Search the Community

Dnes sme pochovali krstnu mamu. Mala slzicka mi pri obrate presla. Ked zomrela stara mama som smoklil v kuse. Krstna mama - otcova sestra bola urcite dobra zena, osobne nemam ziaden zly zazitok,ani sprostredkovany z druhej strany prikl. mojej mami. Ale dnes pocas cirkevneho ale vlastne celeho obradu som sa pokusal na nu spomenut. Pamatal som si ju, viac som si pamatal ako sa spravala javila k svojej rodine(detom vnucatam a td.). Potom pri obrade som si predstavoval ako to bude pri pohrebe mojho otca, ci sestri. Ci mna. Sestrin syn je moj krstny syn. O 4,5 rokov uz bude dospely, zrejme zit mimo krajiny. Urcite bude mat na mna aj zle zazitky. Ale ine ma trapi. Moj kontakt,resp. kontakt s mojou vetvou rodiny je horsi(inak toto je nieco podobne ako u otca - ta moja krstna mama, - aj ked tam bol aj dost vyrazny vekovy rozdiel- moja sesternica mala starsie deti ako ja(sam)) ako so zeninou stranou. Ja mam lepsi(mozno len na oko) vztah s jej svagrami ako so sestrou ci bratom. Rozmyslam co stym? No nic, riesenie musime sa viac stykat, spravim si tyzdnovy vylet k jednemu aj druhemu. Ved oni su moja rodina, ci nie? Na rok idem do anglicka. Co ine?

Z "ochrany tradičnej rodiny" sa stáva štátna politika a ako oni konkrétne chcú tú "tradičnú rodinu" ochraňovať? nejak sa toho nemôžem dobrať sa priznám.. ani ja nemám rád "buzerantov" len ma napadá že medzi zámerom, ochraňovať "tradičnú rodinu", a zámerom "buzerovať buzerantov" (vlastne buzerantstvo na druhú), bude nejaký ten rozdiel..

Nebudem rozoberat autizmus ako nejaky deficit, bude iba hlavnej ulohe jedneho konkretneho a skutocneho pribehu. Pred chvilou som sa bol povozit autom po meste, Hladali sme ho s jeho manzelkou a nenasli sme ho, nebol tri dni doma. Maju 4,5 rocneho syna. Nedavno malemu diagnostikovali nejaku formu autizmu. To by nebol problem, aspon nie teraz. Problem je jeho otec. Pozname sa dost dlho, sice som vnimal, ze sa sprava inak, ale kedze som s nim nikdy neriesil nic dolezite, pripisoval som to na vrub jeho povahe. Podobne to asi vnimala aj jeho dnesna manzelka, ked sa zoznamovali. Pred casom sa mi vsak zdoverila s problemami, ktore ma. -Neda sa s nim otvorene porozpravat. Bude s vami kecat o pocitacoch, IT /v tom je macher/, o kulture o vsetkom moznom, ale akonahle sa debata preklopi na osobnu rovinu, dostane blok, nastupuje tupy obranny usmev a dalej uz odpoveda iba ako nahodny generator prazdnych fraz. -Nie je schopny prejavit ziadny cit a emocie, ani k najblizsim. -Absolutne postrada zodpovednost za seba a za rodinu. Minuly rok bol niekolko tyzdnov v Prahe, bez toho, aby niekomu nieco povedal, "kratke" 5-10 dnove tripy ako tento sa opakuju tradicne. Telefon nechal u rodicov, kluce pod kobercom na chodbe a ked manzelka prisla z poobednej, jednoducho nebol doma, od utorka. Ked sa vrati, tvari sa ako by sa nic nestalo, proste otvori dvere s vyrazom, akoby bol prave vysypat smeti. Minule leto sme ho nasli na jednej chate. Ten isty vyraz, tupy usmev, tusim sa nas aj prvy opytal, ako sa mame.. -Sice si vie najst, ale nie udrzat pracu. Bol zamestnany ako ITckar, dobry plat, sef bolo ochotny tolerovat jeho vylety asi pol roka.. -Logicky nastupuju existencne problemy. Ona robi na dve smeny kdesi na pase za par supov, o maleho sa niekedy staraju svokrovci, niekedy si musi brat volno. Sama plati najomne/uver za byt a jemu zdravotne odvody, lebo je zivnostnikom -bez prace. Malemu diagnostikovali autizmus nedavno. Do tejto chvile nikoho z nas ani len nenapadlo, ze by niecim podobnym mohol trpiet aj jeho otec. Sice zatial nebol u lekara a ani nepojde, ale symptomy myslim hovoria dost.. No, a ake su riesenia. Rozvod. Matka sa rozhodla dat maleho do specialnej skolky, ta vsak funguje iba 4 hodiny denne, tym padom by sa musela vzdat prace - a jedineho prijmu, ktory ma. Ocakavat nejake vyzivne zo strany otca by bolo asi dost naivne. Pripravila by sa aj o aku taku oporu svokrovcov. Otec na materskej, No ehm. Aj ked nie je schopny prejavit ziadny cit, myslim ze by zvladol postarat sa osem hodin denne sam o seba a o svojho syna. Trochu by si pomohli aj z financnej stranky. Po chvili drilovania by to snad vyliecilo jeho nutkanie flakat sa a polozilo zaklady aspon stipke zodpovednosti. Uz viackrat som jej hovoril, aby s nim isla k psychologovi, on to samozrejme vytrvalo odmieta. Dnes som jej povedal, aby tam sla sama, tak hadam pojde. Je tu este moznost, invalidny dochodok otca, ale zatial iba v rovine dost uletenych uvah. Co by ste robili na jej mieste vy?

K tejto teme, myslim ze taka tu zatial nieje, este vas netrapi, bol clanok z Mamy a ja(velmi dobry casopis), na zaciatku mesiaca ho kupujem. Ide o to ako by sa mal financovat rodinny rozpocet. Su rozne smery. Ono to zacne trapit ludi co zacnu spolu zit. Z ich cielmi(musia najst priority co budu spolocne financovat). Ludia maju rozne prijmy a rozne sa stavaju k tomu rozpoctu. Niekde to moze byt 50:50. Niekde plati viac co ma vyssie prijmy, spolocne ucty, dve ucty a pod.. Niekde jeden z partnerov moze mat zanedbatelne prijmy, repsp. ziadne. Kto by mal o tom rozhodovat. Problem bol o financnom nasili. Ci uz v rodine ci je dieta ci nieje, ked je ta matka je obmedzovana v prijmoch. Boli tam popisane extremy.nad ktorymi som sa smial. Prkl. dvaja bezdetni obaja dobre zarabali(mozno zena lepsie), mali spolocny ucet, zena nemala pristup k svojim peniazom,len chlap jej dal 20 euro na domacnost na tyzden a este jej vykrikoval kde to rozdrbala. proste blbost zeny(este sa to stupnovalo ked mali dieta), ze ho nekopla do cela. Ale som si uvedomil mozno podobny som aj ja. Zena nema prijem, zijeme z mojich penazi, ale je pravda ze jej robota je neocenitelna. Nezaplatena. Ked jej vykrikujem. "vykrikujem" len ucet za mobil ale to je smiesna suma, ale prevola dvakrat ja ako podnikatel. Ale je to tym, ze ja nikomu nemusim volat. A ide naozaj o smiesnu sumu, co prefajcim a prepijem za den,dva. Ale ked som sa o tom snou bavil, ze aky som dokonaly(lebo si myslim ze v tomto smere sa na mna nemoze stazovat - vo financiach, ze by som jej nedaval peniaze na to co potrebuje). Je pravda, ze byvame v mojom byte, kupil som ho ked som bol slobodny, s casti splacali(uz je splateny) ked sme uz boli manzelia. Ale cena bytu je tiez smiesna. dalsi plan mam ist byvat do rodicovskeho domu, sme traja surodenci, jedneho som uz vyplatil, dalsieho som uz nemal zaujem vyplacat kym tam nebyvam. Ale zena , ked som spominal ze aky som dokonaly, mi vyhrkla, ze ona nebyva vo svojom. A ze do toho(domu) nepojde byvat, kym tam nebude mat polovicu. Ako v praxi nieje problem(v mojom zivote) v tej vete. Aspon si myslim, ale teoreticky, mozno ma aj pravdu. Lebo ked tam pojdeme, uz budeme mozno 10 rocny manzelia, za to obdobie, sa ona starala len o deti, a keby som podelil moje prijmy na polovicu na to obdobie iste peniaze by si odlozila(len co prefajcim a prepijem 5 euro denne je to dost, ale platim jej dve positky co jej zalozili este rodicia). Inak ja si ziadne peniaze neodkladam pre seba(aj ked nieco mam), teraz budem uz vkladat len na deti a ci sa mi oplati do nich investovat uvidim za par(20 rokov) rokov. Zaver. Proste ma pravdu, ja jej to uznam, ale podla mna by mi mohla prispiet 200 000 sk na motorku, co dostane po vysporiadani jej rodicovskeho domu, a kludne jej dam polovicu domu. Aj vlk aj ovca bude syta. :lol: Inak dalsia vec je co ma(nie len mna) mata ludi,vysporiadanie pri teoretickom rozvode. Nie ze by zena bola idealna, ale podla mna ja sa nerozvediem, ja uz taky idealny( nemyslim(na to ani nepomyslim) na neveru, mam milion inych blch) nie som, ale snad to uhram. Zhrnutie: je vseobecny problem, co problem je a dal som aj moju situaciu, aby ste si to aspon trosku mohli predstavit, nad cim ludia rozmyslaju.