Byzantská ríša

Jedno z období v dejinách, ktoré ma najviac fascinuje je obdobie rozkvetu Byzantskej (Východorímskej ríše), ktorej existencia vlastne doteraz ovplyvňuje dianie vo svete.

Dátum jej vzniku nie je úplne istý, pretože bol daný postupným rozpadom Rímskej ríše, ktorý pozvolne trval asi jedno storočie. Počiatky vzniku Byzancie možno datovať okolo roku 330 n.l. keď rímsky cisár Konštantín I. Veľký na mieste gréckej osady Byzantion založil Konštantínopol (slov. Carihrad, dnes Istanbul). Rozpad Rímskej ríše nemal však len politický charakter, ale aj náboženský, pretože Konštantín ešte v r. 313 povolil kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo. S novým náboženstvom a hlavným mestom sa východ Rímskej ríše stal protikladom "pohanského" Západu.
Definitívne rozdelenie Rímskej ríše a najčastejšie uvádzaný dátum vzniku Byzantskej ríše sa uvádza rok 395 keď ešte predtým cisár Theodosius I. (povýšil kresťanstvo na jediné oficiálne náboženstvo v Rímskej ríši v r. 380) krátko pred svojou smrťou rozdelil Rímsku ríšu medzi svojich synov Arkadia a Honoriusa. Arkadius mal spravovať východnú časť ríše a Honorius západnú.

Theodosius I. inak posledný rímsky cisár ktorý vládol celej ríši, pôvodne iba zamýšľal, že obaja synovia budú Rímsku ríšu spravovať, k skutočnému rozdeleniu nemalo dôjsť.
Po roku 395 sa však Východ a Západ začali od seba vzdaľovať, pretože medzi nimi boli už príliš hlboké kultúrne, etnické, náboženské, ekonomické a politické rozdiely.
Rímska ríša sa rozpadala na Západorímsku a Východorímsku.

Hoci začiatky Východorímskej alias Byzantskej ríše boli ťažké, keďže sa musela brániť voči Peržanom a Vizigótom, skutočný rozmach zažila v rokoch 527-565 za vlády cisára Justiniána I. Justinián vydobil veľkú časť bývalej ríše opäť pod rímsku kontrolu, ktorú sa však po jeho smrti nepodarilo udržať.

Mapa Byzantskej ríše za vlády Justiniána I. v roku 550. Zelené oblasti sú územné zisky Justiniána.


Následne Byzantská ríša mala problémy s Avarmi, Slovanmi a Peržanmi, ktorí najviac ohrozovali ríšu.
Skutočná hrozba sa však objavila na juhu, kde Arabi na začiatku 7. storočia ohrozovali hranice Byzancie. Hoci Byzancia Arabov na začiatku 8. storočia porazila, na severe sa objavili Bulhari a bolo potrebné preskupiť sily. Bulhari boli porazení na začiatku 9. storočia a Byzancia týmto víťazstvom začala písať novú éru rozkvetu.

Kríza sa začala objavovať na začiatku 11. storočia, dopad ktorej cítime fakticky dodnes.
Orientálne civilizácie mali veľký kultúrny vplyv na vývoj Byzantskej ríše, čo bol jeden z faktorov prečo sa východoeurópska kultúrna sféra začala odcudzovať od západnej. Tento nepriaznivý vplyv mal silný dopad aj na náboženstvo, čoho výsledkom bola tzv. Východná (Veľká) schizma v r. 1054 ktorá viedla k rozkolu kresťanskej cirkvi na západnú (katolícku) a východnú (pravoslávnu). Pôvod tohto rozkolu treba však hľadať aj medzi nedorozumeniami a vzájomným odcudzením obyvateľstva medzi západnou a východnou časťou bývalej Rímskej ríše.
Východným kresťanom sa nepozdával rozsah právomocí pápežov nad východnou časťou Európy, čo viedlo k zatváraniu latinských (katolíckych) kostolov v Carihrade. Niečo podobné ale v opačnom garde sa začalo diať v južnom Taliansku kde sa začali zakazovať ortodoxné bohoslužby.
Celý proces rozkolu kresťanskej cirkvi bol zamotaný a dodnes obe strany "konfliktu" (katolíci a pravoslávni) hádžu viny na druhú stranu.

Po Východnej schizme nastali ťažké časy pre Byzantskú ríšu aj na politickej scéne. Hoci zo začiatku získala územné zisky na Balkáne a na čas sa jej ušla zašlá sláva, koncom 12. storočia Byzancia musela bojovať so seldžuckými Turkami, ktorí sa objavili na východe. Po týchto bojoch stratila svoje územia v Malej Ázii a aj svoje veľmocenské postavenie v Prednej Ázii.

Územie Byzantskej ríše pred 4. križiackou výpravou.


Skutočný úder prišiel v roku 1204 počas 4. križiackej výpravy, keď križiaci napadli Carihrad a vyplienili ho. Po tejto bitke Byzancia bola rozdelená na niekoľko menších útvarov a ocitla sa pod vládou západných kresťanov.

Rozdelenie Byzantskej ríše po 4. križiackej výprave. Epirus, Nicaea a Trebizond sa považujú za nasledovníkov Byzancie.


Byzancia sa ešte raz (a posledný krát) postavila na nohy v druhej polovici 13. storočia keď Michal VIII. Palailogos sa dosadil na cisársky trón ako vládca obnovenej Byzancie. Ríša však už bola vyčerpaná vnútornými konfliktami a keď sa v Malej Ázii objavili osmanskí Turkovia už nemala síl vzdorovať. Jej územie sa postupne zmenšovalo až sa scvrklo len na územie Carihradu a Morey (Peloponézsky poloostrov).

Byzantská ríša v r. 1400.


Byzantský cisár Ján VIII. sa ešte pokúsil o cirkevné zjednotenie s Rímom, čo by Byzancii možno zabepzečilo ochranu, ale bez úspechu. Dobytím Carihradu (1453) a Morey (1460) definitívne zanikla Byzantská ríša a naplno sa otvorili dvere do Európy moslimským Turkom.

---

Čo myslíte aký význam mala Byzantská ríša?
Pomohla zastaviť expanziu islamu do Európy a udržať vplyv kresťanstva v Malej Ázii a Blízkom východe?

Pred časom som čítal biografiu Mohameda (písanú moslimským autorom), kde sa okrem iného píše, že už v Mohamedových časoch žilo v pohraničných oblastiach Byzantskej ríše turecké obyvateľstvo, ktoré prejavilo záujem o islam. Mohamed vyslal svojho emisára k byzantskému cisárovi s návrhom, aby tomuto ľudu povolil prijať islam. Misia sa skončila pre islam úspešne, kresťanský cisár Mohamedovi vyhovel. Teda práve tu otvorila Byzancia svoje dvere islamu.

 

Islam vychádzal z judaizmu a kresťanstva, uznáva za prorokov Abraháma, Mojžiša, Ježiša a Mohameda, ktorý dokončil ich dielo. Preto bol pôvodne k týmto náboženstvám pomerne tolerantný, čo v prípade kresťanstva platilo aj opačne, viacerí Mohamedovi prívrženci, ktorí museli opustiť Mekku našli azyl v kresťanskej Etiópii. Aj keď už arabský kalifovia sa zmocnili pohraničných častí Byzancie, kresťania a židia si mohli ponechať svoju vieru (nemoslimské obyvateľstvo však muselo platiť zvláštnu daň, čo prispelo k ich obráteniu na islam, pretože moslimovia boli od nej oslobodení). Skutočný koniec Byzantskej ríše spôsobili až nomádsky Turci. Už v roku 1071 po porážke pri Manzikerte Byzancia stratila väčšinu územia v Malej Ázii (Anatólia). To viedlo k tomu, že cisár z Konštantinopolu požiadal o pomoc Rímskeho pápeža. Pre pápeža Urbana II. táto žiadosť poslúžila ako ďalšia zámienka pre vyhlásenie 1. križiackej výpravy.

 

 

Aký význam mala Byzantská ríša?

 

Okrem toho, že bola bola niekoľko storočí skutočnou bariérou medzi islamom a kresťanskou Európou jej význam bol aj v tom, že rozšírila do susedných krajín svoju kultúru, umenie a náboženstvo ktoré na vtedajšie pomery znamenalo pokrok. Niektoré susedné národy sa bránili prijať náboženstvo znepriatelenej Byzancie. No už od 5. storočia sa úspešnými misionármi v susedných krajinách stali heretici - mnísi, ktorých poslali do vyhnanstva cirkevné koncily, alebo ušli pred cisárskou políciou. V očiach barbarských národov boli neškodní, pretože neboli v službách cisárskej moci. Preto sa napríklad Góti stali ariánmi, obyvatelia Mezopopotámie nestoriánmi (v Iraku existujú dodnes) a Etiópčania monofyzitmi. Spolu s vierou prichádzalo umenie. V Ešte viac ovplyvnila Byzancia Európu. Gót Wulfila prijal v Carihrade ariánstvo a preložil do gótšiny Písmo, čím vlastne vytvoril písanú podobu tohto jazyka. Z Byzantskej ríše prišli na naše územie Cyril a Metod. Aby sa dorozumeli s ľudom, ktorý nehovoril po grécky, naučili sa jazyk Slovanov, i iných národov, medzi ktorými pôsobili a prekladali do ich jazyka náboženské texty. Vplyv Byzancie je najviac badateľný Na Veľkej Morave, v Srbsku, Bulharsku a predovšetkým v Rusku, ktoré samo seba považovalo za nástupcu Byzantskej ríše v oblasti politickej, kultúrnej a náboženskej. Neter posledného byzantského cisára Sofia sa v roku 1472 vydala za knieža Ivana III. Moskovského a ruský cári sa považovali za nástupcov byzantských cisárov. Moskovský patriarcha prakticky prevzal vedenie pravoslávnej cirkvi.

už v Mohamedových časoch žilo v pohraničných oblastiach Byzantskej ríše turecké obyvateľstvo, ktoré prejavilo záujem o islam. Mohamed vyslal svojho emisára k byzantskému cisárovi s návrhom, aby tomuto ľudu povolil prijať islam. Misia sa skončila pre islam úspešne, kresťanský cisár Mohamedovi vyhovel.

Keby byzantský cisár vedel čo svojím rozhodnutím spôsobí v budúcnosti tak sa obráti v hrobe. Ale v tej dobe kresťanstvo a islam mali k sebe podstatne bližšie ako dnes, situácia sa zhoršovala po križiackých výpravách.

 

Dobre že som založil túto tému, pomohla mi vypracovať jednu otázku na skúšku :lol:

samotna historia byzantskej rise si ma nikdy neziskala..zato mam velmi rad stopy tejto kultury, najma co sa tyka peknych byzantskych kostolikov...nemozem predsa nespomenut krasnu stavbu Ayasofya, ktory predstavuje skvost v byzantskej architekture (je nezabudnutelna, ale specialne miesto v mojom srdci ma oproti stojaca mesita Sultanahmet Camii) :lol:

alebo dalsi pekny kostolik z Istanbulu - Aya Irini....takze taketo byzantske stavby mozem :)

Keby byzantský cisár vedel čo svojím rozhodnutím spôsobí v budúcnosti tak sa obráti v hrobe. Ale v tej dobe kresťanstvo a islam mali k sebe podstatne bližšie ako dnes, situácia sa zhoršovala po križiackých výpravách.

Byzantský cisár tomu zrejme prílišný význam nepripisoval. Arabský životopisec Mohameda to naopak zdôraznil, vlastne celkovo sa snažil prezentovať vzťah Mohameda ku kresťanom v pozitívnom svetle.

Aký význam mala Byzantská ríša?

 

Okrem toho, že bola bola niekoľko storočí skutočnou bariérou medzi islamom a kresťanskou Európou jej význam bol aj v tom, že rozšírila do susedných krajín svoju kultúru, umenie a náboženstvo ktoré na vtedajšie pomery znamenalo pokrok.

 

Už za čias Rímskej ríše sa jej východná časť (teda tá neskôr byzantská) dostávala pod orientálne vplyvy, čo neskôr hralo úlohu pri rozdeľovaní ríše, keďže pre obyvateľstvo v západnej časti východná kultúra bola cudzia. Keď sa niekedy začiatkom tretieho storočia stal cisárom Elagabalus (ktorý bol tak zlým cisárom, že ho radšej zavraždili), tak v Ríme sa vďaka nemu posilnili orientálne vplyvy, proti čomu boli obyvatelia Ríma výrazne proti. Orientalizáciu "priniesol" aj Dioklecián (koniec 3 .storočia), ale ten zas bol výrazne lepší, keďže reformami ukončil tzv. krízu tretieho storočia.

 

Byzantská ríša bola v mnohých veciach iná ako Rímska (preto hovoríme o nej ako Byzantskej a nie Rímskej, hoci jej obyvatelia sa stále považovali za Rimanov), za posledného rímskeho cisára sa považuje asi Justinián (prvá polovica 6. storočia), potom ríša prešla akousi transformáciou (z nášho pohľadu), ktorá trvala asi pol storočia a v 7. storočí za cisára Heraklia už by sa o ríši malo hovoriť skôr ako o Gréckej než Rímskej. Najmä štiepenie kresťanstva na katolíkov a pravoslávie malo fatálne dôsledky nielen pre Byzanciu, ale aj samotnú Európu. Dovolím si tvrdiť, že štiepenie kresťanstva malo oveľa horšie následky ako samotný nástup islamu.

Dnes si pripomíname 562. výročie pádu Konštantínoplu, hlavného mesta Rímskej ríše, vzhľadom na historický vývoj skôr Byzantskej ríše (aj keď Byzancia nikdy neexistovala), keď mesto padlo za obeť psom Turkom. Pádom Konštantínopolu Európa stratila poslednú baštu pred islamskou expanziou, hoci pápež Mikuláš V. vyzval európske štáty na protiútok, veľa na výber nemal, keď v tej dobe v Európe existovali v podstate len dve mocnosti - Anglicko a Francúzsko a obe boli krátko po 100 ročnej vojne. Zánik Byzantskej ríše mal však aj pozitívny vplyv na vývoj v Európe. Pád hlavného mesta vyvolal exodus byzantskej elity, filozofov a učencov, vďaka ktorej v západnej Európe začala renesancia, ktorá časom viedla Západ k nadradenosti nad ostatným svetom.

Bitka pri Jarmúku - jedna z bitiek, ktorá zmenila tok svetových dejín. Pôvodne som to chcel dať do témy Katastrofy sprevádzajúce ľudstvo, ale hodí sa to aj sem.