Hľadanie v komunite

Mozeme sa hrat na pstrosov, ale stale je SK sucastou EU - teda fakticky jednej z rohodujucich svetovych velmoci. A keby aj nie, stale je tu otazka na ktoru si musi odpovedat kazdy kto ma a chce vyuzivat volebne pravo: Co je spravne, ako by mali velmoci vyuzivat svoju moc a svoje postavenie vo svete. S creeperom sme sa trosku nezhodli, aj ked to bolo sposobene ani nie vyslednou filozofiou ako skor mojim nesuhlasom s argumentami, ktore som povazoval za falosne a nezmyselne. No z vseobecneho pohladu - minimalne aky by mal byt postoj velmoci (teda napr. aj EU a USA) k medzinarodnym zasahov, trebars aj tym co su nazyvane "humanitarne". 1. Nie je nikoho povinnostou zachranovat cely svet a spasit cely svet. Nie je to ulohou nijakeho statu ani vlady. 2. (demokraticke) vlady zodpovedaju svojim obcanom, nie ludom na druhej strane sveta. Ulohou slovenskej vlady je presadzovat zaujmy obcanov SK a nie Zimbabwe. Ako priklad teda slovenska vlada nemoze ohrozovat zaujmy, zdravie a majetok slovenskych obcanov tym, ze bude chranit zaujmy, zdravie alebo majetok obcanov Zimbabwe. 3. Nase zdroje - ekonomicke, ludske, vojenske, obecne materialne - su obmedzene a vzdy aj budu. Preto ked dojde k akemukolvek rozhodovaniu, aj ta najsilnejsia velmov musi svoje zdroje alokovat podla potrieba a zaujmov. Pouzit nase zdroje na ochranu ludi, ktorych nemame povinnost ochranovat a zaroven tym ohrozime "nasich" ludi je nezmysel a mrhanie. 4. Nijaka medzinarodna organizacia nemoze poverovat jednotlive staty aby v jej mene vojensky zasahovali. Hlavne nie OSN, ktora vzhladom na to, ake krajiny su jej clenmi, je vlastne vysmechom vlastnej charty. Vojensky zasah proti niekomu je preto spravny len vtedy, ak to sleduje zaujmy konkretnej krajiny, nie ked to sleduje zaujmy amorfneho zdruzenia. 5. Rovnako rozhodnutie spominaneho zdruzenia, ako je napr. OSN, nemoze byt prvorade pri formovani zahranicnej politiky. Prirodzene, pokial by nase aktivity mali za vysledok obecne nepriatelstvo - asi by boli nevyhodne. Ale odmietnut sledovat vlastne zaujmy (vid. body vyssie) len kvoli vyjadreniu irelevantnych, bezmocnych, moralne a eticky opovrhnutiahodnych krajin je hlupe. A navyse to je zrada vlastnych obcanov. 6. Z toho vyplyva, ze kritika ci nebodaj zasahy proti inym rezimom - trebars kvoli tomu ze su nedemokraticke, brutalne a pod. nedava zmysel. Nemame ulohu chranit somalcanov, nic tym neziskame, bude nas to nemalo stat, mozeme tym vystavit nasich obcanov riziku. A nijake rozhodnutie OSN tieto nevyhody nevyvazi. 7. Bod vyssie rovnako plati aj pre lokalne konflikty. Ak sa Srbsko rozhodne vyzabijat svojich moslimov, Husajn svojich kurdov, Kaddafi svojich - kohokolvek - nie je dovod preco zasahovat a riskovat. Rovnako aj pri medzinarodnych konfliktoch. Pokial to nevyplyva z velmi zasadnych spojeneckych zmluv, zachranovat Kuvajt pred Irackou anexiou je nespravne. 8. Zasah pripada do uvahy pokial dojde k priamemu utoku - ako napr. ked bol afgansky Taliban natolko sprosty, ze podporoval Al Kaidu v ich svatej vojne a utoku na clensky stat NATO. Pripadna odveta ale nemoze mat za ciel nastolenie nejakej demokracie. Muselo by ist o odvetu, trest a odstrasujuci zasah, aby sa nieco podobne uz neopakovalo. 9. Rovnaky princip sa vztahuje na ohrozenie zaujmov nasej krajiny a obcanov - za ktore su vlady zodpovedne. Takze napr. pripadne vitazstvo extremistov v SA a pripadne nasledne uplne ropne embargo by ohrozilo nase zaujmy a majetok. V tomto pripade by bolo povinnostou vlady zasiahnut, prinajhorsom aj vojensky, aby tieto zaujmy chranila. Prirodzene, len v nutnom rozsahu, takze ziadne nastolovanie demokracie. 10. V pripade zahranicnych zasahov by islo o najjednoduchsie riesenie, teda casto o nastolenie takeho rezimu, ktoreho konanie nebude v rozpore s nasimi zaujmami. Vzhladom na prve body ktore hovoria o NE-zasahovani proti diktaturam len pretoze to su diktatury, by toto riesenie bolo nastolenie nam priatelskeho rezimu, aj keby mal byt autoritativny. 11. Cokolvek co niektora krajina robi, akekolvek zabijanie ci utlak je jej vnutornou zalezitostou, bez ohladu na rozsah represii. Pripadna miestna genocida, vrazdenie, etnicke cistky nie su dovodom na vojensky zasah. 12. Autoritativny rezim ci utlak domaceho obyvatelstva, alebo agresia voci inemu statu - pokial to neohrozuje nase zaujmy - nie je dovodovom na prerusenie diplomatickych a obchodnych kontaktov. 13. Demokracia je sice objektivne pre vacsinu ludi najlepsi system, ale nie je nasou ulohou ju presadzovat. Pokial niekde demokracia zvitazi a bude nam priatelska, kontakty sa mozu rozvijat. Aktivna podpora demokratickych sil, ktore by boli v opozicii proti existujucemu rezimu by znamenala zasahovanie do vnutornych zalezitosti ineho statu. Takato podpora je akceptovatelna len vtedy, ak existujuci rezim je voci nam nepriatelsky. 14. Pouzivat pri zahranicnej politike pojmy ako ludske prava, humanita, zachrana ludskych zivotov je nespravne. V tychto pripadoch neexistuje hranica kde zasahovat, bolo by treba zasahovat bez obmedzeni a bolo by nutne presadzovat rezimy nie na zaklade toho ako su prospesne nasim zaujmom, ale podla nami presadzovanej ideologie. 15. Ludske straty, vratane smrti civilistov su smutnou realitou. Kedze akceptujeme diktatury bez ohladu na to, kolko ludi povrazdia, je nezmyselne nevykonat ciny chraniace nase zaujmy len preto, ze by mohlo dojst k umrtiam. Jednak tym nebude splnena podmienka ochrany nasich zaujmov a za druhe, nikto sa sa nezabitych nepodakuje. 16. Prirodzene, rovnako ako my nebudeme zasahovat do vnutornych zalezitosti inych krajin - tieto nebudu zasahovat do nasich zalezitosti. Teda napr. reakcie moslimskych krajin na Mohamedove karikatury by spadala do kategorie, ked by tieto krajiny boli poslane do prdele. Nas nebude trapit ci si kamenuju vlastnych homosexualov a oni budu cusat, ked my u nas budeme robit co my chceme. 17. Pokial je mozne odstranenim jedneho diktatora, alebo obmedzenej kliky, ukoncit konflikt - konkretne osoby su legitimnym cielom zasahu. Nema zmysel viest vojnu, povolat armadu, zabijat tisice ludi na druhej strane a siroko bombardovat - ak cely problem moze vyriesit niekolko presne cielenych bomb. Takze napr. v Lybii (kde by sa sice podla bodov vyssie nezasahovalo) vsetko stoji na Kaddafim. Cielene udery na vsetky miesta kde sa moze nachadzat s umyslom ho na mieste zabit by mohlo ukoncit konflikt okamzite. 18. Ak dojde ku konfliktu, ma byt co najkratsi a najuspornejsi. Tym sa nemysli pouzitie najmensej sily, ale prave naopak - pokial to je mozne, pouzit taku prevahu, aby bola druha strana porazena co najskor a nedochadzalo k dlhorocnym bojom a okupaciam. 19. V pripade konfliktov je presna forma nasledneho rezimu irelevantna, pokial bude tento fungovat v sulade s nasimi zaujmami. Tieto body vyssie su v podstate takmer to iste, co pozaduju vsetci kritici "zapadneho imperializmu", zasahovania pod ruskom humanitarnych akcii, bojov o ropu a pod. Len na rozdiel od nich sa to pokrytecky neskryva za nejaku humanitu a ochranu zivotov - a radsej to na rovinu priznava, ze by sme v pohode akceptovali aj vrazedne rezimy. Ide o to, ze pokial zacneme len naznakom rozmyslat o tom, ze by politka mala byt riadena nejakymi imaginarnymi "ludskymi pravami" - uz sa z toho labyrintu nedostaneme. Cielov kde by bolo spravne zasiahnut budu tucty po celom svete. Na niektore ako je napr. Cina, KLDR alebo Iran si nebudeme moct dovolit zasiahnut - a pripadne ich (Cina, Rusko, SA, Libya) budeme akceptovat. Ak zasiahneme, tak to casto nebude mat pozadovany vysledok (Afganistan, Irak). Cize v zasade ciastocny navrat k 19.storociu - z cisto praktickych dovodov a takto pekne napisany bez skryvania sa pred realitou. Neser tigra, hlavne pokial nie si grizzly.

Ako to je zo svetovládou vo svete? Práve čítam jednu veľmi zaujímavú knihu od Martina Herzána - Totalitní světovláda Je to veľmi zaujímavé a dosť vieryhodné čítanie. Martin Herzán opisuje dnešný svet ako svet klamstiev a utajovaných skutočností taktiež porušovanie ľudských práv. Všetko sa točí okolo slova svetovláda, ide o to, že poukazuje na mnohé veci a udalosti vo svete, o ktorých sa bežný smrteľník nikdy nedozvie. V skratke autorovi ide o informovanosť ľudí. Krátka časť z knihy "Jde jen oto, chceme-li být hluší a slepí, ale spokojení nebo vidět a slyšet a znát tak strašnou pravdu. Neptejte se mě, která cesta je správná, musí Vám to říci Vaše svědomí." Kniha je voľne šíriteľná a môžete si ju stiahnúť a prečítať tu Aký je váš názor na svetovládu a na túto knihu?