Skočiť na obsah
  • Štatistiky blogov

    172
    Blogov
    526
    Zápisov

Himalájsky denník

  • zápisov
    28
  • komentárov
    9
  • zobrazení
    10 401

14.-15. mája - Návrat


miracle

461 zobrazení

Po mesiaci v Ázii si v Nemecku pripadám ako doma. Hneď na letisku nás odchytí šofér mikrobusu vyslaného českou cestovkou. Poteší to a nestrácajúc čas zakrátko smerujeme na Prahu. V mikrobuse je dobrá nálada, dopíjame vodku a zakrátko driememe. Idyla trvá len po nemecko–českú hranicu, kde vyvstáva ďalší problém. Cestovka totiž včera prepravila navyše skupinu desiatich Čechov, ktorí s ňou v podstate nič nemali, ale ako oficiálny prepravca ich musela deklarovať na colno-pasovej kontrole. A odrazu nesedia počty ľudí, ktorých do Nemecka doviezli a vyviezli. Je jasné, že ide o iné osoby, početne sme však navyše my, cez hranicu nás pustiť nechcú a sme tu ako akýsi rukojemník, kým si cestovka nevyrieši problém. Telefonuje sa, faxuje, čas ubieha, už je jasné, že spoje do Bystrice sa v Prahe nestihnú a nálada i morálka upadajú. Je večer, jedli sme naposledy ráno v lietadle a je tu problém i so záchodmi. Cestujeme piaty deň a máme toho plné zuby. Po dvoch hodinách zdržania sa problém akosi vyrieši, asi najmä potom, čo Vanda po nemecky vysvetlí colníkom našu situáciu.

Cesta do Prahy už ubehne v pohode, o desiatej večer sme na hlavnej stanici. Odpája sa Jarmila, ktorá pracuje a žije v Prahe a Maja smerujúca do Bratislavy. Zvyšok výpravy si kupuje lístky do Žiliny a o dvadsať minút nám ide vlak. Cestuje s nami Katkin muž Dušan, ktorý si čakal rodinu v Prahe. Napcháme sa aj s bagážou do niekoľkých susediacich kupé. Napokon ale všetci končíme natrieskaní v jednom, kde Dušan vybaľuje svoj batoh. Strieľa šampanské, je tu alko i nelko, pečené kurčatá, chlieb, saláma, párky, sladkosti od výmyslu sveta. Dušan, ostrieľaný himalájsky vlk, vie veľmi dobre, čo ľuďom vracajúcim sa z expedície treba. Žerie sa, kecá, spomína... a hlavne vlak nás unáša smerom domov. Postupne upadáme do apatie a driememe, miesta tu ešte nie je toľko, aby sa mohol každý vystrieť. „Tlačíme“ sa v kupé s Dinou a Táňou, každá si hľadá polohu na spanie. Uprostred noci celá dolámaná vstávam a idem hľadať voľné kupé. Zuzana je už sama, vystretá krížom cez sedadlá spí ako zabitá. Hrmocem, vetrám, ale s ňou to ani nehne. Zvalím sa na voľné miesta oproti a o chvíľu som na tom podobne. Rozlepím oči, až keď mnou ktosi trasie – sme už na hraniciach, colná a pasová kontrola.

Je ráno, už nespíme, Dušan obchádza jednotlivé kupé s raňajkami. Prechádzam dôverne známy región – Púchov, Považská a napokon Žilina.

V Žiline všetky vystupujeme. Prípoj do Bystrice a Zvolena ide o pätnásť minút. Presun na druhé nástupište, veľké lúčenie, fotíme sa s nepálskou vlajkou i transparentom. Priam symbolicky tu vyfotím poslednú snímku svojho posledného himalájskeho filmu.

Vlak do Bystrice sa pohýňa, mávame si odušu, kým nezmizne v zákrute. Pevne veríme, že to nebolo naše posledné spoločné podujatie.

Zo stanice nás vezie Evin muž. Vystupujem na sídlisku, je čerstvo po daždi a všetko sa zelená. Som doma.

Plná dojmov, ktoré človeku ostanú, a nie sú to nevyhnutne len zážitky, ktoré budem rozprávať priateľom. Chvíľu si budem musieť zvykať napríklad i na to, že jedávam sama, alebo že keď sa v noci či ráno zobudím, nebude hneď vedľa niekto v spacáku...

0 Komentárov


Odporúčaný komentár

Nie sú tu žiadne komentáre.

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov