Gravitácia

 

ale nech tu zaznie odpoved,  volny pad je pohyb v gravitacnom poli, ked posobi LEN gravitacna sila. 

Vysledna draha je zavisla OD pociatocnych podmienok ( poloha,  rychlost).

Akademický pacienti ale budú dvrdiť, že voľný pád družice znamená aj v tedy, ak družica obieha okolo Zeme.

Že tam chýba dráha v dostredivom smere je nepodstatné. 

ano, je.    Rovnako ako ked skocis z mrakodrapu na padas volnym padom aj ked mas nejaku rychlost aj dopredu.  To je fyzika a nie je pre skutocnych pacientov

Buky, pohyb po kružnici nie je jednoduchý pohyb. Neexistuje totiž žiadny smer "do kruhu", ale je to zložený pohyb, teleso sa posúva od stredu otáčania (to je tangenciálna zložka pohybu) a zároveň ku stredu otáčania (to je normálová zložka pohybu) a výsledkom je pohyb po kružnici. Niekto by mohol namietať, či doplniť, že v pravouhlej súradnicovej sústave je to inak, ale tebe to môže byť jedno. Pre niekoho ako si ty (kto nedokáže pochopiť iný pohyb, než je pohyb po priamke), je pohyb po kružnici navždy záhadou. Žiaľ, ty si tento hendikep ani neuvedomuješ.

Zložený pohyb do kruhu môže byť len s pohľadu matematickej abstrakcie.

 

Zoberme si teda mrakodrap, ktorý je postavený na mesiaci aby sme vylúčili trenie v atmosfére. Z mrakodrapu budem vo vodorovnom smere opakovane vystreľovať guľu čoraz väčšou úsťovou rýchlosťou, čo znamená, že teleso bude mať v opakovaných výstreloch čoraz väčšiu hybnosť a to znamená väčiu dopadovú vzdialenosť. Ak by Nebola prítomná gravitácia mesiaca, tak by guľa pokračovala po výstrele v rovnomernom priamočiarom pohybe. Z dôvodu pôsobenia gravitácie bude mať guľa krivočiary zrýchlený pohyb (m/s2), resp. voľný pád a to znamená nárast hybnosti telesa. To v praxi znamená, že pri dopade na povrch mesiaca bude mať guľa väčšiu kinetickú energiu ako tesne po výstrele.

Ak bude mať guľa po vystrelení dostatočne veľkú hybnosť, tak začne obiehať okolo mesiaca, hybnosť telesa bude konštantná a rovnaká ako tesne po opustení hlavne.

 

Akademická chorač však bude tvrdiť, že obiehanie družice, resp. kruhový pohyb ako taký, je zákonite dostredivo zrýchlený čo znamená voľný pád (m/s2) a dopad telesa na povrch z narastajúcou kinetickou energiou. Nehovoriac o tom, že v dostredivom smere (páde) chýba dráha.

A keby si hodil gulicku nie priamo, ale povedzme pod 45 stupnovym uhlom hore? Tiez by mu najprv klesala hybnost.. Takze by neslo o volny pad?....

 

Problem je v tom, ze aj deti na zakladnej skole vedia spojitost medzi potencialnou a kinetickou energiou. Kineticka energia + potencialna energia je to, co ostava pocas celeho volneho padu konstantne.. vzdy..ci gulicka pada kolmo dole, ci ju hodis vodorovne, alebo ci obieha....

 

A...skola hrou...ked mas problem s nazornou ukazkou, tak sa skus zahrat https://kerbalspaceprogram.com/ - stiahni demo (zadarmo dostupne na stranke) a skus postavit raketu, ktora sa dostane na orbit...mozno potom pochopis, co ten orbit vlastne je...

Nuž, buky, voľným pádom je pohyb telesa, pri ktorom naň pôsobí iba gravitačná sila. Zvyšovanie kinetickej energie s voľným pádom nemá nič spoločné. Ak by si tú guľu na Mesiaci vystrelil o niečo väčšou rýchlosťou, než je 1. kozmická pre Mesiac, tak by sa po vystrelení pohybovala po eliptickej dráhe a jej kinetická energia by sa menila. V najnižšom bode svojej dráhy by mala guľa najvyššiu kinetickú energiu, v najvyššom bode najnižšiu. Takže spájať voľný pád so zvyšovaním kinetickej energie je nezmysel. Ale všetky spôsoby vystrelenia gule spája jedno - pôsobenie gravitácie ako jedinej sily, ktorá na guľu pôsobí.

 

Niekomu, kto nechápe zložený pohyb, môže "chýbať dráha". A tým ostatným pri voľnom páde nikde žiadna dráha nechýba, keďže dokážu rozložiť pohyb po kružnici na tangenciálnu a normálovú zložku. Matematika nám v tomto prípade umožňuje vidieť to, čo ty nedokážeš.

ze Vas to bavi so zacyklenym bukovanom co omiela furt to iste o nulovej drahe a nevidietelnosti volneho padu. Ale usmevne je ze ten pacient tusi ze vyhodeny kameň dohora podlieha gravitacnemu posobeniu, aj ked ide docasne opacnym smerom. To by mala byt pre neho tiez zahada :)

Čo poviete na tento článok?

 

http://www.osel.cz/index.php?clanek=7123

 

Ak sa vedcom pri opakovaných experimentoch nedarí namerať rovnako veľkú gravitačnú konštantu, dajú sa tieto experimenty považovať za dôkaz, že gravitácia nie je prejavom hmotnosti telesa.

Atmosféra Zeme nemá neutrálny náboj. Z rastúcou vzdialenosťou od zemského povrchu sa napätie atmosféry zväčšuje. Vďaka rozdielnemu uchyteniu olovených gúľ pri Cavendishovom experimente mali olovené gule rozdielny elektrický náboj a preto sa navzájom priťahovali.

Zmenou vlhkosti vzduchu sa mení aj elektrická vodivosť atmosféry a preto dochádza k zmenám elektrického náboja olovených gúľ, čo sa prejavuje zmenou príťažlivej sily medzi olovenými guľami. Ak sa vedcom pri opakovaných experimentoch nedarí namerať rovnako veľkú gravitačnú konštantu, je to vďaka zmenám elektrického náboja olovených gúľ, čo je možné považovať za dôkaz, že gravitácia je elektrického pôvodu. 

vladimir, to nie je dokaz, to nie je ani naznak, to je dokonca vyvratenie :)

 

Ale v tomto pripade ide skor o trochu bombasticke  nafuknutie,  jeden experiment je malo,  hlavne pri tejto presnosti.  Podobne ako bola senzacia s nadsvetelnymi neutrinami, pokial to nie potvrdene inymi experimentami inde, tak  je to zaujimovast, mozno dovod na dalsie meranie ale nestaci to na novu fyziku.   A to nehovorim ze gravitacna konstanta sa da odhadnut aj inymi postupmi a tie to neznacaju.  

Máš pravdu, že v článku ide o bombastické nafúknutie jedného pokusu. Ak by si pozorne čítal článok, zistil by si že udávaná gravitačná konštanta je aritmetickým priemerom obrovského množstva nameraných hodnôt. Ak sa pri mnohých pokusoch nepodarilo namerať rovnaké hodnoty, je to dôkaz, že príťažlivá sila nieje závislá od hmotnosti telesa. 

vladimir to je samozrejme nezmyselne tvrdenie.   Zober si obycajne trivialne meranie dlzky spagata, kazde meranie da inu dlzku,   vysledna hodnota ako ju uvedieme je priemer týchto hodnot a chyba merania.   Nikdy sa neda namerat rovnaka hodnota a neznamena to ze sa dlzka meni.

A preto je aj gravitacna konstanta udavana ako cislo a na konci je uvedena pravdepodobna chyba v tvare plus minus. 

Dnesna hodnota je 6,6742 +- 0,001,   cize pozname 3 platne cislice co je dost malo

  To co v clanku nafukli je ale fakt ze v zasade meriame podobne ako cavendish,  meriame torziu vlakna a jeho sposob merania malého uhla je dodnes pouzivany. Co inak znamena ze hodnota gravitacnej konstanty sa spresnila sice o par miest ale  ine konstanty dnes mame ovela presnejsie. 

To o co ide v clanku je ze dve merania dali výsledok sice stale velmi blizky ale  nie su v rozsahu chyby merania.   To sa stava, a prvy predpoklad je ze tam je systematicka chyba, ktora to posunula.  A hladanie takejto chyby je zlozite, preto ako prvu moznost treba zvazit opakovanie merania na inom mieste, inými ludmi.  To eliminuje velku cast systematických chyb,  kym sa toto neudeje tak jedno meranie sa nebude brat prilis vazne.  

A ty sice nerozumies ako, ale  astronomia v podstate vyvracia moznost podobnej moznosti, kedze by sa menili polohy planet inak ako predpokladame. Zmena musi teda mensia ako vieme pocitat a merat pohyb planet. 

 

A k historii  cavendish   udaval 6,754,    posledne merania hovoria 6,693.    Ako vidis aspon to prve cislo je urcite spravne :) 

Ak by si pozorne čítal priložení dokument, zistil by si že existujú merania, ktoré potvrdzujú že olovené gule pri Cavendishovom experimente majú elektrický náboj.

Priznaním, že gravitácia je elektrického pôvodu sa vedcom zrúti pomerne veľká časť dnešnej fyziky a preto sa budú vedci snažiť tieto informácie zatĺkať, zatĺkať a znova zatĺkať. 

Asi tak, ako vedci zatlkali, ked sa zacala 'rucat' newtonovska fyzika? Jaj..pockat.....

Este, ze ta fyzika ma, aby si ju spasil :)

vladimir, u teba jeden nevie, ktory prilozeny dokument a co z neho by to malo naznacovat

Tyso – ak nevieš, aký dokument som mal na mysli dám ti ho tu ešte raz.

 

http://www.osel.cz/i...php?clanek=7123

 

O príťažlivej sile nerozhoduje hmotnosť gulí, ale veľkosť elektrického náboja. Keďže hmotnosť gulí je priamoúmerná počtu elektrónov v danej látke, vedci to omylom považujú za prejav hmotnosti. 

hm, a z coho si to usudil ?  :)

jedina veta, ktora ale hovori presny opak :

Pustili se do měření gravitační konstanty moderní verzí Cavendishova experimentu a zároveň použili měření založené na elektrostatické síle.

 

To je sposob kde gravitacnu silu nevyvazujes torznou silou, ktora je velmi citliva na otrasy ale elektrostatickou silou,   co ale znamena ze posobis OPACNOU silou ako je gravitacia a presne merias naboje na guliach.  To znamena ze tvoja predstava je tym dokonale vyvratena. 

 

Alebo prezradis, ako to citas a chapes ty ? :)

 

a inak si zase chybal v skole, kedze tvrdenie  " hmotnosť gulí je priamoúmerná počtu elektrónov " je samozrejme nezmysel.  V skole by si sa dozvedel ze atom sa sklada z protonov, neutronov  a elektronov.  A do hmotnosti sa rata SUCET protonov a neutronov", nie len protonov.

Zdravím. Vedel by niekto vysvetliť laikovi, prečo sa čierna diera prejavuje gravitačne a elektromagneticky nie? Hypotetický gravitón by mal vraj mať nulovú hmotnosť ako fotón a rýchlosť tiež ako fotón. 

A ešte jedna otázka. Bola krátko po veľkom tresku hustota vesmíru taká veľká, že mohla ovplyvňovať čas? Alebo inak povedané, bola minúta po veľkom tresku rovnako dlhá, ako súčasná minúta?

Tyso – u telesa z neutrálnym nábojom je počet elektrónov rovnaký ako počet protónov.

Napríklad kremík má 2 krát väčšiu hmotnosť ako dusík preto, lebo má 2 krát viacej elektrónov.

Vieš čo má väčšiu hmotnosť, elektrón, alebo protón?

Hmotnosť telesa je závislá od sily, ktorou je toto teleso priťahované k zemskému povrchu.

Ak sa dve telesá pohybujú rovnakou rýchlosťou po trajektórii o rovnakom polomere, teleso z väčšou hmotnosťou pôsobí proti gravitácii väčšou odstredivou silou.

Aby mohol byť elektrón priťahovaní k zemskému povrchu menšou silou ako protón, musí pôsobiť proti gravitácii väčšou odstredivou silou a preto musí mať elektrón väčšiu hmotnosť ako protón.

Vypadá to, že ešte stále niekto pochybuje, že Zem rotuje.  

Vladimír, protón je 1836-krát ťažší než elektrón a neutrón je ešte o niečo viac, t.j. 1839-krát ťažší než elektrón. Takže fyzika na rozdiel od teba pozná hmotnosti týchto častíc. Zo znalosti stavby atómu logicky vyplýva, že hmotnosť atómu je sústredená v jadre (asi 99,95%) a na elektróny pripadá zvyšných 0,05% hmotnosti atómu. Pomer hmotností jadro/elektróny nie je konštantný a závisí od počtu neutrónov v jadre (za predpokladu, že počet protónov a elektrónov je rovnaký). V každom prípade je však hmotnosť elektrónov zanedbateľná oproti hmotnosti jadra atómu.

 

Nezmysel o pôsobení telesa "proti gravitácii väčšou odstredivou silou" sme už preberali s bukym, ktorý tiež nechápe model sily. Vieš, tieto nezmysly vyplývajú len z tvojej neznalosti, lebo rovnako ako buky, ani ty nepoužívaš fyzikálne pojmy tak, ako ich má fyzika zadefinované. Takže ak hovoríš o pôsobení telesa proti gravitácii odstredivou silou, tak neviem o čom hovoríš, lebo používaš iný slovník, než používa fyzika. Ak chceš nejakú teóriu vyvrátiť, tak by ju mal najprv poznať.

kremik -   14  elektronov, atomova hmotnost 28

dusik   -   7 elektronov, atomova hmotnost 14, 

nikel       28  elektronov,    atomova hmotnost 58,   co uz teda nesedi

 

ale uplne najednoduchsie je zobrat si vodik a helium

H   -   1 elektron,  atomova hmotnost 1

He     2 elektrony  atomova hmotnost 4 , cize nie dvojnasobok ale stvornasobok

 

tu je to jasne ze sa mylis a ze netusis ako vyzeraju atomy,   pre tazsie prvky skutocne plati ze pocet neutronov je podobny ako pocet protonov ale neplati to presne a navyse mame izotopy ktore sa lisia prave poctom neutronov, mas teda rozne tazke atomy s rovnakym poctom elektronov.

Kazdy kto presiel chemiou na zakladnej skole by toto mal vediet. .

Každý, kto prešiel chémiou na základnej škole vie, že udávaná hmotnosť prvkov je iba násobok hmotnosti vodíka, ale skutočnú hmotnosť vodíka nepozná nikto.

Tyso – ak u niklu nesedí počet elektrónov z atómovou hmotnosťou je to preto, že má viacej neutrónov. Ak pri beta rozpade neutrónu vznikne protón a elektrón, znamená to že súčasťou každého neutrónu je aj elektrón. Ak ti nesedí atómová hmotnosť z počtom elektrónov, je to vďaka elektrónom, ktoré sú súčasťou neutrónu. 

Hmotnosť atómu vodíka si môžeš vygoogliť, nie je to žiadna tajná informácia. Napíšem ti ju aj druhý raz, lebo za dva mesiace si na jej hodnotu zrejme zabudol: je to 1,647.10^-24 gramu.

 

Neutrón sa síce rozpadá na protón a elektrón (a antineutríno), ale nemôžeš neutróny pokladať za protón s elektrónom, lebo neutrón sa skladá z troch kvarkov: udd. Pri beta rozpade sa jeden z d kvarkov premení na u kvark, čím vzniká konfigurácia kvarkov udu, čo je protón. Pri zmene d kvarku na u kvark je emitovaný W^- bozón a ten sa následne rozpadá na elektrón a antineutríno. Ak sa v jadre atómu beta rozpadom zmení neutrón na protón, výsledkom je iný chemický prvok.

 

Viac si o tom môžeš prečítať napríklad tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Beta_rozpad

Aký máš dôkaz, že udávaná hmotnosť vodíka je správna?

Skús sa trošku zaujímať aj o dôkazy a začni navzájom porovnávať rôzne vedecké teórie.

Podľa Einsteina je hmotnosť iba iným prejavom energie, čo znamená že hmotnosť atómu je priamoúmerná intenzite gravitačného poľa. Gravitačné pole Zeme nieje homogénne, čo znamená že ani na rôznych miestach zemského povrchu nebude hmotnosť atómu vodíka rovnaká.

Môžeš mi povedať, kde platí udávaná hmotnosť vodíka? 

vladimir,  to len zase nerozumies tomu co je hmotnost, aku je meriame a co povedal Einstein :)

Môžeš ma poučiť, od čoho závisí hmotnosť? Prečo má kozmonaut na Mesiaci 6-krát menšiu hmotnosť, ako na Zemi? Ak by nebola hmotnosť závislá iba od intenzity gravitačného poľa, kozmonaut by nemal na Mesiaci 6-krát menšiu hmotnosť ale napríklad iba 2-krát.