Svetová hospodárska kríza

ty si ten clanok cital dokonca? Ja som ho cital trochu, ze ked ho prilepim, a nijaka kritika na irov., ale paradigma ma ozaj priviedla k inym clankom.

 

http://www.paradigma.sk/redakcny_system/kat.php?id=1&id3=1&id2=10&nazov6=Peniaze

Neodporucim nic, ale skus statistiky v clanku 3(dielu) od rothbarda a to su statistiky z minuleho "tisirocia" a bolo to jasne.

ty si ten clanok cital dokonca? Ja som ho cital trochu, ze ked ho prilepim, a nijaka kritika na irov., ale paradigma ma ozaj priviedla k inym clankom.

 

http://www.paradigma.sk/redakcny_system/kat.php?id=1&id3=1&id2=10&nazov6=Peniaze

Neodporucim nic, ale skus statistiky v clanku 3 od rothbarda a to su statistiky z minuleho "tisirocia" a bolo to jasne.

Este jedna vec, zvlastna a pre mna zaujimava. mam brata v anglicku, zije tam aj s rodinou 6,7 rok. Som mu navrhol, ze odkupim, jeho podiel(1/3) na rodicovskom dome. Za tu sumu si moze kupit minimalne 1/3 bytu(2 izby) v meste kde zije(pozeral som ich reality). Je to sikovny clovek vo svojej oblasti keby som bol taky ja vo svojej, bol by som rad. A nie.

Pritom som mu to navrhol pred rokom, nechcel aj tak som nasporil tu sumu v zaprdenom okrese v nasej republike kde mame ten 750 eurovi priemerny plat. Moj prijem nieje ovela vyssi ale na ten anglicky byt som si uz za sedem rokov uz usporil. Resp. mam.

Vcelku cital. Je tam niekolko zasadnych chyb, vdaka ktorym to neposobi moc seriozne, takze napriklad...

 

1. Ukazuju ako zbohnatnutie Irska vlastne skodi ludom. V tom pripade by ale mali porovnavat s krajinami v podobnej situacii - napr. grecko, spanielsko, portugalstko (zacatok chudobny, vstup do EU v tej istej dobe). Kedze tieto bohatli menej, bolo by fajn porovnat trend.

2. Ukazat trend v predoslom obdobi.

3. Aplikovat to napr. na sucasnost, ked uz dva roky vacsina ukazovatelov klesa.

Pokial je to zle sposobene ek.rastom, nemalo by sa to prejavit v chudobnych krajinach, malo by sa to teraz stratit a malo by to byt vidiet v inych krajinach s tiez ek.rastom. Ak nie, neexistuje korelacia. To co ukazuju su grafy v obmedzenom casovom useku, ale nijaka zavislost.

4. Neriesia ine vplyvy - ze trebars rozsirenie HIV suvisi s liberalizaciou sexualnych zvyklosti a nie prijmom (viz JAR ci Thajsko), ze dovera v institutcie v demokraciach vseobecne klesa bez ohladu na rast HDP a prijmov.

5. Neporovnavaju Irsko vs. Severne Irsko (prirodzeny sused,ale chudobnejsi) a UK. Toto by malo byt primarne.

6. V niektorych pripadoch uvadzaju vyslovene nespravne titulky - trebars ze "pocet vrazd vzrasta" pricom v obdobi 1990-2000 to kulminovalo v 1995 a potom stala uroven, ale nizsia.

7. Uvadzaju vzrast nerovnosti, ale to nie prilis dobry ukazovatel. Ak tvoj kolega zaraba presne to co ty - tebe plat zdvojnasobia, jemu strojnasobia. Si bohatsi, mas sa lepsie, narastol ti prijem. A zaroven sa zvysila nerovnost.To ale predsa nebolo vobec nic zle a nikomu to neublizilo.Zly ukazovatel.

8. Uvadzaju ceny domov, ale v absolutnych cislach - nie v pomere k platom a nie v pomere k hypotekarnym urokom, nie pocty predanych domov a bytov (= realita kolko ludi ma vlastne domy)

9. Emisie vzrastaju - ale to treba dat do suvislosti. Porovnanie. Potom by sa ukazalo, ze trebars Cina ma emisie na jednotku HDP v USD niekolkonasobne vyssie. A co myslis, kto si skor kupi hybrida: bohaty ir, alebo chudobny grek?

10. Uvadzaju mnozstva chorob - ale straca sa detail, ze ludia ziju dlhsie. A v podstate zdravsie, pretoze keby urobili trend za 50 ci 100 rokov, tak sa spusta smrtelnych chorob stratila. Cukrovka ti zivot velmi otravi. Pred 50 rokmi by zrejme hned zabila, co je ovela horsie.

11. Vynechavaju aj take detaily, ako je detska umrtnost a pod.

 

Jasne ze si netreba veci idealizovat, ale tato "praca" nesplna zakladne nalezitosti toho, aby mohla byt brana za zodpovednu analyzu. Spravny postup je totizto nasledujuci:

• zber udajov
• analyza
• vyvodenie zaverov
• kontrola zaverov na inej vzorke
• potvrdenie zaverov alebo ich pripadna revizia

To co oni vsak urobili bolo nasledujuce:

• formulacia nejakeho predpokladu (ek.rast skodi kvalite zivota)
• hladanie udajov, ktore to potvrdia
• zverejnenie
• ALE bez analyzy, bez overenia, bez porovnania, bez udajov z inych oblasti

Vsimni si, ze vascinou len uvadzaju nejake zmeny na casovej osi - a snazia sa vsugerovat, ze za to moze prave ek. rast. Ale kedze tam nemas nicim ukazanu zavislost- mozes to vztiahnut na cokolvek ine, co sa v tom obdobi zmenilo. Trebars na rast cinskeho exportu, ktory by to vsetko sposoboval :thumbsup:

7. Uvadzaju vzrast nerovnosti, ale to nie prilis dobry ukazovatel. Ak tvoj kolega zaraba presne to co ty - tebe plat zdvojnasobia, jemu strojnasobia. Si bohatsi, mas sa lepsie, narastol ti prijem. A zaroven sa zvysila nerovnost.To ale predsa nebolo vobec nic zle a nikomu to neublizilo.Zly ukazovatel.

8. Uvadzaju ceny domov, ale v absolutnych cislach - nie v pomere k platom a nie v pomere k hypotekarnym urokom, nie pocty predanych domov a bytov (= realita kolko ludi ma vlastne domy)

 

Ja som ten clanok nedocital.Ale , neublizilo? Zvacsovanie prijmovej nerovnosti povazujes za pozitivny jav? Podla niektorych ekonomov,je to jedna zhlavnych pricin celej krizy. A mne to "logiku dava".

 

To ze kolega je bohatsi viac a viac v porovnani ku mne, ma zrejme vplyv aj na ine ceny. menia sa minimalne MZDY. Rastie minimalna, priemerna a mozu aj najmy ci ceny nehnutelnosti,sluzieb, soc. davky - mzdy statnych uradnikov a pritom maju schodky rozpoctu.

Mzdy vsukromnej sfere 38 000 a vstatnej som vyssie uvadza 49 000? A to su priemery, ked to minister uvadzal vo svojej reci ze idu znizovat 200 000 platy o 15% tak to zrejme niekto pobera a nemenoval ze to ma guverner statnej banky tak to poberaju asi viaceri. A niekto ma zrejme aj nizsi plat. U nas priemer 750,ale median 560. Ceny realit rastu a ty zo svojim prijmom ktory moze tiez rast sa pomalicky dostanes na "hranicu chudoby" a zistis, ze socialka je celkom stedra a nepojdes do roboty(neoplati sa pracovat). Vid priklad bratislavski ucitelia a Beblavy zacne spekulovat o regionalnej mzde.

A v irsku maju na to nastroj progresivnu dan(2 pasma,sadzby(tusim 25% a 41%),kvoli NCZD vlastne3, a zrejme maju nieco ako zamestnanecku premiu teda4). Si cital ze 18% danovnikov zaplati 80% dani z prijmu.

 

No a problem ked je to nastavene tak ze to krachne tvoj zamestnavatel v sukromnej sfere ta este prepusti a blbe ze aj tie socialne vyhody ti prave v tom obdobi znizia, kvoli tomu ze sa ide setrit a dvihat dane. A mzdy sa velmi tazko davaju do normalu, teda znizuju. tak si nuteny emigrovat.

 

No a moze sa stat, pr. ten moj brat, ja z polovicnym platom, ci tretinovym, som schopny bol usporit hodnotu, ze si viem v anglicku kupit byt ale on nie. Iste ma na to vplyv vela faktorov, ale jednym je pr. ze ja za skolku zaplatim mesacne neviem 8 euro a on nato musi obetovat cely plat zeny(ciastocny uvazok) 700 libier. Tie cisla su ilustracne ale myslim, ze tak to nejako je.

Zvacsovanie prijmovej nerovnosti povazujes za pozitivny jav? Podla niektorych ekonomov,je to jedna zhlavnych pricin celej krizy. A mne to "logiku dava".

Dva body...

 

1) Prijmova rovnost je nezmysel. Mala by byt rovnost pred zakonom, rovnost prilezitosti - ale ani to nie je dosiahnutelne z logickych dovodov (ak si mozes zaplatit lepsieho pravnika,tak ti to zakazu?). Nerovnost v prijmoch je logicky a spravny dosledok rozdielnosti ludi (ale je pravda, ze zdaleka nie vsetka nerovnost je sposobena len sikovnymi/nesikovnymi ludmi).

 

2) Preco by bola nerovnost zla, pokial bohatnu vsetci?

- Ty aj tvoj kolega zarabate 1000euro mesacne. Je uplna rovnost. Tebe sa po roku plat zvysi na 1200, kolegovi na 1300. Je nerovnost. Ale obaja ste zbohatli, obaja mate viacej. Nie je nijaka kriza, iba ak by clovek nezvladal zavist.

 

- Cislo o nerovnosti vobec nehovori ako a preco vznika. Ak budes makat 2x viacej a lepsie ako tvoj kolega, zvysia ti plat z 1000 na 2000 a jemu zostane nezmeneny...zase je nerovnost, ale v tomto pripade je predsa ferova,nie?

 

- Toto nesuvisi s cenami, porovnava sa nerovnost v prijmoch - teda mozes mat rovnastarske prijmy, pri vysokej inflacii su v keli vsetci.

 

- Pokial v prvom priklade vyssie tebe aj kolegovi zvysia plat obom na 1100 - mas uplnu rovnost, ze? Ale v skutocnosti obaja zarabate menej, ako by to bolo v priklade s nerovnostou. A zase - neberie sa do uvahy, ci nahodou jeden z vas nemaka o 50% viac a lepsie ako druhy.

 

- Medzi najrovnostarskejsie spolocnosti patrila Pol Potova Kambodza (kde neboli nijake peniaze), KLDR (kde su v zumpe vsetci), alebo Mugabeho Zimbabwe.

 

Si cital ze 18% danovnikov zaplati 80% dani z prijmu.

Co je pripad vacsiny vyspelych ekonomik. Takze nie len nerovnost v prijmoch, ale aj nerovnost v tom, kto vlastne financuje cely stat. Ani na to nepotrebujes progresivne zdanenie - pokial sa dane platia, tak ti bohatsi davaju do rozpoctu (pre vsetkych) ovela viac, ako ti co zarabaju menej (ktori casto z neho este cerpaju).

Toto nemyslim ako kritiku, ale je to fakt - preto je nerovnost v prijmoch dost populisticky udaj a hlavne neuplny, pretoze jeho vypovedna hodnota je slaba.

 

- A na zaver - nejak som nenasiel (alebo som len nemal stastie) fungujuce vysvetlenie toho, ako by nerovnost primarne viedla k sucasnej krize.

Podľa Rajana, profesora financií obchodnej fakulty Chicagskej univerzity, korene finančnej krízy spočívajú v rastúcej príjmovej nerovnosti v Spojených štátoch a v reakcii politikov na túto nerovnosť: zákonodarcovia, ktorí sa chceli podlizovať voličom a zmierniť následky rastúcej nerovnosti, naliali finančné prostriedky do rúk nízkopríjmových rodín, ktoré si chceli kúpiť dom. Fannie Mae a Freddie Mac, dve štátom dotované úverové inštitúcie, poskytovali lacné hypotéky; Zákon o podpore komunít, ktorý podnecoval banky, aby vyhoveli úverovým potrebám komunít, v ktorých sa nachádzali ich pobočky, ich nútil poskytnúť pôžičku ľuďom s nízkym príjmom bez ohľadu na riziko, na druhej strane banky si z rizika nerobili veľké starosti, pretože verili, že štát im bude kryť chrbát, ak by niečo nevyšlo

 

 

http://rakuskaskola.sk/page/2

 

Britský tandem epidemiológov prichádza s kontroverznou myšlienkou:

 

za takmer všetky spoločenské problémy – od vysokej kriminality až po tehotné tínedžerky – môže príjmová nerovnosť.

 

 

http://kriza.vsieti.sk/node/2119

 

Nie je to to co som hladal, ale zaujalo. Poobede si este o teme nieco precitam.

reakcii politikov na túto nerovnosť: zákonodarcovia, ktorí sa chceli podlizovať voličom a zmierniť následky rastúcej nerovnosti, naliali finančné prostriedky do rúk nízkopríjmových rodín, ktoré si chceli kúpiť dom

A presne toto je pointa - nerovnost ako taka vyplyvala z vcelku logickych zakonitosti, ale obrovsky zasah do ekonomiky s cielom tuto nerovnost odstranit uskodil.

 

V rovnakom intervale nerovnosti mas japonsko, portugalsko, pakistan a novy zeland napr. Situacia ludi a krajin je diametralne odlisna.

 

Dat do korelacie len giniho index a nejaky dalsi ukazovatel len vramci jednej krajiny nijak nepomoze - je treba to aplikovat na viacej krajin. A pokial nevyjdu zhodne vysledky - znamena to, ze existuju este nejake ine (a silnejsie) faktory, ktore to ovplyvnuju.

 

Britský tandem epidemiológov prichádza s kontroverznou myšlienkou:

Mam "trosku" pochybnost, nakolko sa epidemiolog rozumie ekonomike, kriminalite a sociologii.

 

Ale z tohoto by vlastne vyplyvalo - kedze je SK mimoriadne rovnostarska krajina co sa tyka prijmov, mame sa fasa, je nam uplne super, nemame sa co stazovat, nemame co inym krajinam zavidiet - a sme vlastne vzorom pre vacsinu sveta.

Porovnanie mas tu...a nenajdes vela krajin, kde je index nizsi ako u nas.

 

Vies, spominane "objavy" mozno funguju na americanov - ale maloktory z nich, aj ked by nadsene suhlasil s teoriou, chcel zit v nasej rovnostarskej praxi. (vsimol si si predsa ze obecne ludia emigruju do bohatsich krajin a kaslu na nerovnost, ze? vyberaju si logicky)

Tiez co beru za prijem pre vypocet ukazovatelov. Kohout sa v tomto dobrom clanku aj na uvazovanie, vystrihal aby sa priblizovali Slovensku.

http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:NebPKWWoBOIJ:www.rozhlas.cz/_binary/00150681.doc+pr%C3%ADjmova+nerovnost+kohout&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESiLbE-2FHbNvjctlzzEcZzQSaGNLG7ECdrrGFefYjmwaFDbGycQ5tmqPgwEHTzDHMsd8mak1swvl486-UTvAwvzGM6lXahIi9qAby_Uw-meqwj_hUuuNhXApAkR6IuCBwlRJeAC&sig=AHIEtbQmpTreJmUpNduj8CBX5BmUeK7qLg

A ak pozriem na udaje z tvojho prispevku tak nas v 2005 dobehli. v 96 u nas 26,3 a cesi 25,4 a 2005 rovnako 26. Vlastne je to opacne my sme dobehli ich.

 

Prerozdeľovanie HDP cez štátny rozpočet totiž umožňuje korigovať trh, ktorý sám osebe nerovnosti zväčšuje. Dnes už mnohí ekonómovia pripúšťajú vzťah medzi nerovnosťami a dynamikou rastu HDP. Ukazuje sa, že vysoké príjmové a majetkové nerovnosti spomaľujú hospodársky rast a naopak: menšie príjmové a majetkové nerovnosti majú za následok rýchlejší hospodársky rast. Je to preto, že prispievajú k zvyšovaniu kúpyschopnému dopytu a k lepšiemu využitiu dôležitého faktora rastu, ktorým je ľudský faktor. Dospievame tak k záveru, že nielenže hospodársky rast automaticky nezabezpečuje zmenšovanie nerovností a zmenšovanie chudoby, ale naopak, zmenšovanie nerovností a znižovanie chudoby aj prostredníctvom prerozdeľovacích vzťahov podporuje hospodársky rast. Kladiem dôraz na „aj“, lebo prerozdeľovacia funkcia daní je dôležitá z hľadiska zmenšovania rozdielov a riešenia chudoby, no dane zďaleka nie sú jediným nástrojom na zmenšovanie rozdielov a chudoby.

Myslel som ze podobnych clankov najdem viac.

http://www.noveslovo.sk/c/15204/Dane_a_socialna_spravodlivost_I.

 

Co je logicke. Urobil som si podiel vybratych dani a HDP a od roku 2006 po 2008 podiel klesal. este som si na trende precital od jarosa clanok z 2006 , ze Swedsko je len image a ako falsuju statistiky a pozriem sem a su na tom odost lepsie priklad od irska.

http://www.sweden.gov.se/sb/d/13613

 

http://ekonomika.etrend.sk/svet/zazraky-neexistuju-ani-vo-svedsku.html

 

Takze nie len nerovnost v prijmoch, ale aj nerovnost v tom, kto vlastne financuje cely stat. Ani na to nepotrebujes progresivne zdanenie - pokial sa dane platia, tak ti bohatsi davaju do rozpoctu (pre vsetkych) ovela viac, ako ti co zarabaju menej (ktori casto z neho este cerpaju).

Toto nemyslim ako kritiku, ale je to fakt - preto je nerovnost v prijmoch dost populisticky udaj a hlavne neuplny, pretoze jeho vypovedna hodnota je slaba.

 

 

Len ci 750 eurovy slovensky plat neznamena len to ,hlavne ak porovnam sa s oostnatnymi krajinami, ze ti ludia tvoria zisky firmam. A to USA, ktovie ci by ludia z tade neemigrovali za lepsimi moznostami, keby mohli. Zo St.Luis, je daleko aj do Atlanty, a Mexico nieje vyhra a Kanada si imigrantov strazi.

Teraz neriesim hypoteticke otazky socialnej spravodlivosti a pod. - ale jednoduchu otazku, preco k nerovnosti dochadza v slobodnych a demokratickych spolocnostiach a ci je to vzdy zle.

 

Volanie po rovnosti je (u nas) viac-menej reflex, ale co tak sa zamysliet nad tym, ako a preco vznika?

Ked sa v jednej uspesnej firme zvysia platy viac ako priemer - je to nerovnost, ale dobra.

Ak sa zvysi prijem schopneho cloveka oproti neschopnemu - je to nerovnost, ale dobra.

Ak pride nejaky investor, ktory zamestna ludi a da im slusne platy - je to nerovnost, ale dobra.

 

Aj ten co ma vyssi prijem tento prijem niekde minie - napr. nie v Lidli, ale v biobchode, takze tiez neskodi. Alebo si nekupi Peugeot 206, no VW Touareg - a v oboch pripadoch maju z toho slovaci pracu. Alebo peniaze ulozi do banky, ktora ich dalej poziciava aj na investicie, takze to neskodi.

 

V pripadoch vyssie, ak by sa nasilne vnucovala rovnost, nikomu a nicomu by to neprospelo. Ak chces a mozes pracovat o 20% viacej ako tvoj kolega, mozes vyprodukovat o 20% viac toho co robis. Ale je spravne, aby sa tvoj prijem zvysil o (aspon priblizne) rovnaku cast. Ak sa ti prijem zvysi, je to nerovnost. Ale ak sa ti nezvysi, nebudes zrejme chciet pracovat viacej - vyprodukujes menej a spolocnost ako celok je chudobnejsia.

Tak isto - pokial sa napr. zvysia dane pre ludi s vyssim prijmom, tak ako pracovitejsi budes oproti menej pracovitemu znevyhodneny. Aj do urcitej dokonale demotivujucej hranice bude vlastne vyssia/lepsia vykonnost penalizovana.

 

Takze - nerovnost v prijmoch a nasledne aj v majetku je logicky a spravnym dosledkom hospodarskeho rastu v slobodnom prostredi. Mozeme sa bavit o negativnych externalitach, ale nejaky "boj proti nerovnosti" a idealizacia rovnosti je nezmysel, ktory nie je podopreny skutocne sledovanymi vysledkami a skor moze len skodit.

Mozeme sa bavit o negativnych externalitach

Iste, konecne si mozno pripustil, ze nejake su.

 

Kohout pise.

Vyrovnávací mechanismy

 

Existují tři principy, které účinně zabraňují koncentraci majetku v rukou hrstky jednotlivců,

nebo dokonce jediné osoby.

Za první a především je to samotný mechanismus trhu, který nikdy neumožní, aby veškerý

majetek skončil v jedněch rukou. Představme si opět modelový příklad ostrovní ekonomiky,

kde je pro změnu veškerý majetek soustředěn v rukou jediného člověka, zatímco ostatním

nepatří nic. Co se stane? Boháč si začne od nemajetných kupovat služby: přinejmenším

správu a ochranu svého majetku. Jeho zaměstnanci část platu utratí a část uspoří. Postupně

boháč zjistí paradoxní jev, že jeho vlastní bohatství roste, pokud jeho zaměstnanci mají více

peněz. Je ve vlastním zájmu nejbohatšího člověka v rámci dané ekonomiky, aby i ostatní

členové společnosti se těšili blahobytu – a to nejen proto, že pohled na žebráky uráží jeho

estetické cítění, nýbrž z důvodů ryze zištných. Opět modelový příklad: Henry Ford začátkem

20. století začal vyplácet zaměstnancům tak vysoké mzdy, že si mohli dovolit kupovat

automobily značky Ford. Tržní mechanismus způsobil, že vydělali všichni: Henry Ford i jeho

dělníci.

Druhým mechanismem vyrovnávajícím majetkové nerovnosti je solidarita. Pod tímto

pojmem mějme na mysli dobrovolné a nezištné rozdávání majetku na dobročinné účely

– nikoli solidaritu vynucenou státním přerozdělováním. Můžeme dokonce pochybovat

o nezištnosti, uvážíme-li, že dobrá nadace je pro svého mecenáše vynikající reklamou

– skutečností ovšem zůstává, že solidarita je jevem, který má ve vyspělých zemích

nezanedbatelný makroekonomický význam z hlediska potírání chudoby, nemluvě o efektech

pro kulturu a vzdělanost.

Solidarita může někdy nabývat i tak bizarních podob, jakou byla petice amerických miliardářů

proti snížení mezních sazeb daní z příjmů v roce 2002. K velkému rozladění liberálně

laděných středních vrstev ji podepsal i Warren Buffett, který se s Billem Gatesem střídá na

místě nejbohatšího a druhého nejbohatšího muže světa. Nedávno Warren Buffett dal najevo

svůj nesouhlas s připravovaným snížením daně z dividend, které prosazuje prezident G.

W. Bush. Pokud návrh projde, Buffettova společnost Berkshire Hathaway by mohla ušetřit

několik set milionů dolarů ročně. „Umím si představit miliony chudých lidí, kteří by tyto

peníze potřebovali více“ prohlásil Buffett. Kuriózní jsou dvě věci. Za první, Buffett se nijak

neptal ostatních akcionářů Berkshire Hathaway, jichž jsou řádově desítky nebo stovky tisíc.

Svoji solidaritu ostatním vnucuje. Za druhé: Berkshire Hathaway žádné dividendy nevyplácí

– praktikuje daňovou optimalizaci. „Solidarita“ v tomto podání je tedy poněkud neupřímná:

Warren Buffett ordinuje všem ostatním medicínu, kterou sám neužívá.

Je-li však řeč o daních, opouštíme teritorium solidarity skutečné a dostáváme se na území

solidarity vynucené. Jde o třetí významný mechanismus snižování nerovnosti: státní

 

přerozdělování.

dalej pise

Nelze říct, že majetková či příjmová nerovnost je sama o sobě dobrá nebo špatná. Špatné jsou extrémy. Příliš vysoká míra nerovnosti znamená široce rozšířenou chudobu, zatímco

přílišné rovnostářství znamená pomalý hospodářský růst a riziko zaostávání. Současná

západní civilizace (zejména její evropská část, včetně České republiky) se potýká s druhým

z obou problémů.

ze spatne su extremy. Tu skoncil skoda, ze to nerozviedol viac.

Som si precital, aj tu cast o irskom tigrovi a tam poukazovali len na rozdielnu "zdravost" skupin. Iste ked sa zdravie zlepsuje aj pri tych chudobnejsich co ich trapi, ze u bohatsich viac( tiez to ale neuviedli). Pisali, ze sa zhorsuje, aspon taky som mal dojem.

Ale mna toto fascinuje u dochodkovych systemov. Je to tiez jeden z kolabujucich, hroziacou dalsou krizou - demografickou. Jediny recept zvysovanie veku odchodu do dochodku. Nemci nam ho chcu vraj urcit na 67 rokov. Radicova je proti, rozumne. Pisal som o tom viac v teme o dochodkoch.

 

A teraz preco je zvacsujuca sa prijmova nerovnost podla mna zla. Vedie ku koncentacii majetku teda moci. Lebo nemas rovnaku rovnost - moznost sanci a Kohoutove mechanizmy zrejme vo svete neplatia. Teraz neporovnavaj situaciu u nas nase statistiky ci ine lebo su zrejme nezmyselne. Boli tu dve roky za slovensko 2000 a 2005 a vraj sa u nas zvysila rovnost prijmov. Co zrejme aj na zaklade clanku byvalej MF za SDL,je blbost, ale to by som musel najprv poznat ake udaje sa do statistik a ako zahrnaju.

 

Ci mali vplyv na krizu? A ci ju vyvolali? Rozdiel v dopyte po tovaroch a sluzbach, co bol problem, zrejme nevyvola 1000 krachujucich bohacou, ale ina skupina ludi.

 

http://www.finfacts.ie/irishfinancenews/article_1021435.shtml

O tom ze nerovnost vzrasta vies len z tych udajov, ktorych hodnovernost prave spochybnujes. Mozes mat osobny pocit zo svojho okolia, ale to nestaci na hodnotenie ekonomickej situacie. Takze nemozes zaroven spochybnit nejake udaje - a pritom na zaklade tychto udajov argumentovat. Preco by sa na slovensku nemohla nerovnost znizit, pokial realne prijmy narastli? To co clovek sam zaziva, co sa deje v jeho priamom okoli je len maly zlomok celku.

 

Pokial je narast nerovnosti vysledkom spravneho fungovania spolocnosti, preco potom odsudzujes vysledky tejto nerovnosti? Ak je spravne a spravodlive aby si za lepsiu pracu zarabal viac - preco si myslis, ze je nespravne ak za lepsiu pracu budes mat viac?

 

Zle by bolo, ak by vacsina chudobnela a mensina bohatla. Ale toto sa nedialo ani v irsku, ani sa nedeje v cine, ani u nas. Len niektori bohatu rychlejsie ako ini, pricom zostava stale skupina chudobnejuca.

No pokial nedokazeme rozumne vysvetlit, preco by sikovnejsi, pracovitejsi, spolahlivejsi, napaditejsi zamestnanec nemal dostavat vacsi plat - nemozeme odsudit situaciu, ked tento zamestnanec ma vacsi majetok.

Preco by toto malo sposobovat krizu, alebo by to malo byt elementarne nespravne?

Likvidovat mame porusovanie zakonov a slobody, ked niekto kradne. Ak bohateho okradne chudobny - znizi sa nerovnost, ale je to nespravne.

 

Dochodkovy system je o niecom inom - pricom ale ten co mame je jeden z vrcholov rovnosti. Tym padom je aj nespravodlivy voci jednotlivcom.

 

A k tym irskym autam..to som nejak nepochopil, kde je pointa. Zjavne sa situacia trosku stabilizovala, takze domaci dopyt vzrastol, to je OK.

Dochodkovemu systemu nerozumies. Nie som osobny.

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49889050-odvodovu-revoluciu-zaplatia-dohodari

Dat na jednu "uroven" dohodara, zivnostnika, najomcu, zamestnanca, spolocnika a toho co nic nikdy neplatil a sedi v parlamente(okrada stat) ci na Cypre v lehatku. To je sila.

V parlamente co nic neplatil - on ma trojnasobok, alebo kazdy zamestnanec s vyssim platom(3nasobok priemeru). Z vlastnych penazi(prijmu) neplatil ziaden odvod. Dohodar co dostane 10 euro zaplati viac. Mas hornu hranicu z prijmu nad ktory sa neplatia odvody.

 

 

Stabilizovalo sa to na urovni 60 000 ku 180 000? Kto asi stratil a trati? A kvoli komu prestal byt dopyt?

nerovnost vzrasta vies len z tych udajov

Nie z tych udajov, viem ako sa vyvija nase danove a odvodove zatazenie.

Základným východiskom riešenia nerovností a chudoby je pre neoliberálov hospodársky rast. Evidentne z toho vychádza pre-svedčenie novej ministerky práce a sociálnych vecí, že skupina chudobných v slovenskej spoločnosti sa výrazne nezväčšuje. Ministerka sa žiaľbohu mýli. Rast HDP pri rovnakom spôsobe jeho prerozdeľovania zvyšuje absolútnu úroveň mediánu (alebo priemerného) HDP na hlavu, ale zachováva podiel tých, ktorí žijú na hranici chudoby (ich príjmy sú nižšie ako 69 percent príjmového mediánu). V ostatných rokoch však rozsah a spôsob prerozdeľo-vania HDP prešli zásadnými zmenami: výrazne poklesol podiel prerozdeľovania HDP cez štátny a verejný rozpočet, teda klesol podiel výdavkov štátu na verejnú spotrebu. Tento výpadok je potrebné hradiť zo súkromných zdrojov, čo predstavuje oveľa väčšiu záťaž pre stredno a nízkopríjmové rodiny ako pre vysokopríjmové rodiny. Naviac sa výrazne zredukovala sociálna ochrana v nezamestnanosti a v hmotnej núdzi. Prechod na tzv. rovnú daň, zrušenie progresívneho zdanenia, nulové zdaňovanie dividend (v protiklade s 19-percentným zdanením výnosov z úspor), jediná sadzba DPH (resp. zrušenie zníženej sadzby DPH na dôležité položky spotrebného koša, rozhodujúce predovšetkým pre domácnosti s nižšími príjmami), zrušenie dane z dedičstva znamenali významné prerozdelenie daňového zaťaženia z vysokopríjmových skupín na stredno- a nízkopríjmové. Ani opravné opatrenia (napr. daňový bonus a pod.) na tom nič nezmenia. Obidve zásadné zmeny v rozsahu prerozdeľovania HDP a v „prerozdelení“ daňového zaťaženia (inými slovami, v nastavení daňového zaťaženia takým spôsobom, že chudobní sú solidárni s bohatými a nie naopak) naštartovali nový mechanizmus nerovností, ktorého produktom je napríklad trojnásobný nárast podielu žijúcich v riziku chudoby za obdobie posledných 5 rokov. Ak sa tento vzor prerozdeľovania bude reprodukovať, žiadne tempo rastu HDP nepovedie k zmierňovaniu nerovností a k znižovaniu (relatívnej) chudoby. Ináč povedané, ak aj bude koláč rásť, ale bude sa rozdeľovať podľa toho istého kľúča, dostane z neho chudobný svoj biedny kúsok a bohatý svoj „mastný“ kus i keď v absolútnom vyjadrení bude každý väčší: biedny kúsok o biedny kúsok, „mastný“ kus o poriadny kus. Záujmy stojace za daňovou politikou vládnej elity ju nútia k nepoctivosti: pripomeňme si na jednej strane Kaníkovu kampaň „Nedajme sa žmýkať“ počas prvej Dzurindovej vlády a na druhej strane zvýšenie daňového zaťaženia počas druhej Dzurindovej vlády, predovšetkým cez nepriame dane u fyzických osôb, ale aj cez priame dane u živnostníkov zrušením tzv. paušálnej dane, alebo zvyšovanie lokálnych daní, ku ktorému pristúpili samosprávy pri zvolenom modeli fiškálnej decentralizácie a miere prerozdeľovania. Alebo si pripomeňme kampaň za zrušenie dane z dedičstva v réžii Demokratickej strany, ktorú pejoratívne označili ako „daň zo smrti“, hoci jej účinky by sa dotkli iba najbohatšej skupiny slovenskej spoločnosti. Alebo kampaň za zrušenie zdanenia dividend pod hlavičkou zabránenia dvojitého zdaňovania, hoci zdaňovanie úspor zostalo nielen dvojito zdanené, ale i vzrástlo. Dane a rast Presun zdaňovania z priamych na nepriame dane sa považuje za všeobecný trend a za dôležitý faktor rastu HDP, ktorý sa zdôvodňuje zvýšenou motiváciou pracovať a motiváciou investovať. Neexistuje však jednoznačný dôkaz, že to tak naozaj je. Na špičke rebríčka konkurencieschopnosti a rebríčka zostaveného podľa dosahovanej miery rastu HDP (medzi rozvinutými štátmi) sú štáty s nízkym i vysokým zdanením. To isté možno povedať i o vzťahu medzi zdanením a nezamestnanosťou. Rast HDP, či miera nezamestnanosti závisí totiž od mnohých iných faktorov a od ich vzájomného nastavenia. Zníženie prerozdeľovania HDP cez štátny rozpočet je ďalší liberálny recept na zaručene rýchlejší rast HDP. Lenže v praxi to tak nie je. Prerozdeľovanie HDP cez štátny rozpočet totiž umožňuje korigovať trh, ktorý sám osebe nerovnosti zväčšuje.

Zvysenie DPH(vraj len docasne) nasledne zmeny co som vysiel pripojil su normalnemu cloveku co do toho vidi jasne. Kto ma moc,peniaze,trh - ten diktuje. Okrem penazi na zacatie zivnosti,ktoru som predcasne zrusil a vratil peniaze(alikvotnu cast a na UPSVAR sa mi cudovali) som od statu nezobral ani korunu, ani moji klienti(mozno par podobnych zufalcov ako ja,asi dvaja). A len platime. Moc. Bol darebny zivnostik, danove si dal spravit aj zaplatil aj odniesol, na zdravotne kaslal 6 rokov, aj som mu urobil rocne zuctovanie ale ze na to kasle tak sme to skartovali. Viem ze mal nejaky uraz,ci zdravotne problemy a platil si to sam. Dnes prisiel, zo zdravotnej sa mu "povyhrazali"(poslali list) zrejme a nahlasoval zaklad dane a zdravotne poistenie za 6 rokov zaplati. Ktory podnikatel by to urobil co ma o dve tri nuly navyse,nebodaj aj za svojich zamestnancov? Zo socialky chodia vyzvy na 60 centov.Na 10 000 a vyssie nie. Ked ano neiresia to.

 

Bola reportaz o G.prokuratorovi a nebankovkach. Vraj CD(zoznam ludi) poslali danovemu uradu. Ale smola presla doba 5 rokov, premlcane. Odkodovali to tak dlho kym preslo 5 rokov. Otec naroda z teplakarom ci ini spekulanti brali peniaze. namiesto dani a vsetci su spokojni.

 

Takze ked chudobny okradne bohateho, je to zvratene ...

Uz len taky dovetok, priklad zakonov o spotrebnej dani z liehu predklada podnik z mikulasa(vsetky tie cavyky okolo) a prikl. zakon o registracnych pokladniciach je z Presova. A takych x zakonov je na Slovensku.

 

A to je narodna uroven, a je nadnarodna co schvaluje v bruseli a tam sa zletaju kazdy mesiac vyrobcovia z celej europy a sa hadaju ake maju byt zakony ci smernice.

Myslim ze dochodkovy system je na samostatnu temu - ale dve jednoduche veci platia:

1. Bohate krajiny maju vacsinou bohatsich dochodcov, nez naopak.

2. V nasom solidarnom systeme je rozdiel medzi tym kolko odvadzas na dochodkovom poisteni a tym co na dochodku dostanes - pricom rozdiel na vyssi v pripade vysokych prijmov. Teda za rovnake peniaze odvedene do rozpoctu dostavaju ti s vyssim prijmom menej, teda su znevyhodneni. (beriem to ako realitu a v podstate nutnost vramci socialneho statu)

 

Co sa ale tyka zakladnej otazky - ako moze urcita miera nerovnosti sposobovat krizu? A ked je nerovnost zla, tak rovnost by mala byt ideal - a tomu sa priblizila snad len Pol Potova Kambodza. A pokial nerovnost vzrastie sposobom s akym suhlasis (s stavim ze ak by si makal ako cinan a chceli ti zvysit plat, tak neodmietnes) - preco je potom kritizovana?

 

A ze kto ma peniaze, ten diktuje...skor len ze jeho nazor sa pocuva pozornejsie. Fakt neviem v akej sfere robis, ale asi ty sam, alebo tvoj zamestnavatel na niecom musite zarabat.

Ak pride staznost od klienta, co urobi 0,02% mesacneho obratu a je nedolezity, alebo...

pride staznost od pravidelneho klienta, co robi 33% mesacneho obratu.

Budes toho druheho velmi pozorne pocuvat len preto ze ma peniaze, alebo preto ze to je logicke?

 

A keby si bol sam na mieste tohoto klienta - rovnako budes ocakavat, ze ak niekomu vytvoris tretinu obratu, bude ta pocuvat lepsie ako kazanie v kostole.

vysvetlim ti dochodkovy system a externalitu prijmovej nerovnosti v suvislosti zakonom o socialnom poisteni, prijatu ludmi co maju moc.

Prijem minimalna mzda 320 a jej 3nasobok 960. Odvody platia tie iste 50% specialne na dochodok 25%. Za 42 rokov prace jeden da do systemu 80 640 a druhy 241 920(presne trojnasobok, specialne na doch.system polovicu). Dochodok jeden dostane 200 druhy 600(presne 3 nasobok). Takze na dochodok daju 40320 resp. 120960(trojnasobok). V com je rozdiel si sa mohol docitat v clanku o irskom tigrovi. vek odchodu do dochodku mas 62 rokov. obaja aby "si vybrali" to co do systemu vlozili by museli na dochodu zit presne rovnako 17 rokov.

40320/200, resp 120960/600 = 201 mesiacov.

 

Ale ako si sa docital v irskom tigrovi,kvoli prijmovej nerovnosti, alebo kvoli hocicomu inemu(podstatne je jedno kvoli comu) to tak nie je. Ale ten co ma minimalnu mzdu sa dozije(ak sa dozije jeden ci druhy, ale ten znisim prijmom ma aj nizsiu sancu ze sa dozije 62 rokov) nad 62 rokov trebars 7 rokov, a ten co mal trojnasobok sa doziva 18 rokov.

 

A co prijmeme? zvysime vek odchodu do dochodku. uz teraz je to nespravodlive ale mi nie, mi jednemu zoberieme1,2,3 roky zo 7 co sa doziva a druhemu presne to iste 1,2,3/18 rokom. jednemu zoberieme mozno polovicu a druhemu 1/6 zivota na dochodku. Kvoli comu?

 

statistiky na Slovensku tazko najdes(pytam sa preco?),ale z nemecka som udal v teme o dochodkoch.

 

To som pisal o zamestnancoch a teraz kolko do systemu prispievaju iny. riesenie budu platit dohodari. OK. Budu platit aj poslanci ci ti na lehatku na cypre? A kolko rovnaku 25% ci mame hornu hranicu VZ(mas hornu hranicu dochodku - da sa navysit - pracou nadcas - po 62 roku )

Este jeden priklad.

Zdroj zabezpecenia na dochodok.

1. zdroj prijmov kapital ci alokovany uz v podniku, ci v banke(ked je to v podniku neplatis dane z obratu ale zo zisku, teda znizujes o vydavky)

2. zdroj deti - platia dane(odvody) zo vsetkeho mozneho a nemozneho

Pravdu povediac - na dochodky nie som az taky velky odbornik :smilieee:

 

Akurat vramci temy - dochodkovy system zjavne s krizou ani jej pricinami a prejavmi nesuvisi. Rovnako ani prijmova nerovnost - staci pozriet v ktorych krajinach sa prejavila a ako a kde sa prakticky neprejavila.

http://pavolstruhar.blog.sme.sk/c/255936/Zdravotne-pripoistenie-pravicovy-pokus-o-spravodlivost.html

 

Neviem ci ste ci ste vcera spravach videli reportaz o tomto navrhu - pripoistenie v zdravotnom poisteni. Vidiet Novotneho to je zazitok. Clovek co nikdy neplatil so svojho ziadne poistne - plati ho zan NRSR teda ja. By chcel za 15 eur(ci kolko) ist skor na operaciu ako niekto iny, co na to priklad nema ci nebude vediet o jeho postrcenom navrhu.

Nie si je ochotny si zo svoj platu zobrat ani 10%. Chce ist na operaciu skor ako niekto kto plati mesacne cez 300 eur. Chore je to zdravotnictvo.

Tu ale ide o inu otazku, ako zdravotnictvo.

Cina nema prakticky nijaky system, vsetko platene sukromne. To iste aj India. V podstate aj Brazilia. Toto su pravdepodobne buduce mocenske epicentra, ktorych sa kriza prakticky nedotkla.

Madarsko malo oproti nam vyborny socialny system. Iri a islandania (vdaka vysokym prijmom) mali prudko nadpriemernu uroven ako zdravotnej starostlivosti, tak aj uspor. Spanielsko ci Taliansko su v porovnanim so zvyskom sveta na tom vynikajuco. A vsetky kriza alebo polozila,alebo ohrozuje. K tomu pridaj este napr. Belgicko alebo Francuzsko...

 

Nejde o zdravotnictvo, ale o makroekonomiku.

 

Pretoze aby bolo obecne dostupne, vysoko kvalitne zdravotnictvo, je potreba vela penazi. Strasne moc penazi. A tie je mozne ziskat len...

1) bohaty stat

2) bohati ludia platia vysoke odvody

3) bohati ludia si platia zdravotnictvo priamo

 

Ina moznost nie je. Takze kym nemas alebo bohaty stat, alebo bohatych ludi, alebo oboje - nic nevyriesis.

 

Mozes sa vykaslat na zasluhovost, na pocity starych ludi, na znenie Ustavy - kym nebudu tie peniaze, nie je riesenie. A ked sa sype ekonomika (alebo ekonomicky system ako celok), treba najprv vyriesit toto. A ak sa ekonomika napravi, bude jedno ci sa odvody zvysia o 20%, alebo ci si (ludia, ktorym sa obecne zvysili prijmy) budu priamo doplacat.

Na každý z vašich argumentov, vrátane toho ústavného, existuje protiargument. Napríklad presunom zdravotných odvodov do daní by sa zvýšila čistá mzda možno 95 percentám pracujúcich.

 

Ale tých päť percent by to zaplatilo. Pokiaľ neutečú. A keď utečú, kto vám to zaplatí?

 

Áno, ale pri zachovaní zdravotných odvodov sú aj ekonomické dôvody. Po prvé, financovanie zdravotníctva robíme cez určitý druh obmedzenej solidarity. Tým, že je tam strop a tým, že je to len pre fyzické osoby. Ja si nemyslím, že zdravotníctvo by malo byť financované bez stropov a mali ho financovať aj právnické osoby. Vyhnali by sme tým právnické osoby von z krajiny.

 

Prečo v systéme odvodového bonusu rátate so stropmi pre odvody?

 

Lebo si nemyslím, že je správne, aby tí, ktorí sú hrozne bohatí... Takto, nemyslím si, aby príspevok na financovanie solidarity spoločnosti nebol obmedzený.

 

Prečo to nie je správne? Prečo sa dane majú vzťahovať na všetkých rovnako, ale solidarita cez odvody má byť u najbohatších obmedzená?

 

Napríklad aj preto, aby sme tých, čo zarábajú veľa, nemotivovali opustiť krajinu. Ten, kto zarába povedzme milión eur ročne, by na zdravotných odvodoch musel pri deväťpercentnej sadzbe zaplatiť 90-tisíc eur. To sa mu už oplatí zaregistrovať sa a platiť v zahraniční.

 

Kde je hranica, pri ktorej vieme povedať, že zmena domicilu nejakého množstva bohatých ľudí bude mať väčšie škody ako zisky zo zrušenia odvodových stropov?

 

To nevie nikto. To všetko zistíme, až keď to spravíme.

 

Ako potom vieme, že si vyberáme tú lepšiu možnosť?

 

Viem presne, čo sa pýtate. Ale nemám lepšiu odpoveď.

 

 

Zaujimavy rozhovor, dnes trend prekvapil.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/r-sulik-stat-nema-riesit-nezamestnanost.html

 

Casti rozhovoru som vybral,lebo maju nieco spolocne. Coho sa boji ten Sulik? Kde by mali odist tie fyzicke a pravnicke osoby? Do Rakuska? Tri sadzby dane z prijmu 36%,41% a 50% o Irsku som pisal vyssie. Keby chceli(vyplatilo by sa) odidu,ale nie kvoli dani. Pravnicke osoby sem neprichadzaju kvoli daniam. 1. dane neplatia a po 2. keby mali platit dane, tak zisk vyvezu. Dane neplatia - Minister hospodarstva chce investorov lakat na danove prazdniny a zvysit ich z 5 na 10 rokov a vraj to ma platit a pre tie co tu uz su. Preto som skepticky ,ze bude uspesny.

Jednak to stale nesuvisi s krizou...

 

A za druhe:

- Ano, dane nie su najdolezitejsie, ale su jeden z rozhodujucich faktorov na investicie - vnutorne aj zahranicne. Tu by sa ked uz oplatilo pripomenut, ze zmysel by davali aj danove prazdniny pre slovenskych investorov.

- Ano, podniky mozu odist. Zatvorit vyrobu a pobocky a prestahovat sa "vedla". Alebo jednoducho ich u nas neotvorit. Aj slovenska firma sa moze rozhodnut vyrabat v zahranici a nie v SK.

- To ze niekto neplati urcitu dobu dane nie je nijaka katastrofa. Casto sa prazdniny vztahuju napr. na dane zo zisku, ale nie na DPH. Za zamestnanych sa platia odvody, namiesto odcerpavania davok v nezamestnanost. Vacsinou subdodavatelia co su mensi (ale lokalni), prazdniny nemaju. Takze v globale, aj pri niekolkorocnom vypadku dane z prijmu, byva uspesna investicia vyhodnejsia ako keby nebola vobec.

- Ano, bohati ludia kludne mozu odist. Ved preco by to nerobili, ze? A zase ostrakizovat ludi len preto ze maju peniaze je kratkozrake. Ak odide zlodej, OK. Ak odide schopny clovek, je to jednoznacna strata. Ohrnat nosom nad clovekom len kvoli jeho peniazom je hlupost.

 

A pokial chceme zamestnanost a vyssiu vykonnost ekonomiky, nieco to bude stat. Investicia je zrieknutie sa dnesneho prospechu v prospech buduci. Nie je to zadarmo.

Firmy chcú radšej peniaze

Ekonomický radca francúzskeho veľvyslanectva v Bratislave Pierre Campagnon tvrdí, že dotácie aj daňové úľavy sú pre investorov dôležité. Zmeny sa mu však zdajú logické. „Priame dotácie sú užitočné najmä pre malých investorov, ktorí nemajú dostatok peňazí,“ povedal.

 

Firmy podľa Slovensko­ nemeckej obchodnej komory uprednostňujú dotácie. „Podľa nášho posledného prieskumu však nie sú podmienky štátnej pomoci najdôležitejším faktorom, ktorý rozhoduje o vstupe investora,“ upozornil hovorca komory Markus Halt.

 

 

http://ekonomika.sme.sk/c/5760037/danove-prazdniny-budu-dlhsie.html

 

Neprazdniny na DPH? DPH jedine platia zamestnanci so svojej cistej mzdy aj to mozno v Cesku.

 

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19038

Skoda ze tam nieje 95 percentil aby som si pozrel kto by to mal odíst? Tipujem ze v ramci Slovenska by to bolo to iste co Bratislavsky 90 precentil. Takze by odisli ludia co maju plat nad 2000 euro? A kam? A co by tam robili?

 

Keby bol odvodovy bonus, tak ten co strati pracu - teda prijem 2000 euro a nedostane ziadnu 6 mesacnu davku nezamestnanosti ani davku od statu, lebo mozno manzelka ma nejaky prijem, tak hadaj co urobi, ked si tu nebude vediet najst pracu. To iste ako zamestnanci(500 eur) co stratili pracu a nevedia si ju najst.

Ech, tak ked das citat, kde sa tvrdi ze danove ulavy a dotacie su dolezite - tak neviem ci s nimi vlastne suhlasis, nesuhlasis, alebo ako? :byebye:

 

A ked firma nakupuje sluzbu / tovar kde je DPH, tak DPH platia - pokial nie su v specialnom rezime. Ale co viem, tak danove ulavy sa napr. na DPH ci spotrebne dane neaplikuju.

 

V urcitom zmysle to teda je logicke - motivovat vznik/prichod novych firiem, ktore budu nieco vytvarat, na rozdiel od stavu ked su ludia nezamestnani.