Zdravotný (psychický?) problém - potrebujem radu

Ahojte

Potrebujem poradit lebo ozaj neviem co so mnou je. Moja situacia nie je zavideniahodna ani omylom, ale ja neplacem tak komentare typu (fuu to je zle to by som nechcel) si mozete odpustit. Mozem len potvrdit ze okrem toho mam dost v pohode zivot.

Ked som bol maly tak som si zvykol pozeravat nejaku nemocnicnu literaturu (pretoze to bolo doma na polici) a tam boli rozne operacie a somariny a nebolo mi z toho nejak dobre. Ked som bol starsi ked este iba zacinal internet tak som navstivil medzi inym stranku cica.sk (pred 10 rokmi asi existovala) a boli na nej rozne hnusne drsne videa ako vrazdy a podobne. Videl som tam nejake videa ktore boli pre mna strasne brutalne a dodnes mi niekedy rezonuju v hlave (proste ja som citliva povaha a moj mozog si to pameta) Samozrejme ze som mal inak normalne detstvo so vsetkym co k tomu patri a nebol som nijak sikanovany ani nic, proste len som si sem tam pozrel veci ktore som asi nikdy pozerat nemal.

Pred asi 10 rokmi som zacal mat velmi zle myslienky, bolo to vlastne presne vtedy ked padli dvojicky v newyorku, no doslovne som z toho mal asi posttraumaticky stres pretoze ma to velmi zobralo. Nevedel som proste prijat to ze sa tie budovy zrutili a zomrelo tolko ludi. V tej dobe sme sa mali stahovat z miesta kde som byval skoro 20 rokov a to tiez nijako neprispievalo k mojmu dobremu pocitu. Zacal som mat v hlave myslienky typu ze co keby som niekoho zavrazdil. Napriklad niekoho doma. V tu chvilu ako sa ta mysleinka v mojej hlave objavila (nie nebol to hlas, bola to iba myslienka) tak som sa brutaaalne spotil a dostal som panicky atack. Nie taky ten klasicky ale taky slaby ze mi zo zadnej casti hlavy vystrelovala taka mensia bolest do chrbta.

Od toho dna ma akoby zacali prenasledovat taketo myslienky. Kazdy krat ked som mal taku myslienku tak som sa extremne spotil unavil a mal som slabsi panik atak. Povedal som to hned rodicom (nic som im nezatajil) a isli sme k doktorovi. Doktorka mi povedala ze pri depresii a velkom natlaku zvonka (trebars to stahovanie) je to vcelku normalne pretoze mozog vtedy napadaju ozaj rozne zle veci. Dala mi xanax a cipralex. Xanax na dva tyzdne a cipralex na rok a pol asi. Teda tolko som to bral. Poviem vam ze po dvoch tyzdnoch od brania lieku som bol tak ok ze to preslo na 100 percent. Cipralex som bral este ako vravim rok a pol ale to uz len ako preventivne lebo mi bolo povedane ze tieto lieky sa beru dlhodobejsie pre lepsi ucinok. Ok cize po dvoch tyzdnoch som bol uplne totalne v poriadku a musim zaklopat na drevo celych 9 rokov som bol potom 100 percent v poriadku (stres, nestres) bez jedinej zlej myslienky. Pred 4 rokmi (zase kopa stresu) sa mi to vratilo. Odvtedy to mam take nejake povedal by som ze neliecene, bral som nejaku nahradu cipralexu kedze doktorka mi v tej dobe povedala ze cipralex zdrazel o nejakych 800 percent. (nemal som na neho peniaze tak som bral liek s tou istou latkou ale lacnejsi) priznam sa ze nejak moc nepomahal iba trocha.

Kedze sa priznam ze sa snazim aj studovat nejake veci o zdravom zivotnom style ako RAW food a podobne veci tak som sa proste skumal, nebral som lieky a skumal som sa ze co na mna ako posobi. Za tie roky skumania som zistil ze extremne zle na mna posobi kofein v akejkolvek podobe. Preto nepijem kolu, kavu, energy drinky, proste vobec nic co obsahuje kofein. Dalej som zistil ze aj cokolada nie je velmi koser takze nejem ani cokoladu kedze tiez obsahuje nejake zaujimave latky. Priznam sa ze ked nekonzumujem tieto dve latky citim sa celkom OK tie stavy ani moc nemam (mam ale pomenej a nie take silne) Premyslam ale ze pojdem si predsa len objednat ten cipralex lebo ten mi zabral na 100 percent.

Ok aby ste viacej chapali co mi je tak vam to skusim opisat (pise sa mi o tom extremne velmi zle a neprijemne ale podelim sa mozno sa v tom niekto najde) Proste niekedy ked so napriklad s frajerkou alebo s niekym blizkym napdaju ma velmi destruktivne myslienky. Ako tomu cloveku ublizit, zabit ho, proste zdestruovat nejako a pritom si velmi uvedomujem ze keby som to akoze urobil tak sa psychicky zrutim na sra-cku. Proste moje telo akoby napadaju myslienky urobit nieco velmi zle aby ako efekt bol ten ze mna to totalne rozbije. Napriklad soferujem auto a niekedy ma napadne taka myslienka ze otocit volant na ludi na chodniku. (samozrejme ze ja sa viem ovladat a neurobim to ani omylom) ale ja sa z tej myslienky spotim ako svina a potrebujem sa z toho spametat pretoze je to extremne neprijemne, alebo drzim noz v kuchyni a nieco krajam a ked je niekto v kuchyni tak mam mysleinku ze ublizit mu tym nozom. A znova spotim sa ako svina, radsej odlozim noz a musim sa niekedy z toho az spamatat.

Proste je to velmi neprijemne a neviem co s tym mam robit. Dolezite rozumiet je to ze to su iba take male myslienky ja nepocujem nijake hlasy v mojej hlave. Samozrejme dalsia dolezita vec je ta ze sa mi extremne v zivote nedari, mam dlhy, som v krajine ktora sa mi nepaci, mam priblizne 30 rokov a nic som v zivote nedosiahol, som proste looser. Akonahle sa nieco stane co je v mojom zivote pozitivne tak som dajme tomu celkom v pohode dokazem mat aj par dni pokoj, ale iba vtedy ked viem ze budem mat nejaky fajn program s kamosmi alebo proste budem robit nejake pozitivne veci fajn (akoze aj niekedy vtedy mozem mat nejaku myslienku zlu ale len velmi obzvlast) Proste ja si myslim ze moj mozog ma nejaky defekt z mladosti ako videl tie obrazky, videa ktore vidiet nemal a teraz sa na to nejak cudne zameriava v blbom slova zmysle.

Preco o tom hovorim je ze ked som skumal ludi s Tourettovym syndromom tak oni napriklad nadavaju a nevedia to ovplyvnit. Ale zaujimave na tom je ze vacsinou nadavaju (sami sa hanbia ako fras) a teda aj vykrikuju alebo rozhadzuju rukami. Premyslal som ze ci moja porucha nemoze byt nieco ako tourettov syndrom (nehovorim ze mam tourettov syndrom) ze moj mozog sa proste zameriava na nejake debilne myslienky (podobne ako Tourettak na nadavky) a vyhadzuje mi ich na mysel ked sa nemam dobre (mam velmi velky stres, zlu zivotnu situaciu a pod) Pretoze co je zvlastne je ze moj organizmus na tieto myslienky velmi zle reaguje, spotim sa, bojim sa, chyti ma panicky atak doslovne z toho ze preco mna dobraka taketo zle myslienky napadaju.

Inak zijem dost plnohodnotny zivot, nie som nijaky samotar, rad som v spolocnosti, ludia ma maju radi, niektori o mne vedia co mi je a su s tym absolutne v pohode co mi dodava energiu pretoze ked som respektovany tak sa citim dobre, ale zial je to situacia ktoru nemozem povedat kazdemu pretoze sa ma moze zlaknut ako nejakeho potencionalneho vraha. Proste ja sam mam zo seba strach ze co mi je a verim ze mi to prejde nejako, snazim sa velmi prevelmi aby som vsetky aspekty svojho zivota urobil tak aby som to mal co najmenej a aby to popripade uplne zmizlo

V dnesnom svete kde je jedlo plne zlych chemikalii mozu niektori ludia byt velmi precitliveni na niektore tie Ecka alebo stabilizatory alebo kofein alebo neviem a toto moze byt priznak aj ked velmi neprijemny a netypicky.

Pre vasu informaciu , nikdy som nepil alkohol a nikdy som nefajcil ani cigarety ani marihuannu, ani som nebral vobec nijake drogy. Cize z tohoto to byt nemoze. Kazda rada vitana a prosim vas este raz odpustite si komentare typu ze fuuu tak toto by som nechcel mat. Ano mam to a zijem s tym a co teraz narobim no.

Ja nie som psychiater ani psycholog,ale tie myslienky podla mojho nazoru ti mozu narobit poriadne problemy.Vychodisko je asi taketo ze ziadne lieky lebo to spravi z teba casom uplnu trosku.Zit v pritomnom okamziku ziadne myslienky,sustred sa na cinnost ktoru vykonavas jedno ci v praci doma.Proste skus tie myslienky vypustit z hlavy.Ja viem lahko sa to povie ale skus to.V pripade ze spozorujes ze stav sa zhorsuje navstiv psychologa.A s nikym okrem rodicov o tomto nehovor,priatelia by ta mali za psychycky narusenu osobnost.Mohol by si o priatelov casom prist a byt sam? Tak to si uz ani neviem predstavit ake nasledky by to pre tvoj stav malo.

inak skumal som o tom nieco na internete, Pride mi to ako OCD ale ja nemam absolutne nijake ine priznaky OCD iba tento jediny..nikdy nic nepotrebujem kontrolovat ani nic, nikde sa 5x nevraciam...tieto myslienky su jedine co mam problem..a ako hovorim cipralex mi pomohol tak ze za 2 tyzdne to preslo na 100 percent a 9 rokov bol uplny pokoj...

a čo takto navštíviť lekára-odborníka?

No hej budem musiet ...nic ine mi neostava...myslel som ze viacej ludi viacej mudrosti...lekar vacsinou funguje tak ze lieky su velky biznis a tak sa snazim zistit najprv ze co a ako...

pokiaľ viem, nikto tu nie je psychiater a toto môže byť hocičo. takže určite by si mal nejakého lekára navštíviť. psychofarmák je x druhov, ktoré by mali mať teoreticky rovnaký účinok, ale nemajú. treba vyskúšať viac, podľa toho, ktoré najlepšie zaberie. to jediné mám odskúšané. inú radu ti nedám.

Nejde o OCD, to si si aj sam odpovedal, ale vtierave myslienky tam su...poznam niekoho, kto podobne myslienky mava, ale je to zatial vo faze kontrolovania ich pochodov. Neciti, ze by sa to zhorsovalo. Odbornika by si vsak mal navstivit, nemusi ist hned o psychiatra, skus psychologa a skus ich pre istotu viac...myslim, ak by sa ti dalo vyskusat viacerych s roznym sposobom pristupu...s cipralexom mam skusenost aj ja, je celkom spolahlivy, ale sama som si ho po case vysadila, ked uz som citila, ze nie je treba, lebo casom som sa bala, ze mi moze uskodit, neviem, vzdy som mala strach, ze mozu mat postupne nadomnou moc...ako pisal funebrak, je treba sustredit svoju mysel na ine veci , zamestnavat mozog nieci,aby tie obsedantne myslienky neprichadzali, nenasli si cesticku k tebe

Velmi zaujimave na tom celom je ze ked mam obdobie v mojom zivote ked sa mi celkom dari a mam fajn vyhliadku do buducnosti tak mi to klesne asi o 70 percent az o 80 perrcent, cize ono je to mozno aj nejaka obranna reakcia organizmu na velmi zly stres. Viem ze divna reakcia ale zial no..a ked sa vyhybam cokolade a kofeinu tak tiez je to celkom ok.

Lopatar, pokiaľ ide o užívanie Cipralexu; to je účinná látka escitalopram a ja to tiež užívam pod názvom ESCITIL. (U mňa išlo hlavne o ťažký pocit únavy a občasné  tiesnivé pocity). 

Celkom ma to zaujalo, že kofeín a čokoláda môžu spôsobovať až také problémy, ako uvádzaš. Ja som si všimol u kávy, že mi veľmi silne narúša spánok a nálada na druhý deň je horšia. Preto ju nepijem, iba občas bezkofeínovú. A čokoládu, tú obľubujem, ale budem mať na mysli jej prípadné nepriaznivé účinky podľa tvojej skúsenosti.

Je veľmi dobre, že si na to prišiel, že si na tieto zložky citlivý.  Nebudeš musieť užívať veľmi silné dávky escitalopramu, ak vôbec budeš ich musieť užívať. Trochu takej chémie človeka nezabije, keď to vykompenzuješ dennou dávkou ovocia a prípadne nejakej chutnej surovej zeleniny. Keď si na určité zložky stravy taký citlivý, daj si urobiť prípadne aj test na intoleranciu potravín, ktorý môže odhaliť prekvapujúce veci.  Je zbytočné aby som vymenúval teraz potraviny, ktoré škodili mne a ktoré test na asi 46 potravín u mňa odhalil, ale po ich vylúčení zo stravy sa môj stav vo všetkých smeroch zlepšil. Jednalo sa o rôzne nevysvetliteľné bolesti, zlé trávenie a ukrutne zlý duševný stav.

Hľadať príčinu svojich problémov v minulosti, je úplne zbytočná záležitosť podľa mojich skúseností. Ak sa ukáže, že ešte existuje určitá potravina, ktorá ti škodí a ty ju vylúčiš zo stravy, tak po čase zistíš, že tvoj psychický stav nemôže rozhádzať žiadna nepríjemná udalosť, ktorá sa ťa bezprostredne netýka.

Bohus.. No super dakujem za spravu...Ja akoze nemam nejak nic proti liekom kedze som som ten cipralex bral ale kedze som doost teraz do RAW food a dzusy odstavene a podobne veci, orechy, zelenina tak skumam proste...

cital som niekde na internete ze jedna zena s podobnym problemom ako mam ja je na invalidnom dochodku z toho a to ja nechcem. Viem to zvladat mam aj velmi dobre casy ked dlhodobejsie nie je nic. Horsie by bolo keby tie zle stavy prevladali tak ze by som uz nedokazal normalne existovat. Priznam sa ze som vypil v priebehu troch dni asi liter cocacoly kde je mrte kofeinu, aspartamu a vsetkeho mozneho tak som asi mal brutal stav z toho ktory ma dokonca donutil pozriet si nieco o tom na internete. Prislo mi to ako to OCD ale iba co sa myslienok tyka (inak nemam absolutne nijake ine priznaky OCD ani som nikdy nemal)

Ako hovorim dnes je svet plny chemikalii a myslim si ze tie velmi nedobre ovplyvnuju psychicke stavy ludi, preto sa snazim studovat si o tom a nejak to do svojho zivota aplikovat aj ked to tazke formou pokus a omyl a potom mam debilne stavy. V reklamach vam nahovoria ze hento je super toto je super umelohmotny margarin je super a vacsinou je v tom nejaky chemicky zadrhel. Ale momentalne som v takom stave ze ten cipralex si urcite pojdem dat predpisat, Dufam ze bude ucinkovat aj ked som to nechal uz 3 a pol roka rozkvitnut...Prvy krat som to zacal liecit po dvoch mesiacoch preto mi to aj po  dvoch tyzdnoch preslo. Teraz neviem ako bude..ale nevzdavam to. Ako tak to dokazem ovladat co je super cize nie som toho otrokom. Ale prijemne to nie je to nie. Diky za rady..a som rad ze ste ma neodsudili, ale normalne k veci nieco napisali.

Ale jednu vec som si vsimol Lopatar.Ty ked mas tie sklony k vrzadam a celkovo k zlym veciam spotis sa ale vies sa kontrolovat,teda nie je to s tebou az take zle...aspon dufam.Mam na mysli tu tvoju kontrolu,ze nikomu nastastie neublizis v zlomku sekundy.Maj kontrolu nad sebou a diagnozu kopni do zadku!Neboj sa vsetko bude ok  ;)

To, ze sa dokaze ovladat, je velmi dolezite u neho, a vyzera to tak, ze by to mohol pokojne zvladat dalej...

Lieky by ti mali zabrat aj s casovym odstupom, a myslim, ze aj s dobrym ucinkom, kedze je tam ten odstup, nie je tam moznost akejsi odolnosti organizmu voci tymto liekom, ci spominanej zlozke v liekoch..drzim palce a urcite daj vediet, ako to vyzera dalej

NAjhorsia vec na tom ktora je je ten pocit ze ked to mam tak sa citim ze som uz nevyliecitelny a ze to uz neprejde..ale tak sa city kazdy kto ma aj depku napriklad..v tej chvili clovek neveri ze ta depka moze odist na 100 percent a clovek nebude o tom ani premyslat..ale riadim sa minulostou ..tiez som sa obcas citil zle a mal som strach ze to uz nikdy neprejde a preslo dokonca na 9 rokov (inak vratilo sa mi to asi tak ze som fical na kavach denne a presne v ten den co sa mi to vratilo som vypil asi tri silne kavy) podla mna mal uz organizmus toho kofeinu dost..keby som celych 9 rokov zil zdravy lifestyle tak asi by sa to doteraz vobec neukazalo kedze som asi precitlively na kofein a nerobi mi dobre ako vidno...Neviem no...

Situacia to nie je zavidenia hodna ale ako vravim dokazem zit aj dost plnohodnotny zivot okrem toho, dokonca lepsi ako niektori uplne zdravi ludia. A teraz ma momentalne dost rozobralo to ze ta zenska s podobnou diagnozou (ma na 90 percent rovnake priznaky ako ja) je na invalidnom dochodku...Ale toto ja neriesim pretoze niektori ludia su slabej povahy a nechavaju to velmi dlho dozriet aj vela rokov a potom uz sa citia ako totalne trosky a vobec to nevedia zvladnut plus ziju nezdravy zivotny styl co tiez neprospieva, ale ja sa snazim riesit veci za horuca, Na to ze som to nechal 3 roky rozkvitnut tak to mam celkom OK, nemam to take silne ako niektori ludia ktori s tym bojuju 1 rok. Cize ja vidim velku nadej ze liek znova zaberie proti tejto cudnej pliage a budem OK aj ked priamo v tejto chvili sa tak vobec necitim...

takéto diagnózy ľudia s obľubou využívajú na vybavenie invalidného dôchodku (aj keď sú často zdraví ako repa), ako viacmenej istého finančného príjmu (tak ako gréci mali plno "slepých", my máme plno "psychiatrických" pacientov). takže to, že je niekto na invalidnom, vôbec neber ako niečo smerodatné. zvlášť nie na slovensku.

Sahara...ja nepatrim k ludom ktori chcu zit z invalidneho ako nieco ze lahky zivot. Za prve su to male peniaze za druhe je to onicom zivot, mlady clovek strati prestiz, tazko si najde partnerku ako invalid (no ktora by ma chcela) plus je pre partnera nezaujimavy do buducnosti (chapem ze clovek ktory ozaj lubi, bude lubit aj invalida nech ma aj 24 rokov) ale hovorim to ako vseobecne, ja proste invalidom byt nechcem, nepovazujem sa za neho, citim sa sice zle ale ono to prejde hadam a budem mat zase uplne plnohodnotny zivot, ja sa nikdy nevzdavam a nevyhladam tu lahsiu cestu to nie! Plus priznam sa mam skvelu a velmi pritazlivu frajerku ktora ma podporuje v mojich tazkych casoch (sam sa jej divim ako je s tym v pohode) co mi velmi pomaha. Ona vie o mne vsetko aj o tych mysleinkach voci nej (tie myslienky proste idu pomimo mna a ona to chape) Ja by som jej nikdy neublizil ani nikomu! Velmi si ju cenim ako cloveka, ktory je moja podpora...

nepíšem o tebe. píšem o situácii, aká je na slovensku. a napísal som to preto, aby si nemal paniku z toho, že niekto s rovnakou diagnózou ako ty je na invalidnom dôchodku. v našich reáliách to vôbec nič neznamená a pravdu ti dotyčný aj tak nepovie, či je tam, lebo musí, alebo preto, že iba chce.

Ahoj
 

Pokojne sa zmier s tým, že ma zabiješ. Hlavne si nič nezakazuj - čo sa týka mojej osoby.
Hlavne si skús si spomenúť na to, čo pekné si naposledy plánoval urobiť, z čoho by si mal naozaj úprimnú radosť.

- na čo pekné sa dnes tešíš? A zajtra? Čo pekné budeš robiť?  . som zvedavý :)

to že o riešení problému zatiaľ nič nevieš predsa neznamená, že riešenie neexistuje.
Na začiatku je predsavzatie byť slušný sám k sebe a vďačnosť aj za to , čo práve vnímaš ako "zvrátené".
Nie je to zvrátené! Je to len nevyhnutné. Inak to byť nemôže - teraz ...
Ale už dnes, či zajtra ty môžeš urobiť niečo čo Tvoje vnútro ľudsky poteší. To je cesta.

Ahoj, na tvoj príspevok som narazila náhodne. Ako tu už viacerí spomenuli, dokážeš kontrolovať svoje konanie, čo je nesmierne dôležité. To mnohí ľudia s vážnejšími psychickými problémami nedokážu. Tvoje myšlienky sa objavia, keď prežívaš veľké napätie. Čo presne vyvoláva tieto myšlienky? Vyvoláva ich strach, že môžeš niekomu ublížiť a následne sa potom tá myšlienka objaví? Alebo ťa vždy ich náhly výskyt nepríjemne prekvapí?Do akej miery vieš predvídať, že sa v danej chvíli objavia? Ľudia s OCD tieto myšlienky práve kompenzujú rôznymi pohybmi ale vždy len na chvíľu. Ty ich dokážeš ovládnuť a kontrolovať bez toho, aby si robil nejaké nezmyselné pohyby. Avšak po ich doznení ťa pokaždé ovládne záchvat úzkosti a obleje stuedný pot tak, ako si vyššie popísal, či ich vieš zahnať aj bez toho, aby si pociťoval tú úzkosť? Tieto ťažkosti podľa môjho názoru môžu súvisieť s udalosťami, ktoré si zažil v minulosti, a v tom čase boli pre teba naozaj traumatické. Každý má nejaké zdroje zvládania stresových situácií. Ty si zrejme v nedávnej dobe tých stresorov zažil viac a tvoje osobné zdroje zvládania už nestačia. Práve od tých zdrojov závisí, či svoju situáciu vieme zvládnuť bez toho, aby sme sa "zosypali" alebo nie. Nemysím si, žeby si sa mal vyhýbať priateľom. Keďže ťa chápu, poskytnú ti podporu, ktorú každý potrebuje. Skús popracovať na technikách, ktoré ti pomôžu trochu zmierniť tlak. Možno nejaký relax, alebo šport. Vďaka endorfínom sa budeš cítiť šťastnejší. Je to na tebe, či vyhľadáš pomoc psychológa. Ak sa tak rozhodneš, zrejme to nebude len otázka 1-2 stretnutí (aj ľudia s "len" vzťahovými problémami navštevujú psychológa dlhší čas). Ale prostredníctvom toho sa možno naučíš niečo viac o sebe a o spúšťačoch týchto myšlienok a ako tomu zamedziť. Bez liekov sa, samozrejme, niekedy nedá zaobísť, ale v tvojom prípade by utlmili len prejavy. Ty potrebuješ zistiť, čo to spôsobuje. Držím palce a prajem veľa síl :)

tak sem sa to asi najlepšie hodí. Dnes som volala švagrovi, lebo som vedela, že sestra dnes bola na Hraničnej, kam chodí so svojou závislosťou na alkohole, chcela som vedieť, ako to vyzerá s jej liečením, a švagor mi ju dal k telefónu. A ona že jej odporučili pobyt tam na tej Hraničnej na nejaký zatiaľ neurčený čas len čo sa uvoľní miesto. Tak som jej popriala veľa zdaru a že nech do toho ide, a ona ma úplne šokovala, lebo na mňa nakričala, že tam je to ako v base, mreže na oknách, bez mobilu a bez konataktu s vonkajším svetom - pamätám sa, že na Prednej Hore pár týždňov tiež to mali takto a nemohli sa ani medzi sebou rozprávať, len na skupinovom sedení mohli - až po nejakej dobe im postupne povoľovali to či ono, až ku koncu terapie chodili do posilky či práce v záhradke, maľovanie a čo koho bavilo...tak ja neviem, čo jej sadlo na nos. Húkala, že ona trpí sociálnou fóbiou a že keby tam ostala, tak po skončení liečby by sa bála vyliezť na ulicu.

Tak to teda veľmi dobre maskovala tú sociálnu fóbiu, lebo kam sme prišli, tam bola stredom záujmu 90% ľudí, každý ju zbožňoval a obdivoval, a nemala problém sa predvádzať, šoumen...tak do riti aká sociálna fóbia?!!! nerozumiem tomu. A nerozumiem ani tomu, prečo na P.H. sa jej tak páčilo a hentam nechce za ten svet.

je to možné, že osoba, ktorá sa predvádza, ktorá je stredobodom pozornosti a& užíva si to, ktorá je "lev salónov", chodila na zábavy, na rôzne stretnutia, do spoločnosti, je to možné, že mala sociálnu fóbiu? kričala na mňa, vraj to mala od svojich 17 rokov.

Stratila som trpezlivosť a slušne, ale dôrazne som jej povedala, že ja som jej problémy nespôsobila, tak nech na mňa láskavo nekričí - a radšej som s tým, že sa pokúsim popýtať na liečenie v *pezinku pre ňu, hovor ukončila.

Kurník, otec chcel, aby som mu zavolala, kedy pôjde na to liečenie a kam, lenže toto mu nemôžem povedať, šak chudák dostane zauzlenie čriev a infarkt z toho.