Číslo Pí je matematická konštanta. Bezosporu platí všade v celom našom vesmíre.
Mám však otázku, aký je vlastne rozdiel medzi matematickou a fyzikálnou konštantou?
Tá matematická konštanta Pí tak nejak platí, keď si kruh kreslíme na papier..
Na peknom rovnom stole..
Keď na "dokonale rovný" stôl položíme guľôčku.. Nemala by sa začať sama od seba kotúľať ani do stredu stola, ani sa snažiť prepadnúť cez jeho okraj..
Ale čo je to, v našom vesmíre tá "rovina"?
Hmm..
Čo keby sme si zahrali biliard? V trochu kozmologickejšom meradle?
Dajme tomu že postavíme fakt veľký biliardový stôl.. Aspoň teda o rozmeroch 180 x 90 kilometrov.. (niekde na Sahare..)
A bude naozaj dokonale rovný.. Hodnota pí na jeho ploche by bola klasických 3.1415926535897932384626433832795028841971693993751058
20974944592307816406286208998628034825342117067982148086513282306647.....
Proste rovný ako "Slovo Božie".
Nezačali by sme pri "šťouchání" pozorovať v správaní sa gulí určité čudné "podivnosti"?
Len čo by sme na jeho okraj, položili prvú guľu.. Ona sama od seba.. By sa začala kotúľať do stredu stola..

Existuje mnoho metrík.
Záujímavá je Schwarzschildova metrika.
citujem :
"Schwarzschildova metrika nie je izotropická, to znamená, že zakrivenie priestoru sa vzťahuje iba na radiálnu súradnicu r, ale nie na uhlovú časť metriky phi, theta. Takže číslo Pi, ako pomer obvodu kružnice k priemeru bude pre pozorovateľa v zakrivenom a priestore menšie."
Ten Schwarzschild..
To je ten istý pán.. Po ktorom je pomenovaný tzv. "Schwarzschildov polomer".

Čo s toho teda vyplýva?
Mali by sme pridávať k hodnote Pí, relativistickú úpravu.

Ak sa preukáže nutnosť, pridávať relativistickú úpravu k hodnote Pí, podľa podmienok vyplývajúcich z hodnoty lokálneho zakrivenia priestoru. Mohlo by to pomôcť spresniť výsledky pri matematickom modelovaní a predpovedaní dejov, ako napríklad výbuchy supernov, vzniku čiernych dier, kolíziách veľmi hmotných objektov napríklad neutrónových hviezd, ako aj správania sa degenerovaného plynu vo vnútri veľmi hmotných objektov a dynamických javov v ich objeme.

Je tu však asi drobný problém.
Hýbať s hodnotou Pí, asi znamená, hýbať s hodnotami veľkého množstva fyzikálnych konštánt.
Planckova konštanta.. Jej redukovaná forma tzv. Diracova konštanta.. Následne odvodené Planckove jednotky.
Napríklad taká "Konštanta jemnej štruktúry alfa".
Hýbať s jej hodnotou by bol dosť "nebezpečný šport".
"Pozoruhodným faktom je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“[7] Keby hodnota fyzikálnych konštánt boli iné, nemohli by existovať žiadni živí pozorovatelia, ani život našej formy vo vesmíre. Napríklad zmena o nepatrné 4% by spôsobila, že pri jadrovej fúzii vo vnútri hviezd by sa nevytvoril žiadny uhlík. Keby bolo α > 0 , 1, nedošlo by k fúzii vôbec, pretože gravitácia by neprekonala elektrostatické odpudzovanie atómových jadier.[8]"
(Z Wikipédie.)
To znie naozaj znekľudňujúco..
Útechou by mohlo byť, že by sa tak dialo v celkom bezpečnej vzdialenosti od nás, hlboko v gravitačných pasciach veľmi hmotných objektov.
Prípadne v ďalekej minulosti a budúcnosti, ak by sa potvrdila teória že je vesmír do seba uzavretý priestor, s určitým prirodzeným zakrivením.

Jednoduchý problém.