Hľadanie v komunite

Svet drví svetová hospodárska kríza, ktorá vzišla z hypotekárnej krízy v USA z leta 2007. Tému Hypotekárna kríza v USA som sa rozhodol uzamknúť, keďže jej hlavnou témou bola hypotekárna kríza v USA. Hypotekárna kríza sa už prevalila do hospodárskej krízy a napriek ubezpečovaniu ficovlády musíme konštatovať, že kríza zasiahla Slovensko vážnejšie ako sa predpokladalo. Síce sa to nezdá, ale prvé náznaky krízy sa už objavili v septembri 2008 keď malým podnikateľom výrazne klesli obraty. V Novembri a Decembri 2008 krízu začínali pociťovať aj veľké podniky, ktoré obmedzili výrobu alebo prepustili časť zamestnancov. Podľa prognóz HDP Slovenska mal v tomto roku (2009) rásť do 5%. Nové odhady Eurokomisie hovoria o nižšom raste, ktorý dokonca bude nižší ako 3%, čo je už dosť výrazný pokles ak uvážime že ešte relatívne nedávno slovenská ekonomika rástla 9%. Obrázok ukazuje predpoklad rastu HDP v EÚ, Slovensko z toho vychádza najlepšie: Treba však dodať, že v tomto prípade je Slovensko jednookým kráľom medzi slepými. V podstate máme šťastie, že sme nedopadli ako pobaltské štáty, ktoré sa v rovnakom období vyznačovali ešte vyšším rastom HDP ako Slovensko. Tento rast však nebol úplne zdravý, čo sa prejavilo na prudkom prepade rastu HDP a zrýchleniu rastu inflácie. Slovensko má aj to šťastie, že prakticky v hodine dvanástej prijalo €uro, takže výkyvy v hospodárstve by nemali mať prakticky žiadny vplyv na stabilitu meny. Zníženie rastu HDP na Slovensku nastalo najmä preto, lebo naša ekonomika je dosť závislá na exporte (ako skoro každá iná), predpokladá sa teda, že v tomto roku rast HDP podporí najmä domáca spotreba. Všeobecne sa tvrdí, že najmä prvý polrok 2009 by mal byť kritický, v lete by sa situácia mala mierne zlepšovať. Pre rok 2010 sa prognózuje mierne zotavenie ekonomiky (aj svetovej). Ktorým smerom sa svet vďaka kríze vyberie však nemôžeme odhadnúť naisto. Možno sa všetko bude vyvíjať úplne inak. V tejto téme môžeme akurát filozofovať nad tým, čo bude asi najpravdepodobnejšie.

Máme tu ďalšiu "čiernu labuť", Katalánci to zdá sa s odtrhnutím od Španielska, myslia smrteľne vážne: http://www.sme.sk/c/...protestuje.html Chystajú sa vyhlásiť deklaráciu o "zvrchovanosti katalánskeho ľudu". Rozpad španielska by jeho ekonomiku totálne pložil, a vzhľadom k jej veľkosti by zatriasol celou úniou, omnoho viac ako grécko. "dôvod" grécko je už pasé..

Zhruba asi pred rokom som si začal všímať pozorovania týkajúce sa slnečnej aktivity, ktorá je podozrivo malá a pravidelný 11-ročný cyklus, ktorý mal začať niekedy na prelome rokov 2006-2007 už mešká asi dva roky. 11-ročný slnečný cyklus je dôležitý pre ekosystém planéty Zeme (teda našej) a jeho nestabilita môže priniesť neočakávané zmeny počasia alebo celej klímy. V súčasnej dobe je na minime, tzn. že povrch Slnka je čistý bez škvŕn a to má za následok nižšiu povrchovú teplotu Slnka. V tejto súvislosti čoraz viac astronómov vyjadruje svoje obavy z dôvodu že 11-ročný cyklus, ktorý mal začať pred 2 rokmi, nezačne vôbec alebo sa oneskorí tak, že sa zopakuje situácia z druhej polovice 17. storočia keď počas tzv. Maunderovho minima Slnko po dobu asi 70 rokov bolo "čisté" a škvrny sa objavili len málokedy raz za čas. Maunderovo minimum malo za následok, že klíma na Zemi bola veľmi chladná, toto ochladenie, ktoré dosiahlo vrchol práve v druhej polovici 17. storočia bolo súčasťou tzv. Malej ľadovej doby (15.-19. stor.), keď celoročné teploty boli nižšie ako dovtedajší priemer a mali neblahý vplyv na ekosystém planéty. Chronológia Malej ľadovej doby, predpokladá sa, že tieto udalosti súviseli s ochladením klímy (zdroj Wikipédia): 1315 - 1321 veľký hlad 1350 Vikingovia opustili svoje západné osídlenie v Grónsku 1500 v Anglicku sa prestáva pestovať vinič august 1588 veľká víchrica priniesla skazu väčšiemu počtu ľodí španielskej Armady, ktorá tak urýchlila jej porážku v strete s anglickým ľodstvom 1580 - 1600 výrazný pokles produkcie vína vo Švajčiarsku, dolnom Uhorsku a Rakúsku 1590 - 1850 vlna alpského glaciálneho zaľadnenia dosiahla v období malej doby ľadovej maximum 1687 - 1692 studené zimy a chladné letá spôsobili neúrodu 1696 - 1697 Fínsko prišlo v dôsledku hladomoru o tretinu obyvateľov (aljak63 v smútku)1693 - 1694 veľkú časť severnej Európy a Francúzska zachvátil veľký hladomor 1740 začiatkom roka pretrpela Paríž 75 dní silných mrazov, ktoré viedli k prudkému zvýšeniu cien potravín 1812 - kruté mrazy v decembri 1812 urýchlili porážku Napoleonovej armády v priebehu jeho vojenského ťaženia do Ruska, teploty vtedy klesali až na -37,5 °C[6] 1841 - 1851 pri "veľkom hlade" v Írsku, ktorý bol spôsobený spojením premenlivého počasia, choroby zemiakov a závislosti na jedinej plodine, zomrelo viac ako jeden milión ľudíPriložený obrázok na osi zobrazuje množstvo slnečný švkŕn, počas Maunderovho minima ich bolo len veľmi málo, prakticky žiadne, po minime prišlo oteplenie na pár rokov, ale na prelome 18. a 19. storočia opäť ich výskyt klesol, ale už nie tak veľmi ako predtým. Aktivita potom narastá začiatkom 20. storočia a koncom storočia dosahuje svoj vrchol (všimnite si že zhruba v tomto období sa preberajú témy a diskusie o hrozbe globálneho otepľovania). Aktivita slnečných škvŕn pozvoľna klesá krátko po nástupe 21. storočia a za posledné dva roky aktivita sa utlmila úplne. V tejto súvislosti treba spomenúť, že istý čas sa spomínalo, že globálne otepľovanie nie je spôsobené človekom z dôvodu, že celková produkcia CO2 nestačí na fatálnu zmenu globálnych teplôt, ale skôr závisí od aktivity Slnka. Posledné udalosti potvrdzujú, že zrejme tomu bude tak. Klimatológ David Archibald, ktorý ako jediný odmieta prognózy o globálnom otepľovaní predpokladá, že stojíme na prahu novej (malej) ľadovej doby. Podľa neho globálne teploty budú už len klesať: Archibaldove názory: Zem sa bude ochladzovať a to čím ďalej tým rýchlejšieOxid uhličitý (CO2) má zanedbateľný vplyv na otepľovanie planétyNárast množstva oxidu uhličitého v atmosfére je prospešný, pretože sa vďaka nemu zvyšuje produkcia poľnohospodárstva (oxid uhličitý je pre rastliny potrebný).Ideálne množstvo oxidu uhličitého v atmosfére je 1 000 ppm (molekúl CO2 na mil. častíc). Súčasné množstvo CO2 v atmosfére = 390 ppm. Čo sa bude diať nasledujúce 2-3 roky ťažko predpokladať, ďalší 11-ročný cyklus možno začne, ale aj nemusí. Potom by sme sa vraj mali začať pripravovať na to, že budeme mať krátke nie príliš teplé letá a dlhé tuhé zimy. Viac informácií nájdete na stránkach www.euroekonom.cz.