Svetová hospodárska kríza

Určite sú za tým špekulácie, NASDAQ je momentálne 4,07% hore. Keby to včera takto stúpalo ako padalo, tak dnes tu neriešime nič :lach:

priskoro sa radujes, trh je velmi rozkmitany. ked dnes nie tak zajtra ta to nadsenie prejde.

Dnes už určite nie, americká burza skončila vo výrazných plusoch :lach:

 

 

Čo bude zajtra, boh vie.

 

BTW, čomu ty hovoríš radovanie, tomu ja hovorím sarkazmus :D

dnes nie. ved v poriadku len to je uplne nepodstatne co sa deje za jeden den. Dolezity je vyvoj. a pokial spekulatni budu optimisticky tak to este porastie, ale parne valce su uz pripravene na zarovnanie terenu. Ja si to myslim, ale kedze nemam vestecku gulu sa mi roztrepala, tak skutocne neviem co stado urobi. ale v kazdom pripade trh ma kam ist.

Zo včerajších komentárov:

 

Kľúčový index Dow Jones získal v utorok 3,98 % a uzavrel na úrovni 11.239,8 bodu, čím zmazal veľkú časť pondelkových strát. "Bol to deň s najväčšími výkyvmi, na aké si na Dow spomínam, a ja sa zaoberám burzami už 49 rokov," komentoval priebeh dnešného obchodovania stratég spoločnosti BGC Partners David Buik.

Tak som si troska pozrel co sa vlastne deje na tej burze. Jednodnove výkyvy nie su podstatné. Je jasné, že dolezity je pohlad z dlhsieho obdobia. A co včera sa stalo bola iba korekcia na pokles ktorý tu je nejaký ten týžden. zrejme ešte môže pokračovat.

Dlhsie hladisko mozes hodnotit az po dlhsej dobe.

 

Zo sucasne situacie ti nikto nemoze dat vediet, ci je toto koniec, alebo nie, pripadne ako to pojde dalej. Ci to bude pokracovat tyzden, dva...alebo mesiace pomaly pokles...alebo normalizacia - to momentalne nie je sanca zistit.

O pricinach krizy sa popisalo kdeco, ale tento clanocek je vcelku mily - a dost kratky, aby cloveka nezabil milionom cisiel (kto chce si ich najde, alebo ich uz aj tak ovlada).

 

http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/dalsi-krize/

 

Současná evropská krize má hluboké kořeny. Nejde zdaleka jen o řecký život na dluh a čachry se statistikami veřejných financí. Historie krize sahá až do 50. let, kdy poválečná Evropa zavedla sociálně-tržní hospodářství. Fungovalo velmi dobře zhruba až do konce let šedesátých. Sociální stát však tehdy znamenal něco docela jiného než dnes: střídmou podporu v nezaměstnanosti, důchodový věk vyšší než průměrný věk dožití, lékařskou péči na úrovni tehdejší doby.

Ne. Ale vysvětlujte to politikům – ti rádi pokryjí poptávku po výhodách nabídkou volebních slibů. Sliby je nutno financovat. Jak? Druhá světová válka byla financována dluhem. Namísto nepřítele budeme nyní bojovat proti chudobě. Dluh není problém, protože růst spotřeby „nakopne“ hospodářský růst a dluh se v něm nakonec „rozpustí“.

Politikové však našli způsob, jak ekonomiku ještě jednou „nakopnout“, aniž by to státní rozpočet cokoli stálo.

Výhodné daňové prostředí pro hypotéky a úvěry všeho druhu, podnikatelské i spotřebitelské, udělalo druhý hospodářský zázrak. Zhruba od roku 2000 se po Evropě začaly ozývat zvuky bagrů, míchaček, sbíječek a jiných stavebních strojů. Nízké úrokové sazby společné evropské měny měly efekt. Zvláště Irsko a Španělsko vynikaly ve stavební aktivitě. Ale i v jiných zemích rostl objem bankovních úvěrů dramaticky.

Bankovní úvěry mají tu výhodu, že na rozdíl od státních dluhů se jim ekonomičtí analytici tolik nevěnují. A tak si třeba zmíněné Irsko vybudovalo dluhovou zátěž o velikosti 215 procent HDP, aniž by to vzbudilo pozornost (jen málo analytiků varovalo včas). Bankovní úvěry také velmi slušně stimulují ekonomiku, čímž zvyšují i daňové příjmy státu.

Vcelku, vratane zaveru, nie moc optimisticke. A aj pripustenie moznosti vyraznejsej inflacie, ktora by "rozpustila" dlhy nie je nijake dlhodobe riesenie - hlavne preto, lebo kym zostanu nevyrovnane rozpocty, dlhu sa krajiny nezbavia.

Ja jediné riešenie vidím v tom, že zadĺžené krajiny budú musieť začať šetriť a svoj verejný dlh znižovať. Pôjde to pomaly, ale ono sa to časom rozbehne a keď sa to začne rozbiehať, tak sa bude otvárať priestor pre hospodársky rast a tým sa oddlžovanie urýchli. To však potrvá pár rokov. Ak sa zavedú potrebné reformy, ale také reformy, ktoré budú tlmiť príčiny a nie následky, tak za 4-5 rokov je svet z toho vonku.

Asi tak nejak... Prirodzene, tie reformy a nutnost setrenia asi bude musiet zahrnut aj trosku inu formu socialneho statu.

Ja mám pocit, že Sociálny štát by sa mal skôr označovať ako Asociálny, pretože produkuje práve takých ľudí.

Ja jediné riešenie vidím v tom, že zadĺžené krajiny budú musieť začať šetriť a svoj verejný dlh znižovať. Pôjde to pomaly, ale ono sa to časom rozbehne a keď sa to začne rozbiehať, tak sa bude otvárať priestor pre hospodársky rast a tým sa oddlžovanie urýchli. To však potrvá pár rokov. Ak sa zavedú potrebné reformy, ale také reformy, ktoré budú tlmiť príčiny a nie následky, tak za 4-5 rokov je svet z toho vonku.

 

a na čom chceš šetrit? šetrenie ti spôsobí, že niekto pride o pracu, čím zvyšiš nezamestnanost. A už vidím ako idu škrtat položky a kolko toho vyškrtaju k celkovemu objemu. zeby tu bol taky velky priestor na škrtanie?

 

a ked vyškrtaju vela pride recesia, aj tak pride.

 

A klasika 50% sme zdanení aj tak to nestačí na pokrytie vydavkov.

Šetriť sa dá všade, bez čoho sa dá zaobísť. Je veľa spôsobov ako ušetriť. Napr. aj takým kosením trávy. Vieš si predstaviť koľko asi tak musí ušetriť Madrid keď celé leto nebude kosiť trávu? Spôsobov je veľa, to už zálaží na každej samospráve ako si to zariadi.

To su všetko sny spanostne, že nas vykupi šetrenie z dlhov. V prvom rade treba mat stabilnu ekonomiku, musi sa v nej diat vymena, vytvarat hodnoty a tie si zamienat. Musi tam byt zivot v tej krajine inak sa dlhov nikdy nezbavia.

 

a samozrejme najpodstatnejsie je nevytvarat a nedostavat nove peniaze do ekonomiky vo forme dalsieho dlhu. co je tak priznacne pre tento system. chcu sa zbavit dlhu pricom peniaze su postavene priamo na nom. Uchvatne, tak setrie:)

Ja mám pocit, že Sociálny štát by sa mal skôr označovať ako Asociálny, pretože produkuje práve takých ľudí.

 

Myslis tym Londyn a spol? Nuz, to je prave jeden z dosledkov... Prirodzene, ma aj svoje pozitiva, ale okrem toho, ze je neufinancovatelny - nie je ani dokonaly.

Nie, myslel som to všeobecne. Platí to v rovine teórie. Sociálny štát ako keby legalizoval sociálne odkázaných. A keď tí zistia, že dokážu zo sociálok celkom slušne vyžiť, tak ako je to hlavne v rozvinutých krajinách, tak sa stávajú trvalou príťažou pre štátny rozpočet.

 

 

V prvom rade treba mat stabilnu ekonomiku, musi sa v nej diat vymena, vytvarat hodnoty a tie si zamienat. Musi tam byt zivot v tej krajine inak sa dlhov nikdy nezbavia.

 

Však vyššie som o tom písal, že jediným riešením je stabilný hospodársky rast aspoň na úrovni 2-2,5%. Ale pokým krajiny budú zadĺžené a dlh bude rásť, tak im ani hospodársky rast nepomôže. Okrem toho, najväčším problémom je, že hospodársky rast sa stále akosi nemôže dostaviť. Okrem Nemecka a niektorých krajín SaV Európy je to slabé a počíta sa každá desatina percenta. Také rasty ako 0,2% nehrajú žiadnu rolu. Čo sa týka dlhov, krajiny najprv musia rast dlhov priškrtiť a potom postupne znižovať.

Však vyššie som o tom písal, že jediným riešením je stabilný hospodársky rast aspoň na úrovni 2-2,5%.

 

To su len hypoteticke cisla.... Zober si slovensko, ktore malo posledne roky pred krizou rast podstatne vyssi. Ale zaroven sa zadlzovalo. Cize ani nasobny rast oproti tomu co spominas nemusi pomoct. Aj napriek rasti malo slovensko stale rozpoctovy deficit, cize aj s takymto rastom, ak by nedoslo k zasadnejsim zmenam, by sme sa postupne dopracovali na uroven PIIGS.

 

Sustredenie sa na rast HDP moze prave viest k tomu, co sa deje a dialo - stimulacii ekonomiky za kazdu cenu. Co, ako je vidiet, asi nebude spravne riesenie.

Zober si slovensko, ktore malo posledne roky pred krizou rast podstatne vyssi. Ale zaroven sa zadlzovalo.

 

Treba si najprv ujasniť či sa budeme baviť o absolútnej výške verejného dlhu alebo jeho pomeru k HDP, čo je podstatný rozdiel.

 

Stačí ak si porovnáme roky 1993 a 2008, teda vznik Slovenska a nástup krízy. V r. 1993 verejný dlh bol asi 3,86 mld € (prepočítané na eurá), podiel k HDP činil 28,3%. V r. 2008 dlh činil už 18,6 miliardy €, ale keďže HDP bol výrazne vyšší ako v r. 1993, podiel verejného dlhu k HDP bol 27,6% teda dokonca nižší ako pred 15 rokmi. Najhoršia situácia bola v r. 2000, vtedy pomer verejného dlhu k HDP bol 50,4%. Samotný dlh bol okolo 41 miliárd € a rástol, ale veľmi pomaly a rast HDP ho dokázal veľmi dobre eliminovať, takže preto v spomínanom roku 2008 činil už len tých 27,6%.

 

Takže ak si to zosumarizujeme, tak Dzurindové vlády po počiatočnom náraste dokázali neskôr dlh držať na uzde v relatívne rovnakej výške mnoho rokov, ale vďaka silnému rastu HDP sa jeho podiel znižoval, čo je podstatné a čo nás a Maastrichtské kritéria zaujíma. Podiel dlhu k HDP znižovali aj Ficovci, ale s nástupom krízy začala ekonomika prudko brzdiť, na čo Ficovci zareagovali zvýšením výdavkov aby zmiernili dopady krízy a podiel dlhu k HDP sa preto pochopitelne pustil prudko smerom hore a to je to, čo nás má zaujímať.

 

 

Ak by sme sa pustili do roviny teórie, tak platí, že je jedno ako sa bude dlh rýchlo zvyšovať, stačí ak bude hospodársky rast taký rýchly, že podiel verejného dlhu k HDP nebude presahovať 60% HDP, tak ako dohodol Maastricht. A keďže ten rast ekonomík je skôr len symbolický, treba dlh škrtiť inými cestami.

Axel,

 

ale ked začneš škrtat vydavky a pod. tak utlmujes ekonomiku. zvyšuje sa ti nezamestnanost, a ked sa objavi recesia v EU a USA, tak sa nam začne zase dlh zväčšovat, ved to vidis na príklade po roku 2008.

 

Toto nas nezachrani. Dlh ako sucast penazneho systemu tu je preto, lebo vdaka nemu sa dostavaju peniaze do obehu, ked si odmyslim kvantitatívne uvolnovanie, co je zanedbatelna cast oproti celkovemu objemu. A čo sa deje ked ti klesa dlh. Z ekonomiky ti odchadzaju peniaze. Predstav si situaciu, že by sme okamžite zaplatili 30 miliard eur. tak sa to prejavi na ekonomike. tým že tie peniaze tam nie su. čo sposobi okamzitu deflaciu a dlznici bankam nebudu mat z coho platit dlhy voci bankam, to iste firmy. takže vaš napad znižit dlh vedie k recesii.

 

to je spojena nadoba peniaze vytvaraju iba banky a nie ludia. ludia tvoria hodnoty. Ale ich cena je naviazana na množstvo penazi v obehu. to je nepochopenie penazneho moedelu. preto uz nalievaju bez dlhu, iba tak operaciami na volnom trhu, LEBO JE VAZNE ZLE.

 

a zbavit sa dlhu neda v tomto systeme, to je vasa iluzia, vase sny nenaplnene. a chcete to dosuahnut skrtením ekonomiky a skrtaním, tým len urýchlite depresiu, tak by to bolo. ak by ste velmi skrtili tak pride recesia.

Stačí ak si porovnáme roky 1993 a 2008, teda vznik Slovenska a nástup krízy. V r. 1993 verejný dlh bol asi 3,86 mld € (prepočítané na eurá), podiel k HDP činil 28,3%. V r. 2008 dlh činil už 18,6 miliardy €, ale keďže HDP bol výrazne vyšší ako v r. 1993, podiel verejného dlhu k HDP bol 27,6% teda dokonca nižší ako pred 15 rokmi. Najhoršia situácia bola v r. 2000, vtedy pomer verejného dlhu k HDP bol 50,4%. Samotný dlh bol okolo 41 miliárd € a rástol, ale veľmi pomaly a rast HDP ho dokázal veľmi dobre eliminovať, takže preto v spomínanom roku 2008 činil už len tých 27,6%.

 

Oboje je dolezite - pretoze ked sa pozries na ine krajiny, Pomer dlh ku HDP nie je jedine a rozhodujuce kriterium. V absolutnych cislach narastal, co znamena, ze aj napriek vysokemu rastu slovensko stale minalo viac ako "zarabalo".

 

Nuz - mozeme si drzat iluziu, ze HDP by rasto do nekonecna, takze dlh moze kludne rast - pretoze bude stale tvorit mensiu a mensiu cast HDP, takze zadlzovanie nie je problem, pokial rastie ekonomika. Co je ale zjavne nezmysel, ako uz vieme.

Taka Argentina mala default pri dlhu tusim 60 ci 80% z HDP...a japonsko sa drzi a pri vyssom nez ma spanielsko. Princip je ten, ze dlhy maju pozitivny efekt, ale pokial to je mozne, tak je lepsie sa im vyhybat.

 

Ale aj tak treba uznat, ze SK na tom bolo relativne dost dobre - co je len ukazka toho, ze sa da robit aj lepsia politika.

Boze odpust im nevedia co činia :(

 

zverit to tebe do ruk xenocide, tak tu mame katastrofu čoskoro.

zverit to tebe do ruk xenocide, tak tu mame katastrofu čoskoro.

 

Neviem co sa ti zase nepaci.

 

Axel tu ukazal tabulku, kde sa dokonca aj v cistych cislach dlh znizil. Ty tvrdis, ze "system" dlh vzdy len zvysuje a nie je mozne v tomto systeme dlh znizovat. Takze slovensko sa asi nachadzalo minimalne jeden rok mimo tohoto "systemu".

 

A ked napisem, ze dlh treba znizovat - a niekto to oznaci za "katastrofu", tak asi nesuhlasi so znizovanim dlhu. Co je urcite velmi zaujimavy pristup, ktory stoji za peknu diskusiu :(

Pretoze nic ine som nepisal - ze dlh musi byt obsekany.

 

Alebo ma niekto psychologicky problem, ze sa proste musi navazat do mna uz len zo zasady - a aj keby to malo znamenat, ze nebude suhlasit so znizovanim dlhu :(

Axel tu ukazal tabulku, kde sa dokonca aj v cistych cislach dlh znizil. Ty tvrdis, ze "system" dlh vzdy len zvysuje a nie je mozne v tomto systeme dlh znizovat. Takze slovensko sa asi nachadzalo minimalne jeden rok mimo tohoto "systemu".

 

Ako mozes znizit nominalny dlh ak si sustavne v schodku? Myslim schodok SR a statny dlh. Nehovoriac schodkoch ostatnych institucii a verejnom dlhu? Ako to Miklos dosiahne? Pr. ze stat neplati do zdravotneho poistenia za svojich poistencov a tie vykazuju dlhy a preberaju dlhy(ktore sa o nejaky dalsi rok musia zaplatit?), resp. preda majetok? zmena kurzu?

Relativne to ide ak ti ekonomika rastie, teda %HDP. Ale aj to je velmi relativne a diskutabilne. Ekonomika ti moze na rast aj o 5% ak stat ztoho na dani vyuzije 2% a zadlzi sa 3%.

O urokoch na statnu dlhovu sluzba ani nehovoriac.

Navazam sa akurat do toho co pises. Ty si cisty snilek a to je dany tým, že nerozumieš ako sa do ekonomiky peniaze dostavaju a kedže nerozumieš, že znižením dlhu nie o 1% ale vyznamne ti sposobi, že sa ti penaize z ekonomiky dostanu preč. A to nepochpiš čo zahynieš.

 

 

a presne takto sa robil ten zazrak, ked sa predavolo a privatizovalo, a tak tu nejde o to, či stat dokaze mat + na ucte. Ale o to čo sa skutocne deje dlhodobo, dlh ti narasta aj pri ekonomickom raste. A nie je nahoda, že amici maju iny dlh ako slovensko :(

 

A ja viem, že štat hospodari neefektivne, ale sluby politikov, že začne byt efektivnejší ako zvyšok populácie zavanaju magorizmom. A skrtat si možeš doma položky z nakupu akurat.

kedže nerozumieš, že znižením dlhu nie o 1% ale vyznamne ti sposobi, že sa ti penaize z ekonomiky dostanu preč. A to nepochpiš čo zahynieš.

 

Nuz, tym ze zhyniem sa mi tu este nikto nevyhrazal. Myslim, ze uroven diskutujucich prudko stupa :(

 

A ano - mam to chapat tak, ze nie je nikdy mozne znizit dlh viac ako o 1%, pretoze ak by sa to stalo, tak by som zhynul??? Prevratne veci sa tu clovek dozvie, veruze interesantne :(