Ktosi správne podotkol, že najviac problémov mávame v aklimatizačných dňoch...

Dnes sme dopoludnia vystúpili asi o 200 metrov nad Pheriche, kde sme pri čortene posedeli a pokecali, vychutnávajúc teplo slnečných lúčov. Teplo je všeobecne stále vzácnejšie, po nociach už pravidelne mrzne. Cestou späť sme sa zastavili v tunajšej nemocnici – je vybavená temer výlučne pre obete výškovej choroby, vrátane jednoduchého pretlakového vaku a kyslíka. Sú tu dvaja lekári, dnes mala službu mladá Angličanka, ktorá nám špitálik pozostávajúci z dvoch miestností vcelku ochotne ukázala.

Zdravotný stav výpravy sa zhoršuje. Čiastočne ide o výškové problémy, veľa šarapaty však robia žalúdočné a črevné ťažkosti – takmer už niet človeka, ktorý by nemal hnačku, kŕče v bruchu či nevracal. Niekoľko dievčat strávilo celý aklimatizačný deň v posteli. Máme podozrenie, že na problémoch sa podieľa voda a strava. Hygiena domácich pri príprave jedla je tu hore dosť problematická a voda takisto, všade navôkol je jačí trus. Už si prakticky všetku vodu prevárame, ale pomáha to len čiastočne.

Ja som tiež mala hnačku, našťastie nijako výraznú, skôr taký nepokoj v črevách. So stravovaním zatiaľ problémy nemám, ani s výkonnosťou, ale zrejme sa obšmietam okolo nejakej infekcie, o čom svedčí občasná večerná zimnica. S troškou preháňania by sa dalo povedať, že mi je najlepšie, keď šlapem.