Dopoludnie bolo v znamení balenia, niektorí ešte dopisovali pohľadnice a kupovali posledné suveníry. Všetci minuli posledné rupie, veď čo s nimi ďalej.

Tesne popoludní sme sa presunuli na káthmandské letisko. Bol s nami aj Javal, majiteľ tamojšej cestovnej kancelárie, a tak všetky formality prebehli bez problémov. Javal nám dal každej pekný pamätný list o účasti na expedícii, s menom a fotografiou v rámiku z ručne vyrobeného papiera. Rozlúčili sme sa (Javal je spoľahlivý človek i profesionál a veľmi nám tu pomohol) a už naľahko pobrali cez osobnú kontrolu do čakárne.

Tu sme strávili plodné štyri hodiny, kým bolo jasné, že náš pôvodne len meškajúci let je celkom zrušený.

Biman (bangladéšsky národný prepravca a momentálne i naša letecká spoločnosť) po nás poslal autobus, opäť sme si pobrali všetku bagáž a boli odvezené do hotela Shakti v káthmandskom Thamele. Hotel bol fajn, na tunajšie pomery až luxus, my sme však boli otrávené a najmä hladné. Pritom bez jedinej rupie a s minimálnou chuťou si ešte nejaké vymieňať...

Večer sme sa rozhodli prejsť po tejto časti mesta, ktorá vyzerala pomerne kultivovane a zistili sme, že sme neďaleko nášho hotela, avšak smerom, ktorým sme nikdy nešli (vždy sme zabočili opačne, k pekárni a predajni potravín). Boli sme hladné ako vlčice. Každá viacmenej len raňajkovala, obedovali sme akurát pivo v letištnej hale a teraz už bol pomerne pokročilý večer.

Biman bol samozrejme povinný za tejto situácie nás nielen ubytovať, ale aj prestravovať. O pol deviatej mala byť večera, ilúzie o jej množstve a kvalite sme si však nerobili. O to väčšie a príjemnejšie bolo naše prekvapenie. Večera na spôsob teplého švédskeho stola - základom bolo čosi ako dalbath – ryža, zemiaky so zeleninou, omáčka, k tomu bolo akési hydinové mäso, miešaný šalát z čerstvej zeleniny, tenká pikantná placka... a na záver zlatý klinec programu – perfektný ovocný šalát v jogurtovom náleve. Málokedy mi žrádlo urobilo takú radosť, rovnako ako si zriedka pri švédskom stole nakladám vrchovato z každej položky. Najedla som sa ako prasa – dva taniere hlavného jedla, skoro dva šalátu a tanier ovocneého dezertu (ten šiel perfektne na odbyt a už ho nedopĺňali). Ďakovali sme Bimanu za perfektný let...

Večer sme zavŕšili pivom u Zuzany a zakrátko som najedená a spokojná zaspala. Veci sme si vôbec nevybaľovali, ráno máme ostať na izbách a byť pripravené na odlet kedykoľvek.