komu napísať sms, nebolo fórum : poraďte ...

keď pri ľudskej zlobe človek zostal sám ... a riešil svoje problémy bez pomoci, ako sa dalo ... keď nebolo nikoho, nikde nikoho, koho anonymne, nenápadne prosiť o pomoc .... a išlo to aj tak ... riešili sme ako sa dalo ... taká bola doba ...

len človek sa nemení ... ľudské problémy sú stále rovnaké ... je jedno, nakoľko pretechnizovaná je doba ...

človek, ktorý je tu, keď ho potrebujem...

niekto sa ma spýtal, prečo sa nedávam do neviditeľného módu, prečo chcem odpovedať na každého a na všetko .... skutočne je toho občas dosť ... a mám z toho nervy a len čakám, kedy komu pošlem nesprávnu odpoveď, ale milujem to ... pretože tam na druhom konci je človek ...

keď čaká na mňa, keď mu to za to stojí, tak si počká ... keď nie, nepočká ... celý život vyrábame chyby ... zrejme si ich aj tak musí každý prejsť sám ... ale keď už som tu, aspoň sa pokúsim ... byť človek, ktorý je tu, keď ho niekto potrebuje ....

niekedy mám tendencie spasiť celý svet ...a chybujem aj ja ...

iná už asi nebudem, prepáčte mi to ...

viem, aké to je, keď na tej druhej strane nikto nie je