Hľadanie v komunite

Mozeme sa hrat na pstrosov, ale stale je SK sucastou EU - teda fakticky jednej z rohodujucich svetovych velmoci. A keby aj nie, stale je tu otazka na ktoru si musi odpovedat kazdy kto ma a chce vyuzivat volebne pravo: Co je spravne, ako by mali velmoci vyuzivat svoju moc a svoje postavenie vo svete. S creeperom sme sa trosku nezhodli, aj ked to bolo sposobene ani nie vyslednou filozofiou ako skor mojim nesuhlasom s argumentami, ktore som povazoval za falosne a nezmyselne. No z vseobecneho pohladu - minimalne aky by mal byt postoj velmoci (teda napr. aj EU a USA) k medzinarodnym zasahov, trebars aj tym co su nazyvane "humanitarne". 1. Nie je nikoho povinnostou zachranovat cely svet a spasit cely svet. Nie je to ulohou nijakeho statu ani vlady. 2. (demokraticke) vlady zodpovedaju svojim obcanom, nie ludom na druhej strane sveta. Ulohou slovenskej vlady je presadzovat zaujmy obcanov SK a nie Zimbabwe. Ako priklad teda slovenska vlada nemoze ohrozovat zaujmy, zdravie a majetok slovenskych obcanov tym, ze bude chranit zaujmy, zdravie alebo majetok obcanov Zimbabwe. 3. Nase zdroje - ekonomicke, ludske, vojenske, obecne materialne - su obmedzene a vzdy aj budu. Preto ked dojde k akemukolvek rozhodovaniu, aj ta najsilnejsia velmov musi svoje zdroje alokovat podla potrieba a zaujmov. Pouzit nase zdroje na ochranu ludi, ktorych nemame povinnost ochranovat a zaroven tym ohrozime "nasich" ludi je nezmysel a mrhanie. 4. Nijaka medzinarodna organizacia nemoze poverovat jednotlive staty aby v jej mene vojensky zasahovali. Hlavne nie OSN, ktora vzhladom na to, ake krajiny su jej clenmi, je vlastne vysmechom vlastnej charty. Vojensky zasah proti niekomu je preto spravny len vtedy, ak to sleduje zaujmy konkretnej krajiny, nie ked to sleduje zaujmy amorfneho zdruzenia. 5. Rovnako rozhodnutie spominaneho zdruzenia, ako je napr. OSN, nemoze byt prvorade pri formovani zahranicnej politiky. Prirodzene, pokial by nase aktivity mali za vysledok obecne nepriatelstvo - asi by boli nevyhodne. Ale odmietnut sledovat vlastne zaujmy (vid. body vyssie) len kvoli vyjadreniu irelevantnych, bezmocnych, moralne a eticky opovrhnutiahodnych krajin je hlupe. A navyse to je zrada vlastnych obcanov. 6. Z toho vyplyva, ze kritika ci nebodaj zasahy proti inym rezimom - trebars kvoli tomu ze su nedemokraticke, brutalne a pod. nedava zmysel. Nemame ulohu chranit somalcanov, nic tym neziskame, bude nas to nemalo stat, mozeme tym vystavit nasich obcanov riziku. A nijake rozhodnutie OSN tieto nevyhody nevyvazi. 7. Bod vyssie rovnako plati aj pre lokalne konflikty. Ak sa Srbsko rozhodne vyzabijat svojich moslimov, Husajn svojich kurdov, Kaddafi svojich - kohokolvek - nie je dovod preco zasahovat a riskovat. Rovnako aj pri medzinarodnych konfliktoch. Pokial to nevyplyva z velmi zasadnych spojeneckych zmluv, zachranovat Kuvajt pred Irackou anexiou je nespravne. 8. Zasah pripada do uvahy pokial dojde k priamemu utoku - ako napr. ked bol afgansky Taliban natolko sprosty, ze podporoval Al Kaidu v ich svatej vojne a utoku na clensky stat NATO. Pripadna odveta ale nemoze mat za ciel nastolenie nejakej demokracie. Muselo by ist o odvetu, trest a odstrasujuci zasah, aby sa nieco podobne uz neopakovalo. 9. Rovnaky princip sa vztahuje na ohrozenie zaujmov nasej krajiny a obcanov - za ktore su vlady zodpovedne. Takze napr. pripadne vitazstvo extremistov v SA a pripadne nasledne uplne ropne embargo by ohrozilo nase zaujmy a majetok. V tomto pripade by bolo povinnostou vlady zasiahnut, prinajhorsom aj vojensky, aby tieto zaujmy chranila. Prirodzene, len v nutnom rozsahu, takze ziadne nastolovanie demokracie. 10. V pripade zahranicnych zasahov by islo o najjednoduchsie riesenie, teda casto o nastolenie takeho rezimu, ktoreho konanie nebude v rozpore s nasimi zaujmami. Vzhladom na prve body ktore hovoria o NE-zasahovani proti diktaturam len pretoze to su diktatury, by toto riesenie bolo nastolenie nam priatelskeho rezimu, aj keby mal byt autoritativny. 11. Cokolvek co niektora krajina robi, akekolvek zabijanie ci utlak je jej vnutornou zalezitostou, bez ohladu na rozsah represii. Pripadna miestna genocida, vrazdenie, etnicke cistky nie su dovodom na vojensky zasah. 12. Autoritativny rezim ci utlak domaceho obyvatelstva, alebo agresia voci inemu statu - pokial to neohrozuje nase zaujmy - nie je dovodovom na prerusenie diplomatickych a obchodnych kontaktov. 13. Demokracia je sice objektivne pre vacsinu ludi najlepsi system, ale nie je nasou ulohou ju presadzovat. Pokial niekde demokracia zvitazi a bude nam priatelska, kontakty sa mozu rozvijat. Aktivna podpora demokratickych sil, ktore by boli v opozicii proti existujucemu rezimu by znamenala zasahovanie do vnutornych zalezitosti ineho statu. Takato podpora je akceptovatelna len vtedy, ak existujuci rezim je voci nam nepriatelsky. 14. Pouzivat pri zahranicnej politike pojmy ako ludske prava, humanita, zachrana ludskych zivotov je nespravne. V tychto pripadoch neexistuje hranica kde zasahovat, bolo by treba zasahovat bez obmedzeni a bolo by nutne presadzovat rezimy nie na zaklade toho ako su prospesne nasim zaujmom, ale podla nami presadzovanej ideologie. 15. Ludske straty, vratane smrti civilistov su smutnou realitou. Kedze akceptujeme diktatury bez ohladu na to, kolko ludi povrazdia, je nezmyselne nevykonat ciny chraniace nase zaujmy len preto, ze by mohlo dojst k umrtiam. Jednak tym nebude splnena podmienka ochrany nasich zaujmov a za druhe, nikto sa sa nezabitych nepodakuje. 16. Prirodzene, rovnako ako my nebudeme zasahovat do vnutornych zalezitosti inych krajin - tieto nebudu zasahovat do nasich zalezitosti. Teda napr. reakcie moslimskych krajin na Mohamedove karikatury by spadala do kategorie, ked by tieto krajiny boli poslane do prdele. Nas nebude trapit ci si kamenuju vlastnych homosexualov a oni budu cusat, ked my u nas budeme robit co my chceme. 17. Pokial je mozne odstranenim jedneho diktatora, alebo obmedzenej kliky, ukoncit konflikt - konkretne osoby su legitimnym cielom zasahu. Nema zmysel viest vojnu, povolat armadu, zabijat tisice ludi na druhej strane a siroko bombardovat - ak cely problem moze vyriesit niekolko presne cielenych bomb. Takze napr. v Lybii (kde by sa sice podla bodov vyssie nezasahovalo) vsetko stoji na Kaddafim. Cielene udery na vsetky miesta kde sa moze nachadzat s umyslom ho na mieste zabit by mohlo ukoncit konflikt okamzite. 18. Ak dojde ku konfliktu, ma byt co najkratsi a najuspornejsi. Tym sa nemysli pouzitie najmensej sily, ale prave naopak - pokial to je mozne, pouzit taku prevahu, aby bola druha strana porazena co najskor a nedochadzalo k dlhorocnym bojom a okupaciam. 19. V pripade konfliktov je presna forma nasledneho rezimu irelevantna, pokial bude tento fungovat v sulade s nasimi zaujmami. Tieto body vyssie su v podstate takmer to iste, co pozaduju vsetci kritici "zapadneho imperializmu", zasahovania pod ruskom humanitarnych akcii, bojov o ropu a pod. Len na rozdiel od nich sa to pokrytecky neskryva za nejaku humanitu a ochranu zivotov - a radsej to na rovinu priznava, ze by sme v pohode akceptovali aj vrazedne rezimy. Ide o to, ze pokial zacneme len naznakom rozmyslat o tom, ze by politka mala byt riadena nejakymi imaginarnymi "ludskymi pravami" - uz sa z toho labyrintu nedostaneme. Cielov kde by bolo spravne zasiahnut budu tucty po celom svete. Na niektore ako je napr. Cina, KLDR alebo Iran si nebudeme moct dovolit zasiahnut - a pripadne ich (Cina, Rusko, SA, Libya) budeme akceptovat. Ak zasiahneme, tak to casto nebude mat pozadovany vysledok (Afganistan, Irak). Cize v zasade ciastocny navrat k 19.storociu - z cisto praktickych dovodov a takto pekne napisany bez skryvania sa pred realitou. Neser tigra, hlavne pokial nie si grizzly.

ajaj.. vypadá to, že anglický konzervatívci sa rozhodli tvrdo "zatlačiť na pílu" a ísť do konfrontácie či to chcú použiť len ako "páku" pri vyjednávaní s "Bruselom", alebo to myslia fakt vážne? neviem.. mnohý EÚ nadšenci prijali výsledok referenda s nadšením "konečne sa zbavíme, tých otravných ostrovanov", a skôr ako pristúpiť na ústupky a kompromisy, sú rozhodnutý tých "anglánov" radšej vykopnúť, ako ustúpiť zo svojich zámerov toto leto bude horúce

španielsko: http://www.youtube.com/watch?v=RICrGTt_fgs dosť to pripomína "tahrír" v egypte, zatiaľ bez lietajúcich kameňov Spain protesters defy ban to remain in Madrid square mohol by dôjsť aj v EU, k nejakej "epidémii" občianskych nepokojov?

Máme tu ďalšiu "čiernu labuť", Katalánci to zdá sa s odtrhnutím od Španielska, myslia smrteľne vážne: http://www.sme.sk/c/...protestuje.html Chystajú sa vyhlásiť deklaráciu o "zvrchovanosti katalánskeho ľudu". Rozpad španielska by jeho ekonomiku totálne pložil, a vzhľadom k jej veľkosti by zatriasol celou úniou, omnoho viac ako grécko. "dôvod" grécko je už pasé..

Často čítam rôzne diskusie o výhodách a nevýhodách členstva Slovenska v Európskej únii. Teraz sa chcem venovať čisto len ekonomike. Veľa ľudí niekedy doslova nadáva, že musíme posielať peniaze do Bruselu, ale málokto vidí, že veľa miest a dedín mohli zrekonštruovať svoje námestia, významné budovy alebo infraštruktúru práve vďaka peniazom z EÚ. Pregúglil som sa k tabuľke, kde môžete vidieť, ktoré krajiny do rozpočtu prispievajú viac ako prijímajú (záporné čísla), krajiny, ktoré viac prijímajú majú v tabuľke kladné čísla. Z tohto vidieť, že Slovensko je čistým prijímateľom a z tohto pohľadu je pre nás členstvo výhodné. Zaujímavé čísla môcť nájsť pri pri momentálne problémových krajinách ako Španielsko a Taliansko, ktoré zápasia s vysokým dlhom. Rozdiel medzi nimi je ten, že Španielsko je čistý prijímateľ a Taliansko čistý prispievateľ (s výnimkou roku 2000). Údaje z rokov 2007-2013

V lete roku 2016 predsedá Európskej únii Slovensko. Tak ako aj euri sme zavádzali akurát v kritických dobách európskej ekonomiky, tak aj predsedať budeme keď sa v Európe stále niečo deje ako napríklad problémy s utečencami v spojitosti s tým začínajú naberať na popularite opäť rôzne ideológie čo vedie k nepokojom čo vedie k dezintegrácii EU až k zániku západu kde sídli väčšina európskych inštitúcií... Ale ináč pre niekoho hrdosť, pre niekoho blbosť, ale každý člen EU sa dostane na rad a o necelý rok to budeme práve my.

Správou dňa, je "všeobecný záchvat blitia". Dôvody pre tú "veselicu"? Nová Britská premiérka Mrs. May vymenovala za ministra zahraničných vecí Borisa Johnsona. Práve toho "uragán Borisa", ktorého koniec politickej kariéry, v momente keď ohlásil, že nechce kandidovať na premiéra, všetci "slniečkári" nadšene oslavovali. Teraz pre zmenu zborovo "blijú". Príliš bujaré oslavy takéto následky zväčša majú.. Musíme sa s tým zmieriť.. Treba povedať, že minister zahraničných vecí je v Británii zväčša len taká "figúrka". Predovšetkým cestuje po svete, a hlavnou jeho pracovnou náplňou je "mávanie davom, potriasanie rukami s cudzími ministrami a občas aj klaňanie sa cudzím panovníkom". Opraty zahraničnej politiky drží v rukách vláda, teda vlastne premiér.. pani premiérka.. Práca vhodná akurát pre Borisa. Dá sa to vykladať ako "pekné" gesto smerom k EÚ, aký k nej bude mať pani May postoj. Čo si asi myslí pán Juncker (a iný) pri predstave, že si bude musieť s Borisom potriasť rukou? Možno ani momentálne moc nemyslí, možno skôr bojuje s pocitom, že mu telo pokrýva svrbivá vyrážka.

V roku 2014 sa odohrala zaujímavá udalosť, referendum o "nezávislosti Škótska".. zaujímavé bolo, že ho nikto nechcel.. V roku 2014 istým spôsobom, vo Veľkej Británii, "vyvrcholil" boj o širšiu autonómiu Škótska. Aj prieskumy verejnej mienky ukazovali že väčšina Škótov by si priala zostať v UK, ale pod podmienkou nejakých reforiem, vedúcich k decentralizácii a väčších právomocí pre miestnu samosprávu. Toto riešenie však vôbec nevyhovovalo byrokratickému establishmentu, profitujúcemu z existujúceho systému. Vynašli sa, a vyriešili to "demokraticky" (ako lupič, ktorý vám dá "demokraticky" na výber - "tak čo chceš? mám ťa streliť do ľavého, alebo do pravého kolena?") Spravili "demokratické referendum", v ktorom dali Škótom na výber medzi dvoma krajnosťami, buďto úplná samostatnosť, alebo zotrvanie pri existujúcom usporiadaní. Ľud si vybral "menšie zlo". Každú voľbu medzi "menším a väčším zlom", treba pokladať za "lúpežné prepadnutie", pri ktorom nám establishment kradne demokraciu. "Dnes" v referende, sa zase establishment, pokúsil použiť "starú osvedčenú metódu". Väčšina občanov UK, si skutočne priala zotrvať v EU, ale požadovali reformy. Decentralizáciu a viac právomocí pre miestnu samosprávu. Tak prišla na rad, zase voľba medzi krajnosťami. "Ľud" si zvolil "menšie zlo". Keby bola otázka v referende formulovaná inak. Trebárs "prajete si zotrvať v reformovanej EÚ, s vyjasnenými kompetenciami?", za "brexit" by hlasovala menšina.. Za výsledok "brexit", teda nenesú zodpovednosť občania, ktorí zaň hlasovali, ale zhovadilí lupičský establishment, to on vybral, zhovadilú otázku do referenda..

Keď si chce občan postaviť hocijakú stavbu, potrebuje na to celý kopec papierov so štemplami. Ak stavia bez nich, stavia tzv. "čiernu stavbu", a hrozí mu že príde "buldozér", a zrovná mu stavbu so zemou, v ideálnom prípade. Ideály sa však zväčša neuskutočňujú, preto občas vidíme prípady, keď sa "čierna stavba" s narušenou statikou, občas zrovná so zemou sama od seba, ako domček s falošných kariet. Porovnajme si stavbu veľkého spoločného EÚ domu, so stavbou obyčajného rodinného domu. Pre stručnosť, "návod" ako zo stavby rodinného domu, urobiť "čiernu stavbu" napr. v tomto článku http://www.trh.sk/clanky/pravna-poradna/neopravnena-a-cierna-stavba-194.html Dovoľujem si tvrdiť, že stavba "spoločného veľkého EÚ domu" nesplňuje ani najzákladnejšie kritériá, aby prešla "kolaudáciou", a "dom" bol schválený pre to aby sa doň mohli nasťahovať nájomníci. Predovšetkým nie je jasne definované, kde je vlastne "stavebný pozemok", nie sú k "stavebnému pozemku" vyjasnené "vlastnícke práva" (ani povinnosti). Divoké rozširovanie "staveniska", či už o Ukrajinu alebo Turecko, je len špičkou ľadovca. Ukážte mi prosím "projektovú dokumentáciu", ako má nakoniec výsledok stavby EÚ vyzerať? Čo to vlastne staviame? Aké účely má "budova" plniť? Ako bude vyzerať z vonku aj z vnútra? Kto a ako má vlastne v EÚ nakoniec vládnuť? EÚ je "stavba bez riadnej projektovej dokumentácie na cudzom pozemku", a ako ukázal "brexit", už teraz má "narušenú statiku". EÚ je "čierna stavba".

požadujem na Slovensku referendum o Ukrajine.. malo by mať minimálne dve otázky a "Súhlasíte aby vláda Slovenskej republiky, podporila prijatie Ukrajiny do EU?" b "Súhlasíte aby vláda Slovenskej republiky, podporila prijatie Ukrajiny do NATO?" čo vy nato?

"referendum"? je otázne či nejaké vôbec bude? ak nebude a zrušia ho, tak grécka vláda "domorodcov", podľa mňa vytočí ešte viac ako sú teraz potom je tu otázka akú "otázku" v referende položia ? a aké možné odpovede v ňom budú? lebo každý priaznivec "klasiky" vie, že keď nepoznáme správnu otázku, odpoveď môže byť kľudne aj "42" už som niekde videl aj názor, že sa Papandreou iba pokúša "germáno-franskú" koalíciu iba vydesiť, a nakoniec žiadne referendum nebude, gratulujem podarilo sa.. nemci sa už vyhrážajú, že okamžite zastavia, ďalšie finančné tranže, kým referendum neprebehne priatelia buďme - na city si lezme ďalšia otázka je, čo sa stane, ak odpoveď z referenda, bude možné interpretovať ako "nie" doterajším plánom na riešenie? bude sa hľadať nový plán, možno lepší? alebo sa budú snažiť grékov z EU vystrnadiť? ako? keby mohli, už ich dávno "spláchnu"