Hľadanie v komunite

Veľa ľudí, sníva o letoch do vesmíru. Napríklad Denis Tito, prvý vesmírny turista, založil spoločnosť Inspiration Mars Foundation, ktorá plánovala pilotovaný oblet Marsu. Alebo ste si možno v médiách všimli, senzačnú správu, o plánoch projektu Breakthrough Starshot, poslať sondu k najbližšej hviezde Alfa Centauri. A ten kto to sleduje, vie že takýchto projektov, a omnoho komerčnejšie zameraných, je omnoho viac. Všetky majú jeden veľký spoločný problém.. peniaze.. Sú to chronicky podniky, do ktorých musí niekto naliať peniaze, nikdy sa nejedná o malú sumu, bez nejakej nádeje na reálny zisk. Potom zväčša nastúpi špekulovanie, že sa predsa jedná o "verejné blaho", a tak by to mal podporiť štát (s peňazí daňových poplatníkov), chvíľu to ešte šumí, potom to vyšumí, zostane ticho. Podľa mňa, ale existuje historický (a dodnes existujúci) precedens dokazujúci, že sa to dá aj inak. "Kde bolo, tam bolo" Pred asi tak pol tisíc rokom, istý navigátor z ostrova Yap, legenda tvrdí že sa volal Anagumang, podnikol náročnú a nebezpečnú výpravu, na vzdialené súostrovie Palau. Tam uvidel niečo, čo ostrovania z Yapu nepoznali. Nádherný biely kameň. Anagumang sa rozhodol, že si domov vezme suvenír, nejakú vec vytesanú s toho kameňa. Najprv to malo vypadať ako ryba, potom ako polmesiac, kôli problémom s opracovaním a prepravou, sa to nakoniec zmenilo na čosi ako menší "mlynský kameň", okrúhly tvar s dierou v strede, aby sa cezeň dala presunúť tyč, a dalo sa to nej lepšie niesť, čosi čo vypadalo ako "Mesiac v splne". Keď sa Anagumang vrátil domov na Yap, zistil prekvapujúcu vec, doniesol niečo, čo ľudí veľmi zaujalo, a chceli to od neho kúpiť, ten kto od neho tú vec kúpil, nič nestratil, mohol ju zase predať niekomu inému, za niečo úplne iné. Anagumang zistil, že vynašiel "obeživo ", "peniaz", doslova kamennú mincu, ktorej dali meno "Rai". https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Rai_(peníze) Celá hodnota ľudskej práce, ktorú bolo potrebná vykonať, aby bolo možné výpravu uskutočniť, stavba lode, zhromaždenie zásob, samotná výprava, riziko pri nej podstúpené, príbeh o tom všetkom, sa zmenilo na abstraktný symbol, ktorý bolo možné a dodnes je možné používať, ako investičný nástroj. Fungovalo by to, aj v "modernom" svete? Dajme tomu, že by chcel niekto vykonať nebezpečnú, náročnú a drahú výpravu "plavbu", na "vzdialený ostrov" Letieť na Mesiac, alebo na Mars, a vesmírne lode, sú predsa "LODE", a tá výprava je "PLAVBA". Keď by na Mesiac alebo na Mars (alebo hoci aj na Pluto) vstúpil, vyrobil by tam Rai, a dopravil ho domov na Zem. Mal by ten špeciálny vesmírny kameň, zo vzdialeného sveta "ostrova", fungovať ako "peniaz", a pomocou neho by sa malo dať zaplatiť, hoci aj za výpravu na Alfa Centauri, hoci aj za výpravu na Mraky Magallenove.. Ten kto by letel, plavil sa do vesmíru, by peniaze už nemíňal, on by ich doslova vyrobil, vyrobil by úplne nové peniaze. To je moja teória. Teória je iba teória, a prax je prax.. Dalo by sa to nejak vyskúšat, overiť či by to aj skutočne fungovalo? Urobiť experiment? Možno netreba letieť ani na Mesiac, ani na Mars, aby sme to zistili. Je tu omnoho bližší, "man made" vesmírny ostrov menom stanica ISS. Keby niekto na pamiatku svojej cesty, na tento "vesmírny ostrov" zhotovil Rai, malo by to fungovať rovnako. Na ISS už ľudia lietajú bežne, dokonca tam boli turisti, čo si za cestu platili sami, čo keby niekto vyskúšal, dostať tie peniaze čo za to zaplatí, späť do "peňaženky"? Cena letenky na ISS, je asi 40 miliónov dolárov, keby zhotovil Rai, za jednu mincu v hodnote 40 miliónov by si nikto ani "slaný rožok" nekúpil. Ale malo by byť možné, kúpiť si "podiel" na vlastníctve "vesmírnej mince", "cenný papier", "akciu", "úcastninu".. BANKOVKU, a rozdeliť tú jedinú "mincu" na použiteľné "drobné". Napríklad v elektronickej podobe, ako to poznáme v podobe internetovej meny Bitcoin. Čo si o tom všetkom myslíte? Táto téma, je v skutočnosti o tom "ako vlastne fungujú peniaze".

Taký jednoduchý nápad.. Čo keby sme, do nejakej vesmírnej sondy, naložili zlatú tehlu? Doslova do písmena zlatú tehlu, ako kus komodity o určitej hodnote. Raketa odštartuje, a sonda bude umiestnená na nejakú stabilnú dráhu, kde môže visieť hoci aj 10 000 rokov. Na planéte Zemi by zostal iba "papier", so záznam o tom komu tá tehla patrí. Čo by to urobilo s cenou tej zlatej tehly? Bolo by ju možné predať? A za koľko? Za menej alebo za viac, ako rovnakú zlatú tehlu, ktorá by stále bola na povrchu zemskom? Ak zmyslom existencie zlatej tehly, je poväčšinou tvrdnúť v trezore.. Čisto prakticky, bol by to "trezor lietajúci vo vesmíre", a fungoval by veľmi dobre.

O výprave ľudí na Mars som už absolvoval mnoho debát. A hoci skoro každý, kto sa ich zúčastnil, má na to, ako to "urobiť správne", niekedy radikálne odlišné názory, dá sa vypozorovať jeden, čosi ako "konsenzus". Všetci od výprav na Mars očakávame a chceme "aby to nedopadlo ako Apollo". Program Apollo síce predstavoval obrovský úspech, ale skončil sa "Concorde syndrómom", už pomaly pol storočia na Mesiac nikto neletel. Niečo také je pri obrovských finančných nárokoch, ktoré si výprava na Mars žiada, v dnešnej dobe jednoducho nepriechodné. Program pre Mars musí byť dlhodobý a takpovediac "trvalo udržateľný". Čo to však znamená? Predovšetkým je treba úplne opustiť predstavu, že jednotlivé po sebe idúce výpravy by cielili každá do úplne inej destinácie na povrchu. (prieskum na väčšie vzdialenosti od základne môže byť vykonávaný teleoperačne) Všetky musia ísť na jedno a to isté miesto, za účelom budovania trvalo osadenej základne. A to je príšerná komplikácia. Ak by mala základňa na Marsovskom povrchu fungovať ako trvalo osadená, museli by sme sa prispôsobiť "orbitálnej mechanike". Vzťah medzi obežnou dobou Zeme a Marsu je "taký aký je" a tvrdo diktuje čas pre letové "okná", nielen zo Zeme na Mars, ale aj pre návrat z Marsu na Zem. Vzniká vďaka tomu medzi jednotlivými výpravami s jeden a polročnými pobytmi pol roka trvajúca "diera", keď by na základni nikto nebol. Aby bol možný scenár dlhodobého pobytu človeka na Marse, obdobne ako to vidíme dnes na ISS, kontinuálny pobyt - striedanie posádok, keď priletí nová posádka "podá si ruku" s predchádzajúcou, bolo by nutné predĺžiť pobyt na Marse minimálne na TRI A POL ROKA. Som presvedčený, že skutočný realizovateľný projekt pilotovanej výpravy k Marsu spoznáme podľa toho, že túto požiadavku kontinuálneho pobytu posádky bude rešpektovať, a bude v ňom s dlhodobým pobytom od začiatku rátané, bude to jeden s hlavných cieľov programu, ktorý bude treba dosiahnuť čo najskôr.

Odkaz pre kozmonautix "Moskovčanov". Strašne rád debatujem o kozmonautike, pred nedávnom, sa mi vďaka tomu, stala "srandovná" vec. Na nemenovanom diskusnom fóre o kozmonautike, som v "prestrelke" (musím pripustiť.. občas fakt upadám do trollovania), bez nejakého premýšľania, vytresol otázku - ako rozpoznať realistický projekt, od "pekného PDFka"? Následky boli fakt zaujímavé. Reakcia v podstate, ako keby som napochodoval, pred triedu plnú "prváčok", a začal tam prednášať nejaké ťažkotonážne sexuálne perverznosti. Dokonalá búrka verejného pohoršenia. Musím však povedať, že mne osobne, tá reakcia spôsobila horší šok, ako "napadnutým". Kozmonautika a obzvlášť tá pilotovaná, nie je, a obávam sa že ešte dlho nebude "lacný špás". A pripadá mi dosť frustrujúce, keď najhlavnejším "produktom" finančne neuveriteľne náročných projektov, v tomto obore, je hlavne poznanie "tadiaľto cesta nevedie". Musím povedať, rád by som videl pokrok v tomto odvetví, ktorý by vyzeral a prejavil sa, tak nejak trvácnejšie a "hmatateľnejšie". Nadšené propagovanie "pekných PDFiek", bez nejakého hlbšieho uvažovania, nad ich zmyslom, prínosom a realizovateľnosťou ako takou, pokladám za "plytvanie" s dôverou verejnosti, v to že pilotované lety do vesmíru majú skutočný zmysel, a predstavujú reálny prínos pre ľudstvo. Aj z toho dôvodu, som potom začal "vystrájať", ako "Wollandova partia v Moskve". Ps. skoro som zabudol.. Dugi.. pozdravuj bohyňu Nechna Yindy :P

V roku 1927 Charles Lindbergh, na upravenom stroji Ryan, preletel Atlantik. Práve tento jeho počin, presvedčil skeptikov, že letectvo ako obor, treba brať vážne. Domnievam sa, že práve nejaký takýto počin, by mohol obdobne "zapákovať" vesmírny priemysel. Trochu sa na to podobal zámer Denisa Tita "Inspiration Mars Foundation", ale bohužiaľ ukázalo sa, že oblet Marsu, ktorý by šiel vďaka náročnosti s cenou do miliárd, je asi ako "prvý krok", príliš veľké sústo. Dalo by sa nájsť, niečo realistickejšie a "skromnejšie"? Čo tak "Lunar flyby", oblet Mesiaca? Je tu jedna závažná otázka, ak by sa niekto doslova "dnes", rozhodol takýto podnik zorganizovať, mal by vôbec na čom letieť? Čo na to treba? Treba na to "supernosič"? Vývoj úplne novej vesmírnej lode? Netreba. Šokujúci fakt je, že na to stačí "staré železo", hardvér ktorý už existuje a stačí ho pre daný účel mierne upraviť. Jednou s variant je, použitie EÚrópskeho nosiča Aariane 5, v kombinácii s "postsovietskou" loďou Sojuz. Predstavte si, Aariane 5 ECA dokáže pri TLI (Trans Lunar Injection) postrčiť k Mesiacu 7,8 tony. https://fr.m.wikipedia.org/wiki/Ariane_5 Hmotnosť lode Sojuz je 7,2 tony. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Sojuz_(kozmická_loď) Takže? Ps. Keď sa pozriete, na najnovšie oficiálne údaje o nosnosti nosiča Falcon 9. http://www.spacex.com/falcon9 Zistíte zaujímavú vec. Jeho nosnosť pre tzv. "GTO" (prechodová dráha ku geostacionárnej dráhe), sa udáva 8,3 tony. V zásade platí, že z nosnosti na GTO, možno jednoducho odvodiť, potencionálny výkon TLI. Malo by to byť približne 68,5% zo "sumy" pre GTO (pre túto konštrukciu). Čiže približne 5692 kilogramov. A vzletová hmotnosť lode Dragon od Space X je 6 ton. http://www.spacex.com/dragon Takže skutočne existuje viac možností.

Existujú aj nejaké iné "recepty", ako začať bežne cestovať do kozmu, a to tak, aby to šlo bez asistencie politikov, a teda aj stabilnejšie? Aj v téme na fóre, bola spomenutá "ťažba komodít" pre priemyselnú výrobu. Je to pekná myšlienka. Je však dosť problematická. Napríklad ťažba na asteroidoch, v poslednej dobe sa o nej v médiách, objavilo mnoho nadšených správ. Väčšinou sa v nich však nedozviete, že aby sa ťažba aj na zemskom povrchu vyplatila, potrebujete nájsť "rudnú žilu" alebo "ložisko" s ekonomicky významným podielom (percentuálnym zastúpením) toho čo chcete ťažiť. Pretože ak za desať eur "preosejete" x ton "hlušiny", a získate tak vzácny kov za päť eur, prerobíte aj gate. Je teda zaujímavé keď počujete, že v tom alebo hentom asteroide je veľa napríklad irídia, ak je nedostatočne "diferencované", rozptýlené v "hlušine", tak sa jeho ťažba jednoducho nevyplatí. Čokoľvek vo vesmíre budeme ťažiť, bude to vďaka výške vstupných investícií, plus cene za prepravu po dopravení na zemský povrch "drahšie ako zlato", a rozhodne drahšie ako keby sa to ťažilo na povrchu zeme, aj keby bolo treba dodržiavať extrémne prísne pravidlá ochrany životného prostredia. Dokonca, aj keby cena za dopravu do vesmíru a návrat z neho, napríklad vďaka viacnásobne použiteľným nosičom významne poklesla, aj tak by to bolo drahé. Aj ťažba nerastov z hlbokého oceánskeho dna, vychádza dostupnejšia a lacnejšia ako ťažba vo vesmíre. Existuje na ňu množstvo plánov a projektov, už niekoľko desaťročí, a predsa sa s ňou dodnes poriadne nezačalo. Existujú plány na ťažbu "hélia 3" na mesiaci, dokonca existujú plány na ťažbu "antihmoty" pozitrónov v radiačných pásoch okolo zeme. Plány na stavbu obrovských solárnych elektrární na orbite, v podstate "ťažbu energie" na zemskej orbite. Verte tomu, že keď sa na ktorýkoľvek z týchto veľkolepých plánov pozriete bližšie, objavíte nejakú "zašmodrchaninu", celú haldu problémov. Poviete si "toto dnes bohužiaľ, ešte nie je možné". A potom skončíte pri jednoduchom poznaní, že ťažba a výroba vo vesmíre má zmysel, teda aspoň spočiatku by ho mala, jedine pre miestnu lokálnu spotrebu. Doslova ISRU "in-situ resource utilization", pre nejakú vesmírnu kolóniu, v ktorej by žili kolonisti. Existujevôbec niečo, čo by sa vyplatilo dovážať na Zem, z vesmíru už dnes? Muselo by to byť niečo s veľkou "pridanou hodnotou", niečo ako sú vedecké objavy, dáta a nové poznatky, ktoré už dnes predsa vo vesmíre "ťažíme" každodenne. Podľa mňa doslova dovážať "myšlienky". Napríklad keby do vesmíru, letel umelec, výtvarník alebo sochár, ktorý by svoju myšlienku dokázal "zhmotniť".. ..moment niečo mi to pripomenulo. Anagumanga a jeho kamennú mincu.

Nápad doviezť z Mesiaca, náklad kameňov, rozpredať ich ako komoditu, a takto zaplatiť za výpravu, už mal kde kto, nič nové pod slnkom. Nikto sa na to nedal, má to totižto, jednu zásadnú chybu. Čo sa stane, keď druhá výprava, donesie ďalšie kamene, tretia ďalšie, a štvrtá ešte viac? S Mesačných kameňov, sa stane dostupnejšia vec, ich cena klesne, postihne ich "inflácia". A nielen tie, čo donesú neskoršie výpravy, ale aj tie predchádzajúce, celú komoditu "Mesačné kamene". Zarobíte stále menej, presýtite trh, až nakoniec nezarobíte ani na to aby odštartovala ďalšia výprava, celý podnik sa zastaví, a skrachuje, možno dokonca splasne ako investičná "bublina". Ani zákazníci čo by od vás kamene kupovali, by neboli spokojný, najprv im predáte kamene za milióny, a potom doveziete ďalšie, ktoré budete predávať za "babku"? Preto ani nenájdete investora, ktorý by do takéhoto podniku šiel, a vložil svoje peniaze. Investori sa už zväčša poučili, na podobných takýchto veciach z minulosti, ako bola napríklad "Holandská tulipánová mánia", a iné "zábavné" udalostí. Dalo by sa to nejako obýsť, aby to fungovalo lepšie, než obchod s tulipánovými cibuľkami? Pozrime sa čo sa dialo, s cennými kameňmi na ostrove Yap. Pár storočí po tom, ako Anagumang doviezol prvý kameň. Priplávala v roku 1871 na ostrovi plachetnica a na nej kapitán David O'Keefe, kamenné peniaze domorodcov ho veľmi zaujali. A dostal perfektný nápad, keď tie kamene považujú za cenné, tak ich bude vyrábať - ťažiť na Palau on sám, a kupovať za ne od domorodcov kokosovú kopru. Samozrejme O'Keefe, neťažil kameň jednoduchými nástrojmi ako domorodci a nedopravoval ho na vratkých pltiach, on používal dynamit, oceľové kamenárske náradie, a dopravoval ich na veľkej lodi. Dokázal ich vyrobiť naozaj veľa, preto nastalo nevyhnutné, začala sa inflácia. Bola však veľmi zvláštna. Domorodci si veľmi dobre uvedomovali, že medzi mincami ktoré im vozil O'Keefe, a ktoré už pár storočí používali, je istý jemný rozdiel. Tie O'Keefeho mince, nemali žiadny poriadny príbeh. Nikto pri ich ťažbe neumrel, nijako neriskoval život na nebezpečnej výprave, nenadrel sa ako "kôň" pri ich zhotovení, a predovšetkým nedali sa o nich vypočuť žiadne zaujímavé príbehy, čo rozprávali starci večer pri ohni. Jednoducho povedané "boli NUDNÉ". Preto trvali na tom, že tie ich tradičné a staré Rai sú lepšie a drahšie. Skrátka a dobre, inflácia postihla, akurát mince od O'Keefeho, a úspor čo mali domorodci odložené v "Anagumangoch" sa nijako nedotkla. .. Toto isté musí zákonite zafungovať, aj v prípade, že niekto usporiada výpravu na Mesiac. Zhotoví tam mincu Rai z mesačného kameňa, a povie "toto je peniaz". To isté ako keď, si za starú bankovku, mincu, alebo hoci aj poštovú známku, ktorú nájdete niekde v skrini po prababke, vydanú možno vládou ktorá dodnes "netrvá", a za ktorú by ste si v dobe jej platnosti nekúpili ani len "košeľu", dnes zrazu kúpite "auto", vďaka jej historickej hodnote.

Veľa ľudí, sníva o letoch do vesmíru. Napríklad Denis Tito, prvý vesmírny turista, založil spoločnosť Inspiration Mars Foundation, ktorá plánovala pilotovaný oblet Marsu. Alebo ste si možno v médiách všimli, senzačnú správu, o plánoch projektu Breakthrough Starshot, poslať sondu k najbližšej hviezde Alfa Centauri. A ten kto to sleduje, vie že takýchto projektov, a omnoho komerčnejšie zameraných, je omnoho viac. Všetky majú jeden veľký spoločný problém.. peniaze.. Sú to chronicky podniky, do ktorých musí niekto naliať peniaze, nikdy sa nejedná o malú sumu, bez nejakej nádeje na reálny zisk. Potom zväčša nastúpi špekulovanie, že sa predsa jedná o "verejné blaho", a tak by to mal podporiť štát (s peňazí daňových poplatníkov), chvíľu to ešte šumí, potom to vyšumí, zostane ticho. Podľa mňa, ale existuje historický (a dodnes existujúci) precedens dokazujúci, že sa to dá aj inak. "Kde bolo, tam bolo" Pred asi tak pol tisíc rokom, istý navigátor z ostrova Yap, legenda tvrdí že sa volal Anagumang, podnikol náročnú a nebezpečnú výpravu, na vzdialené súostrovie Palau. Tam uvidel niečo, čo ostrovania z Yapu nepoznali. Nádherný biely kameň. Anagumang sa rozhodol, že si domov vezme suvenír, nejakú vec vytesanú s toho kameňa. Najprv to malo vypadať ako ryba, potom ako polmesiac, kôli problémom s opracovaním a prepravou, sa to nakoniec zmenilo na čosi ako menší "mlynský kameň", okrúhly tvar s dierou v strede, aby sa cezeň dala presunúť tyč, a dalo sa to nej lepšie niesť, čosi čo vypadalo ako "Mesiac v splne". Keď sa Anagumang vrátil domov na Yap, zistil prekvapujúcu vec, doniesol niečo, čo ľudí veľmi zaujalo, a chceli to od neho kúpiť, ten kto od neho tú vec kúpil, nič nestratil, mohol ju zase predať niekomu inému, za niečo úplne iné. Anagumang zistil, že vynašiel "obeživo ", "peniaz", doslova kamennú mincu, ktorej dali meno "Rai". https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Rai_(peníze) Celá hodnota ľudskej práce, ktorú bolo potrebná vykonať, aby bolo možné výpravu uskutočniť, stavba lode, zhromaždenie zásob, samotná výprava, riziko pri nej podstúpené, príbeh o tom všetkom, sa zmenilo na abstraktný symbol, ktorý bolo možné a dodnes je možné používať, ako investičný nástroj. Fungovalo by to, aj v "modernom" svete? Dajme tomu, že by chcel niekto vykonať nebezpečnú, náročnú a drahú výpravu "plavbu", na "vzdialený ostrov" Letieť na Mesiac, alebo na Mars, a vesmírne lode, sú predsa "LODE", a tá výprava je "PLAVBA". Keď by na Mesiac alebo na Mars (alebo hoci aj na Pluto) vstúpil, vyrobil by tam Rai, a dopravil ho domov na Zem. Mal by ten špeciálny vesmírny kameň, zo vzdialeného sveta "ostrova", fungovať ako "peniaz", a pomocou neho by sa malo dať zaplatiť, hoci aj za výpravu na Alfa Centauri, hoci aj za výpravu na Mraky Magallenove.. Ten kto by letel, plavil sa do vesmíru, by peniaze už nemíňal, on by ich doslova vyrobil, vyrobil by úplne nové peniaze. To je moja teória. Teória je iba teória, a prax je prax.. Dalo by sa to nejak vyskúšat, overiť či by to aj skutočne fungovalo? Urobiť experiment? Možno netreba letieť ani na Mesiac, ani na Mars, aby sme to zistili. Je tu omnoho bližší, "man made" vesmírny ostrov menom stanica ISS. Keby niekto na pamiatku svojej cesty, na tento "vesmírny ostrov" zhotovil Rai, malo by to fungovať rovnako. Na ISS už ľudia lietajú bežne, dokonca tam boli turisti, čo si za cestu platili sami, čo keby niekto vyskúšal, dostať tie peniaze čo za to zaplatí, späť do "peňaženky"? Cena letenky na ISS, je asi 40 miliónov dolárov, keby zhotovil Rai, za jednu mincu v hodnote 40 miliónov by si nikto ani "slaný rožok" nekúpil. Ale malo by byť možné, kúpiť si "podiel" na vlastníctve "vesmírnej mince", "cenný papier", "akciu", "úcastninu".. BANKOVKU, a rozdeliť tú jedinú "mincu" na použiteľné "drobné". Napríklad v elektronickej podobe, ako to poznáme v podobe internetovej meny Bitcoin. .. Veď je to celkom dobrý príbeh. Tak som prvý príspevok s tej témy, dal do blogu. https://forum.freespace.sk/tema/6016-ako-zaplatiť-za-výpravu-na-mesiac/

ste tu niekto doktor, alebo priamo anesteziológ? alebo poznáte niekoho s takouto kvalifikáciou? potrebujem prekonzultovať, jeden špeciálny problém, s oblasti pilotovanej kozmonautiky otázky ako by zdraví človek, v dobrej fyzickej kondícii, znášal umelí spánok? ako náročné by ho bolo uspať, a zase prebudiť? ak by sa takéto uspávanie a prebúdzanie konalo cyklicky, a niekoľkokrát za sebou, aké by to malo následky, a aká doba by bola potrebná na regeneráciu, aby bol ten čo to absolvuje "fit"? aké by bolo optimálne trvanie cyklov spánok - bdelosť, aby boli následky čo najmenšie? na koľko je možné anesteziológiu zautomatizovať? (nie pre pacienta po ťažkej nehode, ale pre zdravého jedinca, vlastne s nadštandardnou kondičkou "atléta") ide o to že pri vesmírnej výprave, napríklad k marsu, kde len cesta "tam" trvá šesť mesiacov, potrebujete poriadne veľkú loď, s veľkými zásobami, čo je poriadne drahé, a niečo také posúva k nezrealizovateľnosti ale.. napadla ma otázka, čo keby tú cestu posádka jednoducho prespala? presne tak ako pacienti na "áre"? moderná anesteziológia dokáže udržať človeka v umelom spánku, celé mesiace, bez trvalých následkov prečo to nevyužiť, stačila by omnoho menšia, ľahšia loď, menej zásob.. samozrejme sú tu zase problémy.. svalová dystrofia (človek sa nehýbe), rednutie kostí (úbytok vápnika v bezváhovom stave), ale tie sa už dnes na ISS riešia, lenže to musí byť človek zobudený a "cvičiť a cvičiť" riešením sa zdá byť kompromis, keď posádka "planétoletu" spí na "smeny" napríklad ak sú šiesti, tak dvaja z nich sú zobudený, štyria spia, a postupne sa v dvojiciach striedajú napríklad takto - 10 dní bdelosti, 20 dní umelého spánku - "trojsmenka" šesť mesačná cesta k marsu, by sa tak pre každého z nich skrátila na približne 60 dní bdelí členovia posádky by sa venovali kondičke, pilotovaniu lode, a dávali by pozor na tých čo spia toto by malo byť dostupné už dnes, s dnešnou bežnou anesteziológiou, aká sa používa na každom "áre" bez nejakých vyslovených "sci fi" hračiek, ako je zmrazovanie človeka môžete sa k tomu vyjadriť? alebo poznáte niekoho kvalifikovaného? dosť by mi to pomohlo