O výprave ľudí na Mars som už absolvoval mnoho debát. A hoci skoro každý, kto sa ich zúčastnil, má na to, ako to "urobiť správne", niekedy radikálne odlišné názory, dá sa vypozorovať jeden, čosi ako "konsenzus".
Všetci od výprav na Mars očakávame a chceme "aby to nedopadlo ako Apollo".

Program Apollo síce predstavoval obrovský úspech, ale skončil sa "Concorde syndrómom", už pomaly pol storočia na Mesiac nikto neletel.
Niečo také je pri obrovských finančných nárokoch, ktoré si výprava na Mars žiada, v dnešnej dobe jednoducho nepriechodné.
Program pre Mars musí byť dlhodobý a takpovediac "trvalo udržateľný".

Čo to však znamená?

Predovšetkým je treba úplne opustiť predstavu, že jednotlivé po sebe idúce výpravy by cielili každá do úplne inej destinácie na povrchu.
(prieskum na väčšie vzdialenosti od základne môže byť vykonávaný teleoperačne)
Všetky musia ísť na jedno a to isté miesto, za účelom budovania trvalo osadenej základne.
A to je príšerná komplikácia.

Ak by mala základňa na Marsovskom povrchu fungovať ako trvalo osadená, museli by sme sa prispôsobiť "orbitálnej mechanike".
Vzťah medzi obežnou dobou Zeme a Marsu je "taký aký je" a tvrdo diktuje čas pre letové "okná", nielen zo Zeme na Mars, ale aj pre návrat z Marsu na Zem. Vzniká vďaka tomu medzi jednotlivými výpravami s jeden a polročnými pobytmi pol roka trvajúca "diera", keď by na základni nikto nebol.
Aby bol možný scenár dlhodobého pobytu človeka na Marse, obdobne ako to vidíme dnes na ISS, kontinuálny pobyt - striedanie posádok, keď priletí nová posádka "podá si ruku" s predchádzajúcou, bolo by nutné predĺžiť pobyt na Marse minimálne na TRI A POL ROKA.

Som presvedčený, že skutočný realizovateľný projekt pilotovanej výpravy k Marsu spoznáme podľa toho, že túto požiadavku kontinuálneho pobytu posádky bude rešpektovať, a bude v ňom s dlhodobým pobytom od začiatku rátané, bude to jeden s hlavných cieľov programu, ktorý bude treba dosiahnuť čo najskôr.