Deti, povaha a správanie sa detí

Každý človek má nejakú povahu a správanie sa. Myslím že základ tohto leží vo výchove už od útleho detstva. Ako deti boli vychovávané od malička, tak sa budú správať po zvyšok života.

Čo myslíte, je povaha a správanie sa detí daná výchovou, alebo väčší podieľ má na tom dedičnosť povahových vlastností po rodičoch?

Za povahou by som nevidel dedičnosť. V každej rodine sa nájde podobnosť správania s rodičmi, či starými rodičmi, ale je to len podobnosť. Každý z nás vníma vnemy rozlične, priraďuje im inú dôležitosť, takže aj jednovaječné dvojčatá môžu mať rozdielne povahy. Výchova má na správanie podstatný vplyv, aj keď niekedy nedosahuje želateľné výsledky. Vezmite si napríklad dieťa v puberte. Koná úplne ináč, než mu to rodičia odmalička vštepujú, či už zo snahy o vlastnú identitu, alebo kvôli upútaniu pozornosti. Ak by to bola genetická záležitosť, neboli by generačné rozdiely také výrazné.

Čo myslíte, je povaha a správanie sa detí daná výchovou, alebo väčší podieľ má na tom dedičnosť povahových vlastností po rodičoch?

určite pôsobí oboje ... a či väčšou či menšou mierou, záleží od mnohých ďaľších faktorov...

gény majú na nás väčší vplyv, než si myslíme... hlavne v staršom veku sa syn začne stále viac svojím správaním podobať /alebo pripomínať maniere / na otca či deda, či niektorého strýka ... a v tom hrajú úlohu gény, ktoré si človek nesie so sebou, tie si nevyberie ...

samozrejme to nie je pravidlo, ktoré platí za každých okolností... ale dosť často ... rovnako hrajú gény úlohu aj vo výchove ... absolútne potvrdzujem, že platí staré porekadlo : ohýbaj ma mamko,....

ale keď má dieťa v sebe vzdor, gény po svetáckom pradedkovi, ktorý vždy všetko robil podľa svojej hlavy, rodič sa môže aj rozkrájať...

povaha je daná ... ako sa dieťa postupne vyrovná so svetom, ako sa bude správať k svojim spolupútnikom, či sa naučí jesť vidličkou a nožom, či sa naučí pozdraviť a poďakovať ... to sú veci dané výchovou....

 

ale či bude prchký, namyslený, zlostný, samaritánsky dobrák, cholerik či melancholik... či tie ostatné dve "povahy", to je v človeku samotnom.... výchovou sa dá veľa vecí usmerniť... ale samotná povaha zmeniť nejde ...

 

 

vzdory v puberte sú iné kafe:

 

" pubescencia

- puberta - odbdobie pohlavného dospievania (prvý menses, prvá polúcia, kritickosť, kolisanie nálad, citov, pocity neistoty, sebapodceňovanie a i.); v našich krajinách približne medzi 12. a 15. rokom. Po pubescencii nasleduje adolescencia ...

"

v tele "puberťáka prebieha také obrovské množstvo chemických a všelijakých iných procesov, že keby ako chceli, ani dospievajúci, ani jeho rodič s tým nepohnú... tvrdý rodič to môže zlomiť.... ale nič sa tým nedosiahne ....

 

 

Vezmite si napríklad dieťa v puberte. Koná úplne ináč, než mu to rodičia odmalička vštepujú, či už zo snahy o vlastnú identitu, alebo kvôli upútaniu pozornosti. Ak by to bola genetická záležitosť, neboli by generačné rozdiely také výrazné.

dieťa v puberte koná tak, ako mu prikazujú procesy prebiehajúce v jeho vyvíjajúcom sa tele ....

a generačné rozdiely sú obrovské odjakživa ...

 

 

už Marcus Tullius Cicero si na adresu mládeže povzdychol: O tempora, o mores ... :lol:

Možno má niečo spoločné s génmi, či je človek cholerik či melancholik, ale určite to nie je rozhodujúce. Ako by potom mohol byť flegmatik úspešný, keď je mu to všetko jedno?

flegmatikovi nie je všetko jedno ... :lol: to len naša ľudová slovesnosť takto zjednodušila ...

 

 

"

silne stranky flegmatika :

 

pohodovy,vyrovnany,soustredeny,prijemny,mily,laskavy,tichy ale vtipny,umi poslouchat,rad pozoruje lidi,spokojeny se svym zivotem,bere od zivota dobre i spatne,vyhyba se konfliktum,dobre pracuje pod tlakem,citi s lidmi soucit-dela si kvuli nim starosti,je dobry ridic,nikam nespecha,neda se snadno rozcilit...

"

 

 

to sú len základné delenia pováh... ako to videli v antike podľa telesných štiav :) to základné delenie zostalo, ale to neznamená, že flegmatik nemôže dosiahnuť úspech ... :)

Hodnotenie flegmatika - čistý ja :lol:

tu : http://www.ssvp.wz.cz/Texty/psychoprofily.html

 

sú tie základné antické delenia rozšírené o introverta a extroverta /s týmto "požehnaním" sa človek narodí - a prípadne sa pracne preparcúva k opaku :) /

 

 

Sangvinik se snadno přizpůsobuje měnícím se životním podmínkám, je sebejistý, společenský a umí vycházet s lidmi. Je pohyblivý, ale často impulzivní, chybí mu větší sebekontrola a prozíravost v jednání. U některých lidí s převažujícími charakteristikami sangvinického temperamentu se projevuje myšlenková pružnost a rychlé tempo řeči. Dále také snadno pronikají k jádru problému a jsou schopni kritického pohledu na jevy objektivní reality. Sangvinik aktivně vyhledává nové informace a může se stát, že někdy není schopen tyto informace si uspořádat a trvale zafixovat. V pracovní činnosti je produktivní, ctižádostivý a potrpí si na uznání. Žije přítomností a méně ho již zajímá minulost či budoucnost.

 

Cholerik je impulsivní s vysokou mírou reaktivity. Bývá energický, dovede vést a strhnout druhé lidi. Má smysl pro praktické věci. Citově je nestálý a může se stát, že někdy postrádá smysl pro míru a vkus. V jednání je přímočarý, má odpor ke spekulacím a k planému filozofování. Snaží se dosáhnout hmatatelných výsledků ve své pracovní činnosti. Žije činem.

 

Flegmatik je vyrovnaný, klidný, vytrvalý a důsledný. V pracovní činnosti dovede setrvat a nedá se od ní odvést působením náhodných okolností. Ovšem částečně se dovede přizpůsobit i novým podmínkám a změnit svoje návyky. Projevuje se u něho menší pružnost a nejistota tehdy, má-li tvořivě rozvinout už zaužívaný způsob chování, a zůstává pozadu i v těch výkonech, které vyžadují rychlé přepojování pozornosti a uplatnění fantazie. Žije prací, jejímž prostřednictvím reaguje na vnější vlivy.

 

Melancholik má sklony nedůvěřovat, kritizovat a v mnohých jevech vidět nebezpečí a zlo. Pro melancholika je také charakteristická zvýšená přecitlivělost na hluk, vysokou či nízkou teplotu, množství mu neznámých lidí apod. Má značně rozvinutou obrazotvornost, která ho "nutí" neustále vymýšlet různé životní plány, které obvykle neuskutečňuje. Je nerozhodný, uzavřený, nespolečenský a vyhledává samotu. Ovšem je-li v klidném a známém prostředí, bývá dobrým pracovníkem a vyznačuje se taktním jednáním. Rád žije věcmi neobvyklými a tajemnými.

 

 

 

takže s tým flegmatikom to vážne nie je také zlé ....

ale toto všetko hovorí o tom, že naše gény majú pri formovaní našej povahy veľký podiel ... so základnou výbavou našej povahy sa už narodíme :)

 

do zábavných liniek ešte hodím jeden testík ... na určenie skupiny , kam patríme :lol:

ja si myslim ze to je tak pol na pol, aj geny, aj vychova, vsetko na nas vplyva, nase okolie, co sa okolo nas deje, deti si vsetko vsimaju, vsetko ich formuje, ich charakter, vlastnosti...aj ked omzno to okolie o nieco viac vplyva, myslim ze dve rovnake deti, keby boli vychovavane v uplne inom prostredi a za inych podmienok, napriek tomu ze by mali rovnake pociatocne predpoklady, mohli by skoncit ako uplne rozdielni ludia...ale to je len moj nazor:)

 

 

ja som podla tych charakteristik flegmatik a melancholik najviac :lol:

cisty melancholik. aj ked z kazdeho mam aspon jednu vlastnost ale melancholik ma vystihuje najviac:P

veľmi malý kúsok flegmatika, veľa melancholika ... to som ja :lol:

cholericky sangvinik :lol: :)

sangvinicky cholerik alebo cholericky sangvinik :lol: :)

Vraj flegmatik... (a mne je to tak fuk :lol: :) )

Ale aby som nadviazal na začiatok témy, súhlasím s tým názorom, že je to dané výchovou aj geneticky...

krpec neopakuj :lol: :)

krpec neopakuj :lol: ;)

Ok, dostal si ma, teraz neviem, či máš toto správanie výchovou alebo geneticky :) ;)

 

Inak medzi výchovu zrejme nemôžeme zaradiť určité životné zážitky, ktoré taktiež môžu výrazne ovplyvniť povahu a správanie, že? Myslel som napríklad úmrtie blízkej osoby, traumatický zážitok a tak... (Nokia - vidíš, prišiel som aj sám na dačo :))

Ignatius ten krpec bol mierený na pralinku, ale aspoň si sa priznal že aj ty si ešte krpec :lol:

Ignatius ten krpec bol mierený na pralinku, ale aspoň si sa priznal že aj ty si ešte krpec :)

To vieš, neadresoval menom, videl som seba nad ním, súhlasil som bez zdôvodnenia a vlastnej myšlienky s predtým povedaným... to krpec som od uja Nokiu bral len tak, že reku z haluze :) Navyše ja ešte krpec som a som na to hrdý... :lol:

kua aky ujo!! krpec2 neser ma :lol: :) :) ;)

Myslím, že je to dané geneticky, ale veľmi záleží od výchovy, najmä od obdobia keď dieťa začína vnímať svet okolo seba. Takže približne vo veku 3-6 rokov sa povaha formuje.

takmer všetci alebo všetci tu máte / máme súrodencov...

 

porovnali ste občas svoje povahy ? nakoľko sme so svojimi bratmi , sestrami rovnakí ? na rovnaké podnety reagujeme rôzne ... nie je tak ?

dieťa sa v určitej situácii hádže o zem.... a jeho brat to neveriacky pozoruje ... takúto situáciu už takmer každý zažil či videl ...

nedávno som hovorila s jednými rodičmi, ktorí majú štyri deti: ako veľmi sú tie ich deti rozdielne povahou... a vychovávajú ich s rovnakou láskou, s rovnakou tvrdosťou všetky...

 

to, čo je rovnaké v našich povahách, pochádza z genetickej výbavy ... veď sme v rámci rodiny " z jedného koreňa" ...

 

výchova vštepí správanie, etiketu, vystupovanie na verejnosti ... pokiaľ to základná vrodená povaha dovolí ....

 

nie je ľahké vychovať introverta tak, aby začal prednášať pred davom ľudí ....

 

výchova je rozhodne dôležitá, aby sa človek včlenil do spoločnosti, aby z neho nevyrástol "tarzan" .... ale ten základ si prináša so sebou v génoch....

so svojim bratom sa radsej porovnavat nebudem :lol:

Ja som veľmi ťažká povaha. S bráchom sa stretávam každý deň, ale pozdravíme sa možno raz za pol roka. Doma nikdy. Vonku keď sa stretneme tak hej. Viac si rozumiem so segrou. Ale aj tá by si zaslúžila po riti dostať.

no prosím.... tak ako je to s tou výchovou a povahou ?

 

moji zlatí, výchova s povahou má veľmi málo spoločné ... to sú dva rozličné konce ... :)

 

 

so svojim bratom sa radsej porovnavat nebudem :lol:

no ... toto je to isté v zelenom ... :)

 

povahu si prinášame so sebou .... výchova ju môže trochu skultivovať.... teda keď sa tá povaha kultivovať nechá ....

ako moze mat vychova vela spolocnneho s povahou povahu ovplivnuju ine veci a podnety. aj ked niekedy aj taka vychova dokaze z cloveka urobit kralika takze tam by som to mozno uznal ale to by museli rodicia zatvarat a zamykat svoje deti aby sa nestykali s okolitym svetom a mozno potom by z velkej casti vychova ovplivnila povaku.

FLEGMOS.... :) :) :lol: