Search the Community

V roku 2020 sa udiali veľké veci a to nielen so mnou ale aj v okolí, čo malo nepriamy dopad aj na mňa. Tento rok prichádza "deň finančnej slobody" čo znamená že konečne moje peniaze budú skutočne moje. Chcem sa dať viac dokopy aj ako človek, nejako s tým správaním niečo spraviť aj keď neviem preste čo ale hádam sa podarí. Aj schudnúť a viac sa hýbať. Opäť sa chodiť aktívne bicyklovať ako kedysi. Aj keď stále do príspevku odfotím nejakú nezdravú hlúposť ale napriek tomu som pokročil. Konzumujem ich v oveľa menšom množstve ako kedysi a veľmi pomaličky aj kilečká ubúdajú. Práca Ešte stále niesu informácie presnejšie či to vyjde. Nejedná sa o návrat do tej firmy kde som bol ale ide o iný areál konkurečnej firmy čo sa tiež zaoberá autodopravou. Dvaja strážnici idú do dôchodku a kolega bývalý strážnik je tiež na predčasnom dôchodku a oslovili ho či by to nezobral a či nepozná ešte niekoho keďže treba dvoch. Tak hneď odporučil mňa lebo že aj v minulosti sme pracovali spolu tak by sme pokračovali u nich ako starí kolegovia. Samozrejme hodinová mnzda je nižššia ako v terajšej práci, avšak tu spravia príplatky za štátne sviatky, nedele, soboty, kombinované s nočnými príplatkami. Plusy a mínusy týchto zamestnávateľov: - Terajšieho zamestnávateľa sa netýkajú žiadne recesie, finančné krízy, koronavírusy, stále má dosť zakázok a popularita e-shopu stále stúpa bezohľadu na ekonomickú/politickú situáciu v krajinách. Je to stabilná práca pokým nemusí človek odísť kvôli prúseru alebo ho nevyhodia kvôli nedostatočnému stíhaniu práce. Veľká konkurencia šikovnejších ľudí zo zahraničia ktorým veľké firmy vedia zabezpečiť dovoz, a ubytko, či najať si agentúru ktorá ich dodá. - Nočný strážnik je pomerne jednoduchá robota hodná pre ľahko postihnutého človeka ako ja, nehrozí tam spolupráca s kolegami z radov neprispôsobivých ľudí. Malé lokálne firmičky nespolupracujú s agentúrami dočasného zamestnávania, na takéto pozície kvôli nemožnosti kariérneho rastu sa nikto nehrnie, zahraniční prišelci nevyhľadávajú takéto pracovné pozície. Takže ak bude možnosť tam prejsť tak určite pôjdem a keby to nevyšlo tak stále moje terajšie zamestnanie je to naj zo všetkého ostatného takže zostanem dokedy sa bude dať t.j. sám neodídem! Budem tam kým ma nevyhodia alebo nebudem musieť prchať pred zlými ľuďmi. Kvôli šikane od kolegov atď. Život, bývanie, rodina Tu sa udiali veľké zmeny. Brat sa rozišiel s družkou. Detaily sa nepatrí preberať na verejnosti ale v skratke družke sa nepáčilo že je stále na cestách, trvala na tom aby sa usadil, ale jemu sa zase nechce ísť makať za pás do fabriky za minimálnu mzdu a túto prácu miluje, odmalička ju chcel robiť a je spokojný so zárobkom aj povahou práce. Ona ho dvakrát upozornila že ak nepristúpi na jej podmienku tak odíde od neho. Takže o tomto sa vedelo už dlhšie ale brat o tom nechcel ani počuť tak teraz sa naplnil pohár a odsťahovala sa do iného mesta, kde si našla bývanie aj prácu. Brat to zobral športovo, ani sa tomu nesnažil zabrániť. Vyhovuje mu že syna majú v striedavej starostlivosti, stačí len poslať alimenty a má pokoj. Keď je doma z turnusu, tak sa vyšantí so synom, potom vráti a ide si na turnus. On nemá rád ženy čo stále komandujú, tak on je aj ceľkom spokojný povedal. A teraz ideme k tomu ako sa to dotklo mňa. Bratovi je ten byt úplne nanič keďže má rodinný dom. On zarába dosť takže nieje odkázaný na to aby ho dával do prenájmu a keď je stále na cestách tak aj by sa mu ťažko riešili stále problémy okolo nájomníkov. Tak povedal že buď bude prázdny alebo tam môžem byť ja. Ceľkovo proti tomu aby som tam býval mala stále niečo jeho družka a ona stále lobovala za to aby to bolo prenajímané, kým bola v rodine tak sa o to starala ona. Ale teraz sa už nemá kto. Brat jej ten byt ponúkol nech tam idú bývať so synom ale ona mu vykričala že nechce nič čo je jeho. A z hrdosti radšej išla inde kde musí platiť podnájom. Mama len bola rada že sa ma zbaví tak mi velkoryso ponúkli návrat do byto keďže už prúsery odzneli pod podmienkou že už ďalší nespravím. Takže opäť bude všetko po starom. A ja začínam nanovo. Ale už bez žien, bez prúserov, problémových ľudí budem obchádzať. Keď v meste uvidím nejakú bandu radšej zabočím inde a pôjdem obkľukou. Ak sa to stane v práci kde nieje možnosť úniku, hneď to oznámim rodine aj vám a keď to bude neriešiteľné tak dám výpoveď. Stále lepšie ako dopustiť aby zo mňa mali bieleho koňa. Chcem sa zmeniť aj tak že urobím veľký poriadok. Nebudem mať 5 telefónov a 10 simkariet. Vždy sa mi páčil iPhone 5-ková rada teda 5S aj SE lebo je maličký rozmerovo. Nie preto že Apple a machrenie sa. Vyhovuje mi po všetkých stránkach tak si ho zaobstarám a budem mať len jeden s Orange číslom. Nebudem vyvolávať kade tade. Len dôležité hovory a hotovo. Voľný čas vyplním bicyklovaním a tam platí detto to isté ako pri telefónoch! Namiesto piatich polorozpadnutých esiek a libert budem mať jeden poriadny bike. Normálnejšie sa aj obliekať aby som nepútal pozornosť. Nemusí to byť nič extra značkové len podrôtované sandále idú bokom a v Tescu čo je tá F&F značka tam sa oblečiem. Je tam obuv aj odev za lacné ceny ale nieje to úplne ako u vietnamcov ale taký kompromis medzi vietnamom a značkovými vecami.

Viktimita označuje náchylnosť človeka stať sa obeťou trestného činu. Ide o súhrn bio-socio-psychologických znakov, ktoré sú typické pre obete resp. zvyšujú pravdepodobnosť stať sa obeťou istého druhu trestného činu. Z tohto pohľadu možno usudzovať, že riziko stať sa obeťou trestného činu závisí okrem iného aj od vlastností, telesných dispozícií, sociálne role a správanie sa ako potencionálnej obete. Trestné delikty určitého druhu, sa za istých okolností môžu stať bezprostrednou príčinou ďalšej delikvencie a tím viesť k tzv. reťazovej viktimizácii. Bravooooo game, axel, alex a ostatní. Presne ste to vystihli! :thumbsup: Viktimizácia vo všeobecnosti predstavuje proces, v ktorom sa človek stáva obeťou trestného činu. Konkrétne ide o proces, v ktorom dochádza k poškodzovaniu človeka a spôsobovaniu ujmy. Tento proces začína útokom páchateľa na obeť. Viktimizácia však útokom nekončí. Ujma spôsobená útokom predstavuje len úvodný dej. Na tento úvod nadväzujú ďalšie zraňujúce okolnosti či udalosti. Emocionálna ujma - na rozdiel od finančnej či fyzickej je táto len ťažko objektívne preukázateľná a postihnuteľná. Súvisí s osobnosťou, je individuálna a jej následky môžu byť ťažko odstrániteľné. Prejavuje sa strachom, zlosťou ponížením, nespavosťou, fóbiami, zníženou pracovnou výkonnosťou. Škodu, ktorú obeť utrpí samotným trestným činom, tzv. primárnou viktimizáciou, sa môže pod vplyvom vedomých či neželaných negatívnych postojov a reakcií okolia zameraných proti obeti ešte prehĺbiť. Tento proces je potom označovaný ako sekundárna viktimizácia. Táto je spôsobená v dôsledku reakcií formálnych inštancií sociálnej kontroly alebo neformálneho sociálneho okolia. Toto znamená, že druhotné psychické ujmy vznikajú napr. reakciou najbližšieho okolia na udalosť, alebo traumatizujúcim pojednávaním pred súdom. Zdrojom sekundárnej viktimizácie môže byť páchateľ zastrašujúci svoju obeť, sociálne prostredie (rodina vyčítajúca ľahkomyseľnosť). Svoju rolu zohráva i vyšetrovanie trestného činu, súdne prejednávanie, vedenie výsluchu obete, a to i preto, že trestný poriadok obsahuje niektoré ustanovenie, ktoré majú obmedziť či zmierniť negatívny dopad trestného konania na obeť. Viktimizácia ako taká predstavuje silne stresujúcu udalosť, ktorá je neočakávaná a prakticky nepredvídateľná. Vyznačuje sa tým, že je prakticky nemožné sa naň vopred pripraviť, veľmi ťažké sa s ňou rozumovo vyrovnávať a existuje len malá šanca sa jej vyhnúť len vlastným pričinením. Stretávame sa tu s momentmi, ktoré vyvolávajú emocionálnu ujmu. V tejto súvislosti sa uvádza aj pojem neviditeľné rany vznikajúce ako dôsledok kriminálneho útoku. Medzi tieto rany patria predovšetkým pocit zneuctenia, strata pocitu dôvery, strata pocitu autonómie. Pocit zneuctenia - obete tento pocit vyjadrujú tak, že sa im sprotiví svet, stratia svoju vnútornú rovnováhu, zmizne u nich presvedčenie, že sú v porovnaní s ostatnými v poriadku. Strata pocitu autonómie - človek rozhoduje o svojom jednaní a jeho následkoch, počíta s tým, že vlastnou aktivitou dokáže kontrolovať a prekonávať rôzne situácie. Obeť spravidla o tieto pocity prichádza a začne sa cítiť slabá a bezmocná. Vidíte o tomto som vám hovoril a neverili ste. Vy ste mi nadávali že sa len ľutujem ale tu to je jasne napísané že aké emocionálne ujmy utrpia večne terorizované obete a treba im všemožne pomáhať vyrovnávať sa s tým. Zaoberáme viktimizáciou a jej druhmi, dopadom trestného činu a jej dôsledkami na život obetí. Ďalej predstavujeme posttraumatickú stresovú poruchu ako reakciu na traumatizujúcu udalosť, ktorá sa môžu prejavovať aj neskoršie - po činu. Reviktimizácia označuje skutočnosť, že určitá osoba sa stane v priebehu relatívne krátkeho obdobia znova obeťou trestného činu. Vidíte? Nečudo ža ma opakovane napádajú, osočujú, šikanujú, uťahujú si zo mňa, mobujú atď. Boj proti kriminalite patrí medzi najdôležitejšie časti práce ako predísť, resp. vyvarovať sa trestného činu a preto by sa jej mala venovať veľká pozornosť. Je predsa lepšie snažiť sa zamedziť akýmkoľvek trestným činom, než ich potom riešiť. A potom mi idú vyčítať že som bonzák a takéto hlúposti. Veď treba proti tomu bojovať a keď je niekto slabší a bezbranný tak sa môže jedine obrátiť na pomoc iných (teda nadriadeni, pedagógovia, vychovávatelia, úrady atď). Takže to nieje vôbec bonzáctvo ale prosba o pomoc a vyriešenie veci. Na to je príslušný personál vo firme, obecná polícia, občianske hliadky atď. Aby obetiam pomáhali. Mali by byť nejakí na toto zameraní psychológovia či sociálni pracovníci a poradne kam by som sa mohol obrátiť že mám takýto dlhodobý problém a trpím post-traumami z nich.

Asi dnes som zažil čo je to ozaj mať depky... Z nevinného telefonátu sa vykrútila drsná debata. Ako som už dávnejšie spomínal, mechanik ktorý opravuje bratovi autá má jedno ktoré už nepotrebuje ale je pojazdné, motoricky dobré, len on to už nechce dávať na inzerát a otravovať sa predávaním, tak to ponúkol mne zadarmo že buď ho daruje alebo dá rovno do šrotu. Má ešte skoro rok platnú STK tak vlastne za cenu prepisu môžem behať ešte dlho na tom, takže sa oplatí a hlavne keď ma vyhodia z amazonu vedľa neho je hala Lidlu kde sú aj takéto práce podobné ako robievam v amazone s tým rozdielom že ak budem na smetiach tak vždy budem na smetiach, nebudú vyžadovať aby som robil aj XY ďalších pozícií ktoré nezvládam. Zádrhel je že nemajú zvozovú dopravu a hala je v chotári za mestom takže jedna verzia je chodiť autom, druhá je zviesť sa vlakom do mesta a zo stanice šlapať kilometre k hale v daždi, snehu, fujavici lebo nie vždy je ideálne počasie. A XY ďalších firiem hlavne brigádnické pozície neposkytujú dopravu takže brigádnik s autom je na tom lepšie. Väčšina tých fieirem sú za mestom na výpadovkách alebo aj ďalej. No ale čo sa stalo? Volal mi brat že mi ten mechanik odkazuje že auto je už aktuálne a ako vybavíme prepis keďže on je živnostník a má práce vyše hlavy, od rána do večera je v dieľni, nemá čas behať kvôli mne do okresného mesta na úrad... On robí láskavosť mne takže právom žiada riešenie odomňa, tak sme sa dohadovali že u nich v dedine na obecnom úrade spíšeme splnomocnenie a s tým si už ja vybavím u nás na okrese potrebné papierovačky. To ešte stále neni pointa až teraz to prichádza: Ako sme sa bavili o autách tak brat nahodil tému "čomu sa pričinilo aj to vaše bonzovanie" že ako to bolo s tými cigánmi v práci, že koľko áut vlastne mali na moje meno lebo že matka našla v schránke listy z poisťovne že bolo poistené také a také auto... A potom sa to už prekľulo do debaty že prečo som sa nechal, a že prečo sa ich tak stále bojím, a že to je preto že sa bojím, a ako na mňa on len dopláca lebo že kým ja platím cigánom výpalné či pôžičky, kupujem im autá, tak on musel opravovať naše rodinné auto lebo je mu ľúto mamy že nech to nedáva do predraženého servisu keď to vie opraviť aj on. A tak začali výčitky že on opravoval auto na ktorom jazdíme my, nič odomňa nepýtal aj keby právom mohol, nechával ma bývať v byte za cenu energií z čoho on nemá absolútne nič, žiaden zisk. Z prúserov ma má vysekávať on, ale ja jemu som kedy ako pomohol?!? Radšej ma ani nepožiada o pomoc lebo vie že som nepoužiteľný, viac by som mu zavadzal ako pomáhal tak radšej ma ani nezavolá. A že aj teraz on pôjde za mechanikom, sa dohodnúť, zase len on má vybavovať vec čo sa ho netýka. A už naštavne rozprával že som mu len na príťaž, že celej rodine som na príťaž, všetci ma musia znášať len preto že ma mamka porodila do tejto rodiny a nikto ani jeden jediný člen zo mňa niky žiadny úžitok nemal iba znášajú moje prúsery a ťahajú ma z nich a už to nikoho nebaví. Ja som sa až rozplakal, naozaj je mi mizerne, cítim sa tak nanič z vnútra, také depkové celé, nemám chuť ani žiť. Úplne z vnútra ma to bolí to sa ani nedá opísať také ako boľavý smútok. Taký pocit na nič. Som len na príťaž. Najlepšie by bolo keby som ani nežil. Nakoniec som mu (už so slzami v očiach povedal) že tak čo mám robiť zabiť sa? Tak zvíš nájomné, povedz si sumu akú chceš a ja prerobím v IB trvalý príkaz na vyššiu sumu. A on to zabil tak že povedal: "vidíš na teba stačí psychicky zatlačiť a už chceš platiť! A toto vidia na tebe aj tí predátori. Ja už som s úplným plačom povedal: "tak čo mám robiť?" a na to mi povedal že už musí ísť a zložil. Teraz som naozaj totálne v depkách. Neviem sa nanič sústrediť. Zožiera ma to zvnútra. Úplne taká nechuť žiť.

Vo svojej téme na diskusnom fóre sa často vraciam do minulosti, riešim problémy ktoré sa už odvrátiť ani vyriešiť nedajú. Myslím tým na problémy ktoré síce korenia v minulosti ale neustále ma otravujú aj v prítomnosti. Tak jediná možnosť ako mať väčší pokoj aj mne samému aj okoliu, čitateľom blogu či fóra je navrhnúť koncepciu budúcnosti. Poďme si zhrnúť situáciu: Polovica života za mnou a nemám žiaden majetok ani úspory, ale dlhy s tak veľkou sumou akú som nikdy pred tým nemal. Práca snov kde by som nemusel byť medzi spodinou, zarábať lepšie ako hocikedy pred tým a robiť niečo čo ma naozaj baví sa rozpadla. Moje schopnosti sú nedostačujúce. Neustále mám problém s otravnými ľuďmi, mobingom, rôznym formám šikany všade kam len vkročím. Takíto ľudia nezmiznú takže nezostáva nič iné ako prevencia. Obmedziť styk s verejnými priestranstvami. Niektoré veci sú čiastočne riešiteľné a niektoré vôbec nie. Pôžičku budem musieť splatiť nech sa deje čo sa deje, tam si už nevyberiem. Zamestnanie sa čiastočne vyriešilo i keď robím ťažkú fyzickú prácu ktorú síce stíham ale nie vždy je to možné keďže firma si vyžaduje flexibilnosť a multitasking takže niekedy ma preradia na prácu ktorá je skôr na rýchlosť ako fyzickú námahu. Otázka je kam sa uberať. Maximálne čo sa dalo spraviť je to že som si zariadil život tak aby som nemusel chodiť po meste často. Všetok platenie je na trvalý príkaz, takže to odíde samé po tom čo nabehne výplata, O ostatné sa zatiaľ nemusím starať keďže som v poprúserovej nútenej správe kontrolovaný. Presuny na vyšetrenia by sa mohli realizovať taxíkom aby som eliminoval stret s nepriateľmi. A vlastne okrem toho nikam nepotrebujem ísť. Tým reagujem aj na otázku čo padla že či ešte zájdem občas na kebab atď. Žiadna nútená správa nieje dokonalá. Vždy sa nájdu cestičky keď si chcem pomaškrtiť ale nieje to už v takej miere ako v minulosti. Kamarátov už nemám, na rande nechodím, takže čo sa spoločenského života týka, už išlo všetko do stratena a už väčšinu voľného času vypĺňam sledovaním televízie. Už ani niesu dôvody byť vonku.

Aby to nebol hrozne dlhý blog, tak rozdelím do dvoch častí. Napíšem len čo som povyvádzal a zvyšok po výplate. S tým kolegom som sa zamotal tak že zo začiatku pripadal ako kamarát. Mali sme podobnú zálubu v zbieraní harabúrd, skladaní starých bicyklov a podobne. A niekedy sa vám preto zdá že píšem chaoticky lebo ja aj mám život taký chaotický. Všetko je so všetkým prepojené. Napríklad čo by mohli mať spoločné cigáni z Váhoviec pri Seredi s cigánmi z Nesvadov pri Nových Zámkoch čo sú obce vzdialené od seba aj 70km a nikdy sa nestretli??? A ešte do toho zamiešam prácu s kontajnermi tak by ste už nechápali vôbec. Poviem vám to! Pohodlne sa usaďte a čítajte lebo je to na dlhšie. Keď som prešiel z amazonu (pracovný pomer č.1 v amazone) ku kontajnerom čo bola externá firma takže nebol tam nárok na dopravu. Zmeny boli tak že ten spoj čo ste aj našli neladil s pracovným časom. Boli by to trojkilometrové chodenie na stanicu v daždi, snehu atď. A niekedy aj hodinové čakanie na spoj alebo byť na pracovisku o hodinu skôr lebo tak išli spoje... Všetci externí zamestnanci ako kuchári, SBS, smetiari chodili autami do práce. U mňa je to tak že všetky na fóre spomenuté haraburdové autá už nevlastním. To boli všetko darované za prepis alebo za symbolickú cenu ktorých sa majiteľ chcel zbaviť... V rodine máme Fiat čo je ako tak normállne a spolahlivé auto ale nieje moje. Je to spoločné keďže celá rodina má vodičák a jazdí ten kto si natankuje. Bratovi sa pokazilo auto tak si požičal Fiat a šiel na ňom do rakúska a 3 týždne ho nebolo... Takže na ten Fiat som sa nemohol spoliehať, veď ani nieje môj! Akurát v tej dobe cigáni z Váhoviec predávali Citroen CX kombi za 450€ a keďže je v rámci okresu aj prepis bol lacný a nemuseli sa meniť ŠPZ. Keďže som snimi dlho kamarát tak mi to umožnili splácať a pomaly podľa svojich možností som ho splácal. Ale medzitým sa mi pokazilo viackrát a už som nemal ako cúvnuť lebo vrátiť sa už nedalo lebo im to fungovalo, odovzdali mi to funkčné, už bolo prepísané, prvá splátka bola splatená ale predať sa už tiež nedalo lebo kto by kúpil pokazené auto. Boli len drobnosti že stále vybíjalo baterku, buď niečo ťahalo keď som zapájal rádio som niečo zle zapojil a niečo odpálil, proste viem že ja som ho pokazil lebo týždeň po nadobudnutí som sa už babral do elektroniky, chcel som si to porobiť podľa seba. Keďže je kombi dali sa tam nosiť bicykle bez vybratia kolesa, celé skrine od kontajnerov, proste bral som to ako konečne možnosť mať auto. Ale nakoniec som sa vrátil do amazonu (pracovný pomer č.2 pre amazon) tam hralo rolu to zvýšenie platu, pohodlnejší prístup ako bus od baráku ktorý šiel vždy aj keď som nemal ani cent... Takže to chodenie autom do roboty u smetiarov bola utópia lebo auto treba udržiavať a tankovať a vtedy som mal obdobie že som aj celý týždeň nemal ani cent takže iná možnosť nebola aj keby som chcel ísť autom alebo verejnou dopravou nemal som z čoho zaplatiť. Takto na bus len nastúpim a idem. Pri obede len priložím zamestnaneckú kartu a dostanem obed... Všetko strhnú zo mzdy takže nieje to úplne zadarmo ale ja fyzicky nemusím mať u seba ani cent a viem sa najesť aj odcestovať do práce... Ale medzitým auto už zostalo na krku, občas som sním prišiel do práce keď som niesol niekomu niečo no a tu začína kapitola cigánov z Nesvád. Snimi som sa zoznámil ešte pri kontajneroch. Raz som mu doniesol autobatériu a druhýraz bicykel ukrajina (to sú tie velké na čom dedkovia chodili). Aj keď som vzrastom veľký mne sa lepšie chodí na liberte ako na ukrajine. Vtedy zbadal auto a dal mi ponuku že jemu sa veľmi páči že je veľké široké, veľa miesta je tam že on tiež nosí veci, má početnú rodinu že by presne také chcel ale nemá peniaze a na splátky mu v AAA nedajú lebo má dlhy a exekúcie... Tak mi na výmenu ponúkol felíciu. Mne to pripadalo ako dobrá príležitosť že jemu spravím radosť ak tak veľmi to auto chce a mne stačí aj menšie veď väčšinou chodím sám, a náklad viem dať aj do menšieho auta, stačí ho ináč otočiť, je komplikovanejšie naložiť ale raz som na favorite (čo je rovnaká veľkosť) prepravil 7 bicyklov akurát že som ich musel rozobrať. Kolesá von, aj blatníky dole, kormany pootočiť a potom sa už vošli. Povedal som mu narovinu že je tam problém v elektronike že buď alternátor nedobíja alebo baterka vybíja, niečo ťahá dole prúd ale Váhovčanom to nerobilo. Takže najpravdepodobnejšie to budú moje zásahy že ak majú v dedine kutila ten to dá do poriadku, on súhlasil aj po oznámení vád. A tam to celé začalo. Najprv vypýtal 30€ že ešte on nemá splatenú felíciu lebo že je na Komárňanských značkách napísaný na ešte predošlého majiteľa a ešte to nevysporiadal. Tak som mu dal tých 30€ a on to vyplatil predošlému majiteľovi ktorý mu neumožnil prepísať ho na seba kým ho nesplatí. Ale potom keďže auto ide ku mne tak povedal že rovno ho teda môžeme napísať na mňa, tak sme išli do susednej dediny za pôvodným majiteľom vybaviť papierovačky a prepísalo sa na mňa čo ma stálo 66€ keďže je to už z okresu do okresu tak sa menili aj ŠPZ... Keď prirátam ten benzín čo som musel behať okolo toho tak tá kvázy výmena kus za kus mňa stála minimálne 100€ a ešte nerátam PZP čo som musel na rok uzavrieť pri nadobudnutí auta (ďalších 90€) takže ja som 200€ dal von len kvôli výmene auta kus za kus. Jeho to nestálo nič lebo nemal peniaze na prepis, tak povedal že nech ostane na mojom mene a on ho bude používať tak je to jednoduchšie lebo ušetríme behačky a že keď bude mať peniaze tak si ho prepíše na seba... Ale zase logicky jeho takisto čaká výdavok 66€ kvôli okresom a uzavretie poistky, síce môže si dať štvrťročné platenie čo je len dajme tomu 22€ ale kde by on mal 88 resp 90€ keď si v robote potrebuje požičiavať 10, 20 sumy, a ešte pýta či mu nezoberiem kávu z automatu, či mu nedám bagetu, vkuse si pýta od ostatných cigaretu atď... Však to je žobračina prvého stupňa ako bezdáci na stanici... Taký ako vrááti 300€ alebo prepis auta kedy zrealizuje? Tak a ešte aby toto nestačilo, tak neviem čo tam na dvore vyvádzali... Rozbili zadné okno. Ja som len proste videl že je rozbité a oni tvrdili že syn s kamarátmi boli opitý niečo vyvádzali na dvore a rozbili to. Na opravu okna nemajú. Viete čo to obnáša na starý typ citroena zohnať okno?!? To v servise objednať, plus robota, minimálne 200€ výdavok zas na čo on nemá. Teraz šlamastika je to že mám dve autá na svojom mene, tá felícia je v poriadku u mňa, všetko je na ňu vyplatené to ma teraz prakticky nestojí peniaze, je odstavená, nejazdím, ale ten citroen je stále na mojom mene, mne príde PZP šek, a keď je bez okna to ani neprepíšu lebo ako sa dostaneme do okresného mesta keď auto bez okna má jazdu zakázanú zákonom a ešte nedajbože prísť na dopravný inšpektorát bez okna??? Takto som sa dostal do pasce lebo bez okna nebude prepis, ale užívateľ auta nemá na opravu, tak dovtedy nemôže byť ani prepis... A ešte aby toto všetko nestačilo, jedného dňa v práci mi povedal že kamarát jeho syna jazdil po dedine bez okna a zastavili ho policajti a zobrali mu vodičák, a že musí vyplatiť pokutu aby mu ho vrátili, a že on na to nemá a bolo by dobré keby to zaplatil aby mu ho vrátili a týmito rečami to už zase smerovalo k tomu že či by som mu nemohol poskytnúť peniaze... Povedal som že nemám. A takto sa to motá a motá ďalej.

Aspergerov syndróm Mnohí lekári nemajú radi keď si pacient doslova vygoogli svoju diagnózu a ide s tým do ordinácie že čo mu je. Toto spomínal nejeden lekár že sa mu to nepáči. Aj vy ste spomínali že nemám sa chytať každého stebla za každú cenu len za to že niekto spomenul AS tak sa idem pototo z toho že ano ano ja ho mám, bez akejkoľvek návštevi odborníka ktorý by to potvrdil. Ale predsa ako čítam o tom v encyklopédii tak dosť som sa v tom našiel a citujem vám zopár vecí z toho aj s komentármi: Sú vám tieto veci povedomé keď čítate istého člena fóra? A keď aj píšem o prúseroch s kamarátmi, kolegami, ľuďmi všeobecne tak to tam sadne ako vyšité. Že prečo tie prúsery napríklad vznikajú? Tu je vysvetlenie. Toto sedí na mňa zase ako vyšité! A sme doma že? Odpradávna sa mi stáva presne toto. Ani neviem ako ale ľudí unavujem a odpudzujem už len svojou prítomnsťou. Potom sa čudujem že prečo veď nesmrdím, niesom chuligán, zlodej, násilník tak prečo? Tu je odpoveď! Aspergerov syndróm. Napríklad to ako zbožňujem a chválim game či axela pritom oni by ma najradšej utopili v lyžičke vody... A méte to tu! Už sa nemusíte čudovať prečo sa niekedy pýtam úplne triviálne veci... Ako to mám povedať, prečo to nemôžem povedať, čo mám urobiť keď on urobil to a tamto, a prečo to tak je atď... A tu máme to axelovo tvrdenie že zízam na ľudí ako úchylák... Aj keď to ja tak nemyslím iba tak pôsobím navonok aj keď ním niesom. Vysvetlenie je opäť len AS... Hlavne tá posledná veta zvýraznená že? Tak toto ste milí fórumáci už neraz u mňa zažili. A tak isto aj na pokeci keď mi už asi 30-ta ženská neodpísala som sa tak nahneval že som tej poslednej vulgárne vynadal. Takisto aj to že som si X krát zrušil konto na sociálnych sieťach a po ukľudnení som sa opäť zaregistroval. To mazanie príspevkov na PF a tak ďalej. Aj to zvýraznené fórumáci veľmi dobre poznajú že? A už vieme prečo si zo mňa uťahujú a potom mne rupnú nervy a pohádam sa snimi alebo to vôbec nechápem o čo im ide. Tí ľudia to potom vidia že som akýsi čudný a o to je to pre nich zábavnejšie a začína sa šikana. Najprv v jemnejšej podobe taká tá psychická a neskôr aj fyzická (ako to kreslenie penisov na moju skrinku, vhodenie použitého prezervatívu do našej schránky, leták z bordelu strčený do mojej skrinky a končí to pri sťahovaní nohavíc atď.). Tu je to jasne napísané prečo som nezvládal učivo na ZŠ ani na učňovke, a prečo nezvládam pracovné postupy. Jediné školenia a kurzy ktoré mám som spravil cez úrad práce a to veľmi dobre vieme že je to schválne urobené tak aby prešli všetci... O tomto sme už toho prebrali dosť... --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Písať komentáre a diskutovať k tomuto blogu môžete na fóre v mojej téme :) Zdroj: Wikipedia

Tomáš si začal písať blog.. dalo by sa k tomu dosť povedať, ale akosi "zabudol", zapnúť možnosť komentovať to čo píše hmm.. predpokladajme, že to bolo zámer, a svoju "pravdu" pokládá za tak absolútnu, že o nej nieje ochotný s nikým diskutovať v tom prípade nech si svoju "pravdu", nechá sám pre seba ale je možné, aj iné vysvetlenie on totiž, už prvý jeho zápis, má titulok "Som nemehlo s nízkym IQ" ak to má byť pravda, celú situáciu by to dosť objasňovalo ale potom neviem, prečo by som mal, prijímať za svoje, názory "nemohla s nízkym IQ", prečo by som tomu mal vôbec venovať nejakú pozornosť?

niekto spomínal že musím hľadať možnosti kde a v čom som dobrý a robiť niečo také. Ale prax ukázala že niesom dobrý. Opíšem takou príbehovou formou... Fabrika: postavia ma k cnc stroju vysvetlujú čo a ako, ja si z toho nezapamätám ani polovicu pre mňa je to španielska dedina, tak sa pýtam že ešte toto a ešte tamto, treba mi to 10x vysvetlovať a na to nemajú nervy ani čas, tak ma tam nechali že vyrábaj, ja som stále chodil za majstrom že toto ako, a hento ako, tak už stratil trpezlivosť a povedal mi niečo podobné ako vy že už by to pochopilo aj tela, mne to nebolo furt jasné ale už som ich nechcel otravovať, tak došiel kvalitár a že vyrábam zlé kusy, a ja že nie som si iistý s nastavením stroja, tak on povedal že to si mám vyriešiť s vedúcim mojim... Ale ten ma už mal dosť tak som nad tým premýšľal a premýšľal že mnoo asi takto to bolo či taktooo fuu ani neviem teraz? A potom že prečo mám prestoje, lebo rozmýšľam ako to nastaviť... a nepovedali ti? povedali aj 10x ale ja stále nechápem... Tak vieš čo pouvažuj nad inou prácou strojár z teba nebude ako vidím... Prepustený v skúšobnej dobe... Prídem do nemocnice robiť sanitára, zase som nemal ani šajnu čo sa tam robí, poukazovali povysvetlovali, nebola to komplikovaná práca kde musím riešiť parametre na výbrus hlavice, ale zase boli také problémy na čo treba mať povahový talent vykecať sa z toho, že poslali ma pre niečo a že kde som bol tak dlho, ale ja som sa nezdržal ja som robil čo mi kázali, alebo som sa pustil do jednej práce a spucovali ma že mal som robiť tamtú. Poslali ma so skúmavkami do labáku ja som sa vydal na cestu a medzitým prišlo niečo iné a že mal som byť tam lebo to je dôležitejšie a ja že a čo som mal pustiť tie skúmavky položiť na zem a utekať tam? Stále sa im niečo nepáčilo, poslali ma so starcom dole na vyšetrenie prednostne ma nezobrali ale hore ma na oddelení zdžubali že ma musia dole prednostne zobrať. Tak druhý raz som tlačil na lekára že nech ma zoberie lebo ma na oddelení spucujú že kde som tolko bol. A lekár že on ma nemôže teraz zobrať. Hore na oddelení som vysvetloval že ma nechceli zobrať a dole som vysvetloval že ma hore spucujú keď ma nezoberú... Takže nijako to nešlo a prepustili ma opäť v skúšobnej dobe pre nespokojnosť s pracovníkom... Prišiel som do fabriky s pásovou výrobou: Táto robota ani nebola zlá lebo nechceli odomňa nič zložité len montáž komponentov do výrobku, nemusel som nič organizovať na vlastnú päsť a potom čakať ako to dopadne ale všetko mi ukázali, a robil som... Avšak som nestíhal tempo, za smenu museli 20x zastaviť linku kvôli mne, tak ma preredili dvakrát na inú pozíciu a keď som nikde nezvládal tempo, prepustili ma opäť pre nespokojnosť... Prišiel som na štadión čo patrí pod radnicu teda verejná správa mesta, bežné roboty ako vrátnik a údržbár dohromady. Keďže som panelákový človek a maltu a špachtlu som videl prvýkrát v živote som nevedel čo a ako a oni očakávali že ak pracovníkovi povedia že v stolnotenisovej hale treba zasadrovať opadanú omietku pri okne ja sa chytím a vykonám. Ale ja som sa pýtal ako mám zmiešať sadru, kde čo nájdem atď. Poslali ma kosiť trávu a ja som ani nevedel ako sa zapína kosačka v živote som s tým nepracoval, tak mi to ukázali ale už len prekrúcali očami že jaaaj jaj chlapče aha takto... Potom mi pokosenie trávy čo je vraj na tri hodiny trvalo dva dni. Furt sa niečo stalo že skapala kosačka, nevedel som ako sa menia nože, došiel benzín atď... Proste bol som pre nich nedostatočný a pri výpovedi mi povedali že nehnevaj sa ale my potrebujeme zručného šikovného človeka že pracuje samostnatne pozrie na trávnik odhadne že treba kosiť chytí kosačku a ide... Prišiel som do obchodného reťazca: zase mi museli všetko vysvetlovať čo ich zjavne nebavilo, pomiešal som cenovky, zákazník sa ma pýtal ako si má odvážiť zeleninu ja som nevedel, tak sa asi aj bol sťažovať že akých to majú ľudí ale ja som s takou váhou v živote nerobil, potom som vyložil nesprávne jablká lebo pre mňa je jablko ako jablko ale oni mali všelijaké golden delicius a melody a čojaviem čo... Takže nakoniec ma aj tam prepustili pre nespokojnosť... A takto sa mi to vlečie stále. Pracoval som na viacerých miestach ale podstat bola odvetvia čo som napísal teda obchod, verejná, správa, fabrika... Len sa menili firmy že fabrika sa raz volala samsung a druhýraz automotive, obchod sa raz volal metro a druhý raz coop jednota, ale všade som zažíval tieto veci. Lebo z pohladu laika že idem a len vidím že tam niekto dokladá kofolu sa mi to zdalo jednoduché ale keď som tam prišiel to bolo zrazu komplikované musel som tolko vecí naraz sledovať že som to nezvládal... Takisto aj v nemocnici laik len vidí ako sanitár tlačí babku na vozíku však žiadna veda, ale keď som tam prišiel všetko bolo ináč... Takže ma netreba brať tak že ja nechcem pracovať a som lenivý ale mal som aj dve zamestnania a nemal som čas sa ani poriadne vyspať chodil som ospalý a to neni dobré že deň odmakaám vo farbike a potom prídem na nočnú do SBS a nedajbože zaspím a chytia ma... Raz sa to aj skoro stalo že som vstával ráno o 5h aby sm šiel na 6-tu do Senca zbierať odpad za čo mi dali 20€ z čoho som 5 minul v bufete takže čistý zisk 15€ a v SBS som zadriemal na 5 minút a práve prišiel šofér a pýtal sa kde som bol... Keby to povedal šéfovi tak letím a zase by sa začal kolobeh, nová práca, minimálny plat atď. Takže tých 15€ čo mám z brigády nestoja za to aby som prišiel o primárne zamestnanie. Chápete takže to neni lenivosť lebo som to skúšal a zažil... Ďalšia vec mali by tu byť podmienky aby človek v jednom zamestnaní zarobil toľko aby nebol na hranici chudoby...