V roku 1927 Charles Lindbergh, na upravenom stroji Ryan, preletel Atlantik. Práve tento jeho počin, presvedčil skeptikov, že letectvo ako obor, treba brať vážne.

Domnievam sa, že práve nejaký takýto počin, by mohol obdobne "zapákovať" vesmírny priemysel.
Trochu sa na to podobal zámer Denisa Tita "Inspiration Mars Foundation", ale bohužiaľ ukázalo sa, že oblet Marsu, ktorý by šiel vďaka náročnosti s cenou do miliárd, je asi ako "prvý krok", príliš veľké sústo.
Dalo by sa nájsť, niečo realistickejšie a "skromnejšie"?
Čo tak "Lunar flyby", oblet Mesiaca?
Je tu jedna závažná otázka, ak by sa niekto doslova "dnes", rozhodol takýto podnik zorganizovať, mal by vôbec na čom letieť?
Čo na to treba? Treba na to "supernosič"? Vývoj úplne novej vesmírnej lode?
Netreba.
Šokujúci fakt je, že na to stačí "staré železo", hardvér ktorý už existuje a stačí ho pre daný účel mierne upraviť.
Jednou s variant je, použitie EÚrópskeho nosiča Aariane 5, v kombinácii s "postsovietskou" loďou Sojuz.
Predstavte si, Aariane 5 ECA dokáže pri TLI (Trans Lunar Injection) postrčiť k Mesiacu 7,8 tony.
https://fr.m.wikipedia.org/wiki/Ariane_5
Hmotnosť lode Sojuz je 7,2 tony.
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Sojuz_(kozmická_loď)

Takže?

Ps. Keď sa pozriete, na najnovšie oficiálne údaje o nosnosti nosiča Falcon 9.
http://www.spacex.com/falcon9
Zistíte zaujímavú vec. Jeho nosnosť pre tzv. "GTO" (prechodová dráha ku geostacionárnej dráhe), sa udáva 8,3 tony.
V zásade platí, že z nosnosti na GTO, možno jednoducho odvodiť, potencionálny výkon TLI. Malo by to byť približne 68,5% zo "sumy" pre GTO (pre túto konštrukciu). Čiže približne 5692 kilogramov.
A vzletová hmotnosť lode Dragon od Space X je 6 ton.
http://www.spacex.com/dragon
Takže skutočne existuje viac možností.