Search the Community

téma o funkcii, fungovaní, postavení, spoločenskom statuse cirkví v modernej spoločnosti. aké sú a aké by mali byť. Aké je podľa vás postavenie cirkvi v našej spoločnosti? A aké by podľa vás malo byť? (cenné sú všetky názory, okrem očividne urážlivých a obsahujúcich vulgarizmy)

Mať raz deti a rodinu je prirodzenou túžbou ženy. teda aspoň väčšiny žien. neberme teraz do úvahy možnosť otca na rodičovskej "dovolenke" ani rodičovstvo asociálov a indivíduí idúcich po rôznych príspevkoch od štátu, ktorí jakživ nepracovali a ani nebudú. Aj my s Flinstonom máme deti, už dospelé, a dokonca aj vnúča. Obe naše dcéry sú pracovití slušní ľudia, ani jedna našťastie nie je žiadny asociál a myslím, že sú prínos pre spoločnosť. Aspoň zatiaľ. Avšak stretla som sa s pre mňa nepochopiteľným názorom na ženy, ktoré majú deti a venujú sa ich výchove niekoľko rokov, a neletia ozlomkrky do práce. Chodila som nejaký čas do tých diskusií na sme, čo bývali k blogom, neviem, či to ešte je. A chodila tam jedna ženská, už som aj zabudla na jej nick, ale nezabudla som na jej nenávisť k matkám, k ženám, ktoré si dovolili mať deti. Podľa nej všetky ženy, ktoré sa venujú výchove detí, sú paraziti, sama seba tam vynášala za príklad prínosu pre spoločnosť, lebo jej prvoradým a jediným záujmom je práca, a tak by malo byť pre každého, ten, kto sa venuje výchove, nemôže byť pre spoločnosť prínosom a len parazituje a vyciciava aj ju osobne. Jej príspevky boli úplne presiaknuté nenávisťou až odporom ku všetkým matkám s deťmi. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad dilemou: dieťa, alebo práca? výchova, alebo nejaká pestúnka či babka + práca? osobne si myslím, že každá žena, ktorá vychová slušných a poriadnych ľudí, je prínosom pre spoločnosť už len tým, že jej deti sú prínosom, určite väčším ako tá, ktorá síce v robote robí od rána do večera, ale na deti kašle a vychová z nich kriminálnikov, a že tá ženská buď nemohla mať deti, alebo nebol zo strany mužov o ňu záujem, a tak chrlila síru a oheň na to, čo sama mať nemohla, inak si toľkú nenávisť neviem vysvetliť. Iste, stretla som sa aj so ženami, ktoré nechcú deti, a asi ich ani mať nebudú, hoci by mohli a aj je s kým, ale jednoducho uprednostnili pohodlnejší život a kariéru, ale pritom sa na matky s deťmi nepozerajú tak nenávistne a pohŕdavo. Bavme sa teda o dvoch rovinách: "matka, alebo zamestnankyňa", a "ach, ale je to hrozno kyslé, či prečo toľká nenávisť...?" zaujíma ma váš pohľad na tieto veci.

Má tu niekto reálne skúsenosti so zakladaním s.r.o? Vlastníte nejakú s.r.o.? V čom vidíte a cítite výhody oproti živnosti?

už od doby, čo sme "zliezli zo stromov" (vlastne už "od stvorenia"), žili sme v permanentnom ohrození, a obávali sme sa toho že nás niečo zožerie, nenájdeme dosť potravy, stane sa nám nehoda, boli sme ohrozovaný prírodou, a navyše aj sami sebou, pri potýčkach.. neustále sme existovali, vystavený návalom čírej hrôzy, v strachu z bolesti, a smrti a keďže sme druh (viac menej) inteligentný, s výbornou pamäťou, dokážeme si nielen hrôzu pamätať, ale ju aj predvídať a očakávať aby sme tú neustálu hrôzu zvládli, vyvinuli sme si určité účinné obranné mechanizmy v mozgu, ktoré nám pomáhali a pomáhajú stav strachu zvládať, napríklad endorfín http://sk.wikipedia.org/wiki/Endorf%C3%ADn tieto mechanizmy pracujú permanentne.. čo sa stane, ak sa dávka "drogy - hrôzy" preruší, ale dávka "protirdogy" neustáva, nedôjde k narušeniu určitej jemnej rovnováhy? výsledkom by malo byť "cvokatenie"... akonáhle dôvody na skutočnú hrôzu skončia, začíname si vymýšľať napríklad "konce sveta", venujeme adrenalínovím športom, pozeráme horory, hltáme a fascinujú nás v spravodajstve prírodné katastrofy, a výčiny šialených jedincov.. niekde na fóre, som už túto domnienku vyslovil.. ale teraz, ma napadlo ešte niečo ďalšie človek je predsa tvor spoločenský, vytvára skupiny s určitou hierarchiou ako by fungovala "svorka zvierat", závislých na čírej hrôze? nepotrebovala by taká "svorka", aby bola schopná fungovať ako spoločnosť, spoločné vedomie nejakej vonkajšej hrozby, ktorá hrozí zničením, a toto vedomie by skupinu stmeľovalo? nepotrebujeme ako členovia spoločnosti, tá spoločnosť ktorú tvoríme, nejakého vonkajšieho alebo vnútorného nepriateľa, doslova ako "vzduch na dýchanie"?