Search the Community

rychlost svetla

tema o FB - nazory, rady, cokolvek koho zaujima. Otazka do plena - kamarat zasielal facebookovou postou (nie cez event) verbalne pozvanie na nejaku akciu, a kedze do listu dal asi 40 ludi, kazdych 5minut mi svieti ikonka posty. Zacina ma to vytacat a rad by som sa z oneho mailing listu vymazal, ale neviem ako. Cez delete sa zmaze len sprava, nie moje meno z listu. Prosba o vyradenie z listu takisto nema zmysel, kedze replyovat sa da bud jednotlivcom, alebo cez Reply All. Nejake rady, ako sa tohoto zbavit?

Nebudem rozoberat autizmus ako nejaky deficit, bude iba hlavnej ulohe jedneho konkretneho a skutocneho pribehu. Pred chvilou som sa bol povozit autom po meste, Hladali sme ho s jeho manzelkou a nenasli sme ho, nebol tri dni doma. Maju 4,5 rocneho syna. Nedavno malemu diagnostikovali nejaku formu autizmu. To by nebol problem, aspon nie teraz. Problem je jeho otec. Pozname sa dost dlho, sice som vnimal, ze sa sprava inak, ale kedze som s nim nikdy neriesil nic dolezite, pripisoval som to na vrub jeho povahe. Podobne to asi vnimala aj jeho dnesna manzelka, ked sa zoznamovali. Pred casom sa mi vsak zdoverila s problemami, ktore ma. -Neda sa s nim otvorene porozpravat. Bude s vami kecat o pocitacoch, IT /v tom je macher/, o kulture o vsetkom moznom, ale akonahle sa debata preklopi na osobnu rovinu, dostane blok, nastupuje tupy obranny usmev a dalej uz odpoveda iba ako nahodny generator prazdnych fraz. -Nie je schopny prejavit ziadny cit a emocie, ani k najblizsim. -Absolutne postrada zodpovednost za seba a za rodinu. Minuly rok bol niekolko tyzdnov v Prahe, bez toho, aby niekomu nieco povedal, "kratke" 5-10 dnove tripy ako tento sa opakuju tradicne. Telefon nechal u rodicov, kluce pod kobercom na chodbe a ked manzelka prisla z poobednej, jednoducho nebol doma, od utorka. Ked sa vrati, tvari sa ako by sa nic nestalo, proste otvori dvere s vyrazom, akoby bol prave vysypat smeti. Minule leto sme ho nasli na jednej chate. Ten isty vyraz, tupy usmev, tusim sa nas aj prvy opytal, ako sa mame.. -Sice si vie najst, ale nie udrzat pracu. Bol zamestnany ako ITckar, dobry plat, sef bolo ochotny tolerovat jeho vylety asi pol roka.. -Logicky nastupuju existencne problemy. Ona robi na dve smeny kdesi na pase za par supov, o maleho sa niekedy staraju svokrovci, niekedy si musi brat volno. Sama plati najomne/uver za byt a jemu zdravotne odvody, lebo je zivnostnikom -bez prace. Malemu diagnostikovali autizmus nedavno. Do tejto chvile nikoho z nas ani len nenapadlo, ze by niecim podobnym mohol trpiet aj jeho otec. Sice zatial nebol u lekara a ani nepojde, ale symptomy myslim hovoria dost.. No, a ake su riesenia. Rozvod. Matka sa rozhodla dat maleho do specialnej skolky, ta vsak funguje iba 4 hodiny denne, tym padom by sa musela vzdat prace - a jedineho prijmu, ktory ma. Ocakavat nejake vyzivne zo strany otca by bolo asi dost naivne. Pripravila by sa aj o aku taku oporu svokrovcov. Otec na materskej, No ehm. Aj ked nie je schopny prejavit ziadny cit, myslim ze by zvladol postarat sa osem hodin denne sam o seba a o svojho syna. Trochu by si pomohli aj z financnej stranky. Po chvili drilovania by to snad vyliecilo jeho nutkanie flakat sa a polozilo zaklady aspon stipke zodpovednosti. Uz viackrat som jej hovoril, aby s nim isla k psychologovi, on to samozrejme vytrvalo odmieta. Dnes som jej povedal, aby tam sla sama, tak hadam pojde. Je tu este moznost, invalidny dochodok otca, ale zatial iba v rovine dost uletenych uvah. Co by ste robili na jej mieste vy?

v posledných rokoch sa roztrhlo vrece s knihami, článkami v časopisoch a kdekade s podobnými témami ... niektoré publikácie sú dosť manipulatívne, niektoré školenia priam vymývajú mozgy... samozrejme sú určité formy správania, postojov, gestikulácie, ktoré vypovedajú niečo o človeku ... poznám človeka, ktorý si odjakživa pri rozprávaní šúcha nos... a nie je to klamár, len človek, ktorému spôsobuje rozpaky "prednášať" ... a rieši to takto, a je mu jedno, aj napriek upozorneniam, že to robí ... sú ľudia, ktorí sa na nás priam "tlačia" ... v obchode, pri pokladni , pri rozhovore... a človek len ustupuje, až už nemá kam ... prekrížené ruky pred telom, uvoľnený postoj, ležérne sedenie, formy gestikulácie ... to všetko má vypovedať o nás hromady informácií ... mechanicky prenášať a využívať tieto "poznatky" nie vždy vedie k cieľu ... napríklad sa u nás už vzdali zamestnávatelia násilného zavádzania "thymolinového úsmevu" ... jednoducho sa u nás neujal ... prirodzený úsmev a prirodzená prívetivosť ku klientom je hodna viac ... toto je trochu dlhý úvod, ale sú to veci, ktorými sa zaoberám už dlho ... veľkou väčšinou pochádzajú tie knihy a články z anglosaského prostredia ... tak ma teda zaujíma : aká je vaša "súkromná zóna" ? ako ďaleko / či blízko / pri sebe znesiete cudzieho človeka ? pomáhate si gestikuláciou pri rozhovore ? ako sa vám vôbec pozdávajú tieto "praktiky" sledovania neverbálneho správania ? všímate si postoje a reč tela druhých ? nakoľko podľa vás platia ? všetci sme nejakým spôsobom ovplyvniteľní - zistili ste už na sebe, že na vás niekto vyskúšal tieto poznatky ? že vám napríklad predal niečo, čo ste vôbec nepotrebovali, alebo vás k niečomu dotlačil len preto, lebo sa vyznal v tom, ako pôsobiť na človeka ?

Po prvý krát v živote bez problémov volám cez Skype a zároveň po prvý krát volám s game (viem že niektorým teraz padli sánky). :lol: Používate Skype? Nejaké rady, tipy, návody?