Jump to content

  • Blog Statistics

    172
    Total Blogs
    527
    Total Entries

Blogs

Himalájsky denník

21. apríla – Výstup z Tangboche do Pheriche

Ráno sa pre nás začína oveľa skôr – už o pol piatej ideme fotografovať východ slnka. Za týmto účelom podnikáma s Táňou, Dinou a Jarmilou snáď hodinový strmý výstup nad Tangboche. Vyšli sme ešte za tmy, no prakticky o hodinu je jasný deň. Čosi fotíme, pijeme čaj a schádzame dolu akurát na raňajky, po ktorých sa cítim unavená tak akurát do postele... Namiesto toho nás čaká výstup do Pheriche (4243 m) – dlhý, ale nie príliš strmý, s prekonaním magickej hranice 4000 metrov, za ktorou už údajne hrozi
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

22.apríla – Aklimatizačný deň v Pheriche

Ktosi správne podotkol, že najviac problémov mávame v aklimatizačných dňoch... Dnes sme dopoludnia vystúpili asi o 200 metrov nad Pheriche, kde sme pri čortene posedeli a pokecali, vychutnávajúc teplo slnečných lúčov. Teplo je všeobecne stále vzácnejšie, po nociach už pravidelne mrzne. Cestou späť sme sa zastavili v tunajšej nemocnici – je vybavená temer výlučne pre obete výškovej choroby, vrátane jednoduchého pretlakového vaku a kyslíka. Sú tu dvaja lekári, dnes mala službu mladá Angličanka, kt
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

23.apríla – Z Pheriche do Lobuche (4920 m)

Zatiaľ najväčšie prevýšenie – a v najväčšej výške. Ráno som do seba natlačila dva zemiaky od večere plus salámu, čapátí, ktoré bol na raňajky, som zbalila do batoha a mám ich tam doteraz. Cesta je prakticky trvale do kopca a pohybujeme sa ako slimáky – po hodine šliapania tiahlym údolím za Pheriche sa ohliadam dozadu a zdá sa mi, že sme stále len kúsok za dedinou. Mimochodom, v Pheriche u Hilu bolo dosiaľ najhoršie ubytovanie po všetkých stránkach. Na polceste je dedinka Dugla, kde sme plánova
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

24.-25.apríla –Aklimatizačný výstup na Kala Pathar

Ráno sme sa vyhrabali neobvykle skoro, už o pol siedmej a úplne naľahko. Až do Gorak Shepu to bola vcelku pohoda, odtiaľto je Kala Pathar konečne vidieť – odpudzujúca hora kamenia, ktorá popri sedemtisícovke Pumori v pozadí vyzerá úplne nepatrná. Ostatné kopce v okolí však stoja za to – Everest je odtiaľto vzdialený 10 kilometrov vzdušnou čiarou, vidno celý ľadopád Khumbu s everestským base campom na jeho začiatku, a tiež Nupce, kde sme videli padnúť lavínu. Výstup na Kala Pathar je horší, ako s
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

26.apríla – Výstup z Pheriche do Chukungu (4730 m)

Tiahle príjemné a nijako nie strmé stúpanie cez Dingboche a potom údolím ľadovcovej riečky Imja Khola. O pár hodín sme v Chukungu – dedinka s priamym výhľadom na náš kopec Island Peak a naše posledné spanie v lodgi, od zajtra už len stany. Je tu už dosť zima a tak sa v skorý podvečer všetci tiesnime v lodgi okolo kachieľ s jačími hovienkami. Komín im tu kupodivu ťahá dobre a tak miestnosť nie je zaplavená ostrým štipľavým zápachom zo spaľovaného jačieho trusu, ako tu býva dosť obvyklé.
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

27.apríla – Z Chukungu do base campu (5087 m)

Ráno, keď sme už boli pobalení a stačilo hodiť vrecia na jaky a vykročiť, dostal Hila jeden zo svojich geniálnych nápadov – a síce, že by sme mohli ísť do základneého tábora až zajtra. Časť nášho kolektívu tento návrh za až taký scestný nepovažovala (aklimatizácia...). Naše rebelanské jadro spolu s Petrom, ktorý mal na danú tému s Hilom nie zrovna spoločenskú konverzáciu, však dosiahlo, že sa jaky napokon naložili a pohli. V Chukungu ostala Jarmila a Eva, ktorej bolo zle – dohonia nás zajtra.
miracle

miracle

1
Himalájsky denník

28.apríla – Do výškového tábora

Tábor, ktorý máme po dohode spoločný s Petrovou výpravou, je vo výške asi 5280 metrov - na skalnom výčnelku sme tu postavili jeden väčší stan, kde si každý nechal, čo uznal za vhodné. Nechystám sa na vrchol, tak som vyniesla nejaký materiál Táni a Dáši. Chalani potom popoludní idú ďalej a vybudujú ďalší vyšší tábor, kde väčšina z nich vrátane našej Zuzany i prespí. My ostatní zostupujeme do base campu a môžem zodpovedne vyhlásiť, že mi to stačilo. Po návrate snáď hodinu sedíme s Dinou a Táňou v
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

29. apríla – Pokus o vrchol

Ráno vstávam po rušnej noci s vyprevádzaním lezeckej časti výpravy. Luxus – povaľujem sa v stane pod dvoma spacákmi, počúvam walkmana a nechám sa prebrať až prvými slnečnými lúčmi, ktoré sa náhle prehupnú ponad protiľahlý masív Baruntse, osvetlia celý tábor a rýchlo menia srieň na stanoch na kvapky vody. Čoskoro je teplo a dokonca ani nefúka. Vyliezam zo stanu, stretávam sa s Majou v kuchyni a s chuťou do seba lejem polievku. Potom idem po vodu a zostupujúcu zo svahu so štyrmi fľašami ľadovej v
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

30.apríla – Rozhodovanie

Pre väčšinu kolektívu je to posledný deň v základnom tábore. Časť sa ale s nedobytým vrcholom nezmierila, formuje sa elitné útočné družstvo – Dina a Elena, ktorá je po dlhotrvajúcich žalúdočnočrevných ťažkostiach už v poriadku. Podpornú skupinu tvorí Vanda, Jarmila a ja. Dopoludnia sa všetky fotíme pre sponzorov v oranžových goretexových kompletoch. Je mi dosť blbo a nekonečné pózovanie na kopci doslova pretrpím. Nasadzujem agresívnu liečbu na črevné ťažkosti, v noci musím byť fit. Baby balia a
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

1.mája – Vrcholový útok

Vyrážame o jednej v noci, naše podporné družstvo má sprevádzať lídrov po ľadovec, nesieme im materiál a tekutiny. Všetko je inak. Plazím sa hore kopcom ako vygrcaný rezanec, nemôžem sa dodýchať a pri každom pokuse o zrýchlenie zúfalo pomalého tempa bojujem s nutkaním na vracanie. I tak som z podporného družstva prvá, ale s veľkým odstupom za čelnou skupinou, ktorá ide v pohode. Sme skôr brzdou ako pomocou. Na polceste do prvého tábora na mňa v tme zdola kričí Jarmila, že Vanda nevládze. Dosť dlh
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

2.mája – Zostup z Chukungu do Pheriche

Ráno sa budíme do zasneženej krajiny – v noci snežilo a ranné slnko to ešte nestihlo roztopiť. Dnes sa definitívne rozchádzajú naše cesty s Petrom a jeho skupinou – oni tu budú dlhšie, dnes by mali pokračovať do akéhosi sedla a potom na Mehra Peak. Samozrejme, ak to počasie dovolí, a to sa dnes zrovna prívetivo netvári. Balíme sa teda, lúčime a zostupujeme do Pheriche. V Hilovom lodgi sme už ako doma, ale je to jedno z najhorších ubytovaní, aké sme tu mali. Mám tu konečne (možno) všetky svoje
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

3.mája – Presun z Pheriche do Trashinga

V noci sa mi snívalo, že ešte máme pred sebou výstup na Pumori, po precitnutí som našťastie zistila, že to nie je pravda. V Pheriche sme sa ráno rozlúčili a všetky sme dostali na krk bielu stuhu, čo je u nich znak úcty. Stuha je teraz v batohu a my v Pangboche, čo je asi na polceste k nášmu dnešnému cieľu. Sedíme s Dinou a Elenou v piesku pri akomsi veľkom kameni, čosi sme pojedli, vypili pivo, ktoré som Dine sľubovala od dosiahnutia vrcholu, čakáme zvyšok výpravy a svorne píšeme denníky. Ostatn
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

4.mája – Opäť v Namche

Ráno sa budím v tejto romantickej atmosfére skoro, prakticky súčasne vstávajú Šerpovia. Pácham základnú hygienu a čosi fotím, medzitým pozvoľna vstávajú ostatní. Hila má dnes naponáhlo – chce byť ráno v Namche, aby vrátil jaky a najal nosičov na zajtrajší posledný deň cesty. Raňajkujem „pancake with jam“ – čosi ako naše palacinky – celkom dobré a hlavne dve sú už dosť sýte. Vyrážame pomerne skoro a hlavne pomaly – nikomu sa nechce štvať sa v teple a prachu. Cesta do Namche Bazaru paradoxne stúpa
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

5.mája – Zostup z Namche Bazaru do Lukly

Cestou nahor sme tento úsek robili za dva dni, dnes musí stačiť jeden. Ráno som v lodgi odmietla jednotvárne raňajky, dala si len kávu s mliekom a odskočila do pekárne kúpiť k nej syrový chlieb. Boli to kráľovské raňajky. Ráno vyrážame už bez Hilu so šiestimi nosičmi, ktorým šéfuje mladík Tulasí. Všetci vrátane neho hovoria len minimálne anglicky, takže môže byť problém. Sme v Phakdingu, kam sme pohodlne zostúpili za necelé štyri hodiny, rátajúc do toho aj kúpanie sa v rieke. V tejto výške a na
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

6. mája – Neplánovaný deň v Lukle

Ráno sa budíme do hustej hmly a odlet z Lukly nehrozí - celý deň nič neodlieta ani nepristáva. Nejakú chvíľu po raňajkách začína byť jasné, že dnes neodletíme. Praceme naspäť do spálne kompletne prebalené batohy (tentokrát naopak – veľký a ľahký do batožinového priestoru a čo možno najmenší a pekelne ťažký so sebou) a pozvoľna sa vytrácame potulovať sa hmlou zahalenou Luklou. V tomto „mestečku“ obvykle slúžiacom len na tranzit nie je dohromady nič. Obedujeme v akomsi lodgi, ktorý je o polovicu
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

7. mája – Späť v Káthmandú

Ráno nás v Lukle víta slnečné počasie s perspektívou odletu. Balíme, raňajkujeme a čakáme na lietadlo. Prakticky pol dňa sa vyvaľujeme na „letisku“, poradie letov i časy príletov a odletov sú nevyspytateľné. Nevieme, ktorý bude náš, všetko je v réžii majiteľa lodge, kde sme boli ubytované. Vykľúva sa z neho pekná svinka, zrejme čaká nejakú úplatu, aby sa náš odlet urýchlil. Nedočká sa ničoho, zato okolo druhej sa sedem z nás dočká odletu. Do lietadla sa vteperíme ako tradične – v goráčoch, skele
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

8.mája – Voľný deň v Káthmandú

Všetci sa chystajú k akejsi historickej pamiatke, čo ignorujem. Hneď zrána si zájdem do pekárne, kde potom vysoko hore na terase konzumujem perfektné sladké pečivo s kávou a vychutnávam ranný ešte svieži vzduch a kľud. Po návrate do hotela dospím noc a vyrážam do ulíc. Predávam svoje staré trekové topánky, netrhnem za ne bohviekoľko, ale pre mňa už doslúžili a kto by ich teperil domov. Kupujem nejaké suveníry a po návrate do hotela zisťujem, že moja partia je už tu. Vyhrabeme sa s Dinou, Táňou
miracle

miracle

0
Himalájsky denník

9.mája – Odchod sa blíži

Ráno vegetíme na terase v spacákoch na drevených lehátkach ako švajčiarski dôchodcovia v Alpách. Jesť sa ide do mnou objavenej pekárne a je to dobrý začiatok dňa. Celý deň sa len tak poflakujeme, každý robí, čo chce. Večer je posledná spoločná večera, v reštaurácii, kde sme v Káthmandú jedli vôbec prvýkrát. Pivo je dobré, momo pikantné a zeleninovému šalátu kraľuje feferónka. Inak je to pekný pajzel, kde nemajú ani latinkou písaný jedálny lístok. Hneď po jedle ideme do našej pekárne – po devia
miracle

miracle

0
game's Blog

len mlčať na dosah ...

spolu mlčať ... nič iné, len mlčať, dnes nič iné... je zvláštny deň je smutný deň je mĺkvy deň, je to taký deň... keď príliš spomíname keď príliš chceme keď sa nedarí, je nevľúdno a pršavo a šedo a v mysli zmätené myšlienky ...   spolu mlčať ... nič iné ... keď netreba hovoriť netreba ľudí netreba nikoho netreba nič, bez hlasu a bez spomienok bez myšlienok dnes žiadne slnko žiadne hviezdy žiadne nič ...   spolu mlčať ... nič iné, len mlčať ... cítiť že sme že dýchame že žijeme že ke
game

game

0
game's Blog

priateľov mať na dosah ....

čím to je ? čím to je, ako sa stane, že dieťa má svojho prvého priateľa ...niekoho, s kým sa pobije v pieskovisku, s kým sa bude otĺkať lopatkou a vedierkom... a s kým sa bude možno priateliť celý život ... s niekým si nesadneme, nevieme si rozumieť... nejde to, a nikdy zo známosti priateľstvo nebude ... celý život ... prechádzame davom ľudí ... denne stretávame nových ... a nájsť medzi nimi priateľa je ťažké ...   čím to je ? kráčame životom, život nám pripravuje netušené cesty, dostávame sa
game

game

0
game's Blog

detstvo mať na dosah ...

koľko zo svojho detstva človek berie so sebou ? až kým má ešte pamäť, až kým vie spomínať ... nie každý spomína... málokto si pamätá .... sú ľudia, ktorí sa stanú dospelými a okamžite zabudnú, že boli deťmi ... sú ľudia, ktorí sú tak strašne dospelí, akoby nikdy neboli deťmi ... a neradi spomínajú na to, keď niečo nemali, keď neboli dôležití a behali s ostatnými nedôležitými za loptou ... a nemali symboly statusu, a nemali najnovší model auta ... poznám zopár takýchto ľudí .... našťastie ich je
game

game

0
game's Blog

minulosť na dosah ...

ako ľahko, ako ťažko človek zabúda ? dnes patrí vďaka jednému členovi tohto fóra ... ... znovu chodím po strmých uličkách ako pred rokmi ... nezabudla som, len sa mi pripomenul ten pocit, pohľad, zanedbané domy, droliace sa murivo, stáročia histórie, dych minulosti, strasti mladosti, spolupatričnosť s ľuďmi, s ktorými sme si blízki dodnes ... v dnešnom svete, keď každý ťahá inam, keď žijeme svoje životy roztrúsení po svete... ...a navždy patríme spolu a je to nesmierne vzácne, je to sviatok, ke
game

game

1
game's Blog

voľný priestor mať na dosah ...

ako sa človek dostane k voľnému priestoru ? vyjde do polí, kde medzi ním a modrým nebom už nie je nič ... alebo sa večer čo večer, noc čo noc díva na hviezdy ... a medzi ním a čiernym vesmírom a miliardami hviezd nie je nič ... len prázdnota prázdnota, ktorá je plná, ktorá hovorí všetkymi jazykmi celého sveta, jazykmi neznáma, jazykmi hviezd... a noc čo noc zdraví svoje hviezdy a má svojich kamarátov tam hore ... a zakaždým slušne pozdraví ... ahoj, Alkor, vidím ťa Mizar ... a urobí si z toho k
game

game

5
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy