Hľadanie v komunite

Dnes sme pochovali krstnu mamu. Mala slzicka mi pri obrate presla. Ked zomrela stara mama som smoklil v kuse. Krstna mama - otcova sestra bola urcite dobra zena, osobne nemam ziaden zly zazitok,ani sprostredkovany z druhej strany prikl. mojej mami. Ale dnes pocas cirkevneho ale vlastne celeho obradu som sa pokusal na nu spomenut. Pamatal som si ju, viac som si pamatal ako sa spravala javila k svojej rodine(detom vnucatam a td.). Potom pri obrade som si predstavoval ako to bude pri pohrebe mojho otca, ci sestri. Ci mna. Sestrin syn je moj krstny syn. O 4,5 rokov uz bude dospely, zrejme zit mimo krajiny. Urcite bude mat na mna aj zle zazitky. Ale ine ma trapi. Moj kontakt,resp. kontakt s mojou vetvou rodiny je horsi(inak toto je nieco podobne ako u otca - ta moja krstna mama, - aj ked tam bol aj dost vyrazny vekovy rozdiel- moja sesternica mala starsie deti ako ja(sam)) ako so zeninou stranou. Ja mam lepsi(mozno len na oko) vztah s jej svagrami ako so sestrou ci bratom. Rozmyslam co stym? No nic, riesenie musime sa viac stykat, spravim si tyzdnovy vylet k jednemu aj druhemu. Ved oni su moja rodina, ci nie? Na rok idem do anglicka. Co ine?

Každý človek má nejakú povahu a správanie sa. Myslím že základ tohto leží vo výchove už od útleho detstva. Ako deti boli vychovávané od malička, tak sa budú správať po zvyšok života. Čo myslíte, je povaha a správanie sa detí daná výchovou, alebo väčší podieľ má na tom dedičnosť povahových vlastností po rodičoch?

Mať raz deti a rodinu je prirodzenou túžbou ženy. teda aspoň väčšiny žien. neberme teraz do úvahy možnosť otca na rodičovskej "dovolenke" ani rodičovstvo asociálov a indivíduí idúcich po rôznych príspevkoch od štátu, ktorí jakživ nepracovali a ani nebudú. Aj my s Flinstonom máme deti, už dospelé, a dokonca aj vnúča. Obe naše dcéry sú pracovití slušní ľudia, ani jedna našťastie nie je žiadny asociál a myslím, že sú prínos pre spoločnosť. Aspoň zatiaľ. Avšak stretla som sa s pre mňa nepochopiteľným názorom na ženy, ktoré majú deti a venujú sa ich výchove niekoľko rokov, a neletia ozlomkrky do práce. Chodila som nejaký čas do tých diskusií na sme, čo bývali k blogom, neviem, či to ešte je. A chodila tam jedna ženská, už som aj zabudla na jej nick, ale nezabudla som na jej nenávisť k matkám, k ženám, ktoré si dovolili mať deti. Podľa nej všetky ženy, ktoré sa venujú výchove detí, sú paraziti, sama seba tam vynášala za príklad prínosu pre spoločnosť, lebo jej prvoradým a jediným záujmom je práca, a tak by malo byť pre každého, ten, kto sa venuje výchove, nemôže byť pre spoločnosť prínosom a len parazituje a vyciciava aj ju osobne. Jej príspevky boli úplne presiaknuté nenávisťou až odporom ku všetkým matkám s deťmi. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad dilemou: dieťa, alebo práca? výchova, alebo nejaká pestúnka či babka + práca? osobne si myslím, že každá žena, ktorá vychová slušných a poriadnych ľudí, je prínosom pre spoločnosť už len tým, že jej deti sú prínosom, určite väčším ako tá, ktorá síce v robote robí od rána do večera, ale na deti kašle a vychová z nich kriminálnikov, a že tá ženská buď nemohla mať deti, alebo nebol zo strany mužov o ňu záujem, a tak chrlila síru a oheň na to, čo sama mať nemohla, inak si toľkú nenávisť neviem vysvetliť. Iste, stretla som sa aj so ženami, ktoré nechcú deti, a asi ich ani mať nebudú, hoci by mohli a aj je s kým, ale jednoducho uprednostnili pohodlnejší život a kariéru, ale pritom sa na matky s deťmi nepozerajú tak nenávistne a pohŕdavo. Bavme sa teda o dvoch rovinách: "matka, alebo zamestnankyňa", a "ach, ale je to hrozno kyslé, či prečo toľká nenávisť...?" zaujíma ma váš pohľad na tieto veci.

Zažili ste už stále sa opakujúce otázky "Prečo"? Skúste na ne odpovedať ako dieťa a položte ďalšie. Prečo je v noci tma? :lol:

...alebo keď sa deti chcú osamostatniť. Máme dve dospelé dievky. Staršia končila školu pred 4 rokmi, mladšia vlani. Poprask bol už vtedy, keď sa mladšia rozhodla odísť z BA a študovať v ZA. Moji rodičia prskali, že či tu nie je dosť škôl a že načo platiť internát, keď môže bývať doma a podobne. Svokra zaklincovala všetky protestné výroky o našej hlúposti tým, že ona by svojho syna nikdy tak ďaleko nepustila. A ten môj sa ju snažil odhovoriť. Ale ja sama som bola preč z domu a bola to pre mňa skvelá skúsenosť, a vedela som, že to je najlepšia príležitosť, aby sa mladá naučila zodpovednosti (samostatná bola odjakživa), a tak som pre značnú časť rodiny bola krkavčia mater, lebo som ju v tom podporila. Mojich rodičov, ktorí zalamovali rukami, že čo si chúďatko počne samo v tom cudzom svete, som uzemnila, že hádam nepočne, a potom že veď ja v jej veku som tiež odišla z domu a bolo mi tam dobre. A nakoniec sa s tým všetci zmierili. Lenže ouha! Potom sa staršia dcéra, vtedy 25 ročná a už pracujúca rozhodla, že si nájde nejaké bývanie a odíde od nás. A tak aj urobila, s kamarátkami si našli podnájom. A zasa bol oheň na streche, že načo má slobodné dievča odchádzať od matere, že má pekne sedieť doma a podobné nezmysly, z ktorých ma až dvíhalo. Toto jej rozhodnutie podporili okrem mňa ešte švagriná a segra, chlapi (!!!) zalamovali rukami a starí rodičia bojovali so zrádnikom. A vrcholom bol môj muž, ktorý to prežíval nie akoby šla o 2 ulice dalej, ale akoby ju do truhly hotovil. Môj názor bol a je, že je dospelá, živí sa sama môže žiť tam, kde ona chce, ale v mojej domácnosti platia moje pravidlá a v jej budú zasa platiť tie jej. A ak chce bývať inde, tak je to ok a je to normálne, že chce žiť podľa seba. Môj starý ale chcel za každú cenu, aby ostala doma a zašlo to tak daleko, že mňa obviňuje, že kvôli mne odišla (chcela som, aby sa všetci podieľali na domácich prácach, a vraj podľa neho preto odišla). Neviem, čo mu vadí, ved nás často navštevuje, hocikedy dobehne, čo aj len na chvíľku, ale dobehne. A keď sa zmieril s tým, hoci podchvíľou to mám na tanieri, tak mladšia skončila školu, a našla si prácu - divže sa svete - nie doma v BA, ale tam, kde vyštudovala. V tom síce starý zahviezdil a nespustil náreky, ale starí rodičia akoby sa opakovali spred 5 rokov. Len ešte horšie. Najlepšie bolo, keď som si vypočula, že má byť doma pri materi. Argumenty, že má 24 rokov, prácu, živí sa sama a môže si žiť, kde chce, nezabrali. A argumenty, že oni odišli obaja od svojich rodičov dalej a podstatne mladší, ich oboch doslova nasrali. A keď sa s tým zmierili, tak zas víkend čo víkend počúvam, akoto, že neprišla domov, keď už musí robiť tak ďaleko, tak voľné dni má tráviť doma u materi. A moje obľúbené, že moje deti mi nemusia podávať denné hlásenie, sú ako červené súkno pre býka. Ale starosti mi robí môj muž. ten sa správa divne, aspoň mne to tak pripadá. V nedeľu zaviedol povinné spoločné nedeľné obedy (s tou dcérou, ktorá je v BA), proti čomu by som nič nemala, keby sa nenadúval ako mechúr, ked ja chcem robiť niečo iné. Skrátka, všetok program chce podriadiť svojej dospelej dcére. Že je napríklad vonku pekne a ja by som chcela ísť von alebo na jazero a nestráviť nedeľu vyváraním a vypekaním, a že na to jazero či do toho lesa by som rada šla nie sama, ale s ním, a mladá, ak bude chcieť, može ísť s nami, tak nad tým sa nevie vynačudovať. neviem, ako by som to popísala, ale on sa správa tak, akože ja som nula, čo ja cítim alebo čo by som chcela, je pre neho luft, a ak má dcéra iný názor, tak samozrejme, urobí tak, ako chce ona, len aby sa jej neznepáčil. To je ten správny výraz - aby sa jej neznepáčil. Ja mám svoje deti rada, ale všetko má svoj čas a aj ja a aj oni už potrebujeme svoj kľud a svoj spôsob života, a myslím si, že úlohou rodičov je vychovať samostatných ľudí, a nie prívesky, ktoré budú do smrti závislé od rodičov. A tiež, že už by sme si mali my dvaja užívať život, kým sa dá. A nie čakať, kedy mladá príde či nepríde a ísť dakam spolu len vtedy, ked mladá odriekne účasť na obede. Ako vidíte vy situáciu, že decká odídu z domu? Väčšina z vás ste tu mladí ľudia, ale sú tu aj takí v mojom veku: ako vnímate odchod mladého človeka od rodičov? je to podľa vás zlé, ak rodič nezalamuje rukami, ale osamostatnenie decka podporí? je podľa vás zlé, ak aj rodič chce mať svoj program a nechce sa pokaždé a za každú cenu prispôsobovať neustále programu odídeného potomka?

Chcem sa opytat ci aj Vase drahe polovicky maju taku divnu chorobu v poslednych dnoch, nazval som ju: Jar udrela trosku na hlavu mojej mladej. Vysvetlim: Vcera narherny den, pekne pocasie, tak som zobral Stevku na prechadzku okolo Hornadu na nasom sidlisku. Avsak ja neviem ci sa vsetci vcera dohodli ale na kazdom kroku nejake zenska s kocikom. A moja mila Stevka to nejako zaklincovala ked zacala mojko aj ja uz cem tlacit kocik... WTF ? Tak jej hovorim ok kupim ti ho a dame do neho plysakov a budes mat, staci? Ale ona ne ja cem nieco ine kocikovat... A co ako Belusu( nas pes :o ) a Stevka zase ne take male zlate babo cem vozit... Ako neveim ako jej mam vysvetlit ze Stevka, mas ete iba 21, a nemas v plane si este uzit slobodu trosku ? Vsak deculo je na plny uvazok kua, to je sloboda potom v prdeli uz ziaden Eve online :o, ziadne korculovanie, ziadne oddychovanie po narocnom dni v praci ale namiesto toho prebalovanie a rev a nevyspate noci... Ok kazdopadne ako jej mam vysvetlit ze JA si myslim, ze je na to este mlada. Je pravda ze ja taham uz za 6 mesiacov na 26, ale ja si proste nemozem pomoct ona ma 21 a ja cem aby si ete uzila trosku mladosti a ne si ju pokazila deculom teraz... Alebo co na to hovorite? Myslite si ze to nebude pre nu pokaznie si mladosti ? Neviem damy ale cem sa opytat to aj Vam trosku udrelo na hlavu to pekne jarne pocasie ? Tiez mate take napady?

Dobry den. Chcem sa spytat, kde by sa dal zohnat seriozny obchod s predajom detskych veci. Chcela by som si nakupit, ale trosku sa bojim podvodnych firiem.