Search the Community

K zalozeniu temy ma inspiroval nas jediny a jedinecny Tomáš, na ktoreho temy a otazky sa po 10-tich rokoch uz vazne odpovedat ani neda. Najnovsie si mysli, ze kazdy z nas tu zaraba minimalne 2000 eur v cistom a pyta sa takze otazka na vsetkych bohatych ludi na fore :zubiska: . Aky je to pocit?? .definujme to tak, ze su to ti, ktori maju ma konci mesiaca na ucte viac ako 50 eur k dobru :P co dekadentne ste si kupili, na com ulietavate? kam idu vase prachy..ktore mozte minut bez vycitiek svedomia, ze vase deti budu hladovat a vypnu vam elektriku, vodu a plyn..teda nemyslim ziadne najmy, poistky, a podobne veci vieme na ake somariny mina Tomas..a tak sa priznajme na co miname my /nech sa Tomas mozno aj inspiruje, ze nielen kindermikulas ale aj pralinky od Godivy su skvele/

je tu otázka: na čo najviac míňate ... minúť peniažky nie je veľký problém :) vieme, že tie naše platy nie sú ktovieaké, tí, ktorí si zarábajú, vedia svoje... a svoje vedia zrejme aj šudenti ... takže : koľko si viete mesačne odložiť ? viete si odložiť a vážne sa toho "odloženého" nedotknúť ? myslíte na tie "horšie časy" ? alebo miniete : ako prišli, tak odišli ?

Aha, čo sa vymyslelo - Rodičovský dôchodok. Od budúceho roku vstupuje do platnosti tzv. Rodičovský dôchodok. Čo to znamená v praxi? Vaši rodičia, ktorí sú na dôchodku, budú dostávať 1,5% z vašej hrubej mzdy každý mesiac na svoj účet. A áno, aj tí, ktorí sa celý život o vás nestarali alebo vás týrali alebo proste mali na saláme. A ba dokonca títo rodičia vo výmere uvidia, či pracujete a koľko zarábate. V tomto prípade má štát GDPR na háku. Ale vy sami nemôžete zisťovať, či váš rodič má nárok na tento dôchodok - zákon o GDPR to neumožňuje Odvod z vášho platu rodičom pôjde automaticky, netreba oň žiadať. Ak ale nechcete rodičovi alebo rodičom prispievať zo svojho platu, musíte o to požiadať do konca februára budúceho roka. V žiadosti musíte uviesť rodné číslo rodiča. Nájdete ho v rodnom liste. Problém je, že rodné číslo rodiča sa zverejňuje až niekedy od polovice 90. rokov. Narodili ste sa skôr? No smola, musíte oň požiadať rodiča, ktorého ste možno aj 20 rokov nevideli alebo si ho musíte zistiť na matrike. Za to si však zaplatíte poplatok. Teda budete platiť za to, aby ste nemuseli platiť. Vášho platu sa to nedotkne, z jeho vymeriavacieho základu sa len vypočíta rodičovský dôchodok, ktorý štát pošle vášmu rodičovi. Dnes je 17. novembra a toto je určite najdebilnejší návrh zákona od revolúcie, ktorý prešiel

Pokracovanie vlákna o penaznom systeme a jeho dosledkov v 21 storoci. Nástrahy burza. Ak si zoberieme dnešný citlivý globálny system burzy hrozi, že silné finančné skupiny MOZU prostredníctvom svojich aktivít na burze vytvorit výpredaj a paniku A TAK sposobit krízu zámerne. Takže moc velkých subjektov može manipulovat burzou a to je hrozba pre vydieranie.

Ako máte poriešené veci v súvislosti s vaším majetkom? Ak by ste práve v tejto chvíli zomreli, budú pozostalí vedieť kde a ako naložiť s vašimi tisíckami eur, ktoré máte po rôznych účtoch? Nechcem moc hovoriť kde čo mám (všetko je legálne :D ), ale pre tento prípad by bolo asi dobré niečo poriešiť, lebo ak by sa niečo stalo, tak o niektorých účtoch sa nikto nedozvie.

Pôvodne to mala byť skúška ale už teda pridám zápis. Usúdil som že tie hospodárske plány a reformy nemajú žiaden zmysel. Kde nieje vôla, nieje cesta. Myslel som si že ak si budem viesť denník, písať o tom blogy, teda snívať o tom čo všetko by som zrobil, tak to pôjde lepšie, bude to také povzbudzovanie. Ale nejde to. Ale hospodárenie patrí do života bežného človeka tak by som prípadne len písal nejaké záznamy. Tu je to ešte veľakrát istejšie ako niekde v zošite. Na serveri sa to zachová, nestratí sa to, a je to aj k nahliadnutiu členom klubu a možné okritizovať. Začal som si písať výdavky (nie tak ako mi to radila game ale taká light verzia pre lenivých) ale bude tam zhruba všetko zaznamenané. Ja niekedy kúpim aj 20-30 párcentových položiek behom dňa, tak u mňa by bol týždeň na tri strany. Urobil som kategóriu že strava a tam si vyčlením sumu (niečo ako vreckové) ale iba na ten jediný účel. Zapíšem dátum vyčlenenia a keď sa to minie pripíšem dátum kedy sa to minulo. Takto budem mať prehľad aká suma mi ako dlho vydrží. Okrem potravín málo vecí kupujem tak tie budú rozpísané už podrobne a takto sa vojdem na jednu stranu s celým mesiacom.

Táto téma možno bude podobného zamerania ako téma Uhádnite postavu a film, ale tu sa bude vážne pýtať. Ak poznáte dej filmu, ale neviete ako sa volá, tu sa to snáď dozviete. Chcel by som si pozrieť jeden film, ale neviem ako sa volá. Išlo o to, že v budúcnosti ľudia objavili cestovanie časom a podnikali rôzne exkurzie do minulosti. Bola tam len jedna podmienka, že v minulosti nemôžu nič zmeniť, lebo by to ovplyvnilo budúcnosť. Stalo sa však, že počas nejakej výpravy niekto prišlapol motýla alebo čo a keď sa vrátili do svojej doby tak svet bol úplne zmenený, ľudia boli úplne iní, mestá iné, proste všetko. O tomto filme som parkrát počul, ale neviem ako sa volá. Kto vie odpovie.

O ktorom športe si myslíte že je "predražený" že sa tam točí príliš veľa peňazí, viac ako by si "zaslúžil"? A o ktorom si myslíte opak?

K založeniu tejto témy ma inšpirovala knižka, ktorú som nedávno dočítala. O čo teda ide: Na pošte pracovali traja zamestnanci. Každý mal hmotnú zodpovednosť. Jedného dňa sa v tej ich pobočke nečakane zjavili dvaja ozbrojení lupiči. Situácia sa vyvíjala tak, že každý bol v inej miestnosti. Prvý, ktorý prišiel s nimi do kontaktu, zareagoval pudovo a odmietol im vydať pokladnicu, jeden z lupičov ho udrel tou zbraňou a chlapík padol tak nešťastne, že si udrel hlavu. Lúpež pokračovala tak, že ďalší zamestnanec hystericky klričal, že nech sa neopovažujú vystreliť, za čo si vyslúžil tiež úder, ale dopadol trocha lepšie, bol len ľahko zranený. Tretí zamestnanec počul, že sa vedľa niečo deje a keď mu to docvaklo, tak sa pokúsil ujsť aj so svojou pokladnicou cez okno, ale nebol dosť rýchly, a tak sa pekne pozeral do ústia pištole, ktorú lupič na neho zamieril, a musel sa tzeda rozhodnúť, či sa dá zastreliť, alebo vydá pokladnicu. Chlapíkovi sa nechcelo hrdinsky umrieť kvôli 8 stovkám, ktoré tam v tej pokladnici boli, a tak pokladnicu vydal a zachránil si krk. Ten prvý kolega v nemocnici umrel. mal krásny pohreb, kde ho označili za hrdinu a velebili jeho skutok, ale jeho vdova dostala len nízky dôchodok po ňom a musela sa vzdať sna o štúdiách ich syna, o ktorého sa starala, musela si nájsť menší byt a zamestnanie (tam asi v tých časoch nebolo zvykom, že ženy chodili do práce, tak mi to vyplynulo z deja tej knižky). ten druhý kolega sa veľmi rýchlo zotavil a na polícii klamal, že sa lupičom chladnokrvne postavil a že im povedal, nech strieľajú, ak si trúfajú, ale nebolo ďalšieho svedka okrem toho tretieho, a tak z neho bol akože hrdina. A ten tretí, tomu všetci azzlievali, že pokladnicu vydal, ešte aj jeho žena, ktorá najprv bola rada, že prežil a že sa mu nič nestalo, mu vytkla, že prečo nekonal aspoň trocha odvážnejšie. ten druhý si z toho uropbil modlu priamo, využíval to a dočkal sa aj postupu v práci, hoci rpedtým bol považovaný za lenivého a nie moc schopného, kým ten tretí, ktorý by - keby nie tej lúpeže, bol dostal tú vedúcu funkciu, bol nútený nájsť si inú prácu. A tak mu okolie vyčítalo, že ostal živý a že neriskoval kvôli peniazom, ktoré mal v kase, život, jediný, ktorý mal. Tiež bol presvedčený, že ten prvý keby bol mal čas na rozmýšľanie, by tiež radšej bol kasu vydal, a na konci zahral dobré divadlo, a dokázal, že ten druhý nebol žiaden hrdina a keď si mal vybrať dať sa zastreliť, alebo vydať kasu, tak bol ochotný kasu vydať. nemohol však nič podniknúť proti tomu tretiemu, lebo by stratil gloriolu hrdinu, zosmiešnilo by ho to. Otázka je: čo vy považujete za dôležitejšie: dodržať povinnosť za každú cenu, i za cenu života, alebo si zachrániť krk? Čo myslíte, ako by ste konali vy v takej situácii? Čo by ste robili, keby ste mali trocha času na premýšľanie o situácii, v ktorej ste sa ocitli? Čo si o tom myslíte?

čo by znamenalo, prípadné zrušenie hotovosti "peňazí"? resp. zrušenie bankoviek a mincí, všetky platby by museli byť realizované bezhotovostne - "kartou" -elektronicky, z účtu na účet, prostredníctvom prevodu ešte aj poplatok za použitie WC..

Toto ma už dávnejšie zaujíma dlhšiu dobu. Všade čítam že nie sú peniaze na toto, nie sú peniaze na hento a pod. Viem, že sa spýtam blbosť, ale prečo NBS nevytlačí napr. 100 miliárd korún aby bolo napr. na diaľnice? Nie som ekonóm, ale tuším že peňazí sa môže vytlačiť iba toľko aby boli kryté (čím?), a na základe čoho sa to určuje?

V rámci reforiem životného štýlu mám už 3 roky zavedené že si píšem vciele ktoré chcem dosiahnuť. Každý rok boli iné a keď niečo nedosiahnem, presunie sa do ďalšieho. Všetky body boli doteraz splnené okrem dvoch: schudnutie a mať nasporené peniaze... Ale tieto dve položky sa mi stále presúvajú. Čo by ste na to vedeli povedať, mali ste podobné niečo že ste si predsavzali a nevychaádza to?

Veľa ľudí, sníva o letoch do vesmíru. Napríklad Denis Tito, prvý vesmírny turista, založil spoločnosť Inspiration Mars Foundation, ktorá plánovala pilotovaný oblet Marsu. Alebo ste si možno v médiách všimli, senzačnú správu, o plánoch projektu Breakthrough Starshot, poslať sondu k najbližšej hviezde Alfa Centauri. A ten kto to sleduje, vie že takýchto projektov, a omnoho komerčnejšie zameraných, je omnoho viac. Všetky majú jeden veľký spoločný problém.. peniaze.. Sú to chronicky podniky, do ktorých musí niekto naliať peniaze, nikdy sa nejedná o malú sumu, bez nejakej nádeje na reálny zisk. Potom zväčša nastúpi špekulovanie, že sa predsa jedná o "verejné blaho", a tak by to mal podporiť štát (s peňazí daňových poplatníkov), chvíľu to ešte šumí, potom to vyšumí, zostane ticho. Podľa mňa, ale existuje historický (a dodnes existujúci) precedens dokazujúci, že sa to dá aj inak. "Kde bolo, tam bolo" Pred asi tak pol tisíc rokom, istý navigátor z ostrova Yap, legenda tvrdí že sa volal Anagumang, podnikol náročnú a nebezpečnú výpravu, na vzdialené súostrovie Palau. Tam uvidel niečo, čo ostrovania z Yapu nepoznali. Nádherný biely kameň. Anagumang sa rozhodol, že si domov vezme suvenír, nejakú vec vytesanú s toho kameňa. Najprv to malo vypadať ako ryba, potom ako polmesiac, kôli problémom s opracovaním a prepravou, sa to nakoniec zmenilo na čosi ako menší "mlynský kameň", okrúhly tvar s dierou v strede, aby sa cezeň dala presunúť tyč, a dalo sa to nej lepšie niesť, čosi čo vypadalo ako "Mesiac v splne". Keď sa Anagumang vrátil domov na Yap, zistil prekvapujúcu vec, doniesol niečo, čo ľudí veľmi zaujalo, a chceli to od neho kúpiť, ten kto od neho tú vec kúpil, nič nestratil, mohol ju zase predať niekomu inému, za niečo úplne iné. Anagumang zistil, že vynašiel "obeživo ", "peniaz", doslova kamennú mincu, ktorej dali meno "Rai". https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Rai_(peníze) Celá hodnota ľudskej práce, ktorú bolo potrebná vykonať, aby bolo možné výpravu uskutočniť, stavba lode, zhromaždenie zásob, samotná výprava, riziko pri nej podstúpené, príbeh o tom všetkom, sa zmenilo na abstraktný symbol, ktorý bolo možné a dodnes je možné používať, ako investičný nástroj. Fungovalo by to, aj v "modernom" svete? Dajme tomu, že by chcel niekto vykonať nebezpečnú, náročnú a drahú výpravu "plavbu", na "vzdialený ostrov" Letieť na Mesiac, alebo na Mars, a vesmírne lode, sú predsa "LODE", a tá výprava je "PLAVBA". Keď by na Mesiac alebo na Mars (alebo hoci aj na Pluto) vstúpil, vyrobil by tam Rai, a dopravil ho domov na Zem. Mal by ten špeciálny vesmírny kameň, zo vzdialeného sveta "ostrova", fungovať ako "peniaz", a pomocou neho by sa malo dať zaplatiť, hoci aj za výpravu na Alfa Centauri, hoci aj za výpravu na Mraky Magallenove.. Ten kto by letel, plavil sa do vesmíru, by peniaze už nemíňal, on by ich doslova vyrobil, vyrobil by úplne nové peniaze. To je moja teória. Teória je iba teória, a prax je prax.. Dalo by sa to nejak vyskúšat, overiť či by to aj skutočne fungovalo? Urobiť experiment? Možno netreba letieť ani na Mesiac, ani na Mars, aby sme to zistili. Je tu omnoho bližší, "man made" vesmírny ostrov menom stanica ISS. Keby niekto na pamiatku svojej cesty, na tento "vesmírny ostrov" zhotovil Rai, malo by to fungovať rovnako. Na ISS už ľudia lietajú bežne, dokonca tam boli turisti, čo si za cestu platili sami, čo keby niekto vyskúšal, dostať tie peniaze čo za to zaplatí, späť do "peňaženky"? Cena letenky na ISS, je asi 40 miliónov dolárov, keby zhotovil Rai, za jednu mincu v hodnote 40 miliónov by si nikto ani "slaný rožok" nekúpil. Ale malo by byť možné, kúpiť si "podiel" na vlastníctve "vesmírnej mince", "cenný papier", "akciu", "úcastninu".. BANKOVKU, a rozdeliť tú jedinú "mincu" na použiteľné "drobné". Napríklad v elektronickej podobe, ako to poznáme v podobe internetovej meny Bitcoin. Čo si o tom všetkom myslíte? Táto téma, je v skutočnosti o tom "ako vlastne fungujú peniaze".

Často čítam rôzne diskusie o výhodách a nevýhodách členstva Slovenska v Európskej únii. Teraz sa chcem venovať čisto len ekonomike. Veľa ľudí niekedy doslova nadáva, že musíme posielať peniaze do Bruselu, ale málokto vidí, že veľa miest a dedín mohli zrekonštruovať svoje námestia, významné budovy alebo infraštruktúru práve vďaka peniazom z EÚ. Pregúglil som sa k tabuľke, kde môžete vidieť, ktoré krajiny do rozpočtu prispievajú viac ako prijímajú (záporné čísla), krajiny, ktoré viac prijímajú majú v tabuľke kladné čísla. Z tohto vidieť, že Slovensko je čistým prijímateľom a z tohto pohľadu je pre nás členstvo výhodné. Zaujímavé čísla môcť nájsť pri pri momentálne problémových krajinách ako Španielsko a Taliansko, ktoré zápasia s vysokým dlhom. Rozdiel medzi nimi je ten, že Španielsko je čistý prijímateľ a Taliansko čistý prispievateľ (s výnimkou roku 2000). Údaje z rokov 2007-2013

Vystavuje tu niekto faktúry? Aký používate software, či s čím máte dobré skúsenosti?

Taký jednoduchý nápad.. Čo keby sme, do nejakej vesmírnej sondy, naložili zlatú tehlu? Doslova do písmena zlatú tehlu, ako kus komodity o určitej hodnote. Raketa odštartuje, a sonda bude umiestnená na nejakú stabilnú dráhu, kde môže visieť hoci aj 10 000 rokov. Na planéte Zemi by zostal iba "papier", so záznam o tom komu tá tehla patrí. Čo by to urobilo s cenou tej zlatej tehly? Bolo by ju možné predať? A za koľko? Za menej alebo za viac, ako rovnakú zlatú tehlu, ktorá by stále bola na povrchu zemskom? Ak zmyslom existencie zlatej tehly, je poväčšinou tvrdnúť v trezore.. Čisto prakticky, bol by to "trezor lietajúci vo vesmíre", a fungoval by veľmi dobre.

V roku 1927 Charles Lindbergh, na upravenom stroji Ryan, preletel Atlantik. Práve tento jeho počin, presvedčil skeptikov, že letectvo ako obor, treba brať vážne. Domnievam sa, že práve nejaký takýto počin, by mohol obdobne "zapákovať" vesmírny priemysel. Trochu sa na to podobal zámer Denisa Tita "Inspiration Mars Foundation", ale bohužiaľ ukázalo sa, že oblet Marsu, ktorý by šiel vďaka náročnosti s cenou do miliárd, je asi ako "prvý krok", príliš veľké sústo. Dalo by sa nájsť, niečo realistickejšie a "skromnejšie"? Čo tak "Lunar flyby", oblet Mesiaca? Je tu jedna závažná otázka, ak by sa niekto doslova "dnes", rozhodol takýto podnik zorganizovať, mal by vôbec na čom letieť? Čo na to treba? Treba na to "supernosič"? Vývoj úplne novej vesmírnej lode? Netreba. Šokujúci fakt je, že na to stačí "staré železo", hardvér ktorý už existuje a stačí ho pre daný účel mierne upraviť. Jednou s variant je, použitie EÚrópskeho nosiča Aariane 5, v kombinácii s "postsovietskou" loďou Sojuz. Predstavte si, Aariane 5 ECA dokáže pri TLI (Trans Lunar Injection) postrčiť k Mesiacu 7,8 tony. https://fr.m.wikipedia.org/wiki/Ariane_5 Hmotnosť lode Sojuz je 7,2 tony. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Sojuz_(kozmická_loď) Takže? Ps. Keď sa pozriete, na najnovšie oficiálne údaje o nosnosti nosiča Falcon 9. http://www.spacex.com/falcon9 Zistíte zaujímavú vec. Jeho nosnosť pre tzv. "GTO" (prechodová dráha ku geostacionárnej dráhe), sa udáva 8,3 tony. V zásade platí, že z nosnosti na GTO, možno jednoducho odvodiť, potencionálny výkon TLI. Malo by to byť približne 68,5% zo "sumy" pre GTO (pre túto konštrukciu). Čiže približne 5692 kilogramov. A vzletová hmotnosť lode Dragon od Space X je 6 ton. http://www.spacex.com/dragon Takže skutočne existuje viac možností.

Existujú aj nejaké iné "recepty", ako začať bežne cestovať do kozmu, a to tak, aby to šlo bez asistencie politikov, a teda aj stabilnejšie? Aj v téme na fóre, bola spomenutá "ťažba komodít" pre priemyselnú výrobu. Je to pekná myšlienka. Je však dosť problematická. Napríklad ťažba na asteroidoch, v poslednej dobe sa o nej v médiách, objavilo mnoho nadšených správ. Väčšinou sa v nich však nedozviete, že aby sa ťažba aj na zemskom povrchu vyplatila, potrebujete nájsť "rudnú žilu" alebo "ložisko" s ekonomicky významným podielom (percentuálnym zastúpením) toho čo chcete ťažiť. Pretože ak za desať eur "preosejete" x ton "hlušiny", a získate tak vzácny kov za päť eur, prerobíte aj gate. Je teda zaujímavé keď počujete, že v tom alebo hentom asteroide je veľa napríklad irídia, ak je nedostatočne "diferencované", rozptýlené v "hlušine", tak sa jeho ťažba jednoducho nevyplatí. Čokoľvek vo vesmíre budeme ťažiť, bude to vďaka výške vstupných investícií, plus cene za prepravu po dopravení na zemský povrch "drahšie ako zlato", a rozhodne drahšie ako keby sa to ťažilo na povrchu zeme, aj keby bolo treba dodržiavať extrémne prísne pravidlá ochrany životného prostredia. Dokonca, aj keby cena za dopravu do vesmíru a návrat z neho, napríklad vďaka viacnásobne použiteľným nosičom významne poklesla, aj tak by to bolo drahé. Aj ťažba nerastov z hlbokého oceánskeho dna, vychádza dostupnejšia a lacnejšia ako ťažba vo vesmíre. Existuje na ňu množstvo plánov a projektov, už niekoľko desaťročí, a predsa sa s ňou dodnes poriadne nezačalo. Existujú plány na ťažbu "hélia 3" na mesiaci, dokonca existujú plány na ťažbu "antihmoty" pozitrónov v radiačných pásoch okolo zeme. Plány na stavbu obrovských solárnych elektrární na orbite, v podstate "ťažbu energie" na zemskej orbite. Verte tomu, že keď sa na ktorýkoľvek z týchto veľkolepých plánov pozriete bližšie, objavíte nejakú "zašmodrchaninu", celú haldu problémov. Poviete si "toto dnes bohužiaľ, ešte nie je možné". A potom skončíte pri jednoduchom poznaní, že ťažba a výroba vo vesmíre má zmysel, teda aspoň spočiatku by ho mala, jedine pre miestnu lokálnu spotrebu. Doslova ISRU "in-situ resource utilization", pre nejakú vesmírnu kolóniu, v ktorej by žili kolonisti. Existujevôbec niečo, čo by sa vyplatilo dovážať na Zem, z vesmíru už dnes? Muselo by to byť niečo s veľkou "pridanou hodnotou", niečo ako sú vedecké objavy, dáta a nové poznatky, ktoré už dnes predsa vo vesmíre "ťažíme" každodenne. Podľa mňa doslova dovážať "myšlienky". Napríklad keby do vesmíru, letel umelec, výtvarník alebo sochár, ktorý by svoju myšlienku dokázal "zhmotniť".. ..moment niečo mi to pripomenulo. Anagumanga a jeho kamennú mincu.

Nápad doviezť z Mesiaca, náklad kameňov, rozpredať ich ako komoditu, a takto zaplatiť za výpravu, už mal kde kto, nič nové pod slnkom. Nikto sa na to nedal, má to totižto, jednu zásadnú chybu. Čo sa stane, keď druhá výprava, donesie ďalšie kamene, tretia ďalšie, a štvrtá ešte viac? S Mesačných kameňov, sa stane dostupnejšia vec, ich cena klesne, postihne ich "inflácia". A nielen tie, čo donesú neskoršie výpravy, ale aj tie predchádzajúce, celú komoditu "Mesačné kamene". Zarobíte stále menej, presýtite trh, až nakoniec nezarobíte ani na to aby odštartovala ďalšia výprava, celý podnik sa zastaví, a skrachuje, možno dokonca splasne ako investičná "bublina". Ani zákazníci čo by od vás kamene kupovali, by neboli spokojný, najprv im predáte kamene za milióny, a potom doveziete ďalšie, ktoré budete predávať za "babku"? Preto ani nenájdete investora, ktorý by do takéhoto podniku šiel, a vložil svoje peniaze. Investori sa už zväčša poučili, na podobných takýchto veciach z minulosti, ako bola napríklad "Holandská tulipánová mánia", a iné "zábavné" udalostí. Dalo by sa to nejako obýsť, aby to fungovalo lepšie, než obchod s tulipánovými cibuľkami? Pozrime sa čo sa dialo, s cennými kameňmi na ostrove Yap. Pár storočí po tom, ako Anagumang doviezol prvý kameň. Priplávala v roku 1871 na ostrovi plachetnica a na nej kapitán David O'Keefe, kamenné peniaze domorodcov ho veľmi zaujali. A dostal perfektný nápad, keď tie kamene považujú za cenné, tak ich bude vyrábať - ťažiť na Palau on sám, a kupovať za ne od domorodcov kokosovú kopru. Samozrejme O'Keefe, neťažil kameň jednoduchými nástrojmi ako domorodci a nedopravoval ho na vratkých pltiach, on používal dynamit, oceľové kamenárske náradie, a dopravoval ich na veľkej lodi. Dokázal ich vyrobiť naozaj veľa, preto nastalo nevyhnutné, začala sa inflácia. Bola však veľmi zvláštna. Domorodci si veľmi dobre uvedomovali, že medzi mincami ktoré im vozil O'Keefe, a ktoré už pár storočí používali, je istý jemný rozdiel. Tie O'Keefeho mince, nemali žiadny poriadny príbeh. Nikto pri ich ťažbe neumrel, nijako neriskoval život na nebezpečnej výprave, nenadrel sa ako "kôň" pri ich zhotovení, a predovšetkým nedali sa o nich vypočuť žiadne zaujímavé príbehy, čo rozprávali starci večer pri ohni. Jednoducho povedané "boli NUDNÉ". Preto trvali na tom, že tie ich tradičné a staré Rai sú lepšie a drahšie. Skrátka a dobre, inflácia postihla, akurát mince od O'Keefeho, a úspor čo mali domorodci odložené v "Anagumangoch" sa nijako nedotkla. .. Toto isté musí zákonite zafungovať, aj v prípade, že niekto usporiada výpravu na Mesiac. Zhotoví tam mincu Rai z mesačného kameňa, a povie "toto je peniaz". To isté ako keď, si za starú bankovku, mincu, alebo hoci aj poštovú známku, ktorú nájdete niekde v skrini po prababke, vydanú možno vládou ktorá dodnes "netrvá", a za ktorú by ste si v dobe jej platnosti nekúpili ani len "košeľu", dnes zrazu kúpite "auto", vďaka jej historickej hodnote.

Veľa ľudí, sníva o letoch do vesmíru. Napríklad Denis Tito, prvý vesmírny turista, založil spoločnosť Inspiration Mars Foundation, ktorá plánovala pilotovaný oblet Marsu. Alebo ste si možno v médiách všimli, senzačnú správu, o plánoch projektu Breakthrough Starshot, poslať sondu k najbližšej hviezde Alfa Centauri. A ten kto to sleduje, vie že takýchto projektov, a omnoho komerčnejšie zameraných, je omnoho viac. Všetky majú jeden veľký spoločný problém.. peniaze.. Sú to chronicky podniky, do ktorých musí niekto naliať peniaze, nikdy sa nejedná o malú sumu, bez nejakej nádeje na reálny zisk. Potom zväčša nastúpi špekulovanie, že sa predsa jedná o "verejné blaho", a tak by to mal podporiť štát (s peňazí daňových poplatníkov), chvíľu to ešte šumí, potom to vyšumí, zostane ticho. Podľa mňa, ale existuje historický (a dodnes existujúci) precedens dokazujúci, že sa to dá aj inak. "Kde bolo, tam bolo" Pred asi tak pol tisíc rokom, istý navigátor z ostrova Yap, legenda tvrdí že sa volal Anagumang, podnikol náročnú a nebezpečnú výpravu, na vzdialené súostrovie Palau. Tam uvidel niečo, čo ostrovania z Yapu nepoznali. Nádherný biely kameň. Anagumang sa rozhodol, že si domov vezme suvenír, nejakú vec vytesanú s toho kameňa. Najprv to malo vypadať ako ryba, potom ako polmesiac, kôli problémom s opracovaním a prepravou, sa to nakoniec zmenilo na čosi ako menší "mlynský kameň", okrúhly tvar s dierou v strede, aby sa cezeň dala presunúť tyč, a dalo sa to nej lepšie niesť, čosi čo vypadalo ako "Mesiac v splne". Keď sa Anagumang vrátil domov na Yap, zistil prekvapujúcu vec, doniesol niečo, čo ľudí veľmi zaujalo, a chceli to od neho kúpiť, ten kto od neho tú vec kúpil, nič nestratil, mohol ju zase predať niekomu inému, za niečo úplne iné. Anagumang zistil, že vynašiel "obeživo ", "peniaz", doslova kamennú mincu, ktorej dali meno "Rai". https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Rai_(peníze) Celá hodnota ľudskej práce, ktorú bolo potrebná vykonať, aby bolo možné výpravu uskutočniť, stavba lode, zhromaždenie zásob, samotná výprava, riziko pri nej podstúpené, príbeh o tom všetkom, sa zmenilo na abstraktný symbol, ktorý bolo možné a dodnes je možné používať, ako investičný nástroj. Fungovalo by to, aj v "modernom" svete? Dajme tomu, že by chcel niekto vykonať nebezpečnú, náročnú a drahú výpravu "plavbu", na "vzdialený ostrov" Letieť na Mesiac, alebo na Mars, a vesmírne lode, sú predsa "LODE", a tá výprava je "PLAVBA". Keď by na Mesiac alebo na Mars (alebo hoci aj na Pluto) vstúpil, vyrobil by tam Rai, a dopravil ho domov na Zem. Mal by ten špeciálny vesmírny kameň, zo vzdialeného sveta "ostrova", fungovať ako "peniaz", a pomocou neho by sa malo dať zaplatiť, hoci aj za výpravu na Alfa Centauri, hoci aj za výpravu na Mraky Magallenove.. Ten kto by letel, plavil sa do vesmíru, by peniaze už nemíňal, on by ich doslova vyrobil, vyrobil by úplne nové peniaze. To je moja teória. Teória je iba teória, a prax je prax.. Dalo by sa to nejak vyskúšat, overiť či by to aj skutočne fungovalo? Urobiť experiment? Možno netreba letieť ani na Mesiac, ani na Mars, aby sme to zistili. Je tu omnoho bližší, "man made" vesmírny ostrov menom stanica ISS. Keby niekto na pamiatku svojej cesty, na tento "vesmírny ostrov" zhotovil Rai, malo by to fungovať rovnako. Na ISS už ľudia lietajú bežne, dokonca tam boli turisti, čo si za cestu platili sami, čo keby niekto vyskúšal, dostať tie peniaze čo za to zaplatí, späť do "peňaženky"? Cena letenky na ISS, je asi 40 miliónov dolárov, keby zhotovil Rai, za jednu mincu v hodnote 40 miliónov by si nikto ani "slaný rožok" nekúpil. Ale malo by byť možné, kúpiť si "podiel" na vlastníctve "vesmírnej mince", "cenný papier", "akciu", "úcastninu".. BANKOVKU, a rozdeliť tú jedinú "mincu" na použiteľné "drobné". Napríklad v elektronickej podobe, ako to poznáme v podobe internetovej meny Bitcoin. .. Veď je to celkom dobrý príbeh. Tak som prvý príspevok s tej témy, dal do blogu. https://forum.freespace.sk/tema/6016-ako-zaplatiť-za-výpravu-na-mesiac/

Povenujeme sa chudobným pracujúcim, rozdielom, chýbajúcej strednej vrstve a podobným veciam. Všetko patrí developérom a mocným. O tom je dravý kapitalizmus a preto sme práve my tí chudobní. Jediný spravodlivý systém pre chudobných bol socializmus ale len pre chudobných. Vtedy zase boli obmedzovaní šikovní ľudia, ktorí sú v kapitalizme bohatí a vládnu. A práve kapitalizmus je jediný systém ktorý sa osvedčil, keďže už funguje na väčšine sveta. Momentálne vládne aj u nás tak preto si rozoberieme veci okolo toho že prečo to tak je. Veľa ľudí sa mylne vyjadruje na adresu chudobných robotníkov, že sa mali lepšie učiť a boli by aj oni na lepších pracovných pozíciách. Ale pozor! Videli ste štát kde má každý jeden občan vysokú školu a každý jeden občan robí právnika, zubára, bankára, menežéra, informatika? Niekto musí aj chlieb napiecť, vyrobiť výrobok vo fabrike, zametať ulice, odnášať odpad, kosiť trávnik, stavať budovy, miešať maltu, kopať jamu pre inžinierske siete, dlaždiť, udržiavať cesty, vypraviť vlaky, predávať v obchode atď. Problém nieje v tom že nešiel každý na vysokú školu, ale v tom že obyčajná práca nieje zaplatená! Prečo nieje? Je tak isto dôležitá ako práca lekára, pedagóga, inžiniera, architekta atď. Fungujúca spoločnosť potrebuje každé zamestnanie. Teda v kapitalizme to reguluje trh. Takže profesia ktorá nieje potrebná, zanikne a ktorá je potrebná vznikne. Takže nič za čo chodíme do práce nieje zbytočné. Problém je tam že nieje stredná vrstva. Existujú len extrémne chudobní a extrémne bohatí. Napríklad niekto sa sťažuje že má malý plat, šéf mu povie že nikto vás tu nedrží, môžete kedykoľvek odísť. Takto sme zatlačení do kúta lebo nemáme na výber. Buď zoberieme prácu za málo peňazí alebo nebudeme mať vôbec nič. Niesu žiadne páky čo by donútili súkromníkov viac platiť. Ba až naopak. Keby neexistovala štátom daná minimálna mzda, boli by schopní platiť aj menej. Takže onedlho nastane doba že si nebudeme môcť dovoliť ano ten štandard ktorý tu máme (panelákove byty) ale budeme bývať v plechových búdach ako v Afrike. Budú vznikať gettá a najsmutnejšie je na tom to, že to nebudú asociáli ale pracujúci ľudia. Podnikatelia sú zaťažení na to, ako by sa dalo čo najmenej platiť zamestnancom a vyžmýkať z nich čo najviac. Snažia sa stále obchádzať paragrafy a vyplácať čo najmenej položiek. Dať ozaj len to minimum čo musia dať. Najradšej by boli keby sme pracovali u nich zadarmo! Osobne som vyskúšal viacero zamestnaní z viacerých oblastí a všade bola malá (alebo minimálna) mzda. Žiadny developér, súkromný podnikateľ, firma nemá dôvod dať viac ako musí. Jediná záchrana chudobných by bola povinná regulácia mzdy teda štát by minimálnu mzdu dvihol. Síce to robí ale vždy je to len pár drobných. Keby sa dvihla na dvoj-troj násobok to by sme už konečne pocítili ale nespravia to. Firmy sa povyhrážajú tým, že fabriku premiestnia do ešte chudobnejšej krajiny a budú zdierať tamojších ľudí ešte viac ako nás. Tak štát nechce mať na krku tisíce nezamestnaných tak im radšej vyhovie. Ak sledujete spravodajstvo a je reč o dvíhaní minimálnej mzdy, vždy sa to nepáči odborovým organizáciám ani zamestnávateľom. Prečo? Lebo odbory to považujú za málo a zamestnávatelia za veľa! Zaujímavé je že ak sa má pridať k platom zamestnancom tak odrazu nemajú z čoho, boja sa že skrachujú atď. Ale keď sa vyvážajú na luxusných autách, kupujú si vily pri mori, vtedy im to nevadí? Prečo nemôže aj vedenie firmy používať lacné autá a bývať v lacných bytoch ako my všetci a ten rozdiel dať radšej do platov? Práve preto čo tu bolo spomínané. Všetko im je prednejšie len aby nemuseli vyplácať pracujúcich ľudí!

Keď sa povie pojem chudobní, každý si hneď predstaví dôchodcov, invalidov, študentov, neúplné rodiny, nezamestnaných... Keď sa povie pracujúci človek, tak ten je automaticky braný ako bohatý? Vôbec to tak nieje! Veľmi ma dokáže nahnevať keď sa ako pojem ,,ľudia odkázaní na pomoc" vo forme rôznych zliav na cestovanie, môžu si dať lacnejšie menučkový obed v domoch sociálnych služieb atď. Nič proti tej pomoci, cením si že je nejaká snaha podporiť slabé sociálne vrstvy ale ja chcem ukázať že existujú aj chudobní pracujúci. Sám som skúsil viacero zamestnaní v štátnej aj súkromnej sfére a vždy to bol džob za minimálnu mzdu! Obvykle sa odvolávajú na to že niesu peniaze, nieje z čoho dať viac čo pri štátnej sfére aj chápem lebo nedostali peniaze z kraja atď. Ale keď súkromný podnikateľ čo má trojposchodovú vilu na pozemku cez pól ulice s tromi garážmi a siedmimi autami povie že nedá viac lebo nemá z čoho je už trápne! Raz mi jeden kamarát rozprával že mali v práci koncoročné posedenie a majitel/konatel im povedal: Platy sa nezvýšia ale ja sa nebudem vyhovárať že je ekonomická kríza a podobne ale budem úprimný jednoducho nedám viac! Komu sa nepáči, môže odísť, nikto ho tu nedrží... Toto je najčastejšia odpoveď zamestnávateľov keď sa človek sťažuje na nízku mzdu. Jednoducho zajtra nemusíte prísť... Odbory u nás nemajú skoro žiadne právomoci s tým niečo robiť. Všetko majú v rukách milionári, takže tadialto cesta nevedie. Musíme sa zmieriť s tým že budeme málo zarábať a patriť do nízkopríjmovej skupiny aj keď sme zamestnaní. Problém spočíva tu a ja na to mám aj navrhované riešenie: Niektorí dôchodci (poznám ich pár osobne) majú vyššie dôchodky ako zarobí pracujúci človek. Sú zdraví, takže to že starý človek potrebuje viac na lieky atď. je tiež blud keďže aj veľa mladých ľudí potrebuje lieky a neustále výdavky na liečenia (alergici, astmatici, cukrovkári atď) tak prečo by mal mať dôchodca čo aktívne športuje, nemá žiadne ťažkosti, poberá vyšší dôchodok ako čo zarobí pracujúci človek nárok na nejaké zľavy?! Dôchodca už svoj dom/byt obvykle má, deti už má dospelé, nepotrebuje sa dennodenne dopravovať do zamestnania, tak na čo mu to je? Mladý človek potrebuje riešiť bývanie, založiť si rodinu, dochádzať do zamestnania a zarobí to isté čo má ten dôchodca niekedy aj menej! Má cestovať a stravovať sa najdrahšie? Prečo? Akým právom je obratý o tie výhody? Ekonomiku neťahajú študenti či dôchodci alebo ženy na materskej... Ale aktívne pracujúci! A sú najviac znevýhodnení?! Riešenie: Každý občan s nízkym príjmom bezohľadu na to, či je dôchodca, študent, invalid atď. by predložil svoj príjem. Ak by ho mal menej ako XY suma (hranica chudoby) tak by mal nárok na tieto veci, ak by to mal vyššie ako XY suma tak nech všetko plne hradí! Toto by bolo spravidlivé riešenie! Ak by ste tento článok a túto pravdu chceli podporiť tak zdielajte, šírte ďalej, píšte o tom na webstránky politických strán, spolu dokážeme viac! Treba zastaviť toto nespravodlivé zaobchádzanie a škatulkovanie chudobných ľudí! Aj my pracujúci sme ľudia! Aj my máme právo dôstojne žiť!

Tak a na svete je psychologická štúdia, ktorá ukazuje, že peniaze majú nejaký ten vplyv na charakter človeka. V poslednom vydaní časopisu Science je ukázané, že aj obyčajný nesústredený pohľad na bankovky dokázal zmeniť správanie pozorovaných účastníkov experimentu. Pozorovaná zmena spočívala v zvýšení "samostatnosti" pri následnom riešení problému. Jeden z testov spočíval v zadaní zložitého (nie však neriešitelného) problému, ktorí mali účastníci experimentu riešiť. Po odídení inštruktora z miestnosti mali možnosť ho zavolať späť a požiadať ho o prípadnú podporu. Meralo sa, koľko komu potrvá, kým o podporu zažiada. Podľa očakávaní sa tí vystavení predtým peniazom ozývali výrazne neskôr. Zatiaľčo teda faktický nedostatok peňazí robí ľudí závislejšími, získanie peňazí nás učiní menej samostatnými a dokonca menej ochotných pomáhať druhým. Druhý spomenutý účinok bol pozorovaný testom, kde ľuďom v dvoch skupinách prečítali rozličné eseje - jednu o bohatej a pozitívnej budúcnosti, druhú o obmedzených peňažných zdrojoch. Účinok bol testovaný "náhodným" upustením bloku s tužkami "náhodnou" asistentkou "náhodne" idúcou po chodbe, keď ich vypúšťali z miestnosti. Čo myslíte, ktorá skupina bola ochotnejšia? Áno, tí bohatstvom nezblbnutí si našli viac času pomôcť. Peniaze teda nemenia len naše uvedomelé rozhodnutie o pomoci druhým, ale aj okamžitú a spontánnu ochotu pomôcť. Snáď ešte pozoruhodnejšie boli výsledky, kde testovaní ľudia boli vystavení rozdielnym screensaverom - plávajúce rybičky a plávajúce bankovky a potom boli požiadaní o rozmiestnenie stoličiek kvôli záverečným rozhovorom. "Akvaristi" sa nebránili sadnúť si oveľa bližšie než "bankovkári." Celý článok Tak čo, kazia peniaze náš charakter alebo ako to je? :lol: