Syndróm prázdneho hniezda

včera som odstrojila stromček a Flinstone zmontoval skrinku, čo sme dostali na Vianoce, lebo dnes som mala v pláne klasické sobotné upratovanie, ale do toho ešte sme chceli vtesnať osadenie skrinky, vyvŕtanie dier do steny (diery čo ostali po pôvodných v stene, nepasovali na túto skrinku) - a tak som si to naplánovala tak, že ráno Flinstone vyvŕta tie diery a osadí skrinku do kúpeľky nad umývadlo, a ja sa potom pustím do toho upratovania, s tým, že poobede už nebudem musieť nič. Nanajvýš nejaké to prádlo do práčky, ale to už je malina. lenže v noci som nejak zle spala, tak som sa ráno vyhrabala až o 8, vlezem do kuchyne a tam plný hrniec krumplí...a moje tušenie ma nesklamalo. Flinstone zasa šiel variť šúľance pre celú famíliu. Vždy mi skríži plány s takým čímsi. Povysávala som kuchyňu a on sa tam potom zatvoril, a ja som začala bohumilé dielo sobotnej očisty bytu...kýblik s čistou vodou a čistým mopom som mu potom vopchala do kuchyne. Zdá sa, že pochopil, načo. :)

A teraz máme šúľancov a šúľancov, riadnu pixľu si už dcéra odniesla, Flinstone odnesie aj svokre...len nechápem, načo ma ešte núti aj mäso robiť, veď tými šúľancami sa budeme kŕmiť ešte v utorok.

Už sa aj ponúkal, že on pôjde do obchodu, ale to som rázne zatrhla, že do obchodu pôjdem zajtra ja sama, lebo on by kúpil 5 kíl mäsa a potom by sme sa týždeň tým drhli. On že šak navaríme dcére a jeho mamke...och, maryčko magdonova! Ved tá má tam horu šúľancov, jedna má a druhá bude mať! Dnes boli mladí u svatky, určite ich aj tá nabalila, a svokre dnes švagor doniesol niečo navarené...a ja teda odmietam súťažiť, kto im dá viac a lepšie dobroty. To len on je taký osol, že pozerá, že čo im kto dá, tak aby neostal pozadu namiesto aby sa riadil zdravým rozumom.

tiez by som radsej varil, ako montoval nejaku blbu skrinku :D

a šak nech si varí, ale prepána prečo zrovna z múky a také šipľavé veci? Vari neexistujú jednoduchšie a pritom chutné jedlá, s ktorými nezaprple všetko okolo a netrvajú tak dlho?

ale Flinstone rád montuje, rád vŕta, píli, opravuje kadečo...to si on nenechá ujsť.

A ešte aby to nebolo len tak, spláchla som záchod a zrazu potopa...zozadu sa niečo uvoľnilo na tej rúre, čo odvádza splašky z misy. No, mala som radosť velikánsku. Ale aspoň že sa to stalo, keď bol Flinstone doma, a nie kdesi u mamky alebo dakomu dačo robiť. Šťastie, že sa v takýchto veciach vyzná.

To by susedia pod nami mali potešenie! Akurát včera či predvčerom som tu kdesi písala o susedoch, čo kedysi bývali nad nami, ako nám od nich tiekli sračky z práčky...tuším som to priam privolala  o)

Na včera Flinstone naplánoval návštevu jeho mamky. Akože inak, veškeré občerstvenie naplánoval na krk nám, Otec Goriot sa nezaprel, chcel ma nahnať ku komplet obedom pre 8 ľudí + čo to navyše + sladké - a to ťahať hodinu MHD...pravdaže som sa vzoprela a trvala som na tom, že k mäsu sa bude jesť chleba a odmietam robiť komplet menu, nie som donášková služba ani veľkovývarovňa a ani pkikzzeria sicília s donáškou komplet menu. Ako keby nestačili krekry, čipsy a nejaké drobnosti...Dcére samozrejme nedal žiadne úlohy, ved ona má malé dieťa, kdežeby nám ona mala s čímkoľvek pomôcť, na pomáhanie sme tu predsa my!!! Vždy, so všetkým, každému a všade!!!. A švagor osol sa tam dotrepal asi o 3hodiny skôr ako sme boli dohodnutí, švagriná sa z tejto milej povinnosti vyzula vraj už má niečo dohovorené a šla si bahniť s kamoškami do záhrady, a vraj svekruša zasa začala riešiť "životne dôležité" pseudoproblémy s vinohradom a s nejakými ľuďmi, ktorí si zahradili dvory, takže teraz sa nedá prejsť do toho vinohradu skratkou, ale treba to celé komplet obchádzať vrchom...vraj ona tam chce chodiť na prechádzky!!! A vraj chlapi majú tým ľuďom ísť robiť poriadky, aby sa ona tam mohla dostať skratkou ako sa tam chodilo kedysi pred 20 rokmi, ked sa to ešte obrábalo. Švagor to už nemohol počúvať, a tak po dvoch telefonátoch Flinstonovi že kde toľko trčíme, vyklidil bojové pole a odporúčal sa domov, ani na nás nepočkal.

A my sme sa tam trepali MHD s kabelami žrádla a koláčov, no a ako sme to tam dovliekli, tak sme to skoro všetko potom aj vliekli domov, lebo svekruša mala poživeň od švagra (cez víkendy sa striedajú s Flinstonom a raz jeden raz druhý jej donesú obed, cez týždeň obeduje v dennom stacionári pre seniorov).

ešte v električke, keď švagor oznámil Flinstonovi, že už to nemôže počúvať a odchádza, som Flinstona ubezpečila, že len čo mamka otvorí túto super tému akože ísť nadávať nejakým ľuďom a vlastným telom brániť chodník k vinohradom, odchádzam aj ja.

Našťastie tento scenár sa nenaplnil, už ani neviem, čo sme preberali, a došli aj mladí s malou, a tá to tam celé psotavila do pozoru, našťastie. Bola úplne zlatá, hrala sa, rozprávala o dušu, prababku celkom "brala", takže svekruša na vinohrad ani nepomyslela.

Dnes musím za otcom do špitálu, vlastne všetky voľné dni sú zaplnené jeho návštevou.

A Flinstone si bahní, lebo chladnička je plná na prasknutie, hladomor nám teraz určite nehrozí.

A najsamlepšie je, že dcéra dnes čaká nejakú návštevu, ale krumple na šalát má od nás,  Flinstone jej ich aj osobne odniesol, a mäso už dokonca hotové ráno urobené. myslela som, že to je pre nás, ale kdeže.namiesto aby mi starostí na staré kolená odbúdalo, ešte pribúdajú, a on ešte chce preberať aj úlohu gazdinej u mladých, ako keby nestačila úloha víkendovej gazdinej u svokry a všetko to ostatné k tomu.

Kurník, niežeby som nechcela s niečím pomôcť, ale čo je veľa, to je veľa, nebaví ma to stále, furt a len my, reciprocita žiadna. Pod zem by som sa bola prepadla, keby na moje návštevy mi pohostenie chystali rodičia! Už ja by som skôr potrebovala, aby mi niekto teraz pomohol, aspoň teraz, som unavená, všetko sa mi sype na hlavu, robota - myslím v práci, celá tá situácia tam, otec a jeho stav, moje zdravie, nemám kedy sa sama dať dokopy, zrak v riti, cievy v riti, kĺby v riti, zuby v riti, žijem v nepoľavujúcom napätí už asi tak mesiac, ba presne mesiac je to, v práci aj doma, a nemám čas sama so sebou ísť na potrebné vyšetrenia a robiť s tým niečo,...ani náhodou. Už mám po krk byť tou silnou, čo aj tak nakoniec všetko ustojí a so všetkým si poradí.  Nič ma nebaví, už som unavená, nekonečne unavená, vždy už od rána odkedy oči otvorím. Už ma neteší ani to, čo ma kedysi tešilo. Klavír som neotvorila ani nepamätám, gitara zapadá prachom. Už chcem len kľud. To je to vyhorenie?

A Flinstone si rochní a nechápe, čo mi vadí.  nemá zmysel mu niečo vysvetľovať.

Ja so zenou si v celku rozumiem. Nevadime si,vazime sa medzi sebou a mame sa radi. A je nam dobre. Ale podla mna 90% spojivom su nase deti, Tesime sa z nich spolu a vidime ako sa zlepsuju a jeden aj druhy vidi tu pracu toho druheho a vazi si toho. Nic dvolezitejsie nieje.

Zena bola ja neviem minuly tyzden zo mna unavena - ze k logopedicke pojdem ja. Ja ze nie, ja tomu nerozumiem a nikdy som tam nebol a ja.. Zena tiez nechodi so synom na turnaje.  Keby nemohla siel by som.

Ja so zenou si v celku rozumiem. Nevadime si,vazime sa medzi sebou a mame sa radi. A je nam dobre. Ale podla mna 90% spojivom su nase deti, Tesime sa z nich spolu a vidime ako sa zlepsuju a jeden aj druhy vidi tu pracu toho druheho a vazi si toho. Nic dvolezitejsie nieje.

 

Zena bola ja neviem minuly tyzden zo mna unavena - ze k logopedicke pojdem ja. Ja ze nie, ja tomu nerozumiem a nikdy som tam nebol a ja.. Zena tiez nechodi so synom na turnaje.  Keby nemohla siel by som.

máš pravdu, naozaj rodina je najdôležitejšia...hoci si podudrem, aj tak si myslím, že Flinstone je fajn a nikoho iného si neviem na jeho mieste predstaviť, a s ním podľa toho, čo mi občas povie, je to podobne. To, čo si podudrem na Flinstonove milé zvyky zásobovať potravinami celú famíliu, vždy chytiť babám stranu len aby si ich nepohneval, a zásadne montovať niečo práve po tom ako som poumývala dlážku a poutierala prach, je niečo, na čo je pre mňa ventilom táto téma - keď vypustím paru, zas je dobre :)

Čo sa týka logopedičky, tam nič také hrozné ani náročné nie je, aspoň keď som ja so staršou dcérou vtedy 4-ročnou chodievala k logopedičke, posadila sa s ňou pred veľké zrkadlo, vyslovovala slová s hláskami, ktoré jej robili problémy (sykavky) tak, aby dcéra v tom zrkadle videla na ňu a aj na seba, a keď konečne správne vyslovila onú hlásku, opakovala si to pred tým zrkadlom. A podobne som aj ja s ňou takto doma cvičila, pribudlo potom k tomu pesničky s klavírom, takže dcéra sa sústredila nielen na hlásky, ale aj na melódiu a kedy začať a podobne, a nakoniec si zvykla už automaticky vyslovovať správne. Chodila tam len pár mesiacov, šlo to šikovno. Nič hrozné to nebolo, opakovanie po logopedičke, dostali sme aj texty s riekankami a pesničkami a inštrukcie, ako doma pokračovať v tréningu výslovnosti. jediné, čím sa treba obrniť, je trpezlivosť, kým sa decku podarí správne klásť jazyk a to všetko, čo ovplyvňuje výslovnosť.

Boli sme včera opäť pozerať nejaké veci, kuchynské vybavenie a pod. do otcovho bytu. Bola s nami aj dcéra - ja chápem, že nám chcela poradiť, ale zasa nikde nie je napísané, že ked sa to dá dokopy, tak tam budú bývať jej rovesníci. A vymýšľala veci, ktoré by znamenali ďalšie zdržanie. A ten osol Flinstone sa JEJ potom pýta: No a ktorý luster by sa ti páčil tam? Mladá ešte vymýšľala (teraz, keď už je elektroinštalácia hotová), kde všade by ešte dala zásuvku a kde by ešte pridala nejaký luster. A skoro ma rozhodilo, keď zavelila, že by sa tam hodili bodové svietidlá. Už som čakala, kedy sa Flinstone otočí a pobeží kupovať sadrokartón, ale to už našťastie nespravil, čím prejavil aspoň kúsok zdravého rozumu. On v jej prítomnosti úplne osprostieva či kieho paroma! V prvom momente mi blyslo hlabvou, že jemu  nestačí, že nechal do našej obyvačky rped cca 10 rokmi decká vybrať sedačku jak pre slony, (vdaka ktroej mám skazenú chrbticu), ale ešte aj dedkov byt by zariaďoval podľa ich vkusu. našťastie predsa len prejavil aspoň zvyšky vlastného názoru. Doma som mu ale povedala, že ked pôjdeme najbližšie, tak pôjdeme sami, lebop keby mladá šla s nami, tak by to jednako trvalo dlhšie, a tiež by nám vnútila veci, ktoré by dedko určite tam nechcel. A vlastne ani my. Napodiv neprotestoval. Len ešte tak to aj zrealizovať. Ono je to pekné, že nám chce pomáhať, ale akosi si neuvedomuje, že je to dedkov byt, a nie ani jej, ani náš, a je tu ešte moja v súčastnosti od všetkého sa dištancujúca sestra.

Umelecký neželaný zážitok spojený s prípravou dnešného obedu...možno by to mohlo byť aj v tej téme čo sa mi stalo, ale Otec Goroit sa zasa nezaprel...

ako už som spomínala v téme o gastrobarbaroch, robila som klasickú kuraciu polievku, ja som to chcela robiť v normálnom bežnom hrnci, ale Flinstone prv ako som stihla vôbec dajako zareagovať, vytiahol tlakový hrniec a že to ide robiť...aj tak ma donútil robiť to v ňom. vedela som, že keď sa mi bude miešať do remesla a chcieť ma manažovať, tak to nem dopadne dobre. Ale nechcela som sa hádať a nechala som to tak, nahádzala som teda ingrediencie do toho tlakového hrnca, pustila plyn, začalo to syčať, dala som to na slabý plameň, všetko šlo dľa plánu...medzitým dokvitli mladí, a dcéra hneď že ona by si dala z tej polievky. Polievka sa medzitým dovarila, už to aj syčať prestalo, ale mladú som hamovala, nech ešte chvíľku vydrží, ešte si tam dokončím čo mám rozrobené, a potom jej naložím, ona že ona si naberie sama, čo ona chce, Flinstone samozrejme začal mňa poháňať, aby chudinka neumrela od hladu,  tak som teda uvoľnila dekel, ale dekel držal s hrncom pokope, aj keď to už nesyčalo, a k uvoľneniu sa nemal. Tak som to dala na balkón, nech to vychladne, potom že to otvorím, a mladá otravovala jak taká mucha, že ona už by si dala, a že veď nech naddvohnem ventil. Tak som si povedala, že dobre, nebudem sa hádať s tehotnou osobou, a naddviíhla som ten ventil, ale zrazu sa dekel uvoľnil a sa vyvalil kopec pary sprevádzaný polievkou, tá vypsrkla po celom balkóne,  ešteže som to mladej nedovolila samej robiť,  zasralo mi to celý balkón, skoro ma mrdlo. :ooops:

Našťastie ja som stihla odskočiť, takže mňa to nepopálilo. A mladá potom že ona nemá tlakový hrniec a že nevedela...to už som teda kašlala na zachovanie kľudu a rozvahy, a pekne som jej povedala, keď teda sama také čosi nemá, nech ma nepoúča, čo mám robiť s tým, a ona že nejaká jej kamoška to tak robila.

Pustila som sa do pucovania balkóna a ona zasa len že ona je hladná a že či to nemôžem robiť inokedy. A ten osol Flinstone jej sekundoval...To už som vypenila že kedy, keď tá polievka na tom balkóne primrzne??? Tak sa odtrepala do obyváku a konečne sa rozhodla, že na tú polievku počká a prestala otravovať. A tatíček Goriot sodpochodoval za ňou. Niekedy ma z nej fakt ide rozhodiť, keď si niečo vymyslí, chce to ihneď a ten osol Flinstone by aj na Mars hneď odletel len aby jej to ihneď dal. Alebo ešte lepšie mňa na ten Mars poslal.

Do prdeli, keby nebola taká otravná a neodbytná, nemuselo sa to vôbec udiať. najväčšie šťastie bolo, že malá bola v obývačke so zaťom a bola zaujatá vecami od "Mikuláša" a čo sa dialo v kuchyni, rpesnejšie na balkóne, si vôbec nevšimla.

aj ked zasratý balkón nepoteší, ale to parom zober...najviac ma dopálilo, že kvôli ich poháňaniu a vymýšľaniu, že ma nenechali robiť si v kuchyni vlastným tempom, sa mohol stať úraz, ale to im akosi nedopína, len tá :krava:  (to ako ja) nech drží zobák a krok!

A Kuchtu už nechcem ani vidieť. A nech mi ešte skúsia diktovať, čo ako mám v mojej kuchyni robiť!

príbeh s kuchtou mal ešte pokfračovanie...keď polievka úplne vychladla, zatvorila som to a nechala stáť na šporheli, že to dám von len čo si urobím niečo pod zub. namazala som si chlebíky avokádovou nátierkou, nakládla na tanier, obložila paradajkami a hlávkovým šalátom, a že si to vezmem do obyváku, ale furt som tam počula nejaký divný zvuk. najprv som si myslela, že to v potrubí počujem vodu, ale nedalo mi a priložila som ucho...a to svi-

a hrniec. Studená polievka vo vychladnutom hrnci, ale stále syčal, čo do pekla tam ešte mohlo syčať, je mi záhadou, ale výsledok bol ten, že som polievku preliala do obyčajného hrnca a šupla do chladničky a milú kuchtu som umyla a buď donútim Flinstona, aby sa na ten ventil pozrel, a vyčistil ho, alebo milá kuchty pôjde šrotárom. Ale ja na nej juž variť nehodlám. Howhh!

máš to tiež veselé v tej vašej kuchyni... raz manžel varí pre armádu, raz dcéra poháňa ako zdutú kozu, a ešte aj kukta ťa terorizuje...

no vážne, podať výpoveď z vlastnej kuchyne -_-

máš to tiež veselé v tej vašej kuchyni... raz manžel varí pre armádu, raz dcéra poháňa ako zdutú kozu, a ešte aj kukta ťa terorizuje...

no vážne, podať výpoveď z vlastnej kuchyne -_-

to by síce bolo pekné, lenže pri náhodnej návšteve by ma potom asi meglo...to s tou armádou si teda trafila. Skoro mi oko vypadlo, keď som našla v chladničke veľký pohár majonézy a rovnaký ešte aj tatarskej omáčky. Dcéra také veci neje, zať tiež nie, takže mi bolo záhadou, načo také množstvo, a on že aby som to dala na Vianoce do šalátu, že on to vraj má rád...toľké množstvo by stačilo asi tak na plný lavór šalátu, toľko sme kedysi robili na rodinné veľké oslavy ako krstiny a podobne, a my sme teraz až dvaja naň (jeden deň tu budem mať otca, ale on tiež také nemôže a bude mať buď len taký obyčajný, alebo zemiakovú kašu, takže ako keby ani tu nebol). Som zvedavá, ako dlho bude Flinstone ochitný napchávať sa majonézovým šalátom.

Tak a kúpila som si panvicu a pekáč s deklom Stone Legend, zatiaľ som s tým veľmi spokojná. A ešte aj hrniec a deklom s ventilčekom. S kuktou nech sa jeduje pán domu.

tak a teraz sú v móde halušky. Z krumplového cesta. A je to celkom fuk, čo máme. Či maso na šťave, alebo prírodný rezeň, alebo niečo od zeleniny...halušky sú in, lebo dcéra určite na ne bude mať chuť a on jej ich odnesie alebo zavolá zaťovi, aby ich prišiel zobrať...oki, teraz nefrflem, Nelinka  ešte nemá ani mesiac, a treba dávať aj na Ninku pozor, aby nezvlčila, a aby sa necítila odstrčená. Ale na kieho helementa za vagón???!!!

Ráno sa zobudím, sotva sa rozvidnelo,  a Flinstone už strúha krumple....no, varil pre dcéru, lebo dnes ráno sme mali ísť kočíkovať a ona s malou že pôjdu na burzu detského ošatenia - a aj sme boli. Aj - hádajte, s čím. Áno, uhádli ste. S haluškami.

Aj pre nás ešte ostalo. Boli dobré. My sme ich mali so smotanou a čerstvo vytopenými oškvarkami.

Ja som to poznal,ked nam otec nosil jest.

Zije uz to nerobi. Raz tyzdenne pri nich prenocuju deti, aj ked su zdrave - tohto tyzdna bola tam dcera dva krat kvoli chorobe.

Ale co som chcel napisat, ja si viem zivo predstavit - ze deti narastu a pojdu svojou cestou. A budu mi aj zene isto velmi chybat. 

Dnes deti rano prisli knam. Chrapali sme nahy. A dcera osemrocna neskor zene - ja viem preco ste boli nahy, zena, ze nam bolo teplo - ona nie nie robili ste cmuk cmuk(to sme robili pred 8 hodinami).

Ale aj chalan sa bude vzdalovat - tohto roku ho dam este do laty(este sa na desatrocneho citim). Bude makat. 

Ja som to poznal,ked nam otec nosil jest.

Zije uz to nerobi. Raz tyzdenne pri nich prenocuju deti, aj ked su zdrave - tohto tyzdna bola tam dcera dva krat kvoli chorobe.

 

Ale co som chcel napisat, ja si viem zivo predstavit - ze deti narastu a pojdu svojou cestou. A budu mi aj zene isto velmi chybat. 

Dnes deti rano prisli knam. Chrapali sme nahy. A dcera osemrocna neskor zene - ja viem preco ste boli nahy, zena, ze nam bolo teplo - ona nie nie robili ste cmuk cmuk(to sme robili pred 8 hodinami).

 

Ale aj chalan sa bude vzdalovat - tohto roku ho dam este do laty(este sa na desatrocneho citim). Bude makat. 

deti nie sú padnuté na hlavu...naša mladšia, keď sme jej ešte ako škôlkárke vysvetľovali, že už sú veľké a majú svoje postieľky vo svojej izbe, nám urazene šplechla do xichtu: Ja dobre viem, prečo nechcete, aby sme spali s vami. vy sa tam chcete MILOVAŤ. 

Ostala som vtedy jak tvrdé Y. odkiaľ to mala, netuším.

Ke´d sme robili poriadok v byte po svokre, našla som tam nejaké výkresy, čo kreslili moje decká ešte keď boli malé. A práve ona nakreslila úplný komiksový príbeh: párik, najprv sa len stretli. Druhý obrázok - držia sa za ruky. tretí obrázok, hlavy z prifilov, bozkávajú sa. Potom nasleduje obrázok, kde dievča má závoj a kyticu a chalan akože oblek. teda svadba. ďalšia časť príbehu ma priam rozrehotala. Nahaté postavy akože v posteli, aj s detailami. Úplné porno. Kde k tomu prišla, naozaj netuším. No a potom nasleduje už posledný obrázok, párik tlačí kočík. v ten deň som umrela :)

Dnes som ja mala nutkanie zobrať mladým za pohár zemiakovej omáčky s mäsom. nakoniec sme ale mali celkom iné starosti, takže na nejaké jedlo sme kašlali.

a zasa tu máme budovateľské úsilie...chcela som predať malý pozemček s drevenou chalúpkou na spadnutie po mojich starých rodičoch, chcel to kúpiť naozaj solídny chlapík z tej dediny od susedov (poznala som kedysi ešte jeho tetu aj babku, jeho babka chodievala k tej mojej na posiedku). A nmal s tým také plány, ktoré sa mi tiež páčili. lenže Flinstone hneď volal no komu asi? Dcére, tej staršej, o ktorej viem, že tam aj tak jakživ chodiť nebude. A tá že to vraj nemáme predať. A tak Flôinstone bol taký otravný, že som nakoniec ustúpila a nepredala som to, a teraz to mám na krku. Časť pozemku tam patrí asi 8 ľuďom spolu s mojou segrou a mnou, ten chlapík že on by sa s tými ľuďmi dohodol, vedel by si to vybaviť, chalúpka je napoly moja a napoly segrina, a segra súhlasila s predajom, a vlastne Flinstone vôbec nemusí do toho pindať, ale pindal. najbližší víkend sme šli do Žiliny a mladí nás zobrali do dedinky k tomu domčeku. je fakt v hroznom stave, ten chlapík, čo to chcel kúpiť, mal pravdu, keď povedfal, že to treba zhodiť dolu, drevo dať na kúrenie a postaviť nanovo. Flinstone sa dal počuť, že on by to opravil, vraj by stačilo to znútra omietnuť a na povalu dať nový trám, že dosky povaly sú prežrqté červotočmi, steny domca tiež a povala je prehnitá, druhý trám už sám padol, akosi nechcel vidieť, vraj to stačí len znútra obhádzať a vymaľovať. lenže ja súhlasím s tým skorokupcom a podobný názor má aj skorozať a aj dcéra sa vyjadrila, že netúži, aby jej to padlo na hlavu. My to máme skoro 200 km, a pre nás nepripadá do úvahy sa tomu venovať, určite si penziu nepredstavujem s fúrikom, krompáčom, lopatou...muklovania mám z minulého leta akurát tak dosť. lenže Flinstone, ten bol jak ryba vo vode. 

Potom sa mu niečo rozležalo v hlave, že veď kúpme od segry jej polovicu a vybavme si tie pozemky pod tým domčekom, dokonca ospovil aj právnika, že čo sa s tým dá robiť... a ďalšia verzia je, že teda to predaj, ale dáš mi svoje úspory na inú barabiznu niekde v Prdeli sveta. Už ju aj našiel, je tam nejaký kontakt uvedený, a ked na to volal, telef=on mu hlásil, že také číslo neexistuje. Nuž som povedala, že ja na to nedám ani cent, ak číslo neexistuje, je to podvod. Ale ten by tak chcel muklovať na nejakej barabizni pre mladých na staré kolená, že je ochotný sa nechať aj obalamutiť a nevidí, čo je zjavné a nečuchá nič, aj keď to smrdí jak zdochlina.

A to len zato, že dcéra (staršia, ktorá to ani nevidela) je proti predaju chalúpky, Aj keď tam jakživ nepáchne. 

už som si naivne myslela, že bude pokoj a že prestane s tými barabiznami, ale nie...stačil jeden nádejný kupec niečoho, čo aj tak máme napoly so sestrou, a zas to vypukne...

Nemala si ustúpiť. Mala si to predať :)

irb, viem...ale to by som zasa musela do smrti počúvať, ako mať chalúpku bolo jeho snom a podobné nezmysly. Si mal počuť, čo všetko si vymyslel, len aby som akože uznala, že nepredať! Aj som ho odbila, nech ma prestane citovo vydierať. Prestal. na chvíľu. potom zas vyrukoval s niečím iným...

Aby toho nebolo dosť, na chvíľu sa spätil, že dobre, rpedajme to teda, ale zasa vyhrabal nejakú barabiznu na spadnutie, Pánubohu za chrbtom, prebieha dražba na ňu, nie je to také drahé, aby sme na to nemali, ak moc nezvýšia cenu toho. Miesto nie je škaredé, to by sa mi aj páčilo...lenže zasa je tam prístup asi taký, že tam nič nechodí, od najbližšieho spoja je to asi tak 10 km, netuším, ako asi by sme sa tam dopravovali, ked auto nemáme, a už vôbec neviem, ako by to chcel Flinstone dávať dom poriadku, ako by tam dostal potrebný materiál...a preto ho zaujalo dávanie pozemkov pod tým "naším" domčekom do poriadku, treba to vysporiadať. či už to rpedáme alebo nie, už to vidím, ako tam mukluje každé leto celé leto a baby tam nakoniec ani nepáchnu...jemu už z tých domčekov a z vidiny, že raz také čosi budeme mať, celkom hrablo a ja nechcem byť vdova a nechcem ani uprostred nejakého blbého budovania otrčiť kopytá. 

neviem, prečo by sme si dôchodok nemohli užívať hoc aj pri jazere alebo rpechádzkami po lese. prečo akurát v nejakej chalúpke? veď ani nám rodičia nestrčili všetko hotovém pod nos, tak neviem, prečo ak mladí chcú, nech si vybudujú hoc aj s našou pomocou - ale nie aby sme my boli hlavní stavitelia a budovatelia. Skrátka môj muž sa z tej svojej vidiny zbláznil...ved keby mladí tak veľmi chceli, už dávno by také niečo skúsili nadobudnúť. Chcela dcéra obchodík s topánočkami? Chcela, a má ho. Chcela druhá obchod s kvetmi? mala ho, nešlo to podľa jej rpedstáv, tak s tým sekla a život ide ďalej...ak niečo chceli, šli si za tým. Ale teraz, nie keď budú na penzii či v preddôchodkovom veku. 

mali sme tu mladých...jedla ma mrte, koláčov na mrte, skrátka ako už to cez Vianoce chodí. Ani som nevedela, že naša mladšia dcéra vie tak pekne zdobiť, moc pekné medovníčky doniesla, spolu sme ešte čokoládovili také koláčiky, čo tiež ona urobila, ja také nezvyknem robiť. Bolo to celkom fajn.

A včera to prišlo. Flinstone nevedel napriek plnému balkónu, chladničke a špajzi  jedla a potravín, vydržať. Konečne som mala čistú kuchyňu a veci na svojom mieste. A čo Flinstone? No čo asi...šúľance. Zmohla som sa na to, že som si zapriala, aby teda keď už musí zasa robiť dalšie jedlo, a také šipľavé, tak nech teda urobí nie obyčajné šúľance, ale nech ich urobí plnené slivkovým lekvárom. na moju požiadavku sa samozrejme vykvákol. Aj tak netuším, na kieho vreda vymýšľali s ďalším jedlom. Ako keby sme hladovali.

nenadchýna ma to. Ale radšej nech robí šúľance, než aby zasa sedel za počítačom a zasa chcel silou mocou kúpiť nejakú starú zrúcaninu niekde v prdelovciach, kam sa chodí 15 km po svojich cez hory-lesy...a samozrejme za to, čo som našetrila na naše staré kolená. Aspoň že naša mladšia má toľko zdravého rozumu, že mu daktoré ozaj pekne hlúpe nápady vyhovorila. Ale zasa sa prejavil Otec Goriot. Ja som sa mohla aj rozglejiť a na kolomaz rozliať, len si mlel tie svoje bláboly o domčeku a skvelých víkendoch a dovolankách v ňom, ale mladá stačí keď povie dve vety, a konečne je v realite.

zajtra bude mať naša Nelinka 1 rok...mali sme ísť na oslavu, darčeky pre ňu mám, ale sú tam chorí, obaja rodičia aj malý oslávenec, oslava sa odkladá. Dnes by sme boli šli aspoň s Ninkou na sánky, a vonku prší. Štve ma to, lebo som sa tešila na to. Už som ich dlho nevidela naživo. Dnes sme akurát rozprávali videotelefónom. Nelinka už chodí. Ani to som nevidela naživo, len krátke video nám mladá poslala.  Už mi chýbajú. 

Dnes som už o 7 ráno bola hore, aby som stihla porobiť bežnú sobotnäú očistu bytu, a aj navariť obed. našťastie mi Flinstone pomohol s tým upratovaním. A tak po uprataní som navarila obed. urobila som Ninkin obľúbený vývar, písmenká sme nemali, tak sa bude musieť uspokojiť s hviezdičkami, a jej milované zemiakové pyré, a k tomu pre ňu kuracinku a pre nás morčacie, myslím, že sa mi to vydarilo, my sme sa totiž naobedovali bez nich, to by sme sa načakali...

Flinstone totiž pozval dcéru aj s deťmi na obed, zať netuším, kde je, keby bol doma, pozvali by sme aj jeho...a už je dávno po obede, a ich ešte furt  nikde. To ona má taký milý zvyk, že nikam nikdy nepríde načas, ešte aj na krstiny vlastnej dcérky meškali, lebo ona čaká, kým sa malinká zobudí. Svatku z toho ide klepnúť, a mňa tiež. 

Lenže ja nemám len ich, ale musím aj otca zobrať von, zajtra ideme s Flinstonom preč, takže zajtra nebude kedy. Pravdaže som Flinstonovi povedala, že o 14:30 odchádzam dedka vyvenčiť.

A Flinstone už sa na mňa oboril, že čo, ty nie si zvedavá na vnúčatká? Do pekla horúceho, pravdaže som, ale mám nejaké tie povinnosti voči otcovi, ktorý si nezaslúži, aby som ho odignorovala, lebo milostivá nikdy nikam nepríde načas. Povedala som aj dcére, že chcem ísť zobrať otca von, tá to berie celkom v pohode, aj ona si uvedomuje, že dedko tu môže byť ešte 10 rokov, ale tak isto tu môže byť aj len týždeň. 

no tak nakoniec som stihla aj otca, aj deti. S dcérou sme sa stretli pri výťahu, ale už som sa nevrátila, utekala som na autobus. S otcom sme si dali on pivo a potom kávu, a ja dve deci červeného. Bol blahom bez seba. keď sme vošli do tej krčmy, kam to vždy chodíme, obsluhujúci, ešte sme si ani nesadli, už nás vítal že Dobrý deň, tak pivko a kávičku? :)

Ked som sa vrátila domov, dcéra s deťmi ešte boli u nás, decká boli zlaté, som rada, že som ešte bola aj s nimi. Ninke sa náramne páčilo, ako Viki skákala po pierku na bičíku, skoro si cvrkla, ako sa na tom smiala. A nelinka len ukazovala prštekom na mačky a že "to, to!" Ninka mi "pomáhala" im dať do misiek žrádlo. 

Otec Goriot môže byť spokojný. :)

Minulú nedeľu sme si s Flinstonom spravili výlet. Flinstone zasa vyhliadol "chalúpku" kdesi pri Piešťanoch. A tak som šla s ním pozrieť, čo je to zač. prvý dojem - pohľad z ulice - nebol zlý. Ale po príchode do dvora - prasknutý múr, strecha zrelá na výmenu...a vôbec zrelé na zbúranie a postavenie znova. A tiež dvor. Spoločný dvor by mi nevadil (šlo o dvojdom, kde jedna časť už bola prerobená a niekto tam aj býval, a tá druhá, no na spadnutie) - dvor prechodný aj na susedný pozemok s domom, skade sa ale dá chodiť aj z ulice. Ale z toho pozemku, čo sme boli obzerať, by sa nedalo chodiť cez pozemok tých susedov, z ulice majú normálne plot s vrátkami. Boli tam aj stopy od auta, takže tí z toho druhého pozemku chodia autom cez ten prechodný pozemok, a nie od ulice.

To tiež nie je ktoviečo. 

Darmo mu vravím, že sa to neoplatí, lebo investície a drina pri renovácii nestoja za tú cenu.

Hoci tam spoje nie sú zlé, a dedina vyzerala fajn, určite sa necítim na to, aby som víkendy a voľné dni trávila s fúrikom. Mať o 30 rokov menej, budiž. Ale takto, chcem dožiť v pokoji, už sme sa nabudovali dosť. Už nech budujú mladí, čo chcú. 

Potom sme sa šli do Piešťan trocha zregenerovať. Ja teda Piešťany nepoznám, a Flinstone sa tváril, akože vie. Tak sme sa tam motali, nakoniec sme predsa len došli do cieľa (môjho, Flinstonov cieľ bola tá barabizna). A cestou späť, no bomba. Môj muž ma suverénne viedol, spoľahla som sa, že keď už tam mal prpblém neblúdiť, späť bude vedieť, kade. Ale asi mal vlčiu tmu, lebo kukám, že toto som cestou do kúpeľov veru nevidela, kade to ideme? No skrátka, poblúdili sme. Zmierila som sa s tým, že už chytíme len vlak čosi po 18h, ale keď sme konečne doliezli na stanicu, vlaky z KE meškali   hodinku, dve...jediný, čo šiel načas, bol vypravovaný zo ZA, čo šiel z PI niečo po 18, presný čas si nepamätám.. 

Nefrflala som, ale kula som železo pekne zahorúca, že tá cesta je znamenie, aby už s tými barabiznami prestal. A tento pokročilý vek si chcem užiť, a nie drieť kým neskapeme.

A dozvedela som sa, že moja 1/2 chce, aby tu po ňom niečo ostalo. Nuž som ho ubezpečila, že ostane po ňom svetlá pamiatka. Chatku čo sme mali v záhrade a ktorú aj on staval, predal švagrinej, tak neviem, čo sa chce celý život len pechoriť. 

A nakoniec, aj on má leví podiel na slušnom bývaní oboch našich dcér.

A dnes chce variť. Hádajte, čo.

No šúľance.

Minulú nedeľu sme si s Flinstonom spravili výlet. Flinstone zasa vyhliadol "chalúpku" kdesi pri Piešťanoch.

...

Nefrflala som, ale kula som železo pekne zahorúca, že tá cesta je znamenie, aby už s tými barabiznami prestal. A tento pokročilý vek si chcem užiť, a nie drieť kým neskapeme.

A dozvedela som sa, že moja 1/2 chce, aby tu po ňom niečo ostalo. Nuž som ho ubezpečila, že ostane po ňom svetlá pamiatka. Chatku čo sme mali v záhrade a ktorú aj on staval, predal švagrinej, tak neviem, čo sa chce celý život len pechoriť. 

A nakoniec, aj on má leví podiel na slušnom bývaní oboch našich dcér.

pokúsim sa pánovi Flinstonovi čosi odkázať... :)

písala som tu už párkrát o tete Aničke, spolužiačke mojej mamy ešte odkiaľsi z mešťanky, alebo ešte hlbšie...

v podstate potom boli aj s manželom Aničky aj s Aničkou dlhé roky kolegyne, a potom v dôchodku sa našli ... Anička je úžasná duša, na stretnutie ľuďom ruky bozkáva, má tri vysoké školy, rozdala by sa, ale rozum do všedného života akosi...

no. už vieme, že útle detstvo teta Anička strávila kdesi na lazoch... rodičia sa potom s detmi presťahovali na nížinu, ale Anička sa viazala na svoje lazy.

natoľko, že tam chodila letovať so sliepkami, a postupne to tam celé dávala dokopy, keď jej zomrel manžel, ešte viac...

skúpila tam zo štyroch domov na kopci tri, k nim patriace stodoly, maštale, všetko, čo k tomu patrilo... a postupne to dávala do poriadku, vrážala do toho všetky peniaze a jej tam bolo nádherne.

že sa narobila ako kôň, neprekážalo:

cesta vlakom boli tri prestupy, od stanice cez mesto a od mesta smerom na lazy, hore na lazy 300 metrový kopec, kde jajká aj auto.

pre vodu chodila 200 metrov nižšie k studni...

elektrika tam už bola.

deti - má tri dcéry s rodinami - tam prišli len na jej veľké prosenie na pár dní na prázdniny, keď bolo ovšem všetko pripravené, drevo nakáľané, izby vyvetrané, navarené, .... a deti si užívali.

bolo tam ešte kdečo... ona dokonca nechávala jedlo aj miestnemu ožralovi bezdomovcovi, proste ženská, ktorá by sa rozdala.

takže to fungovalo asi tak:

Anička prišla vlakom a vyštverala sa so svojimi 80 rokmi na lazy, nanosila vodu, nakáľala drevo, prevliekla periny, navarila, .... prišli deti autami, Anička obsluhovala, deti odišli autami, Anička tam zostala, aby dala všetko do poriadku - nanosila vodu, vyprala periny, požehlila, nakáľala drevo, aby mala na najbližší krát.... a zliezla z hory a s tromi prestupmi sa vrátila domov.

tam ju čakali tri dcéry, jedna nestíhala žehliť, tak tam chodila žehliť, a ked im nezvyšovala na platby, Anička za nich zaplatila nezaplatené zloženky.

druhá mala neskoro dieťa, dcérka bola neustále chorá, tak Anička cestovala často 90 km varovať vnúča.

tretia mala už dospelú dcéru, sama nezamestnaná architektka, ktorá zásadne domáce práce nerobila, keď jej dcéra 19 ročná ochorela /to bolo pred pár rokmi/ babka Anička varila na druhom konci mesta, nasadla na bicykel, a doniesla chudatku chorému vnúčatku dospelému papať.... pritom otvoril dvere mladý muž, ktorého si chudatko choré pozvala domov, keďže rodičia boli preč, ako vždy... a babka varila aj pre cudzích ľudí....

takýchto vecí sa dialo neúrekom... on robila dobrú dušu pre bárskoho, aj pre cudzích... to sú úchvatné historky.

no ale - lazy.

pre tetu Aničku sú tie lazy alfa a omega žitia... visí na nich, dušu má rozpoltenú medzi dcérami a lazmi... celé lazy dala do poriadku, strechy, steny, opravy, sama tam robila celé roky ako mula....

a nevedela preniesť cez srdce, že by jej milované rodné lazy raz padli do cudzích rúk - tak napísala testament, ktorí nedovoľuje dcéram všetko to pokúpené a opravené na lazoch predať.

deti - dcéry ani manželia ani vnúčatá tam chodia raz za uhorský rok, a teta Anička nechce a nevie a nedokáže pochopiť, že tie lazy sú blízke JEJ srdcu ... nie pre jej deti. ONA sa tam narodila, jej je tam dobre, ťahá ju k tomu, jej deti ťahá už zákonite inam, nikdy k tým lazom nebudú cítiť to, čo ona....

ale nepočúvala. s mamou sa o tom rozprávali nie raz, mama jej tam chodila, kým bola zdravšia, pomáhať, pekne tam bolo, len ohromná štreka a ohromne ďaleko.

ale stalo, čo sa asi nemalo stať:

teta Anička pred nejakým rokom a pol zmizla z radaru... dosť dlho mama nevedela prísť na to, čo sa deje... až jej najstaršia dcéra jej raz zavolala, lebo jaj mama, teta Anička, spomínala svoju kamarátku.... teta Anička zrazu, úplne nečakane prepadla Alzheimeru... prakticky zo dňa na deň.

je v domove, neustále zbalená, neustále si myslí, že už pôjde domov, ... už nikdy nepôjde, nedokáže sa tá žena, ktorá postavila na nohy vlastný obrovský dom, tri domy aj s príslušenstvom na lazoch, postarať o seba... je úplne zdravá, všetko jej funguje ako mladici, len hlava.

a lazy sú tam, viazané nezmyselným testamentom, a decká tam za celý čas ani nestrčili nos.

celé to padne, tak ako to bolo takmer padnuté pred tým, než sa toho ujala teta Anička.

keď sa deckám podarí napadnúť testament, možno s tým pohnú, ale nechcú to, nechcú tam chodiť, neťahá ich to, je to bremeno, ktoré si neprajú - deti už tiež nie sú najmladšie, a nie sú ako teta Anička - takže lazy tam pomaly plesnivejú, lebo o tie sa treba pravidelne starať, ináč tam všetko navlhne a pohnije.

takto to, čo po tete Aničke zostalo, momentálne vyzerá. v Šali obrovský dom s tisíckami kníh, ktorý sa dá aspoň temperovať, a celé lazy, všetka tá práca a peniaze a roky a drina navnivoč. zatiaľ.

ve´d ja mu to stále hovorím, že decká tam aj tak chodiť nebudú. A že nech si nemyslí, že ho budú mať na krku, ked mu bude treba plienky vymieňať či ho nebodaj kŕmiť. On je fakt dobrák, ale za akú cenu. Čo má zo života, okrem neustálej driny? Keby sa to netýkalo priamo aj mňa, tak ho nechám, nech si robí, čo chce. Ale ja tiež nechcem ťažkým životom  zničeného starca za muža, ked to vôbec nemuselo byť. A nechcem ani byť vdovou. 

áno, game, pamätám sa, že si o tej tete už tu písala, smutný to príbeh, ktorý sa ale nehodlám nasledovať. Jas by som sa prepadla od hanby, keby mi moja mamka alebo svokra chodili žehliť, ani po pôrode som nič také od nikoho nechcela. A tie decká tej vašej tetky Aničky by som s chuťou mierne podusila. 

Dnes sa Flinstone prekonával, kým on sa realizoval v kuchyni, ja som sa realizovala s očistou bytu. A teda navaril fakt dobre. A poobede volala dcéra, že neprídu,  bol tam nejaký výchovný problém s Ninkou. nakoniec si to ale rozmyslela, asi po hodine, ked som už potraviny začala baliť, volala znova, že predsa len prídu. A tak prišli. Flinstone sa venoval Ninke, a ja Nelke, prišiel aj zať. Bolo to celkom príjemné rodinné popoludnie. také rodinné stretnutia mám celkom rada.