Ráno sa budíme do hustej hmly a odlet z Lukly nehrozí - celý deň nič neodlieta ani nepristáva.

Nejakú chvíľu po raňajkách začína byť jasné, že dnes neodletíme. Praceme naspäť do spálne kompletne prebalené batohy (tentokrát naopak – veľký a ľahký do batožinového priestoru a čo možno najmenší a pekelne ťažký so sebou) a pozvoľna sa vytrácame potulovať sa hmlou zahalenou Luklou.

V tomto „mestečku“ obvykle slúžiacom len na tranzit nie je dohromady nič. Obedujeme v akomsi lodgi, ktorý je o polovicu lacnejší ako náš. Dina s Táňou si hneď po obede dávajú šlofíka – pospia si vystreté na lavici priamo v reštaurácii, kým ja dojedám momo, ktoré mi priniesli neskôr. Takto si predstavujem komplexné služby...

Zmeníme pôsobisko a zvyšok popoludnia prespíme v našej spálni. Celkovo preflákaný deň končíme večerou v ďalšom lodgi, neosvetlenou Luklou sa za tmy potácame domov a líhame. Všetci dúfajú, že zajtra poletíme.