Deti, povaha a správanie sa detí

minulýá týždeň sme oslavovali vnučkine 3. narodeniny. Víkend predtým sptrávila dcéra aj s mužom a malou u druhej dcéry, a tak sme sa dozvedeli, ako malá perlila...ja už som tie jej výroky aj pozabúala, ale zapamätala som si, že nám z nej rastie pekný lakomec. :)

Sedeli pri tuším raňajkách, na stole mali šunku a to ostatné, chleba, rohlíky a čojaviem čo ešte. malá mala svoju špeciálnu detskú šunku, a usilovne sa ňou napchávala. A aj dospelí sa usilovne napchávali zasa tou ich...lenže tá dospelácka sa minula, a malá si to všimla, tak ako si všimla, že domáci pán by si ešte dal...i tak natrčila rúčku so svojou šunkou k nemu ako keby sa chcela podeliť, a vraví mu: Chceš šunku? Tak si choď kúpiť svoju!

Som chalanovi povedal ,ze prestane chodit na treningy aj zene - keby ho tam vozila zena mi je to jedno...

Sam za jul ,august a september u nas loptu nenasiel. A po dalsie  aj ten klub ci neklub - to nema vyznam. Syn je horsi ako pred dvoma rokmi kedy mal OSEM rokov.  Bol dobry len ked som ho trenoval. On nema sancu dva roky si kopnut v sutazi. Preto to nema vyznam.

-- 

Mozno si kopne ak im bude chybat o rok mladsi - ci bude chybat do jedenastky -ale to bude o dva tri roky. Potom ak ho oslovia ho pripravim ak bude mat o to zaujem. Dnes? 

-------------------

On patri isto do patorky najsikovnejsich. Ale hrat nebude. 

--------------

V com je problem? Malo penazi v detskom sporte. NIesu treneri. NA etrende bola posledna anketa ,ci stat dostatocne podporuje detsky sport.

Ja si myslim  iste nie a z chalana mohol byt futbalista a sikovny  .pre Revucu ,ci ligu velmi dobry ale nebude. Lebo Revuca nema ani na trenera pre nich. ONi to vlastne u nas tahaju oteckovia. Lebo nema kto ,ale nema to hlavu ani patu, to nebude dlho fungovat.

Mali parchanti - budete muklovat ako moj syn. Cely zivot. Ak sa nebude ucit aj moj syn ci nebude trenovat bude muklovat.

Ja makam aj v praci ,ci na zahrade - chceli by ste vidiet moje ruky? A to uz mam mesacne pluzgiere zahojene ale mam dalsie.

Prestal chodit na futbal. - Tento rok to nema zmysel. Ale na jar moze zacat ak bude chciet. AK to bude mat zmysel ho budem aj trenovat  individualne.

Cital som rozhovor s Kolerom - dnes deti chcu byt futbalisti ale nechcu hrat futbal. A to pasuje na mojho syna. On rad pride medzi akoze futbalistov , rad si da dres ja neviem ake ma ,dajme toho mesiho, ale makat? Hrat - hrat sa - hrat futbal? Bohuzial nie. Talent ci ma na ligu isto.

nuz, neviem, ci manualna praca ma byt pre dieta trestom...

nielen či má byť... deti do istého veku radi robia manuálne, hlavne, keď je to nie na prísny príkaz, keď môžu pomáhať sami od seba, a keď sú to nie zvyčajné práce.

úplne malé deti, ledva sú väčšie ako lopatka na smeti, ale radi sa budú oháňať metlou a handrou a opakovať činnosť rodičov, aj keď spravidla viac zavadzajú ako pomáhajú, tie trochu väčšie budú radi kálať drevo, píliť, sekať, aj prehadzovať zem v záhrade, dospelácke činnosti... a netreba im v tom brániť, len dávať na ne pozor...

pretože takto sa učia zručnostiam, životu, všetko sa kdesi v mozgu ukladá a raz sa to možno zíde, naučené zručnosti sa nestratia.

ale nemal by to byť trest - mala by to byť pomoc otcovi či mame, a nesmie chýbať pochvala... tá musí prísť vždy.

stačí samozrejme slovná, a stačí jedno ďakujem. deti nie sú malí dospelí - deti sú deti, a veľmi vnímajú každé hnutie okolo seba.

pomáhať otcovi robiť dospelácku robotu by vskutku mala byť radosť, a zvyčajne aj je...  nie trest.

samozrejme je prakticky u každého dieťaťa trest, keď ho pošlú upratať si izbu... to ani zďaleka nie ja taká zábava, ale je to prirodzené správanie detí, toto sa prieči takmer každému.

Trest - toto trest nebol. Len sa mi nechcelo a chcel som skusit ci to zvladne. Dva tyzdne neprsalo je to sypke. 

Vcera som mu ukazoval aj ako sa ryluje a myslim,ze mu to pojde. Na jar isto.  ebudem to robit ani otec ani ja. V podstate nik, lebo si to s otcom pooreme sami. 

ej slimák, slimák...ty chvíľami malého do neba vynášaš, a vzápätí ho priam zatracuješ, asi podľa jeho výkonov pri futbale...či sa mýlim?

Nuž, manuálna práca mu určite neublíži, ak  nestúpi na tú odloženú lopatu...

Chalan nechodi trenovat. V sobotu bol na turnaji,ze vraj aby prisiel pomoct. Pomoct siel. V utorok prisiel dalsi trener ,ze ci by siel s nimi dnes. Ja som mu vysvetlil, preco on nechodi na treningy - lebo na to kasle.. je to detcko - alebo ovela detskejsi ako o dva roky mladsi. Teda moze ist alebo nech ide - ked nemaju koho dat na lavicku. Teda aby mohli ist si zahrat deti co trenuju. Ja nemam zaujem aby hral moj syn ked netrenuje a flaka treningy. Pojde na lavicku(ked tam nebudu mat koho dat - pojde vtedy abe ine deti si to mohli zahrat).

Ale v skole hraju vybijanu. Je sutaz - vyhrali okresne kolo(boli tam len 4 druzstva(lebo oni a hraju to aj dievcata - tanecnice su velmi dobre, v tom okresnom kole boli im super len vedla stojaca skola co mala troch futbalovych brankarov - teda by mali vediet chyta aj hadzat). Buduci stvrtok bude  obvodne kolo. 

Hraju to aj chalani aj dievcata u nich aj bieli a cigancata. Chalan mi o tom referuje - nikdy som to nevidel ako hraju. Trenuju - vyhrali aj na o dva rokov starsimi.  Teda im fandim aj ucitelovi co ich dava dokopy a trenuje.

Chalan tam nieje ako nepodstatny - mozno bude hrat aj kapitana -ale to nieje dvolezite - len aby to vyhrali.

Ale on mal vlete tvrdu pripravu - na hrazde sa cele leto vytahoval - ani nevedel ani on ani ja ako sa mu to vrati. On tie svaly este ma aj dnes - vcera som ho videl vyzleceneho pri vypalovani dusikom.

skusim to naťukať lavačkou... našla som jeden rozhovor s bývalým aktivnym futbalistom, dnes detským a športovým psychologom.

pri čitani mi samozrejme napadol slimak a maly slimačik, oplati sa prečitať...

to čo hovori o športe a deťoch, neplati len na šport a deti, ale deti a všetky ostatné koničky.

deti sú deti - niekedy stači posotiť a nechcenie sa prejavi len ako lenivosť, niektore netreba sacať, lebo talent sa prederie na povrch ... alebo zakrnie, čo je prirodzeny proces, nemože byť každy ronaldo ani van gogh...

niekedy je úlohou deti plniť túžby rodičov, a niekedy stači jednocucha pochvala.

videla a zažila som v živote hodne talentovanych aj menej talentovanych deti, aj detí s inými talentmi, než aké im planovali rodičia a učitelia... skutočne to takto funguje. odskusane na mne, na synovi, na neteriach, bratovi a kdekom z okolia... všetky tie varianty platia.

tento psycholog vie, o čom hovori.

oplati sa prečitať... je to v denniku n a neviem, tušim platene... keď budete chcieť, a neviete cely prečitať, prekopirujem vam ten rozhovor.. je skutočne podnetný.

Športový psychológ: nehovorte deťom aby vyhrali - povedzte im, nech si to užijú

Už viac ako dva mesiace je moja vnučka školáčka; na radosť všetkých sa dostala do školy, kde si rodičia priali. Nie je to vyslovene škola v našom ponímaní, ale nie je to už škôlka. V škole sú 6 a pol hodiny, učia sa, hrajú, chodia von /na dvor/ a jeden deň v týždni chodia školským autobusom do lesa /ale to chodili už aj zo škôlky/.

Prvé dva týždne boli deti rozdelené na dve skupiny, na mladších a starších, ale od tretieho týždňa je už celá trieda spolu. V prvý deň dostali deti po dve knižky a na papieri formátu A₄ obrázky s malým začiatočným písmenom veci /napríklad jablko-a, slon-e/. Školská hodina trvá zhruba dvadsať minút a deti sú podľa toho ako rýchlo vnímajú vysvetľovanie rozdelené na určité skupiny /u nás by sa to asi nazvalo diskriminácia, ale predsa deti, ktoré vnímajú rýchlo by sa skôr zabávali a vyrušovali, a naopak detičky, ktorým to ešte tak nejde musia mať tej trpezlivosti zo strany učiteľov trošku viac/. Napríklad deti, ktoré prešli zo škôlky, ktorá je pri tejto škole "zvládli" veľkú abecedu už v škôlke, ale deti z iných škôlok sú na tom trošku inak.

Do školy chodia deti v uniforme /biele tričká, tmavé sukničky, alebo dlhé nohavice, tyrkysové svetríky a mikiny s emblémom školy, tmavé pančucháče, biele ponožky alebo podkolienky, čierne topánočky, tmavý kabátik ... oblečenie nie je lacná záležitosť, vyšlo to zhruba na stopäťdesiat libier, z čoho len topánočky stáli 38. Deti majú bezplatne podávanú stravu, čo je v priebehu dňa mlieko, teplý obed, ovocie, puding, alebo keksík, či koláčik. Družina, ako to bolo kedysi u nás tam neexistuje, ale rodičia, ktorí majú problém priviesť a odviesť deti na vyučovanie, môžu ho dať škôlky, a po vyučovaní tam niekto zo školy deti opäť odvedie.   

Rodičia už majú za sebou niečo, čo by sa s nadsázkou dalo nazvať rodičovským združením. Bola to skôr taká "otvorená" hodina, kde sa rodičia zhruba v priebehu hodiny mohli oboznámiť ako to na vyučovaní prebieha, a keďže sú na celú triedu tri "súdružky učiteľky", striedali sa a pritom sa s rodičmi rozprávali o ich deťoch. Vnučka bola vychválená ako veľmi šikovná, a to nielen čo sa týka písmeniek a "čítania", ale myslí jej to hlavne čo sa týka čísel ... no nepočúva sa to dobre. Zatiaľ, čo sa niektoré detičky ešte stále trápia s písmenkami malej abecedy, vnučka už začína spájať a čítať štvorpísmenkové slová. Vlastne až tu vidieť aká škoda by bola nechávať ju ešte rok v škôlke. Ona nie je až taký hravý typ, skôr chce vedieť stále niečo nové, vôbec to neberie ako dril. U nás detičky v prvom ročníku začínajú písať čiarky, oblúčky, vlnovky, taká príprava na písanie písaných slov, tam píšu tlačené písmenká, napríklad teraz mali M a U. Keď chodili do školy moji synovia, dostali sme v škole pokyn kúpiť im na písanie čínske perá. Tu to deti "predpísané" nemajú, píšu niečím, čo by sa dalo nazvať fixkou, a deti sa bavia písaním nielen na papieri, ale aj na rúčkach, tváričke a aj na oblečení; a to ešte nečítali nič o bojovom indiánskom maľovaní ... Učiť do školy sa deti nejako extra nemusia, úplne stačí denne cca  5 minút, asi aby si zvykli na určitý "školský rituál". Keď maminka povedala, že skôr ako pôjdu spinkať si ešte niečo "prečítajú" do školy, prvýkrát to vnučka zobrala OK, ale na druhý deň sa neveriacky opýtala ... a to ZASE?! :o

Medzi deťmi sa vnučka pohybuje ako ryba vo vode, ale keď zbadá, že ju sleduje dospelá osoba, zostane ako zamrznutá. Na otázky odpovedá, dokáže sa prihlásiť ak sa učiteľky niečo pýtajú, ale nie je rada, keď ju niekto pozoruje. Myslela som si, že iba nám na skype nechce hovoriť nič o tom čo sa učia v škole, čo sa naučila v tanečnej, ale ona sa pred všetkými tvári, ako keby mala zákaz o tom čo sa v škole deje hovoriť, alebo ako keby ani nepočula kto sa jej čo pýta. Určite nie je extrovert, ktorý by sa rád pred druhými predvádzal, ešte že sa maminka čas od času dozvie niečo od druhých maminiek, ktoré vodia svoje detičky do školy.

Už pred viac ako dvoma rokmi ju ocinko začal oboznamovať so šachovnicou, chce si "vychovať" na šach parťáka. Nevedela síce ešte poriadne hovoriť, ale figúrky sa naučila rozoznávať a vedela ukázať ktorá je ktorá. Potom nastalo "ticho", kedy šachovnica zapadala prachom, až ju zrazu pred pár týždňami vytiahla. Dokáže správne uložiť biele a čierne figúrky a s tatkom síce ešte šach nehrajú, ale s "pinčlami" hrajú tzv. "skákanú". Keď som videla s akým zanietením to hrá aj so šachovými hodinami, musela som sa usmievať.

Aj keď ju zaujímajú skôr technické hračky, keď idú von, vezme si so sebou kočík, v ktorom okrem Aničky musí byť aj plyšák Dunčo a ako správna maminka kočík aj seba ovešia niekoľkými taškami či kabelkami, kde by si prípadne mohla uložiť nákup. :smile2:

máte šikovné deťušky v rodinách. myslím, že tu je dokonale vidieť, že nielen, že niektoré deti dozrievajú skôr, niektoré neskôr, ale práve aj to, že ich smerovanie možno síce trochu usmerňovať, a niektoré si to aj vyžadujú, ale ten základ, kam smerujú a kedy, si vyberú samé...

to je na deťoch to obdivuhodné. talent sa prejaví nejakým spôsobom vždy, a prejaví sa aj zrelosť, kedy sú pripravené a na čo, kade to smeruje...

pripomenulo mi to syna... Katuška si vyžiadala náradie, môj potomok v istom veku bábiku... na chvíľu. zároveň so skladačkami a legami a kdečím, čo bolo možno montovať.

keď v škôlke prvýkrát kreslili, nikdy v živote nezabudnem - mal asi tri roky a dva mesiace - mali nakresliť maminku. nad tým vystaveným výkresom som medivovala hodne dlho... doma sme mali ceruzky a farbičky bežne k ruke, kreslili sme hodne, ale ten vystavený výkres bol s hnedou farbičkou jeden väčší a jeden menší akože kruh : )

no zbohom... talent na kreslenie mať zrejme nebude... mala som byť múdrejšia, on je pomalšie dozrievajúci druh... všetko mu trvalo komótnejšie a pomalšie, od sedenia, státia, chodenia... a kreslenie dozrievalo. dozrelo v to, že ako 16 ročného si ho zobral ako žiaka jeden akademický sochár, a na prvýkrát spravil talentové prijímačky všade, kde ich robil... a dnes je grafik.

deti sú úžasné. aj tie vaše. ten strach o malú Katušku bol vlastne zbytočný, ona už bola zrelá na školičku.

a pripomenulo mi to malú neter, ktorá sa v škôlke nesmierne nudila, strašne sa tešila do školy. teraz je druháčka, už sa tak netešila, lebo školu už má odskúšanú, vie, čo tam je : )

vážne sú úžasné.

ovšem na dospelákoch je, aby sa im venovali.

nedávno som čítala kdesi: robil sa u nás sociologický prieskum, výsledok bol dosť strašný: rodičia sa dnes so svojimi školákmi rozprávajp v priemere 7 minút denne. to je viac než zúfalé.

...... Učiť do školy sa deti nejako extra nemusia, úplne stačí denne cca  5 minút, asi aby si zvykli na určitý "školský rituál". Keď maminka povedala, že skôr ako pôjdu spinkať si ešte niečo "prečítajú" do školy, prvýkrát to vnučka zobrala OK, ale na druhý deň sa neveriacky opýtala ... a to ZASE?! :o

 

...

Už pred viac ako dvoma rokmi ju ocinko začal oboznamovať so šachovnicou, chce si "vychovať" na šach parťáka. Nevedela síce ešte poriadne hovoriť, ale figúrky sa naučila rozoznávať a vedela ukázať ktorá je ktorá. Potom nastalo "ticho", kedy šachovnica zapadala prachom, až ju zrazu pred pár týždňami vytiahla. Dokáže správne uložiť biele a čierne figúrky a s tatkom síce ešte šach nehrajú, ale s "pinčlami" hrajú tzv. "skákanú". Keď som videla s akým zanietením to hrá aj so šachovými hodinami, musela som sa usmievať.

 

Aj keď ju zaujímajú skôr technické hračky, keď idú von, vezme si so sebou kočík, v ktorom okrem Aničky musí byť aj plyšák Dunčo a ako správna maminka kočík aj seba ovešia niekoľkými taškami či kabelkami, kde by si prípadne mohla uložiť nákup. :smile2:

to aj náš Chrobáčik (rodinná prezývka mladšej dcéry Žilinčanky) ke´d bola prváčka, najprv jej nadšenie nemalo konca kraja, ale potom, keď už si bolo treba písať domácu úlohu, zakvílila: A to teraz si už až DO SMRTI budem musieť každý deň robiť domáce úlohy?  Pomaly to už bude štrvťstoročie, ale dodnes to mám v živej pamäti, ten skomíravý plačlivý hlások...bola hrozne smiešna...

A aj ju bavili šachové figúrky a zábavky s nimi, v skákanej bola tiež šikovná, mňa veru občas aj nabila. A v táboroch bola lepšia ako veľké deti, v tej skákanej. Flinstone jej bol dobrým učiteľom :)

to je podarené, to asi všetky dievčatká milujú kočíky a kabelečky :) už aj naša vnučka (v septembri mala 3 roky) všade so sebou berie aspoň bábiku, ale kde len môže, tam trepe aj kočík. Ale fantázia jej pracuje, už sa vie hrať na AKOŽE...vie, že nemôže napríklad brať moju mastičku len tak, ale keď sa jej bábika "udrela", tak jej AKOŽE šla s tou mojou mastičkou namazať udreté miesto.

pred pár dňami som ju mala u nás, potom si zať pre ňu prišiel. Bola úplne v pohode, ale zrazu keď už sa mala obliekať na cestu domov, začala vymýšľať, utekať a provokovať, až nakoniec sa začala jedovať. S plechovým ksichtom som jej zahlásila, že ak hned s tým neprestane, tak ju šupnem von do chodbičky a tam nech si reve koľko sa jej zachce, a že my s tatinom zalezeme k nám a dáme si pivo. malá sa zasekla, a spýtala sa: A to ma tam necháš samú? celkom samú a bez vás? A ja že veru presne tak, úplne samú, a že k nám ju zoberieme až keď prestane robiť cirkusy. A bolo po cirkuse.

Chalan a dievca ako sme sa prestahovali do domu - mali svoje izby- na rok ich dame spolu a oni spolu chcu byt. Dnes boli iny surodenci v rovnakom veku ako oni a chcu byt spolu. Teraz spia spolu. Tam kde ma miestnost dcera bude spalen, kde chalan pracovna a kde nasa spalen. Ich detska izba. Je najvacsia dvadsatpatmetrov?. 

Podla zeny je tam male okno - malo svetla aj ked je to na ju odkial svieti okno. Teda bolo by tam zvatcit dieru.

Tak prislo jedno muzstvo z brezianskeho okresu prehrali 7:4 polcas styri - dva. A idu na krajske kolo.Chalan dostal ale vybil troch - teda spravil tri body.

Za tu nasu skolu nastupilo 6 chlapcov a 6 dievcat. Predtym mali zapas so 6stakmi(vyhrali). Dalsi budu mat so 7dmakmi. Trener - ucitel im dava zabrat. O dva tyzdne v Poltari je krajske kolo.

Ja len na doplnenie - chalan na ten turnaj - zapas bol nabudeni. Predchvilou rozpraval ako hrali pred mesiacom na okresnom kole. O futbale tak nerozpraval - lebo som ho videl.

Dam mu motivacne video - tu americku komediu o vybyjanej.

Syn dostal citat - najprv povesti spod Sitnianskeho hradu. Precital to. Dostal som na neho nedavno nervy - a som uz nenasiel a nemal pripravenu zuadnu detsku knihu. Dal som mu cital Motyla. Som sa kupal a cital n hlas. Chcel som vediet - aj ked to som cital ,ze ci to je pre neho. Nevedel som vysvetlit co je to pasak(a vela veci by som mu musel vysvetlovat aby to chapal). Tak som si to rozmyslel. Nech si to precita o tri roky. Nadabil som na knihu A.Hickoka - najmilsie strasidla. Mu vravim - to som necital ,ze vraj horor, ak to bude strasidelne a sa bude bat nech mi povie. Ta kniha sa mu pacila - hned by bolo jasne preco najprv nasiel 4 az 6 stranove veci. A chcel som aby mi to prerozpraval. On sa nevie vyjadrovat,lebo necita. Ale jednu mi prerozpraval asi troma styrmi vetami. A som sa spytal preco nevedel nakrmit papagaja,ci predtym ho vedel? Ze hej, ze asi bol zly. Tak som pochopil,ze ta kniha - kazda poviedka nieje horor,ale ma nejaky odkaz. Prvu co mi prerozpraval - ze samovrah dal ruku policajtovi a potom ho so sebou ztiahol musel mat tiez nejaky. To si nahlas precital so zenou a ta mu to vysvetlila. A treti - vlastne tam som pochopil,ze tam nejaky odkaz je. Lebo spomenul ze pocital tridsat striebornych.  Tak som mu povedal,ze chod sa porozpravat so zenou. Mne povie 5 viet - zene mozno desat a pridu nato, ci to budu citat odznova. Kazdy ten pribeh ma nejaky odkaz. Nech sa nauci rozmyslat co cita a zisti aky. To asi nieje horor. Len musis rozmyslat ked citas.

Chalan si bol dnes zahrat v Hnusti futbal. Za B Revucej.  Je to OK. Siel aby mohli postavit aj B-cko. Dal jeden gol, Skoncili treti. Z piatich. Acko vyhralo - ale ti chalani vedia hrat futbal. Traja hraju uz ligu. Moj chcalan keby vyuzival svoj potencial by na takomto turnaji mal v kazdom zapase dat gol - aj ked hra obrancu.

V utorok je krajske kolo vo vybijanej v Poltari. Chalanova skola sam ta dostala cez vyradovacku z nejakou skolou z breznianskeho okresu. Podla chalana boli o dost slabsi ako susedna skola,co snou maju spolocny dvor aj telocvicne su od seba asi 50 metrov. Mali si dat trening aj so siedmakmi(hraju to tretiaci a stvrtaci,nad siestakmi vyhrali).

Snad im to v utorok bude vybijat.

Pred pár dňami som v televíznych novinách, už ani neviem ktorej stanici zaregistrovala poznámku, že deti u nás nie sú schopné pracovať spoločne ... spomenula som si, čo syn povedal po tzv. rodičovskom združení v škole v UK.

Učiteľka im hovorila, že deti sedia pri stoloch a mimo učenia sa tam hrajú. V triede ich je okolo tridsať, pri jednom stole môžu sedieť maximálne štyria, a každé dieťa má tabuľku so svojim menom. Keď sa chce niektoré dieťa presunúť k inému stolu, vezme si svoju tabuľku a prenesie si ju tam. Syn na to reagoval, že vnučke sa medzi deťmi veľmi páči, že sa do školy vždy teší, že pre ňu sú kamaráti všetci a nemá vyhranené, že s niekým sa hrať nebude. Učiteľka to zas videla z inej strany; ona vidí, že deti sa s ňou hrať chcú. Keď sa s tabuľkou postaví, ostatní volajú, aby prišla k nim; že má veľmi dobrú povahu, stále sa usmieva, nie je hádavá, nežaluje keď jej niekto ublíži, zaregistrovala, ako dokáže v tej malej skupinke pracovať, akoby dokázala tie ostatné deti usmerňovať.

Keď mi deti hovorili o tomto spôsobe hrania, vysvetľovala som si to tak, že je to určitý spôsob učenia, aby deti takto dostali "do oka" čísla po štyri. Stačí sa pozrieť a vidím, tam sú dvaja, tam traja - tam ísť môžem, ale tam kde sú štyria, tam už je "plno", tam sa ísť nedá.

Po tom, ako sa u nás v TV sťažovali, že deti nevedia pracovať v kolektíve, myslím, že toto je asi spôsob ako na to idú v UK. Tie detičky sa to nenaučia sami, treba ich k tomu viesť; vysvetľovať jemne, pomaly, doslova ich učiť aj prijať názor druhého, ale aj dokázať si presadiť názor svoj. Vnučka je medzi deťmi ako ryba vo vode, jediný problém je, keď zaregistruje pozornosť dospelých. Jedna z učiteliek má dve deti, a zatiaľ čo jej syn dospelákov akoby ani neregistroval, dcéra je na tom tak ako moja vnučka, takže to vie veľmi dobre pochopiť. Časom sa tento problém údajne trošku zmierni, ale úplne to nevymizne nikdy.

Čo s týka čítania, deti "čítajú" z kníh, ktoré dostávajú v škole. Nie sú to čítanky/šlabikáre ako ich poznáme my; je to vždy iba pár strán, hrubých listov ako je naše leporelo. Skoro na celej strane je obrázok, hore je pár troj-štvorpísmenkových slov, deti majú o tom obrázku rozprávať, a pritom sa snažiť tie slová požiť. Toto "čítanie" sa mi zdá ako príprava na písanie "esejí" ... pozriem sa na obrázok a dokážem hovoriť čo tam vidím, o čom to je.

Napríklad obrázok, kde sa najskôr pripravovala a neskôr konala nejaká párty, alebo obrázok, ako dospelák montoval trampolínu, deti okolo postávali, niektoré sa driapali hore ... dieťa povie, že tam vidí trampolínu, ale dospelák ho musí priviesť k tomu, aby vedel povedať aj niečo viac. Myslím, že je naivné myslieť si, že dieťa o tom musí vedieť rozprávať samé, niekto ho to musí naučiť. Toto sú ešte malinké detičky, ale bolo by neskoro, keď budú mať desať rokov zalamovať rukami, ako to, že to tie deti nedokážu.

Včera sa začali učiť písať písmenká H a K, ale dostali už nie kreslené obrázky a k tomu nejaké slová, ale na dvojhárku - na jednej strane napísané 3-4 písmenkové slová, a na druhej strane vety zložené z 3-5 slov z predchádzajúcej strany. Do školy nemusia nosiť žiadne ťažké tašky, nosia vlastne iba pár hárkov papiera.

Pamätám si, že v časoch, keď moje deti chodili do školy, tak zhruba na Vianoce už vedeli čítať, aj keď ešte všetky písmenká neovládali, Ale moji synovia mali v tom čas už sedem rokov, vnučka však nemá ešte ani štyri a pol, a to si myslím, že je veľmi veľký rozdiel. Ona je však na svoj vek akoby vyspelejšia, nie je až taká hravá, pre ňu je teraz hra čítať písmenká kdekoľvek, kde na ne natrafí ... nedávno si dokonca zobrala veľký francúzsko-slovenský slovník a písmenká čítala aj tam. :)

Na vybijanej prehrali dve zapasy a sli domov. Ale vraj Velky Krtis bol velmi dobry. Vedeli chytat, hadzali pecky ...

Chalan zacal chodit na treningy futbalu. Ono tie treningy zaberu dost casu aj jemu aj rodicovi. Ak to nechce robit poriadne je to zabity cas. Dnes pride aj sam z treningu o siestej - kym sa zohreje, naje, sustredi na ucenie - urobenie DU, uz je 7. Kedy ma citat, pocitat? Tablet... 

Vcera mal cas - cital  a naucil som ho riesit miny. Co mate nalavo na liste.

Vcera sme sa sli lyzovat. Chceli sme ist len na trei hodiny ci platit, ci ostat ani nie ja ale zena. Ostali sme do konca 5 hodin.

Bolo vcelku alebo velkucast pekne pocasie. Ako dceru som sa snazil prehovorit - ted ucit aby lyzovala. Chvilkami jej aj to slo.

Prisiel tam nakoniec otecko - co ma asi pocul ako tam hulakam a nadavam . Ze ci moze to snou skusit - ten chlap je odnas - nepoznam ho po mene - ale jeho dvojcata vedeli lyzovat - Tie jeho deti chodia do skoly kde dcera. 

Tak som mu dceru rad nechal.  Venoval sa jej hodinu. Vie. Svoje deti naucil lyzovat. Ide za aky cas.  Pr. ja som s detmi minuly rok nebol na kopci vobec. Nechce sa vam nemusime.

Ale za to cen chlap robil,asi vedel co robi. To by som ja -- tomu nerozumiem.  Neviem ucit deti lyzovat. Ja som sa t snazil - tak aby to slo najrychlejsie. Lebo raz za sezonu sme boli 4, raz 8 a raz neboli.

Svojho chalana som svojou metodou naucil lyzovat za 4 dni. Ale u dcery? Ja som snou stravil na svahu asi 9 dni.  Ten chlap ju ucil pluhovat. Ja som ju ucil hned hranit. Chcem aj dceru naucit lyzovat o tyzden ci o dva tam zase bud sa to nauci alebo sa budeme spolocne trapit. 

Deti sa poprve nemozu bat. Musia vam verit. Ci sebe. Chcem aby vedela lyzovat. Ale aj 4 rocne deti vedia zist svah aj dievcatko - to nevie 8 rocne? A ono tam nebolo prvy krat. 

Sranda dnes rano ma boleli ruky - bicepsy. NIe nohy a kolena. Ruky - kvoli tomu ze som ju drzal na paliciach.

Každý je iný, niekto sa učí rýchlejšie, iný pomalšie, či je to nejaký šport alebo niečo iné. Niekomu to ide samé od seba, inému nie...

Nedávno  sa ma naša vnučka spýtala: Babka, a ty Nelku nebudeš ľúbiť? (nelka ešte je v maminom brušku, má sa narodiť cca o necelý mesiac).

neviem, ako ju práve toto napadlo, ale opýtala som sa jej, či ona vari neľúbi svoje detičky Peťku, Haničku a Emku (to sú jej bábiky). Nuž vraj ich ľúbi, a ešte aj Mikina, Krtka a mačičku... :) No tak vidíš, a aj ja tak ako ľúbim teba, budem aj nelku. Snáď to pochopila...?

A skoro mi oko vypadlo, ona už pozná písmenká, spájať ich ešte nevie, ale ked jej človek hláskuje nejaké slovo, tak písmenká nájde a slovko vyskladá.

už sa dostáva do štádia parádenia. ešte na začiatku jesene nechcela ani sponky ani nič, a teraz si sama donesiesponku, že túto jej mám dať a aj mi povie ako jej ju dáva mamina, a všíma si náramne, či "sa jej to hodí"...nedávno si nechcela dať akési tričko, lebo vraj sa jej to nehodí ku legínsam...inokedy si zasa libovala, že aha aké má ona mačičkové tričko, a to sa jej hodí aj k nám k mačičkám, a hodí sa jej aj k rifliam, dokonca aj k bundičke a čiapke...aj topánky sa jej musia "hodiť" k bunde, čiapke a šálu...už to začína. Holt, je to baba!

Zajtra sa pozriem do Kosic na prvy a posledny zapas syna. Medzi tym si ja pojdem kupit topanky.

http://fk-junior.webnode.sk/news/xi-mikulassky-turnaj-fk-junior-kosice-u10-r-2007a-mladsi-26-11-2016/

Minuly rok boli 6.ty. Ak by sa dostali do semifinale. Bol by som prijemne prekvapeny. Keby tie deti makali ,niektore makaju - mohli bybyt.

Dnes bol v Ciernom Balogu na nejakej omsi. Ma ist na nejaku oslavu ku kamaratovi. Zatial je doma.

Doobeda mladí prišli ku nám, ja som varila obed, tak som s nimi bola menej než by som bola chcela, ale nedalo sa nič robiť. Boli si pre Mikuláša. neprozreteľne som kúpila detské pečiatky, za minútku už mala ruky celé červené od tej hubky, čo bola akože poduška, tak sme si povedali, že toto odložíme keď bude väčšia, ale aj tak najviac sa potešila hračkárskej prenoske so zajačikom, pišťala až ma z toho uši boleli, jak sa z toho vytešovala, a furt sa s tým špacírovala, pustila sa aj do behu, že utekajú pred poľovníkom :) .Potom tancovala o 106 a spievala čosi v angličtine, akú mala náladu :)  Najleošie na tom je, že ak ju niekto vyzve, aby niečo povedala či zaspievala, ostane zarazená jak hrebík do truhly a nedostane z nej slovka, sama musí chcieť.  Koho nepozná, s tým sa vôbec nebaví. Moje dievky boli celkom iné, tie hneď s každým boli kamarátky a rady sa predvádzali, hlavne žilinčanka (tá keď mala 2 roky (!!!), povedala môjmu vtedajšiemu šéfovi, že má pekné fúzy, a že aj tatino má fúzy, a keď sa jej spýtal, kto má krajšie, bez váhania mu povedala že TY. Tatino má zelené. Skoro sme tam na mieste umreli).

Tak dnes motyka opat vystrelila.  My na vacsie halove turnaje chodime na Junior KE, Famt Presov a Lucenec, dva roky sme boli aj v Starej Lubovni aj to bol kvalitne obsadeny turnaj. Co su lepsie obsadene turnaje. 

Dnes to vyhrali. Minuly rok vyhrali turnaj Famtu. Bolo to presne take iste ako v marci. Proti dvom najlepsim KE druzstvam(co skoncili na druhom a tretom mieste) vyhry dva nula. Proti ostatnym trom jedna nula. Prehrali sme posledny zapas so Sacou nula jeden - kde uz bolo jasne ze sme v taulke prvy. Teda si zahrali hraci co si dosial vela nezahrali, ci v semi a finale. 

Mne co to ukazalo. Ak chces hrat futbal(trenovat), zrejme na to potrebna aj nejaka osobna vybava - mas podmienky - ideto.