Cestou nahor sme tento úsek robili za dva dni, dnes musí stačiť jeden.

Ráno som v lodgi odmietla jednotvárne raňajky, dala si len kávu s mliekom a odskočila do pekárne kúpiť k nej syrový chlieb. Boli to kráľovské raňajky.

Ráno vyrážame už bez Hilu so šiestimi nosičmi, ktorým šéfuje mladík Tulasí. Všetci vrátane neho hovoria len minimálne anglicky, takže môže byť problém.

Sme v Phakdingu, kam sme pohodlne zostúpili za necelé štyri hodiny, rátajúc do toho aj kúpanie sa v rieke. V tejto výške a na poludnie sa mi už zdala celkom teplá. Naobedovali sme sa a čakáme nosičov, ktorí sú bohvie kde. Napokon prichádzajú a pokračujeme do Lukly – je to v podstate stúpanie a celodenný pochod je dlhý a únavný, navyše je dosť teplo.

Podvečer sme v Lukle – luxusný Himalaya Lodge, varí sa tu dobre, ale draho a trvá to neskutočne dlho. Sú tu opäť akýsi dvaja Česi, ktorí nám večer kadečo poplatili. Pijeme pivo, nechávame si doniesť liter čangu a je dokonca i šampanské (českí trekeri sú zjavne solventní). Na lôžka v spoločnej spálni líhame dosť spoločensky unavené, zvyšok výpravy sa ešte baví dolu.

V noci je krátke zobudenie a všeobecný ruch, keď náhle niečo začína tiecť zo stropu a rovno Jarmile do spacáku. Mení lôžko (našťastie je tu ešte jedno voľné) a chrápeme ďalej.