Skočiť na obsah

hisham's Blog

Blog vytvoril hisham v General

  • zápisov
    9
  • komentárov
    5
  • zobrazení
    6 240

O tomto blogu

netreba

Zápisy v tomto blogu

Speváčka

V bare kdesi na kraji veľkomesta sa prevaľoval cigaretový dym. Pedantne poukladané okrúhle stolíky pôsobili s ľuďmi nanajvýš neusporiadane. V miestnosti nik nechodil, všetci sedeli, a tak nepohyby kompenzovali bezduchým rozprávaním. Veď bola sobota večer. Je desať hodín, na pódium prichádza tmavovlasá žena v červených šatách. Tlmené svetlá teraz všetky dopadali na ňu. Hostia akoby si všimli kapelu, ktorá sa na pódiu ladila už dobrých 20 minút, až s príchodom tejto ženy. Objala mikrofón
hisham

hisham

0

K.b.h. V - Final K.b.h.

Brnk, brnk. Ami - Emi - Ami - Emi, Ami - C - Ami - C, tralala la laaa la... Už hodnú chvíľu prehadzovala akordy a zarovno s nimi si vymýšľala slová: "Pôjdeme do hôr ďaleko... Zalezieme do nôr hlboko..." Spievala poriadne nahlas, veď aj bola trochu povzbudená vínkom z pivnice. Vyzerala výborne, aj keď o tom vôbec nevedela. Nevnímala sa, ale bolo jej hej. Buch. "... a tam si posadáme, pojeme zásoby, do nosa si dáme! ..." Buch. BUCH BUCH. " - " Ticho. BUCH BUCH BUCH. "Čo je to? Há?" To adresovala m
hisham

hisham

0

K.b.h. IV

Unavene si sadla na stoličku v miestnosti s krbom; s nohami roztiahnutými v uhle, v akom dopadli na zem, s rukami medzi stehnami, a s pohľadom upretým do blba. Ani nerozmýšľala, ani sa nepozerala, len tak sedela. Zrazu jej začala byť zima, preto vstala a pochytila sa zakúriť. Vedľa krbu mala narúbané nejaké zásoby dreva. Vzala papier, menšie drievka, zápalky a nakoniec kresadlo, ktorým celú vec urýchlila. Mala strašnú chuť fajčiť - tak fajčila. Ovčie kože pred krbom priam volali po jej zadku. Ma
hisham

hisham

0

K.b.h. III

Noc. Niekto prichádza. Je to Utu, pomsta za všetko. Je to oheň, ktorý spaľuje nervové zakončenia, mozog a žalúdok. V nohách má olovo. Jej myseľ by mohla byť zahmlená, ale nie je. Vŕta sa v nej, pichá a škriabe; už je tu! "Zobuď sa. Zobuď sa ty mrcina!" Oheň je preč. Stále však bolo cítiť pach spáleniny a ona sa v ňom dusila. A tie nohy... Sadla si na kraj veľkej postele a tvár si zaborila do dlaní. Jej dych sa odrážal od rúk a zohrieval ju. Pomaly, opatrne, aby nedostala závrat, vstala a zišla d
hisham

hisham

0

K.b.h. II

Bolo niečo po obede. Najedla sa - čo dala príroda - až sa jej z kečky parilo. "Dievča, čo nečítaš časopisy? Vyvážená strava..." A veď ani nečíta. Má doma kopu iných vecí, nejaké časopisy jej veru nechýbajú. Plno starých, veľmi starých a vzácnych kníh, vynálezov, či skôr výmyslov. Chodila a na päty sa jej lepila múdrosť sveta. Ona to dobre vedela a bola na to hrdá. Jej rodina ju na jednej strane obdivovala, na strane druhej nechápala. Ona chápala jedno i druhé a takto jej to vyhovovalo. Mala
hisham

hisham

0

K.b.h.

Vyšla si von sama so sebou. Stačilo vstať, i keď pred obedom. Nič nezjedla, nedala si čaj, ani kávu, neumyla si zuby, len si opláchla tvár vodou z kuchynského kohútika. Zišla dolu schodmi, prstami ťukala po zábradlí. V predsieni pocítila chlad vonkajšieho sveta, striaslo ju a prebralo k životu. Z vetchej drevenej skrinky vzala svoju koženú košeľu a obutá ešte z predchádzajúcej noci vyšla do ostrého slnka. Hoci bolo predpoludnie, nad tvrdou zemou sa ešte niesla hmla. Slnko sa v nej akoby rozplýva
hisham

hisham

0

Bratia

Bratia. Prečo ste tak ďaleko? Vy sa túlate svojím svetom a trpíte, síce úplne inak ako ja... ale aj tak sme rovnakí. Je tak veľa rozdielov, ktoré nás spájajú, keď slnko ide do pekla. Keď miznú stopy po minulom, po tom, čo bolo, čo je tak dávne. A pre čo trpíme. Sme ako dvojčatá. Vy ráno vstanete do nového boja o život, kde nik nie je priateľ, nik nie je s vami, vy nie ste s nikým. A ja som tu a držím vám palce, plačem pre vás a prehrabávam sa v starých stopách po spomienkach. Bratia. Viem, že t
hisham

hisham

0

To...

Necítim... neviem. Dvakrát sa mi to stalo. Vlastne som len videla a robila mechanické pohyby. Čím to bolo zapríčinené? Je zvláštne, že sa to stáva, človek zrazu prestáva byť človekom, je len telesná schránka, ktorá nič nevie. Nie je to ani pocit, veď necítim, len sa snažím rozmýšľať a ani to nejde. Vtedy len neviem. Prejde to a ja sa cítim ako zombie. Ako guma, ktorá ožila a rozmýšľa, čo bolo predtým. Keď bola len gumou. A znovu nevie, pretože nevedela ani vtedy. Ale aspoň cíti. Začne sa krútiť
hisham

hisham

2

Keď len tak žijem...

Niekedy len tak žijeme. Totiž, ja. Žijem bez toho, aby som si uvedomovala prečo vlastne. Niežeby som z toho bola smutná. Neuvedomujem si to, len teraz ma to napadlo. Keď si napríklad tak detinsky spomeniem na toto leto. Bolo to také... okrajové. Prišla som s niekým, kto už predtým patril niekomu inému, no snažil sa patriť aj mne. Prišla som s osobou, ktorá patrila ďalšej a ešte ďalšej. Ktorá patrila trom osobám a potom mne. A tak som bola s jednou, dvomi, tromi aj štyrmi osobami v rozličnom čase
hisham

hisham

3
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov