Search the Community

Jedno z období v dejinách, ktoré ma najviac fascinuje je obdobie rozkvetu Byzantskej (Východorímskej ríše), ktorej existencia vlastne doteraz ovplyvňuje dianie vo svete. Dátum jej vzniku nie je úplne istý, pretože bol daný postupným rozpadom Rímskej ríše, ktorý pozvolne trval asi jedno storočie. Počiatky vzniku Byzancie možno datovať okolo roku 330 n.l. keď rímsky cisár Konštantín I. Veľký na mieste gréckej osady Byzantion založil Konštantínopol (slov. Carihrad, dnes Istanbul). Rozpad Rímskej ríše nemal však len politický charakter, ale aj náboženský, pretože Konštantín ešte v r. 313 povolil kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo. S novým náboženstvom a hlavným mestom sa východ Rímskej ríše stal protikladom "pohanského" Západu. Definitívne rozdelenie Rímskej ríše a najčastejšie uvádzaný dátum vzniku Byzantskej ríše sa uvádza rok 395 keď ešte predtým cisár Theodosius I. (povýšil kresťanstvo na jediné oficiálne náboženstvo v Rímskej ríši v r. 380) krátko pred svojou smrťou rozdelil Rímsku ríšu medzi svojich synov Arkadia a Honoriusa. Arkadius mal spravovať východnú časť ríše a Honorius západnú. Theodosius I. inak posledný rímsky cisár ktorý vládol celej ríši, pôvodne iba zamýšľal, že obaja synovia budú Rímsku ríšu spravovať, k skutočnému rozdeleniu nemalo dôjsť. Po roku 395 sa však Východ a Západ začali od seba vzdaľovať, pretože medzi nimi boli už príliš hlboké kultúrne, etnické, náboženské, ekonomické a politické rozdiely. Rímska ríša sa rozpadala na Západorímsku a Východorímsku. Hoci začiatky Východorímskej alias Byzantskej ríše boli ťažké, keďže sa musela brániť voči Peržanom a Vizigótom, skutočný rozmach zažila v rokoch 527-565 za vlády cisára Justiniána I. Justinián vydobil veľkú časť bývalej ríše opäť pod rímsku kontrolu, ktorú sa však po jeho smrti nepodarilo udržať. Mapa Byzantskej ríše za vlády Justiniána I. v roku 550. Zelené oblasti sú územné zisky Justiniána. Následne Byzantská ríša mala problémy s Avarmi, Slovanmi a Peržanmi, ktorí najviac ohrozovali ríšu. Skutočná hrozba sa však objavila na juhu, kde Arabi na začiatku 7. storočia ohrozovali hranice Byzancie. Hoci Byzancia Arabov na začiatku 8. storočia porazila, na severe sa objavili Bulhari a bolo potrebné preskupiť sily. Bulhari boli porazení na začiatku 9. storočia a Byzancia týmto víťazstvom začala písať novú éru rozkvetu. Kríza sa začala objavovať na začiatku 11. storočia, dopad ktorej cítime fakticky dodnes. Orientálne civilizácie mali veľký kultúrny vplyv na vývoj Byzantskej ríše, čo bol jeden z faktorov prečo sa východoeurópska kultúrna sféra začala odcudzovať od západnej. Tento nepriaznivý vplyv mal silný dopad aj na náboženstvo, čoho výsledkom bola tzv. Východná (Veľká) schizma v r. 1054 ktorá viedla k rozkolu kresťanskej cirkvi na západnú (katolícku) a východnú (pravoslávnu). Pôvod tohto rozkolu treba však hľadať aj medzi nedorozumeniami a vzájomným odcudzením obyvateľstva medzi západnou a východnou časťou bývalej Rímskej ríše. Východným kresťanom sa nepozdával rozsah právomocí pápežov nad východnou časťou Európy, čo viedlo k zatváraniu latinských (katolíckych) kostolov v Carihrade. Niečo podobné ale v opačnom garde sa začalo diať v južnom Taliansku kde sa začali zakazovať ortodoxné bohoslužby. Celý proces rozkolu kresťanskej cirkvi bol zamotaný a dodnes obe strany "konfliktu" (katolíci a pravoslávni) hádžu viny na druhú stranu. Po Východnej schizme nastali ťažké časy pre Byzantskú ríšu aj na politickej scéne. Hoci zo začiatku získala územné zisky na Balkáne a na čas sa jej ušla zašlá sláva, koncom 12. storočia Byzancia musela bojovať so seldžuckými Turkami, ktorí sa objavili na východe. Po týchto bojoch stratila svoje územia v Malej Ázii a aj svoje veľmocenské postavenie v Prednej Ázii. Územie Byzantskej ríše pred 4. križiackou výpravou. Skutočný úder prišiel v roku 1204 počas 4. križiackej výpravy, keď križiaci napadli Carihrad a vyplienili ho. Po tejto bitke Byzancia bola rozdelená na niekoľko menších útvarov a ocitla sa pod vládou západných kresťanov. Rozdelenie Byzantskej ríše po 4. križiackej výprave. Epirus, Nicaea a Trebizond sa považujú za nasledovníkov Byzancie. Byzancia sa ešte raz (a posledný krát) postavila na nohy v druhej polovici 13. storočia keď Michal VIII. Palailogos sa dosadil na cisársky trón ako vládca obnovenej Byzancie. Ríša však už bola vyčerpaná vnútornými konfliktami a keď sa v Malej Ázii objavili osmanskí Turkovia už nemala síl vzdorovať. Jej územie sa postupne zmenšovalo až sa scvrklo len na územie Carihradu a Morey (Peloponézsky poloostrov). Byzantská ríša v r. 1400. Byzantský cisár Ján VIII. sa ešte pokúsil o cirkevné zjednotenie s Rímom, čo by Byzancii možno zabepzečilo ochranu, ale bez úspechu. Dobytím Carihradu (1453) a Morey (1460) definitívne zanikla Byzantská ríša a naplno sa otvorili dvere do Európy moslimským Turkom. --- Čo myslíte aký význam mala Byzantská ríša? Pomohla zastaviť expanziu islamu do Európy a udržať vplyv kresťanstva v Malej Ázii a Blízkom východe?