Search the Community

...alebo keď sa deti chcú osamostatniť. Máme dve dospelé dievky. Staršia končila školu pred 4 rokmi, mladšia vlani. Poprask bol už vtedy, keď sa mladšia rozhodla odísť z BA a študovať v ZA. Moji rodičia prskali, že či tu nie je dosť škôl a že načo platiť internát, keď môže bývať doma a podobne. Svokra zaklincovala všetky protestné výroky o našej hlúposti tým, že ona by svojho syna nikdy tak ďaleko nepustila. A ten môj sa ju snažil odhovoriť. Ale ja sama som bola preč z domu a bola to pre mňa skvelá skúsenosť, a vedela som, že to je najlepšia príležitosť, aby sa mladá naučila zodpovednosti (samostatná bola odjakživa), a tak som pre značnú časť rodiny bola krkavčia mater, lebo som ju v tom podporila. Mojich rodičov, ktorí zalamovali rukami, že čo si chúďatko počne samo v tom cudzom svete, som uzemnila, že hádam nepočne, a potom že veď ja v jej veku som tiež odišla z domu a bolo mi tam dobre. A nakoniec sa s tým všetci zmierili. Lenže ouha! Potom sa staršia dcéra, vtedy 25 ročná a už pracujúca rozhodla, že si nájde nejaké bývanie a odíde od nás. A tak aj urobila, s kamarátkami si našli podnájom. A zasa bol oheň na streche, že načo má slobodné dievča odchádzať od matere, že má pekne sedieť doma a podobné nezmysly, z ktorých ma až dvíhalo. Toto jej rozhodnutie podporili okrem mňa ešte švagriná a segra, chlapi (!!!) zalamovali rukami a starí rodičia bojovali so zrádnikom. A vrcholom bol môj muž, ktorý to prežíval nie akoby šla o 2 ulice dalej, ale akoby ju do truhly hotovil. Môj názor bol a je, že je dospelá, živí sa sama môže žiť tam, kde ona chce, ale v mojej domácnosti platia moje pravidlá a v jej budú zasa platiť tie jej. A ak chce bývať inde, tak je to ok a je to normálne, že chce žiť podľa seba. Môj starý ale chcel za každú cenu, aby ostala doma a zašlo to tak daleko, že mňa obviňuje, že kvôli mne odišla (chcela som, aby sa všetci podieľali na domácich prácach, a vraj podľa neho preto odišla). Neviem, čo mu vadí, ved nás často navštevuje, hocikedy dobehne, čo aj len na chvíľku, ale dobehne. A keď sa zmieril s tým, hoci podchvíľou to mám na tanieri, tak mladšia skončila školu, a našla si prácu - divže sa svete - nie doma v BA, ale tam, kde vyštudovala. V tom síce starý zahviezdil a nespustil náreky, ale starí rodičia akoby sa opakovali spred 5 rokov. Len ešte horšie. Najlepšie bolo, keď som si vypočula, že má byť doma pri materi. Argumenty, že má 24 rokov, prácu, živí sa sama a môže si žiť, kde chce, nezabrali. A argumenty, že oni odišli obaja od svojich rodičov dalej a podstatne mladší, ich oboch doslova nasrali. A keď sa s tým zmierili, tak zas víkend čo víkend počúvam, akoto, že neprišla domov, keď už musí robiť tak ďaleko, tak voľné dni má tráviť doma u materi. A moje obľúbené, že moje deti mi nemusia podávať denné hlásenie, sú ako červené súkno pre býka. Ale starosti mi robí môj muž. ten sa správa divne, aspoň mne to tak pripadá. V nedeľu zaviedol povinné spoločné nedeľné obedy (s tou dcérou, ktorá je v BA), proti čomu by som nič nemala, keby sa nenadúval ako mechúr, ked ja chcem robiť niečo iné. Skrátka, všetok program chce podriadiť svojej dospelej dcére. Že je napríklad vonku pekne a ja by som chcela ísť von alebo na jazero a nestráviť nedeľu vyváraním a vypekaním, a že na to jazero či do toho lesa by som rada šla nie sama, ale s ním, a mladá, ak bude chcieť, može ísť s nami, tak nad tým sa nevie vynačudovať. neviem, ako by som to popísala, ale on sa správa tak, akože ja som nula, čo ja cítim alebo čo by som chcela, je pre neho luft, a ak má dcéra iný názor, tak samozrejme, urobí tak, ako chce ona, len aby sa jej neznepáčil. To je ten správny výraz - aby sa jej neznepáčil. Ja mám svoje deti rada, ale všetko má svoj čas a aj ja a aj oni už potrebujeme svoj kľud a svoj spôsob života, a myslím si, že úlohou rodičov je vychovať samostatných ľudí, a nie prívesky, ktoré budú do smrti závislé od rodičov. A tiež, že už by sme si mali my dvaja užívať život, kým sa dá. A nie čakať, kedy mladá príde či nepríde a ísť dakam spolu len vtedy, ked mladá odriekne účasť na obede. Ako vidíte vy situáciu, že decká odídu z domu? Väčšina z vás ste tu mladí ľudia, ale sú tu aj takí v mojom veku: ako vnímate odchod mladého človeka od rodičov? je to podľa vás zlé, ak rodič nezalamuje rukami, ale osamostatnenie decka podporí? je podľa vás zlé, ak aj rodič chce mať svoj program a nechce sa pokaždé a za každú cenu prispôsobovať neustále programu odídeného potomka?

Dlho si všímam, že máme veľmi veľa nezamestnaných, ale pracovná sila na trhu práce chýba čoraz viac a preto sa v nie príliš vzdialenej budúcnosti bude zrejme musieť predĺžiť odchod do dôchodku aby mal kto financovať sociálny a dôchodkový systém krajiny. Neškrípe tu niečo? Prečo politici strašia, že nám hrozí zrútenie dôchodkového systému, že bude príliš veľa dôchodcov a príliš málo pracujúcich ľudí, lebo sa rodí málo detí, ktoré keď vyrastú nestačia zaplniť pracovný trh? Prečo by sa mal predlžovať odchod do dôchodku keď tu máme haldy nezamestnaných ľudí 40- 50- ročných? V čom treba hľadať príčiny toho, že napriek tomu, že máme veľa nezamestnaných, ale na pracovnom trhu chýba čoraz viac ľudí? Hospodárska kríza trochu pomenila štatistiky, ale to je iba dočasný efekt.