Skočiť na obsah

  • Štatistiky blogov

    172
    Blogov
    526
    Zápisov

Blogy

20. apríla - Výstup z Namche do Tangboche

Tangboche je vo výške 3867 metrov, ale počas cesty klesáme aspoň o 200 metrov, takže celkové prevýšenie v tento deň je okolo 600 metrov. Ide sa celkom dobre. V Tangboche nás víta slávny budhistický kláštor s mníchmi – vlastne celé Tangboche je prakticky len tento kláštor plus niekoľko domov. Hneď po príchode ideme na modlitbu – celým kláštorom sa nesie dosť pochmúrne pôsobiaca zmes viachlasného mníšskeho mrmlania a rešpekt vyvolávajúcej hudby trúby, bubna a čojaviemčoho ešte. Inak pokojný deň,
miracle

miracle

0

21. apríla – Výstup z Tangboche do Pheriche

Ráno sa pre nás začína oveľa skôr – už o pol piatej ideme fotografovať východ slnka. Za týmto účelom podnikáma s Táňou, Dinou a Jarmilou snáď hodinový strmý výstup nad Tangboche. Vyšli sme ešte za tmy, no prakticky o hodinu je jasný deň. Čosi fotíme, pijeme čaj a schádzame dolu akurát na raňajky, po ktorých sa cítim unavená tak akurát do postele... Namiesto toho nás čaká výstup do Pheriche (4243 m) – dlhý, ale nie príliš strmý, s prekonaním magickej hranice 4000 metrov, za ktorou už údajne hrozi
miracle

miracle

0

22.apríla – Aklimatizačný deň v Pheriche

Ktosi správne podotkol, že najviac problémov mávame v aklimatizačných dňoch... Dnes sme dopoludnia vystúpili asi o 200 metrov nad Pheriche, kde sme pri čortene posedeli a pokecali, vychutnávajúc teplo slnečných lúčov. Teplo je všeobecne stále vzácnejšie, po nociach už pravidelne mrzne. Cestou späť sme sa zastavili v tunajšej nemocnici – je vybavená temer výlučne pre obete výškovej choroby, vrátane jednoduchého pretlakového vaku a kyslíka. Sú tu dvaja lekári, dnes mala službu mladá Angličanka, kt
miracle

miracle

0

23.apríla – Z Pheriche do Lobuche (4920 m)

Zatiaľ najväčšie prevýšenie – a v najväčšej výške. Ráno som do seba natlačila dva zemiaky od večere plus salámu, čapátí, ktoré bol na raňajky, som zbalila do batoha a mám ich tam doteraz. Cesta je prakticky trvale do kopca a pohybujeme sa ako slimáky – po hodine šliapania tiahlym údolím za Pheriche sa ohliadam dozadu a zdá sa mi, že sme stále len kúsok za dedinou. Mimochodom, v Pheriche u Hilu bolo dosiaľ najhoršie ubytovanie po všetkých stránkach. Na polceste je dedinka Dugla, kde sme plánova
miracle

miracle

0

24.-25.apríla –Aklimatizačný výstup na Kala Pathar

Ráno sme sa vyhrabali neobvykle skoro, už o pol siedmej a úplne naľahko. Až do Gorak Shepu to bola vcelku pohoda, odtiaľto je Kala Pathar konečne vidieť – odpudzujúca hora kamenia, ktorá popri sedemtisícovke Pumori v pozadí vyzerá úplne nepatrná. Ostatné kopce v okolí však stoja za to – Everest je odtiaľto vzdialený 10 kilometrov vzdušnou čiarou, vidno celý ľadopád Khumbu s everestským base campom na jeho začiatku, a tiež Nupce, kde sme videli padnúť lavínu. Výstup na Kala Pathar je horší, ako s
miracle

miracle

0

26.apríla – Výstup z Pheriche do Chukungu (4730 m)

Tiahle príjemné a nijako nie strmé stúpanie cez Dingboche a potom údolím ľadovcovej riečky Imja Khola. O pár hodín sme v Chukungu – dedinka s priamym výhľadom na náš kopec Island Peak a naše posledné spanie v lodgi, od zajtra už len stany. Je tu už dosť zima a tak sa v skorý podvečer všetci tiesnime v lodgi okolo kachieľ s jačími hovienkami. Komín im tu kupodivu ťahá dobre a tak miestnosť nie je zaplavená ostrým štipľavým zápachom zo spaľovaného jačieho trusu, ako tu býva dosť obvyklé.
miracle

miracle

0

27.apríla – Z Chukungu do base campu (5087 m)

Ráno, keď sme už boli pobalení a stačilo hodiť vrecia na jaky a vykročiť, dostal Hila jeden zo svojich geniálnych nápadov – a síce, že by sme mohli ísť do základneého tábora až zajtra. Časť nášho kolektívu tento návrh za až taký scestný nepovažovala (aklimatizácia...). Naše rebelanské jadro spolu s Petrom, ktorý mal na danú tému s Hilom nie zrovna spoločenskú konverzáciu, však dosiahlo, že sa jaky napokon naložili a pohli. V Chukungu ostala Jarmila a Eva, ktorej bolo zle – dohonia nás zajtra.
miracle

miracle

1

28.apríla – Do výškového tábora

Tábor, ktorý máme po dohode spoločný s Petrovou výpravou, je vo výške asi 5280 metrov - na skalnom výčnelku sme tu postavili jeden väčší stan, kde si každý nechal, čo uznal za vhodné. Nechystám sa na vrchol, tak som vyniesla nejaký materiál Táni a Dáši. Chalani potom popoludní idú ďalej a vybudujú ďalší vyšší tábor, kde väčšina z nich vrátane našej Zuzany i prespí. My ostatní zostupujeme do base campu a môžem zodpovedne vyhlásiť, že mi to stačilo. Po návrate snáď hodinu sedíme s Dinou a Táňou v
miracle

miracle

0

29. apríla – Pokus o vrchol

Ráno vstávam po rušnej noci s vyprevádzaním lezeckej časti výpravy. Luxus – povaľujem sa v stane pod dvoma spacákmi, počúvam walkmana a nechám sa prebrať až prvými slnečnými lúčmi, ktoré sa náhle prehupnú ponad protiľahlý masív Baruntse, osvetlia celý tábor a rýchlo menia srieň na stanoch na kvapky vody. Čoskoro je teplo a dokonca ani nefúka. Vyliezam zo stanu, stretávam sa s Majou v kuchyni a s chuťou do seba lejem polievku. Potom idem po vodu a zostupujúcu zo svahu so štyrmi fľašami ľadovej v
miracle

miracle

0

30.apríla – Rozhodovanie

Pre väčšinu kolektívu je to posledný deň v základnom tábore. Časť sa ale s nedobytým vrcholom nezmierila, formuje sa elitné útočné družstvo – Dina a Elena, ktorá je po dlhotrvajúcich žalúdočnočrevných ťažkostiach už v poriadku. Podpornú skupinu tvorí Vanda, Jarmila a ja. Dopoludnia sa všetky fotíme pre sponzorov v oranžových goretexových kompletoch. Je mi dosť blbo a nekonečné pózovanie na kopci doslova pretrpím. Nasadzujem agresívnu liečbu na črevné ťažkosti, v noci musím byť fit. Baby balia a
miracle

miracle

0

1.mája – Vrcholový útok

Vyrážame o jednej v noci, naše podporné družstvo má sprevádzať lídrov po ľadovec, nesieme im materiál a tekutiny. Všetko je inak. Plazím sa hore kopcom ako vygrcaný rezanec, nemôžem sa dodýchať a pri každom pokuse o zrýchlenie zúfalo pomalého tempa bojujem s nutkaním na vracanie. I tak som z podporného družstva prvá, ale s veľkým odstupom za čelnou skupinou, ktorá ide v pohode. Sme skôr brzdou ako pomocou. Na polceste do prvého tábora na mňa v tme zdola kričí Jarmila, že Vanda nevládze. Dosť dlh
miracle

miracle

0

2.mája – Zostup z Chukungu do Pheriche

Ráno sa budíme do zasneženej krajiny – v noci snežilo a ranné slnko to ešte nestihlo roztopiť. Dnes sa definitívne rozchádzajú naše cesty s Petrom a jeho skupinou – oni tu budú dlhšie, dnes by mali pokračovať do akéhosi sedla a potom na Mehra Peak. Samozrejme, ak to počasie dovolí, a to sa dnes zrovna prívetivo netvári. Balíme sa teda, lúčime a zostupujeme do Pheriche. V Hilovom lodgi sme už ako doma, ale je to jedno z najhorších ubytovaní, aké sme tu mali. Mám tu konečne (možno) všetky svoje
miracle

miracle

0

3.mája – Presun z Pheriche do Trashinga

V noci sa mi snívalo, že ešte máme pred sebou výstup na Pumori, po precitnutí som našťastie zistila, že to nie je pravda. V Pheriche sme sa ráno rozlúčili a všetky sme dostali na krk bielu stuhu, čo je u nich znak úcty. Stuha je teraz v batohu a my v Pangboche, čo je asi na polceste k nášmu dnešnému cieľu. Sedíme s Dinou a Elenou v piesku pri akomsi veľkom kameni, čosi sme pojedli, vypili pivo, ktoré som Dine sľubovala od dosiahnutia vrcholu, čakáme zvyšok výpravy a svorne píšeme denníky. Ostatn
miracle

miracle

0

4.mája – Opäť v Namche

Ráno sa budím v tejto romantickej atmosfére skoro, prakticky súčasne vstávajú Šerpovia. Pácham základnú hygienu a čosi fotím, medzitým pozvoľna vstávajú ostatní. Hila má dnes naponáhlo – chce byť ráno v Namche, aby vrátil jaky a najal nosičov na zajtrajší posledný deň cesty. Raňajkujem „pancake with jam“ – čosi ako naše palacinky – celkom dobré a hlavne dve sú už dosť sýte. Vyrážame pomerne skoro a hlavne pomaly – nikomu sa nechce štvať sa v teple a prachu. Cesta do Namche Bazaru paradoxne stúpa
miracle

miracle

0

5.mája – Zostup z Namche Bazaru do Lukly

Cestou nahor sme tento úsek robili za dva dni, dnes musí stačiť jeden. Ráno som v lodgi odmietla jednotvárne raňajky, dala si len kávu s mliekom a odskočila do pekárne kúpiť k nej syrový chlieb. Boli to kráľovské raňajky. Ráno vyrážame už bez Hilu so šiestimi nosičmi, ktorým šéfuje mladík Tulasí. Všetci vrátane neho hovoria len minimálne anglicky, takže môže byť problém. Sme v Phakdingu, kam sme pohodlne zostúpili za necelé štyri hodiny, rátajúc do toho aj kúpanie sa v rieke. V tejto výške a na
miracle

miracle

0

6. mája – Neplánovaný deň v Lukle

Ráno sa budíme do hustej hmly a odlet z Lukly nehrozí - celý deň nič neodlieta ani nepristáva. Nejakú chvíľu po raňajkách začína byť jasné, že dnes neodletíme. Praceme naspäť do spálne kompletne prebalené batohy (tentokrát naopak – veľký a ľahký do batožinového priestoru a čo možno najmenší a pekelne ťažký so sebou) a pozvoľna sa vytrácame potulovať sa hmlou zahalenou Luklou. V tomto „mestečku“ obvykle slúžiacom len na tranzit nie je dohromady nič. Obedujeme v akomsi lodgi, ktorý je o polovicu
miracle

miracle

0

7. mája – Späť v Káthmandú

Ráno nás v Lukle víta slnečné počasie s perspektívou odletu. Balíme, raňajkujeme a čakáme na lietadlo. Prakticky pol dňa sa vyvaľujeme na „letisku“, poradie letov i časy príletov a odletov sú nevyspytateľné. Nevieme, ktorý bude náš, všetko je v réžii majiteľa lodge, kde sme boli ubytované. Vykľúva sa z neho pekná svinka, zrejme čaká nejakú úplatu, aby sa náš odlet urýchlil. Nedočká sa ničoho, zato okolo druhej sa sedem z nás dočká odletu. Do lietadla sa vteperíme ako tradične – v goráčoch, skele
miracle

miracle

0

8.mája – Voľný deň v Káthmandú

Všetci sa chystajú k akejsi historickej pamiatke, čo ignorujem. Hneď zrána si zájdem do pekárne, kde potom vysoko hore na terase konzumujem perfektné sladké pečivo s kávou a vychutnávam ranný ešte svieži vzduch a kľud. Po návrate do hotela dospím noc a vyrážam do ulíc. Predávam svoje staré trekové topánky, netrhnem za ne bohviekoľko, ale pre mňa už doslúžili a kto by ich teperil domov. Kupujem nejaké suveníry a po návrate do hotela zisťujem, že moja partia je už tu. Vyhrabeme sa s Dinou, Táňou
miracle

miracle

0

9.mája – Odchod sa blíži

Ráno vegetíme na terase v spacákoch na drevených lehátkach ako švajčiarski dôchodcovia v Alpách. Jesť sa ide do mnou objavenej pekárne a je to dobrý začiatok dňa. Celý deň sa len tak poflakujeme, každý robí, čo chce. Večer je posledná spoločná večera, v reštaurácii, kde sme v Káthmandú jedli vôbec prvýkrát. Pivo je dobré, momo pikantné a zeleninovému šalátu kraľuje feferónka. Inak je to pekný pajzel, kde nemajú ani latinkou písaný jedálny lístok. Hneď po jedle ideme do našej pekárne – po devia
miracle

miracle

0

len mlčať na dosah ...

spolu mlčať ... nič iné, len mlčať, dnes nič iné... je zvláštny deň je smutný deň je mĺkvy deň, je to taký deň... keď príliš spomíname keď príliš chceme keď sa nedarí, je nevľúdno a pršavo a šedo a v mysli zmätené myšlienky ...   spolu mlčať ... nič iné ... keď netreba hovoriť netreba ľudí netreba nikoho netreba nič, bez hlasu a bez spomienok bez myšlienok dnes žiadne slnko žiadne hviezdy žiadne nič ...   spolu mlčať ... nič iné, len mlčať ... cítiť že sme že dýchame že žijeme že ke
game

game

0

priateľov mať na dosah ....

čím to je ? čím to je, ako sa stane, že dieťa má svojho prvého priateľa ...niekoho, s kým sa pobije v pieskovisku, s kým sa bude otĺkať lopatkou a vedierkom... a s kým sa bude možno priateliť celý život ... s niekým si nesadneme, nevieme si rozumieť... nejde to, a nikdy zo známosti priateľstvo nebude ... celý život ... prechádzame davom ľudí ... denne stretávame nových ... a nájsť medzi nimi priateľa je ťažké ...   čím to je ? kráčame životom, život nám pripravuje netušené cesty, dostávame sa
game

game

0

detstvo mať na dosah ...

koľko zo svojho detstva človek berie so sebou ? až kým má ešte pamäť, až kým vie spomínať ... nie každý spomína... málokto si pamätá .... sú ľudia, ktorí sa stanú dospelými a okamžite zabudnú, že boli deťmi ... sú ľudia, ktorí sú tak strašne dospelí, akoby nikdy neboli deťmi ... a neradi spomínajú na to, keď niečo nemali, keď neboli dôležití a behali s ostatnými nedôležitými za loptou ... a nemali symboly statusu, a nemali najnovší model auta ... poznám zopár takýchto ľudí .... našťastie ich je
game

game

0

minulosť na dosah ...

ako ľahko, ako ťažko človek zabúda ? dnes patrí vďaka jednému členovi tohto fóra ... ... znovu chodím po strmých uličkách ako pred rokmi ... nezabudla som, len sa mi pripomenul ten pocit, pohľad, zanedbané domy, droliace sa murivo, stáročia histórie, dych minulosti, strasti mladosti, spolupatričnosť s ľuďmi, s ktorými sme si blízki dodnes ... v dnešnom svete, keď každý ťahá inam, keď žijeme svoje životy roztrúsení po svete... ...a navždy patríme spolu a je to nesmierne vzácne, je to sviatok, ke
game

game

1

  • Zápisy v blogoch

  • Komentáre k blogom

    • robopol
      alamova pasca? III.

      Pridal robopol · Zverejnené

      No a terza co je zle a prečo: - predstava ze ide cas pomalsie v minulosti ako teraz môže byť správna, no nevysvetli tým efekt tmavej hmoty, ani nevysvetli efekt tmavej energie - pozorujeme gravitačné šošovkovanie a toto samotna predstava spomalenia casu v minulosti nedokaze vyriesit - ak čas v minulosti ide pomalšie principialne je opacne tvrdenie, obeh okolo centier galaxii by mal ist pomalsie, meriame opak - temnu energiu to nevysvetli uz vobec a nijak, pretože meriame, že vzdialene objekty ci
    • dokopy
      alamova pasca? III.

      Pridal dokopy · Zverejnené

      http://www.osel.cz/10130-na-pocatku-byl-velky-tresk-a-pak-inflace-ale-jak-to-overit.html?#tema_167272 Možno to bude niekoho zaujímať.
    • dokopy
      alamova pasca? III.

      Pridal dokopy · Zverejnené

      "Ale dobrá, dejme tomu že máme v Planckově éře problémy s plynutím času" "ne, opravdu ne, jedna sekunda na začátku Vesmíru byla přesně jedna sekunda, žádné nekonečno. čistě z definice :-) Zpomalení času (v relativitě obecně) je vždycky vůči nějakému nelokálnímu pozorovateli, lokální vlastní čas běží vždy stejně." To sú citácie reakcie na jeden môj príspevok kde som spochybňoval dĺžku existencie vesmíru a veľký tresk nelinearitou času. 
    • Vilma Flinstonova
      Snaha o pochopení příčin bezbrannosti Evropy

      Pridal Vilma Flinstonova · Zverejnené

      nechápem, prečo by tých odkundesov Európa mala živiť. keby nielen taliani, ale aj iní južní Európania a Španieli, poslali zopár člnov s nimi pekne krásne nazad, alebo hoci aj obetovali na to nejaké peniaze a lepšiu  lod ako tie člny by im zabezpečili a poslali ich pekne tam, odkiaľ prišli alebo kam do pekla, aj tí priekupníci a prevádzači by pochopilil že tento biznis sa skončil. keby všetky krajiny boli ochotné chrániť svojich ľudí pred inváziou tak ako to robí Salvini a Orbán, bola by Európa o
    • electric blue
      Čo ak gravitácia nemá "nekonečný" dosah pôsobnosti?

      Pridal electric blue · Zverejnené

      ja len k tomu "balonu". nas mozog ked premyslame o (velkom tresku) a o rozsirovani vesmiru , si takmer vzdy predstavi vesmir zvonku ako balon. fyzicke modely to takto ale neopisuju. ale nas mozog si instinktivne nevie predstavit maly zaciatok a potom expanziu. tak ako vela fyzickych laikov veri ze skutocnost ze nas vesmir (od big bangu) expanduje, ho prinuti mat hranicu -okraj. ale to je prave kvoli ich nespravnej interpretacii  myslienky o big bangu a expandacii vesmiru. v konteste fyziky neexi
    • electric blue
      alamova pasca? III.

      Pridal electric blue · Zverejnené

      no nie si, pretoze si dfc opisal model nasho univerza ak sa nemylim :)
    • game
      Pridávanie obrázkov na Fórum

      Pridal game · Zverejnené

      TOTO JE najnovší komplexný jednoduchý návod aj so screenmi, ako pridávať na Fórum obrázky:   https://forum.freespace.sk/tema/6019-ako-na-f%C3%B3rum-prid%C3%A1va%C5%A5-obr%C3%A1zky/
    • Tomáš
      Queen v Budapešti 1986

      Pridal Tomáš · Zverejnené

      To nieje šovinizmus ale pravda... 
    • game
      Queen v Budapešti 1986

      Pridal game · Zverejnené

      Tomáš ... Toto je jedna spomienka, ktorá má hriať a je dobre pri nej počuť peknú melódiu,  nie politická téma. Choď do kelu so šovinistickými žvástami.
    • Tomáš
      Queen v Budapešti 1986

      Pridal Tomáš · Zverejnené

      Maďarsko bolo vyspelejšie vždy od slovenska aj za komunistov aj teraz takže my maďari máme byť na čo hrdý. Slovensko v tomto nemá a ani nebude mať šancu na nás ;-)
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov