Syndróm prázdneho hniezda

viac či menej, ale pokaždé, keď v nedeľu tá, čo je v BA, nepríde...každý piatok mi napomína, aby som jej zavolala, nech v nedeľu príde, a najlepšie je, že keď si vymyslí iný program na nedeľu ako čučať u nás, tak zas len som na vine ja, lebo som ich nepozvala dostatočne. To, že ide dakam spievať, na výlet či so svojím priateľom, alebo sa jej len nechce - to je fuk. Ja som ju vyhnala a ja ju nepozývam dostatočne, a keď je u nás, tak zas ju len vyháňam, keď chcem, aby sa chovala tak ako vo svojej domácnosti (t.j. keď niečo vyleje alebo vysype, tak nech si to aj dá do poriadku), alebo, keď si dovolím jej povedať, nech sa mi nehrabe v šuflíku či skrinke s napríklad látkami či kazetami alebo čím, ale nech mi povie, čo odtiaľ chce, a ja jej to dám bez toho, aby som tam mala poprehadzované veci, a pod.). A keď aj ohlási, že nepríde, tak aj tak nakúpi horu mäsa, lebo určite ju mám zavolať, nech si aspoň v pondelok príde pre nádielku. Neni normálny. nepoznám nikoho, čo by také čimčarády robil.

S jeho kamarátmi z ich klubu nemám iný kontakt ako cez neho.

pri čítaní tohto blogu som si spomenula, a myslím, že úplne prirodzene, na pána Flinstona ... teda Vilminho manžela ...

je tam presne to, čo sme tu popísali, stručne a jasne ... rodičia zostanú rodičmi navždy. celý život nás budú vychovávať, ale keď príde čas, pustia.

neznamená to, že sa prestanú starať. len pustia.

vzťah rodič - dieťa je zvláštny, večný, podivný ... keď čítam ten blog, vidím sa v ňom. aj ako dieťa, aj ako rodič.

a vidím aj ten malý krok, ktorý pán Flinston nevie urobiť ... alebo už urobil ?

http://samuelmarec.b...-sa-spytat.html

dobrý blog. Pán Flinston ten krok, samozrejme, neurobil, ale dúfam, že budúci rok na jar mu iné neostane, len tak urobiť. Mladí sa chcú brať, tak dúfam, že sa aj zoberú a pán Flinston konečne pochopí, že oni sú samostatná jednotka, a my samostatná jednotka. A pri čítaní toho blogu som si spomenula na našich: v posledných rokoch čím ďalej, tým viac mi aj moji rodičia dýchajú na krk. Čím ďalej, tým viac ma spovedajú, akoto, že som nebola doma, keď oni 3x volali, čo presne som robila a kade som chodila a s kým, akoto, že som v robote do 17 a úderom 15:30 ozlomkrky nebežím preč, najlepšie k nim, akoto, že som unavená, veď ešte nemám 80 rokov!!!, akoto, že som sa už 3 dni neukázala? Aké ja už len môžem mať svoje aktivity, keď sú tu oni? Akoto, že sme to či ono nenakázali dcére? Akoto, že sme dopustili, aby dcéra ostávala cez víkend v ZA a nedohnala sa ozlomkrky domov, rodičia jej majú byť prednejší ako kamaráti či dokonca nejaký chlap! atd, atd...obávam sa, že aj ten môj začne na staré kolená takto blbnúť. Potom naozaj skončí ako ten Otec Goriot. :)

tak dnes sa pán Flinstone zasa vyznamenal...Včera sa ma pýtal, čo dnes budeme mať na obed, nuž som mu ukázala lososa, čo som kúpila za tým účelom. Ďalšia otázka znela, či to vypražím, a odpoveď bola, že nie, mám tam hríbky a zeleninu, bude glilovaný s tými hríbkami a tou zeleninkou. A on len povytiahol obočie, že či ten KÚSOK (bolo tam asi tak na 7 porcií) má postačiť aj na to, aby sme nabalili dcéru. Tak som mu vysvetlila, že dcére môžeme nabaliť aj koláč (jablkovú bublaninu). vyzerwalo to, že sa uspokojil.

Dnes ráno sa pýtal, čo treba niečo z obchodu. presne som vedela, aký je zámer. Ak by som ho poslala čo len po rohlíky, tak by doniesol 3 kilá mäsa, aby chudinka dcéra neumrela od hladu budúci týždeň. Tak som mu povedala, že nepotrebujem nič, a vytratila som sa pre tie rohlíky a chleba. Pomotala som sa po Kauflande, popozerala, čo tam všetko majú, ale nakoniec som kúpila len ten chlieb, rohlíky, šunku a plátkový syr a pobrala som sa domov.

Môžete 3x hádať, čo bolo medzitým.

Pán Flinston kým som bola preč, rýchlo uvaril hrniec krumplí v šupe na šalát (hoci vedel, že ku grilovanej rybe s hríbmi a zeleninou sa šalát nehodí), a cukom-letom naozaj toho mäsa nakúpil a zarobil plnú misu fašírkovej zmesi.

Takže zasa ma len donútil variť ako keby nás bolo10! vyšli mi z toho dve veľké "nohy" - odmietla som totiž stráviť nedeľu pri šporheli a vysmážať, spravila som dve maxifašírky a šupla to do trúby upiecť...

Ja nechcem vidieť, čo bude, ak obe dievky budú mať svoje - povedzme každá 4-člennú - rodiny, to ma bude starý nútiť variť pre 15 ľudí nedeľu čo nedeľu? ješkovyvoči, ja sa z toho sfanfrním, To im vôbec nedá žiadny priestor, aby sa realizovali oni vo svojich domácnostiach, len aby docupitali k nám, aby ich mal na očiach. Skrátka podobne ako svokra vypeká, aj keď o to vôbec nerstojíme a núti nás, aby sme si prišli pre to či ono, tak aj on zrejme bude vyvárať jak pako a nútiť ich, aby chodili nedeľu čo nedeľu k nám...a na to, aby sme si užili aj ddačo iné ako nedeľné státie pri šporheli, ani nepomyslí, ja naozaj neviem, či toto je pre neho najlepší spôsob vyžitia a sebarealizácie! A najhoršie je, že aj ke´d chce niečo do nášho bytu, tak sa ich pýta, ako sa im páči to, či ono, a mne nepovie zhola nič, ja sa dozvedám všetko posledná. A už ma to pekne sere!

Vlani som bola v takom stave, že už videl, že sa niečo deje, myslel si dokoca, že niekoho mám, a pýtal sa ma, či chcem žiť s niekým iným a od neho odísť. Ja debil som mu povedala, že to nie, ale že mi vadia niektoré veci, o ktorých sme už X-krát hovorili, že tu nie som šťastná, lebo sa necítim ako pani domu, ale ako niečo, čoho si netreba ani všímať, koho názor je nepodstatný, a koho vôbec nie je treba brať do úvahy, veď tá pxxx sa prispôsobí a keď si pofrfle, ju to prejde. Nejaký čas bolo celkom fajn, ale pán Flinston zas začína s totálnou ignoráciou názorov svojej zákonitej ženy, a dokonca aj dcéra mu zahlásila, že to nie je treba a že kvôli nej nemusíme vyvárať a vypekať. Ale on si nedá povedať.

nechcem vidieť, aké rozmery táto jeho zásobovacia mánia dosiahne, ke)d si dievky naozaj založia svoje rodiny.

len pre ilustráciu, zaobstarala som kupóny na relaxačné popoludnie, sauna, masáže, vírivka...a pýtam sa ho, či chce ísť tam so mnou...no jasné že nie, jeho také nebaví. To síce chápem, že nemusí ho baviť takýto relax, ale ani mňa nebaví večne sedieť pred televízorom alebo večne čučať v kuchyni.

Iná ilustrácia.

mali sme rodinné posedenie s babkami, dedkom a dievkami a vtedy ešte aj s našimi súrpdencami a ich rodinami. Už vtedy začínal s tými maniermi napchať sa mi do kuchyne a sekýrovať, čo všetko mám nachystať a podobne. kým toto bolo v mojej réžii, bavilo ma to, ale čím viac sa mi do toho sral, tým viac som tie "oslavy" začala neznášať, lebo darmo som si ja nakúpila a urobila plány, nakúpil aj on a donútil ma moje plány zmeniť za tie svoje.

Ale chcela som opísať niečo iné. iež raz po jednej takej "oslave" zashlásil:

"To bola výborná hostina."

Niektorú gazdinkú by to potešilo, aje ja som pochopila jedno: u neho na prvom mieste je, aby sa každý nažral do prasknutia, ale to nestačí, každý si ešte domov musí odniesť balíček výslužky ako na svadbe. Na ničom inom nezáleží, len na tej blbej žranici.

Mne by bolo oveľa milšie sedieť pri poháriku vínka, chlebíčkoch a káve a mať dosť času na rozhovor, zaspievanie si a skrátka na atmosféru, tak, ako to bývalo kedysi, keď sa rodinné stretnutia aj len tak "bezdôvodne" a neplánovane realizovali v mojej réžii, vtedy boli všetci spokojní aj keď sa nepodávali smažené kurence a 5 druhov zákuskov...a takto len behám z izby do kuchyne a nazad, odnášam taniere, umývam, prinášam čisté a zas len odnášam a umývam...a mám toho celého dosť a som rada, keď mám také "posedenie" z krku a najlepšie, keď niekoľko mesiacov žiadne nebude. Viem, že to znie hrozne, ale nemôžem si pomôcť, hnevá ma to a môžerm sa aj rozglejiť, pána Flinstona môj názor nezaujíma. Hlavne aby nás nebodaj dakto nepoohováral. To je to najdôležitejšie.

dievča zlaté ... neznie to hrozne.

ono to hrozné je, ale ináč ... a zasa bude treba urobiť koniec úradovaniam pána Flinstona v kuchyni.

keď to videl doma, vidí u matky, má to v krvi, dlabanec je to, čo je dôležité, žranicou sa urovnajú spory aj city aj emócie ... je to v ňom, iný len tak nebude ...

zasiahnuť, už keď sa začína motať, a tie fašírky by som bola odložila zmes do mrazáku, aj keby bola zarobená.

je odmrazený losos, bude losos. keď ty chceš dnes fašírky, urobím ti tri. fašírky budú, keď sa urobí losos.

a prečo ? lebo ti dcéra minule povedala, že má potravín dosť, uvarí si, keď bude mať chuť. zdvihla by som mobil, zavolala dcére, mám rozmrazeného lososa pre dvoch, tvoj otec ale chce, aby bolo aj pre teba, chce robiť fašírky, chceš pár ? ináč ukladám do mrazničky, bude cez týždeň pre nás ... nahlas, aby to počul.

on sa na teba hnevá už aj tak, takže je to nakoniec jedno.

a to, že jediné jeho vysvetlenie je, že niekoho máš, ... to je veľmi dokonalá ignorácia teba aj vzťahu, prepáč, ale totálne nepremýšľanie, to je alfa a omega - dlabanec a ty niekoho máš / mám pocit, že takto premýšľa aj jeho matka / , on vidí, že sa niečo deje, ale to, že od toho "niekoho máš", sa ďalej nedostal, je zle.

takmer tridsať rokov manželstva spraví svoje, ale toto nie, nie, nie. on to vôbec nevníma, čo robí, a ako komu ubližuje, vrátane seba, svojej manželky a vzťahom v rodine.

vykáž ho z kuchyne, rob s tým, volaj na pomoc dcéry, lebo už je presne taký, ako jeho matka, láska cez dlabanec, a to je vrcholné vyjadrenie citov a emócií, a všetko ostatné jednoducho nevidí. nevidia.

Vilma :)

Si dáma na úrovni, máš právo byť šťastná v manželstve. Nedovoľ, aby s Tebou pán Flinston, svokra, ... manipulovali.

Veľa šťastia.

mila Vilma, odporucam ti pozriet si par dielov jednej kreslenej rozpravky o takej sranda rodinke v dobe kamennej...

ono totiz okrem srandy je tam aj tvoja menovkyna, ktora si vzdy vie poradit so svojim manzelom, ked nieco vyparati - on je totiz tak trochu hulvat, ale inak ju ma rad

no a tam ta Vilma s nim vzdy (v dobrom) vybabre... ked to inak nejde, tak ho aj ovali nejakou tou panvicou a zas je vsetko v poriadku :postel:

Vilma

Proste, ak je niečo proti Tvojej vôli, nemusíš súhlasiť s Flinstonom, svokrou, ani nikým iným ... kľudne povedz NIE. :) Bráň sa, odzbroj ho ... " Mám Ťa rada Flinston, ale takto NIE, takže to neurobím ... Ty sa mi tu nebudeš v kuchyni stále motať, dirigovať ... atď. " Daj mu najavo, že nie si vec, si človek, jeho manželka ..., tak nech sa k Tebe správa ako si zaslúžiš ..

... že mu nedovolíš viac so sebou " hýbať" ako si on so svojou mamičkou zmyslí ... čo bolo bolo, dnes je dnes, tak začni konať .. kľudne, s trpezlivosťou , láskou . .všetko sa dá, máš to vo svojich rukách ... hlavu hore .

:flowers:

Moje rázne NIE je mi platné ako mŕtvemu zimník, a láskavé NIE tak isto. Jasné že som to skúšala stokrát. Bolo mi to platné prd motorový...

jasné že v tom príbehu s lososom dcéra bola lososom nadšená a s radosťou som jej kúsok nabalila. A milá fašírka, aj keď bola dobrá, ostala trčať v chladničke a starý ju ešte v stredu dojedal. V duchu som sa len uškŕňala.

Áno, jeho mama je presne taká istá.

A tiež je mi nad slnko jasnejšie, že ho nezmením. Ale doprdeli, ako je možné, že prvých asi 10 rokov mi toto nerobil? Ako je možné, že sa vedel potešiť s rodinou a posedieť si pri chlebíčkoch a víne, svokor chytil do ruky gitaru, potom rozprával vtipy a čo ja viem čo ešte, skrátka sme sa tešili zo stretnutia a potraviny boli to posledné, čo koho zaujímalo...

Pred rokom, keď mali dievky narodky (oni to majú 2 týždne po sebe, ale oslavujeme to naraz), som im povedala, že nech si oslavu samé aj zmanažujú a aj samé nech si nachystajú, čo uznajú za vhodné a ja im do toho nebudem pindať. Dievkam sa to páčilo, len starý im furt chcel do toho zasahovať. Baby sa nedali. I boli pekne upravené chlebíčky, vínko, rôzne keksíky a torta. My ženy sme boli spokojné, ani starí rodičia neofrflali oslavu, len potom ke´d všetci odišli, starý Flinstone zahlásil, že to bola nedostatočná hostina a že ani nebolo čo nabaliť odchádzajúcim. Pravdaže len mne, dievkam by to nepovedal, lebo tie by sa mohli oduť a nemuseli by sa doma ukázať...otec Goriot!

Zajtra budú francúzske krumple a ideme do záhrady na prechádzku.

neviem. neviem prečo desať rokov nie, ale možno to prichádza vekom, možno strácal alebo stratil akúsi istotu, a vtedy sa to prejaví viac a vyjde na povrch, ... a kompenzuje si to tým, čo je pre neho kotva, ktorú má vžitú z domu, od svojej mamy, z rodiny ... gény a zvyky a riešenie situácií, psychickej nepohody, proste tak: dlabanec - liek na svetabôľ

a ďalej nejde, zostáva pri tom, že toto je riešenie, a takto sa to má riešiť -

kedysi, čo si pamätám aj z detstva, jedlo bolo liek. dobrou holúbäcou či slepačou polievkou sa liečili nielen neduhy tela, ale aj duše ... toto sa vlastne nezmenilo, a tvoja svokra toto prenáša ktovie koľkátu generáciu, od ktoréhosi predka, a teraz je rad na pánovi Flinstonovi ...

nabaliť odchádzajúcim sa balí po svadbe, veľkej, výslužka, nie po oslave narodenín, ale to v rodine Flinstonovcov neplatí, jedlo je všeliek, to je uctenie si hosťa, liečba, náplasť na všetko, a hlavne pre domáceho, cíti sa lepšie, keď rozdáva, nabalí, jedlo je kotva.

tebe to povie ... čiže aspoň to si uvedomuje, že nie je to celkom kóšer, a nechce si pohnevať dcéry ... rada by som dcéry videla tak o tridsať rokov ... je možné, že pánom Flinstonom rodinná črta vyhasne, ale ktovie, necháme sa prekvapiť ... : )

držím palce na zajtra, som zvedavá, ako to dopadne :)

neviem neviem, či by chcel na prechádzku, keby...ale dcéra šla na lyže na víkend. Takže to som moc roboty s presvedčaním nemala.

Raz v lete, presnejšie raz za celé leto sa mi ho podarilo presvedčiť, aby sme šli na celý deň k jazeru a že dcéra môže prísť za nami a dať si s nami tam langoš...inak by bol schopný aj hrnce ťahať tam.

Už aj ona chudinka sa div neospravedlňuje, ak má nejaký iný program, a to je presne to, čo som nechcela, nechcem, aby to cítila ako nejakú povinnosť naklusať v nedeľu k nám.

pravdaže, malo mi napadnúť, prečo súhlasil.

vlastne som to tušila, len dúfala, že to bude trochu ináč ... nie je ... :niee:

Zajtra budú francúzske krumple a ideme do záhrady na prechádzku.

 

aj nejaká bábovka by asi bodla .. :-)

Jupí! Len Ty Vilma a Tvoj pán Flinstone. Romantikus. Užite si to. :)

Bábovka nie. Stavili sme sa v cukrárni, čo máme po ceste, tam vždy majú výborné zákusky, nech si kúpim ktorýkoľvek, sú to teké ako majú byť, žiadna umelina, žiadny ofarbený tuk. A vždy čerstvé.

Tak prechádzka bola fajn, nakŕmili sme hladošky (naše záhradné mačky), tie sa nevedeli dožrať, zavesili sme slaninu pod strechu pre vtáčence, starý odrezal nejaké vetvičky čečiny a pobrali sme sa domov. teda domov som šla len ja aj s nejakými vetvami pre nás, on šiel odniesť čečinu mamke. Ale dobre padlo byť zasa vonku. Hore bol sneh, tak to bolo aj pekné.

našla som z lesa až do záhrady okrem psích a mačacích aj srnčie stopy v snehu. Humorista Flinstone ma presviedčal, že to je pes. :ahooj:

Pred týždňom som si zas užila čosi.

Flinstone bol v obchode zatiaľ čo ja som doma upratovala, čo bolo od neho neskonale milé, ale on rád nakupuje, hlavne preto, aby nakúpil dostatok (pre mňa nadbytok), lebo čo keby

1) prišiel hladomor

2) nemohol nabaliť hladujúce dieťa?

Doniesol kopu mäsa, tak som ho rozdelila na polovicu, polovicu som nakrájala na segedín a tú druhú na plátky, ktoré som šupla do nálevu, že to uklochním v pondelok alebo v utorok, podľa toho, či na pondelok ostane z toho segedínu, alebo nie.

V nedeľu som navarila toho segedínu a ako vždy, došla mladá na obed. Bolo ho dosť, ešte som jej dala do 1/2-litrového kelímka, ale nebol plný. Bola tam ale celkom riadna porcia, a jedna ešte ostala pre starého napondelok do práce.

A v pondelok sedím večer, kukám do bedne, rozmýšľam, čo budem v robote robiť, ako si to zadelím, a zrazu sa starý spamätá a začne na mňa z kuchyne hučať, vraj som lakomá, že s takopu lakomosťou sa ešte nestretol, ja že čo mu zas sadlo na nos a on že prečo som nedala všetko to mäso do toho segedínu, že teraz sa včera chuderke dcére málo ušlo kvôli mojej lakomosti. To ma teda riadne vytočilo, hned mi robota vyšumela z hlavy, a tak som mu dôrazne povedala, nech prestane, že ak to teda chce veideť, tak ja som na obed v práci z toho segedínu nemala, všetko som dala jemu a jej, tak nech ide s takými rečami do prdele, a on len húdol o mojej lakomosti, až ma vyprovokoval. Stíchol až keď som prestala dôrazne vysvetľovať, ale som aj ja zhúkla, že všetok ho - okrem jednej miniporcie - zožrali oni dvaja, a to ostatné mäso som nechala pre neho, aby mal do roboty, a aby nemal guláš 3 dni po sebe, tak nech zaleze a dá mi pokoj.

Toho mäsa som sa ani nedotkla, aj ked mi ho náramne potom ponúkal. povedala som mu, že môže napríklad zavolať mladej, nech si poň príde, a keby náhodou nechcela, môže aj "žilinčanke" zavolať...ale ja ho nechcem. ešte som to nepredýchala a nevedela som sa donútiť si z toho zobrať, čo ako to voňalo a určite to aj bolo dobré. ešte aj ráno mi - celkom iným tónom - hlaholil, že nech neblbnem a vezmem si z toho, ale nevzala som si. Zjedol ho sám, alebo ak si zavolal niekoho na pomoc, tak ja o tom neviem.

Opäť ide nedeľa, som zvedavá, čím sa zas vyznamená. S napätím čakám, čo si zasa vymyslí.

och vilma.
tajne som dúfala, že to poľavilo, ale to sa asi už na staré kolená nestane, ako sme už vyprávali nie raz, majú to aj s mamou v krvi, a ešte k tomu nutkavá potreba nakŕmiť vyletené vtáčence ...
no držím palce na nedeľu ... po tomto extempore to možno prejde v pohode, tentokrát ...

Opäť ide nedeľa, som zvedavá, čím sa zas vyznamená. S napätím čakám, čo si zasa vymyslí.

no, esteze idem varit ja a potomka nemame cez vikend doma :D

mali sme svadbu...vyletené vtáča, tá staršia, ktorá je v BA, sa vydala. Svadba prebehla super, všetko vyšlo úplne parádne. Ale Flinstone by asi bol dakým iným, keby...darmo mu všetci vrátane nevesty, hovorili, že všetkého je nadostač...kým som ja čučala v špitáli (v piatok som mala úraz), Flinston napiekol veľký plech svojej špeciality - perníka, lebo čo keby bolo tých zákuskov málo! No a pravdaže zákuskov bolo dostatok...poučí sa z toho?

Vilma, gratulujem, 

a k otázke ... nie. nepoučí, je to v ňom.

a čakám na prvé reporty o tom, ako pán Flinstone kŕmi novú mladú rodinu ...

Vilma, gratulujem, 

a k otázke ... nie. nepoučí, je to v ňom.

a čakám na prvé reporty o tom, ako pán Flinstone kŕmi novú mladú rodinu ...

:yelrotflmao: :hehe:

trefné! Musím sa rehniť pri zhliadnutí tvojho príspevku.

Včera ma duril, nech jej zavolám, či príde, musela som ho poučiť, že už nepatrí jemu=ocinkovi, ale už patrí manželovi. Opravil sa, že mám zavolať, či príDU na obed.

Dnes je nedeľa, ja trčím s dochromtanou haksňou doma, zať šiel komusi z rodiny pomáhať s nejakou rekonštrukciou alebo čím, a nevesta spolu s otcom Goriotom sa odobrali k Flinstonovej mame na hody. Takže tentoraz sa činila babka.

Flinston robí všetko pre to, aby z mladej gazdiná nebola a aby do smrti ostala deckom chodiacim si pre poživeň. To jediné ma sere, lebo on si myslí, že som lakomá im niečo dať a tento aspekt nevidí, zabudol, že keď sme sa my osamostatnili, chopila som sa varechy a začali sme tvoriť samostatne fungujúcu rodinu a spoločné rodinné nedeľné obedy s rodičmi či iným príbuzenstvom boli raz za čas, ale nie furt a nebol by ma donútil každú nedeľu chodiť na obedy dakam k jeho alebo mojim rodičom.

A to mi pripomenulo, na čo som si doteraz nespomenula, že svokra mi kedysi ešte keď sme ako novomanželia bývali u nich, raz povedala, že oni ako rodina každú nedeľu chodili k svokrovej mame (t.j. k jej svokre), a to sa divím, ako to nebohý svokor presadil, lebo ten rok, čo som tam bývala, šlo všetko po jej. Ale Flinston spomína na tie nedele ako na veselé dni so spevom, svokrovi bratia boli hudobníci a muselo tam byť veselo. také posedenia by som aj ja brala.

Vilma, takto sa spravala moja mama ku mne ked som odisiel z domu, stale chcela pre mna prichystat program. A nechcem povedat, ze mi to liezlo na nervy ale niekedy clovek potrebuje priestor. Vas manzel potrebuje nove hobby, nieco co mu pomoze zabudnut a nebude sa sustredit na dceru tak velmi. Moji rodicia zacali prestavbu domu ked sme sa s bratom osamostatnili a myslim, ze im to velmi pomohlo a nemali cas riesit ci sme doma ci nie. Skuste si najst nieco co by vas spolocne bavilo. Prajem vela stastia!

nedele sú pekné, volajú k vode...a tak som si postavila hlavu aj pred týždňom, aj teraz a vyhlásila som Flinstonovi, že idem hned ráno na jazero a kašlem aj na celé varenie, a čo sa stalo? Povbedal, že tam príde za mnou a aj došiel. ked som splnila svoju plaveckú normu, kúpili sme si langoš a pivo, potom sme ešte absolvovali pár krátkych osviežení vo vode a šli sme domov.

Ale to by nebol on, keby...kedže som sa varechy - ako som povedala - nechytila, navaril hrnec gulášu ...

Frenky, on má už celé roky svojho koníčka, od nepamäti hrá japonskú doskovú hru GO, kedysi bol dokonca juniorský majster Československa v tom...takže to nie je o koníčku, on má dostatok činností. Tiež chodí do záhrady, najradšej  aj so svojou mamkou.

Keď sa mladšia rozhodla ísť študovať do ZA, to bolo pozdvižení, už som so tu popisovala. A potom, ked si tam našla aj prácu, tak tiež to ofrflal. Po čase sa s tým zmieril, akurát ked príde dcéra domov, tak ju div neofukuje a na mňa zazerá, ak si dovolím mať na ňu nejaké požiadavky. Ale to zazerá aj kvôli tej, čo sa vydala, takže nič nové pod slnkom.

leto vrcholí, teplo jak na Sahare...a Otec Goriot alias Flinstone akože inak, vyšiluje. Dnes bolo celkom príjemne, ale chcem popísať horúcu nedeľu.

Flinstone kúpil slivky, má rád slivkové gule, a tak v sobotu, aj ke´d sa mi nechcelo, som sa navečer nejako premohla a narobila som ich desnú kopu. Dve veľké misy, aby bolo na nedeľu, a povedala som, že v nedeľu sa pôjde na jazero, gule si môžeme zobrať do tých takých dózičiek so sebou, a v nedeľu nebudem variť, v tom teple nebudem ešte kuchyňu zohrievať.

lenže gule - negule, starému nestačilo, že ich bolo toľko, že ešte by sme mohli nachovať 4 dalšie osoby a ostalo by aj na pondelok, on kúpil mäso, že on musí mať v nedeľu mäso. To teda čučím, kým sa dievky neosamostatnili, bolo mu úplne fuk, čo je v nedeľu na obed, hlavne, že mu to chutilo, a nijako mu mäso nechýbalo. Dobre som ja vedela, o čo mu išlo. Nemohla som mu v tej hlúposti nijako zabrániť, hoci ma šlo poraziť. Horúco jak v ri-ti, Goriot robil s tým mäsom - ja som odmietla, v celom byte ťažký luft od vysmážaného, ani lístok sa nechcel pohnúť, o prievane sa mi mohlo akurát tak snívať, a milostivý ešte kvílil, že mu vadí zapnutý ventilátor...skoro ma uchytilo. lenže Flinstone Goriot sa prerátal, a mladí mali v nedeľu svoj program, do ktorého nás nezahrnuli, a neukázali sa, a ja som odmietla im vyvolávať kvôli pitomým šnicľom. Niežeby som svoju dcéru nevidela rada, ale neznášam také to lákanie na žranicu "Máme zákusky (kura, šnicle, koláče XY...), prídi si pre ne" - to je ako ked psa lákame na pamlsky, aby poslúchal.  Bola som tentokrát náramne škodoradostná. A tak ešte dnes sa dojedali gule. Na šporheli mám budúcu luskovú omáčku. Keď sa chceme vidieť, naozaj k tomu nepotrebujem kopec šnicľov alebo kura v trúbe.

takže po občasných svetlých chvíľach sa rodinná flinstonovská črta znovu a znovu objavuje ...

tak mi napadlo, ci je to len o syndrome prazdneho hniezda...