práve ničota - na dosah
niečo sa stráca, mizne medzi prstami, ako suchý piesok, neodvážim sa pohnúť dlaňou, aj tak mizne
záhadne, v jemných obláčikoch prachu, v slnečnej žiare, v jarnom vánku, prepadáva cez prsty a mizne, mizne
keď budem držať dlane plné piesku dosť dlho nepohnuto, nakoniec mi v nich nezostane nič
myslím si, že som ktovieaký hrdina
som len ubolené klbko, ktoré stráca ešte aj ten piesok
už neviem dať nič, bolí ma krk od zadržiavaného plaču a slzy maskujem nádchou a smrkaním
zrazu len bolesti celé hromady, už je to príliš dlho, už je to dlho, a stratosféra je tak strašne ďaleko, túžby aj radosti sú zrazu tak ďaleko, a kto ma potrebuje ... nikto
bolí ma v krku od prehĺtaných sĺz, bolí ma nepotrebnosť, bolí ma bolesť, bolí ma zranený prst, bolí ma, že niekoho iného bolí
modrý vták sa na mňa s prehľadom vykašľal
nepotrebuje ma
načo to všetko
neznášam slovo pomoc, hľadám synonymum, nenachádzam, neviem už dať nič
len bolím a nie som k ničomu
už asi neviem dať nič hodnotné, jedine seba a to nepotrebuje nikto
kopím na seba chyby, mám pocit, že iné ani nerobím, len chyby, hromady, kopce, plné dlane, ale tieto nezmiznú
som neviditeľná, práve ma pohltila ničota
4 Komentáre
Odporúčaný komentár
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz