Skočiť na obsah

Himalájsky denník

Blog vytvoril miracle v General

  • zápisov
    28
  • komentárov
    9
  • zobrazení
    10 853

Zápisy v tomto blogu

Na úvod...

Toto nie sú „pravé“ blogy. Je to môj himalájsky denník spred pár rokov, opisujúci deň po dni, čím žila na jednej výprave partia žien, z ktorých mnohé sa predtým navzájom vôbec nepoznali a na mesiac ich spojil spoločný cieľ – vyliezť na jednu šesťtisícovú himalájsku horu. Alebo skôr – čím žila jedna z účastníčok tejto výpravy. Je to súčasne jediný denník, ktorý som si kedy písala. Mená som zmenila, keď sa sem ale náhodou zatúla niekto udalosti znalý, nebude mať nijaký problém s identifikáciou. In
miracle

miracle

7

17. apríla - Lukla

Ráno odlietame do Lukly – nastáva prvá krízová situácia, keď nás taxíky s celou ohromnou bagážou vyložili na káthmandskom medzinárodnom letisku namiesto vnútroštátneho – nasleduje chaotický presun na miesto odletu, vybavovanie nadváhy a podplácanie úradníkov. Lietadlo na nás počkalo (to by sa inde asi nestalo) a napokon úspešne odlietame. V Lukle nás čaká Hila, náš horský vodca, spoločne najímame osem šerpských nosičov. Nasleduje úplné prebaľovanie batožiny – veľký ťažký batoh do vreca pre nosič
miracle

miracle

1

27.apríla – Z Chukungu do base campu (5087 m)

Ráno, keď sme už boli pobalení a stačilo hodiť vrecia na jaky a vykročiť, dostal Hila jeden zo svojich geniálnych nápadov – a síce, že by sme mohli ísť do základneého tábora až zajtra. Časť nášho kolektívu tento návrh za až taký scestný nepovažovala (aklimatizácia...). Naše rebelanské jadro spolu s Petrom, ktorý mal na danú tému s Hilom nie zrovna spoločenskú konverzáciu, však dosiahlo, že sa jaky napokon naložili a pohli. V Chukungu ostala Jarmila a Eva, ktorej bolo zle – dohonia nás zajtra.
miracle

miracle

1

1.mája – Vrcholový útok

Vyrážame o jednej v noci, naše podporné družstvo má sprevádzať lídrov po ľadovec, nesieme im materiál a tekutiny. Všetko je inak. Plazím sa hore kopcom ako vygrcaný rezanec, nemôžem sa dodýchať a pri každom pokuse o zrýchlenie zúfalo pomalého tempa bojujem s nutkaním na vracanie. I tak som z podporného družstva prvá, ale s veľkým odstupom za čelnou skupinou, ktorá ide v pohode. Sme skôr brzdou ako pomocou. Na polceste do prvého tábora na mňa v tme zdola kričí Jarmila, že Vanda nevládze. Dosť dlh
miracle

miracle

0

18. apríla - Namche Bazar

Ráno o deviatej, po raňajkách a ďalšom prebaľovaní batohov, vyrážame na cestu do Namche Bazaru. Cesta vedie údolím rieky Dúdh Kosí (Mliečna rieka) – pomerne veľký ľadovcový tok, ktorého biela zakalená voda naozaj pripomína mlieko. Prvá polovica cesty do dedinky Monjo je pohodovka bez väčšieho prevýšenia a o dvanástej sme pri vstupe do Národného parku Sagarmatha, ktorý je hneď za touto dedinkou. Treba mať vopred vybavený trekking permit a zaplatiť vstupný poplatok. Po vyčkaní na ostatných členo
miracle

miracle

0

10.mája – Neplánovane o deň dlhšie v Nepále

Dopoludnie bolo v znamení balenia, niektorí ešte dopisovali pohľadnice a kupovali posledné suveníry. Všetci minuli posledné rupie, veď čo s nimi ďalej. Tesne popoludní sme sa presunuli na káthmandské letisko. Bol s nami aj Javal, majiteľ tamojšej cestovnej kancelárie, a tak všetky formality prebehli bez problémov. Javal nám dal každej pekný pamätný list o účasti na expedícii, s menom a fotografiou v rámiku z ručne vyrobeného papiera. Rozlúčili sme sa (Javal je spoľahlivý človek i profesionál a v
miracle

miracle

0

13. mája - Z Ázie do Európy

Ráno sa budíme v Dháke s tým, že večer by sme mali letieť. Inak máme pred sebou celý deň. A nemienime ho preflákať... Začíname fyzickou aktivitou. Naša izba se mení sa športovú halu a prebiehajú tu postupne súťaže v pretláčaní rukou, brušákoch na výdrž, stoji na hlave a sú predvádzané i akési gymnastické prvky. Ceny síce chýbajú (akurát Zuzana dostáva za víťazstvo v brušákoch hobla), nálada je ale dobrá. Nápady na izbové športy došli, presúvame sa teda na chodbu a naboso tu hráme futbal, najskô
miracle

miracle

0

29. apríla – Pokus o vrchol

Ráno vstávam po rušnej noci s vyprevádzaním lezeckej časti výpravy. Luxus – povaľujem sa v stane pod dvoma spacákmi, počúvam walkmana a nechám sa prebrať až prvými slnečnými lúčmi, ktoré sa náhle prehupnú ponad protiľahlý masív Baruntse, osvetlia celý tábor a rýchlo menia srieň na stanoch na kvapky vody. Čoskoro je teplo a dokonca ani nefúka. Vyliezam zo stanu, stretávam sa s Majou v kuchyni a s chuťou do seba lejem polievku. Potom idem po vodu a zostupujúcu zo svahu so štyrmi fľašami ľadovej v
miracle

miracle

0

14.-15. mája - Návrat

Po mesiaci v Ázii si v Nemecku pripadám ako doma. Hneď na letisku nás odchytí šofér mikrobusu vyslaného českou cestovkou. Poteší to a nestrácajúc čas zakrátko smerujeme na Prahu. V mikrobuse je dobrá nálada, dopíjame vodku a zakrátko driememe. Idyla trvá len po nemecko–českú hranicu, kde vyvstáva ďalší problém. Cestovka totiž včera prepravila navyše skupinu desiatich Čechov, ktorí s ňou v podstate nič nemali, ale ako oficiálny prepravca ich musela deklarovať na colno-pasovej kontrole. A odrazu n
miracle

miracle

0

7. mája – Späť v Káthmandú

Ráno nás v Lukle víta slnečné počasie s perspektívou odletu. Balíme, raňajkujeme a čakáme na lietadlo. Prakticky pol dňa sa vyvaľujeme na „letisku“, poradie letov i časy príletov a odletov sú nevyspytateľné. Nevieme, ktorý bude náš, všetko je v réžii majiteľa lodge, kde sme boli ubytované. Vykľúva sa z neho pekná svinka, zrejme čaká nejakú úplatu, aby sa náš odlet urýchlil. Nedočká sa ničoho, zato okolo druhej sa sedem z nás dočká odletu. Do lietadla sa vteperíme ako tradične – v goráčoch, skele
miracle

miracle

0

28.apríla – Do výškového tábora

Tábor, ktorý máme po dohode spoločný s Petrovou výpravou, je vo výške asi 5280 metrov - na skalnom výčnelku sme tu postavili jeden väčší stan, kde si každý nechal, čo uznal za vhodné. Nechystám sa na vrchol, tak som vyniesla nejaký materiál Táni a Dáši. Chalani potom popoludní idú ďalej a vybudujú ďalší vyšší tábor, kde väčšina z nich vrátane našej Zuzany i prespí. My ostatní zostupujeme do base campu a môžem zodpovedne vyhlásiť, že mi to stačilo. Po návrate snáď hodinu sedíme s Dinou a Táňou v
miracle

miracle

0

3.mája – Presun z Pheriche do Trashinga

V noci sa mi snívalo, že ešte máme pred sebou výstup na Pumori, po precitnutí som našťastie zistila, že to nie je pravda. V Pheriche sme sa ráno rozlúčili a všetky sme dostali na krk bielu stuhu, čo je u nich znak úcty. Stuha je teraz v batohu a my v Pangboche, čo je asi na polceste k nášmu dnešnému cieľu. Sedíme s Dinou a Elenou v piesku pri akomsi veľkom kameni, čosi sme pojedli, vypili pivo, ktoré som Dine sľubovala od dosiahnutia vrcholu, čakáme zvyšok výpravy a svorne píšeme denníky. Ostatn
miracle

miracle

0

24.-25.apríla –Aklimatizačný výstup na Kala Pathar

Ráno sme sa vyhrabali neobvykle skoro, už o pol siedmej a úplne naľahko. Až do Gorak Shepu to bola vcelku pohoda, odtiaľto je Kala Pathar konečne vidieť – odpudzujúca hora kamenia, ktorá popri sedemtisícovke Pumori v pozadí vyzerá úplne nepatrná. Ostatné kopce v okolí však stoja za to – Everest je odtiaľto vzdialený 10 kilometrov vzdušnou čiarou, vidno celý ľadopád Khumbu s everestským base campom na jeho začiatku, a tiež Nupce, kde sme videli padnúť lavínu. Výstup na Kala Pathar je horší, ako s
miracle

miracle

0

6. mája – Neplánovaný deň v Lukle

Ráno sa budíme do hustej hmly a odlet z Lukly nehrozí - celý deň nič neodlieta ani nepristáva. Nejakú chvíľu po raňajkách začína byť jasné, že dnes neodletíme. Praceme naspäť do spálne kompletne prebalené batohy (tentokrát naopak – veľký a ľahký do batožinového priestoru a čo možno najmenší a pekelne ťažký so sebou) a pozvoľna sa vytrácame potulovať sa hmlou zahalenou Luklou. V tomto „mestečku“ obvykle slúžiacom len na tranzit nie je dohromady nič. Obedujeme v akomsi lodgi, ktorý je o polovicu
miracle

miracle

0

12. mája – Sklamanie a nudný deň v Dháke

Ráno sa začalo sľubne – skorými raňajkami a odvozom na letisko (spoločne s českou partiou), aj tu formality prebehli pomerne rýchlo a ocitli sme sa s palubnými vstupenkami prakticky pred vstupom do lietadla - smer Londýn. Biman nám to zariadil s týmto medzipristátím, do Európy sa odtiaľto zas až tak veľa nelieta. Bola som vcelku rada, konečne Európa a nejaká civilizácia. Naša radosť bola predčasná – a už si na to začíname zvykať. Pred vstupom do lietadla nám príjemne vyzerajúci Brit vysvetlil,
miracle

miracle

0

2.mája – Zostup z Chukungu do Pheriche

Ráno sa budíme do zasneženej krajiny – v noci snežilo a ranné slnko to ešte nestihlo roztopiť. Dnes sa definitívne rozchádzajú naše cesty s Petrom a jeho skupinou – oni tu budú dlhšie, dnes by mali pokračovať do akéhosi sedla a potom na Mehra Peak. Samozrejme, ak to počasie dovolí, a to sa dnes zrovna prívetivo netvári. Balíme sa teda, lúčime a zostupujeme do Pheriche. V Hilovom lodgi sme už ako doma, ale je to jedno z najhorších ubytovaní, aké sme tu mali. Mám tu konečne (možno) všetky svoje
miracle

miracle

0

4.mája – Opäť v Namche

Ráno sa budím v tejto romantickej atmosfére skoro, prakticky súčasne vstávajú Šerpovia. Pácham základnú hygienu a čosi fotím, medzitým pozvoľna vstávajú ostatní. Hila má dnes naponáhlo – chce byť ráno v Namche, aby vrátil jaky a najal nosičov na zajtrajší posledný deň cesty. Raňajkujem „pancake with jam“ – čosi ako naše palacinky – celkom dobré a hlavne dve sú už dosť sýte. Vyrážame pomerne skoro a hlavne pomaly – nikomu sa nechce štvať sa v teple a prachu. Cesta do Namche Bazaru paradoxne stúpa
miracle

miracle

0

9.mája – Odchod sa blíži

Ráno vegetíme na terase v spacákoch na drevených lehátkach ako švajčiarski dôchodcovia v Alpách. Jesť sa ide do mnou objavenej pekárne a je to dobrý začiatok dňa. Celý deň sa len tak poflakujeme, každý robí, čo chce. Večer je posledná spoločná večera, v reštaurácii, kde sme v Káthmandú jedli vôbec prvýkrát. Pivo je dobré, momo pikantné a zeleninovému šalátu kraľuje feferónka. Inak je to pekný pajzel, kde nemajú ani latinkou písaný jedálny lístok. Hneď po jedle ideme do našej pekárne – po devia
miracle

miracle

0

11.mája – Z Nepálu do Bangladéša

Od rána vegetíme v hoteli. Čo sa týka stravy, Biman sa o nás stará dobre – máme tu raňajky aj obed, pretože sa letí až popoludní. Ubytované sme priamo v najrušnejšej turistickej štvrti, a tak doobeda vyrážame do káthmandských ulíc. Pri včerajšej večernej prechádzke ma fascinovali rozsvietené lampióny, tak si dnes jeden za dolár kupujem. Po obede končíme znova v našej obľúbenej pekárni na terase – tentokrát naposledy. Okolo štvrtej sme na letisku a po siedmej konečne odlietame – do bangladéšskej
miracle

miracle

0

30.apríla – Rozhodovanie

Pre väčšinu kolektívu je to posledný deň v základnom tábore. Časť sa ale s nedobytým vrcholom nezmierila, formuje sa elitné útočné družstvo – Dina a Elena, ktorá je po dlhotrvajúcich žalúdočnočrevných ťažkostiach už v poriadku. Podpornú skupinu tvorí Vanda, Jarmila a ja. Dopoludnia sa všetky fotíme pre sponzorov v oranžových goretexových kompletoch. Je mi dosť blbo a nekonečné pózovanie na kopci doslova pretrpím. Nasadzujem agresívnu liečbu na črevné ťažkosti, v noci musím byť fit. Baby balia a
miracle

miracle

0

8.mája – Voľný deň v Káthmandú

Všetci sa chystajú k akejsi historickej pamiatke, čo ignorujem. Hneď zrána si zájdem do pekárne, kde potom vysoko hore na terase konzumujem perfektné sladké pečivo s kávou a vychutnávam ranný ešte svieži vzduch a kľud. Po návrate do hotela dospím noc a vyrážam do ulíc. Predávam svoje staré trekové topánky, netrhnem za ne bohviekoľko, ale pre mňa už doslúžili a kto by ich teperil domov. Kupujem nejaké suveníry a po návrate do hotela zisťujem, že moja partia je už tu. Vyhrabeme sa s Dinou, Táňou
miracle

miracle

0

23.apríla – Z Pheriche do Lobuche (4920 m)

Zatiaľ najväčšie prevýšenie – a v najväčšej výške. Ráno som do seba natlačila dva zemiaky od večere plus salámu, čapátí, ktoré bol na raňajky, som zbalila do batoha a mám ich tam doteraz. Cesta je prakticky trvale do kopca a pohybujeme sa ako slimáky – po hodine šliapania tiahlym údolím za Pheriche sa ohliadam dozadu a zdá sa mi, že sme stále len kúsok za dedinou. Mimochodom, v Pheriche u Hilu bolo dosiaľ najhoršie ubytovanie po všetkých stránkach. Na polceste je dedinka Dugla, kde sme plánova
miracle

miracle

0

22.apríla – Aklimatizačný deň v Pheriche

Ktosi správne podotkol, že najviac problémov mávame v aklimatizačných dňoch... Dnes sme dopoludnia vystúpili asi o 200 metrov nad Pheriche, kde sme pri čortene posedeli a pokecali, vychutnávajúc teplo slnečných lúčov. Teplo je všeobecne stále vzácnejšie, po nociach už pravidelne mrzne. Cestou späť sme sa zastavili v tunajšej nemocnici – je vybavená temer výlučne pre obete výškovej choroby, vrátane jednoduchého pretlakového vaku a kyslíka. Sú tu dvaja lekári, dnes mala službu mladá Angličanka, kt
miracle

miracle

0

26.apríla – Výstup z Pheriche do Chukungu (4730 m)

Tiahle príjemné a nijako nie strmé stúpanie cez Dingboche a potom údolím ľadovcovej riečky Imja Khola. O pár hodín sme v Chukungu – dedinka s priamym výhľadom na náš kopec Island Peak a naše posledné spanie v lodgi, od zajtra už len stany. Je tu už dosť zima a tak sa v skorý podvečer všetci tiesnime v lodgi okolo kachieľ s jačími hovienkami. Komín im tu kupodivu ťahá dobre a tak miestnosť nie je zaplavená ostrým štipľavým zápachom zo spaľovaného jačieho trusu, ako tu býva dosť obvyklé.
miracle

miracle

0

19. apríla - Aklimatizačný deň v Namche Bazari

Aklimatizovali sme sa veľmi výdatne. Popoludní sme urobili výstup smerom na dedinku Khunde a vystúpili do výšky pribležne 3800 metrov, čo je prakticky rovnaká výška, do akej vystúpime zajtra. Tu sme v tráve zhltli olovrant a pokochali sa okolitou prírodou. Potom sme priam knižne – podľa všetkých doporučení pre postupný výstup do výšok – zostúpili na prenocovanie o 400 metrov nižšie – do Namche. Po večeri aklimatizácia pokračovala – v našom Valley View Lodge sme si spravili diskotéku – poslúžili
miracle

miracle

0
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov