Jump to content

Sniper

Recommended Posts

Najslávnejšia ríša staroveku, ktorá sa v čase najväčšej slávy rozprestierala od Británie po Irak, resp. od Dunaja po Saharu, mala veľkosť 6,5 milióna km2 a na jej území žilo možno až 80 miliónov ľudí. Od predpokladaného založenia Ríma v r. 753 BC do pádu Konštantínopola v r. 1453 celých 2200 rokov menila geopolitiku Európy, vyzdvihla kresťanstvo a z jej kultúrneho dedičstva dodnes ťaží veľa moderných štátov a my tu nemáme žiadnu tému.

Zaujímate sa o dejiny antického Ríma? V poslednej dobe sa Rímu viac venujem, kvôli písaniu diplomovky, je tam veľa podobností so súčasnou EÚ.

Najväčší rozsah ríše za cisára Trajána v r. 117 AD

post-2-0-24960200-1330948285.png

Dedičstvo Ríma: rozšírenie románskych jazykov vo svete

post-2-0-65471600-1330948311.png



Ináč na tejto stránke je kvíz, kde môžete zistiť, akým cisárom by ste pravdepodobne boli, na základe zodpovedania otázok z oblasti filozofie a vojenstva. Mne vyšiel Marcus Aurélius, ale podobne vysoké percentá mám aj pri Augustovi a Trajánovi. Môže byť :D

post-2-0-00305700-1330948363.png

Link to comment
Share on other sites

Ako myslíš maximum? Ak máš na mysli to poradie v tabuľke, tak ono to poradie len náhodne rozhodilo medzi tých troch, asi nejaký bug, keď Marcus nie je prvý. Ale to je jedno, všetci traja boli dobrí, keby mi hodilo Commoda na prvé miesto, tak to by bol fail, lebo on bol skutočne zlý cisár a jeho nástupom bol ukončený Pax Romana.

Link to comment
Share on other sites

Nedá sa posúdiť, ktorý bol najlepší, pretože každý z nich priniesol ríši niečo iné. Augustus stabilitu po páde republiky, Traján a Hadrián relatívnu stabilitu v ríši, keď sa bojovalo len na hraniciach ríše, alebo Septimus Severus, ktorý upevnil moc v Afrike a na východe proti Parthskej ríši (ale zas na druhej strane ekonomika oslabila kvôli veľkým vojenským výdavkom). Svoje spravili aj Konštantín I., za ktorého vlády sa legalizovalo kresťanstvo alebo Justinián, ktorý dobyl naspäť veľké územia bývalej Západorímskej ríše. Dobrí cisári boli takí, ktorý dokázali ríšu stabilizovať ekonomicky alebo úspešne brániť hranice, hlavne na severe Limes Romanus alebo na východe udržať frontovú hranicu s Perziou. Zlí boli tí, ktorí míňali prachy iba na chlast a ženy, čo bolo v Ríme bežné.

Link to comment
Share on other sites

  • 4 months later...

Tri kuriózne rímske povolania:

Chodiaca encyklopédia, večná panna a profesionálny ochutnávač jedla.

 

Špecialista na mená - nomenklátor

Rímsky cisár Augustus /63 pred n.l.-14 n.l./ využíval služby svojho otroka, ktorý musel oplývať dobrou pamäťou a jeho povinnosťou bolo poznať ľudí z cisárovho okolia, vedieť odkiaľ sú a na čom pracujú, aby mohol cisárovi pred stretnutím s nimi podať čo najviac informácii. Nejednalo sa o priateľstvo medzi cisárom a týmito ľuďmi, ale o prípadnú možnosť využitia kontaktov.

V záznamoch z domácnosti filozofa Marka Tullio Cicera /106-43 pred n.l./ sa objavuje otrok menom Tiro, ktorý bol Ciceronovou pravou rukou, spravoval jeho korešpondenciu, spoločenský život, aj každodenné záležitosti. Po poprave Cicerona roku 43 pred n.l. sa dokonca stal vykonávateľom filozofovho závetu a práve vďaka nemu dodnes poznáme spisy veľkého mysliteľa. Práve Tiro vymyslel tzv. tironské noty - rýchlopisnú sústavu znakov pre skracovanie textov - latinské starorímske skratkové písmo.

 

Zamestnanie na dobu určitú – vestálka

V starovekom Ríme kňažka, povinná zachovávať svoje panenstvo a zotrvať v úrade po dobu najmenej 30 rokov. Za porušenie sľubu čistoty, alebo po vyhasnutí ohňa boli vestálky trestané pochovávaním zaživa.

Rímske Forum Romanum je v roku 211 n.l. miestom, kde z dvadsiatich šesťročných dievčatiek z urodzených rodín kňaz vylosuje mená šiestich, ktoré sa stanú vestálkami a zaviažu sa po dobu 30. rokov starať o posvätný oheň v chráme bohyne Vesty, ochrankyne domáceho krbu. Počas svojej služby musia zostať pannami ... prvých desať rokov sa len učia svoje povinnosti, zbierajú vodu z posvätného prameňa a pripravujú múku pre rituálne obrady. Za odmenu získavajú privilégiá, o ktorých sa iným ženám môže iba zdať. Môžu spravovať svoj majetok bez súhlasu poručníka, na ulici sa im musí vyhnúť aj sám konzul a v aréne majú vyhradené tie najlepšie sedadlá. Práve v aréne zrejme upúta zrak cisára Caracalla jedna z pohľadných vestáliek. Zaľúbene sa po nej obzerá, po predstavení za ňou zájde, ale pôvabná Clodia pred ním iba cudne klopí zrak a odmieta jeho ponuku. Rozzúrený cisár sa s odmietnutím nezmieri a krásna vestálka a ďalšie tri kňažky neujdu jeho krutej pomste.

 

Riziková profesia bez príplatku – ochutnávač jedla

Počas 1. storočia n.l. sa to v Ríme travičmi doslova hemží a rajom sa pre ich stáva aj cisársky dvor. Niet preto divu, že sa vo večnom meste ujíma povolanie, ktoré má travičom sťažiť život ... povolanie profesionálny ochutnávač pokrmov. Na náklady dvora sa vybraný otrok napcháva lahôdkami, pričom riskuje svoj život, ale napriek tomu často nemá šancu svojho zamestnávateľa ochrániť ...

Cisár Claudius /10 rokov pred n.l.-54 n.l./ večeria s manželkou Agrippinou, a tá mu naservíruje na tanier jeho milované huby. Krátko po večeri Claudius dostáva kŕče, celú noc sa zvíja v bolestiach a skoro ráno na 13. októbra roku 54 n.l. zomiera. Z panovníkovej smrti obviňujú jeho ochutnávača jedál, lebo mu údajne pri hostine pridal do jedla jed ... pravda však môže byť asi niekde inde. V blízkosti cisárskeho dvora pracuje skúsená trávička Locusta a cisárova manželka Agrippina si ju vybrala, aby zabila jej manžela. Najznámejšia verzia tohto príbehu hovorí, že otrávený bol tanier Claudiovho obľúbeného jedla, nie huby.

Služieb Locusty využíva aj Nero, keď sa chce zbaviť Claudiovho syna Britannica. Chlapcovi ponúkajú horúci nápoj, ktorý vyskúšali ochutnávači. Keď Britannicus zdvihne čašu k perám, ucukne - je to vriace - a tak mu do nápoja prilejú studenú vodu, v ktorej predtým trávička rozmiešala prudký jed. Keď mladík padne k zemi, spolustolovníkom je jasné o čo išlo ... a ochutnávač tu opäť nebol k ničomu.

Locusta si neskôr zakladá vlastnú travičskou školu, kam jej sám Nero posiela študentov.

Zdroj: History revue 8/2012

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 months later...

Čo by bolo, keby ...

 

Musela Rímska ríša padnúť?

Vedci o tom stále vedú spory. Keď rímske légie za vlády cisára Augusta prenikli až k Rýnu, mali Germánov tak povediac "na lopate". Ale v roku 9 n.l. sa Germánov podarilo vylákať legionárov do hlbokého Teutoburského lesa, a tam tri légie zdecimovať. Pre Rím to bola národná katastrofa. Augustus pôvodne plánoval Germánov využiť nielen poľnohospodársky, ale predovšetkým ako zdroj bojovníkov pre svoju armádu.

Keby sa Rimanom podarilo preniknúť do vnútra Germánie, je takmer isté, že by postupovali aj ďalej, naviac, Rím mal oproti barbarským kmeňom technologickú prevahu, mal lepšie zbrane, dokázal stavať cesty aj mosty.

Potom dostal Rím ešte jednu šancu. V prvom storočí n.l. Herón Alexandrijský skonštruoval malú turbínu, ktorá na otáčanie hriadeľa využívala vodnú paru /podobne, ako je tomu pri rozstrekovačoch na záhradných trávnikoch/. Herón však mal smolu, pretože v tých časoch sa na podobné záležitosti pozeralo skôr ako na hračku a jeho turbína sa tak nedočkala praktického využitia. Využitím parného stroja by sa ale technologická prevaha Rimanov bola ešte znásobila, Rím by sa stal takmer neporaziteľný, samozrejme za predpokladu, že by zvládli aj vnútorné rozbroje.

V 10. storočí by Rimania zastavili aj moslimské vojská a neskôr by podobne naložili aj s Mongolmi. Európa by sa tak zjednotila.

V 12. storočí by Rimania dopluli do Ameriky, kde by sa ale nechovali ako Európania novoveku a nepraktikovali by genocídu pôvodného obyvateľstva. Verní svojej tradícii by z miestnych obyvateľov urobili obyvateľov - Rimanov.

V 13. storočí by na seba narazili Rím a Čína, vojna by ale priniesla technologickú výmenu medzi oboma stranami. Bol by to začiatok bipolárneho sveta, v ktorom by sa Ázia dostala pod vplyv Číny a zvyšok sveta pod vplyv rímskeho impéria. Rímska ríša by síce postupne prijala kresťanstvo, ale náboženské vojny by Európa vo svojej jednote nezažila ...

 

post-88-0-53709800-1349679153.jpg

 

post-88-0-77154600-1349679159.jpg

Zdroj: 21.století extra 2012

http://www.google.sk/search?q=teutobursk%C3%BD+les&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=3jRxUK7dK4bj4QS_44HYBQ&sqi=2&ved=0CFwQsAQ&biw=1031&bih=785

Link to comment
Share on other sites

Ja som vždy bol toho názoru, že pád Ríma bol najväčšou katastrofou v dejinách Európy, aj keď je to možno skôr subjektívny pohľad, keďže z prvých germánskych štátov sa vyvinuli moderné európske krajiny, ktoré tvoria jadro EÚ. Napriek tomu, po páde Západorímskej ríše v západnej Európe na niekoľko storočí ako keby sa zastavil čas a vývoj viac menej stagnoval. Takže ktovie, ako by Európa vyzerala dnes, keby Rím nepadol a pokročilá rímska civilizácia by jestvovala ďalej (niečo podobné by sa dalo povedať aj o gréckej).

 

Teoretizovať o tom, ako by vývoj v Európe prebiehal, je takmer nemožné, keďže Rím padol z viacerých (vážnych) príčin. Všetko stálo na múdrosti a schopnosti cisárov, posledný schopný zomrel koncom 2. storočia (Marcus Aurelius), čím bol ukončený Pax Romana a Rím od tej doby prinajlepšom stagnoval. Ináč jeho syn Commodus spravil chybu, keď takmer porazených barbarov nedorazil, namiesto toho s nimi uzavrel mier a odtiahol do Ríma. Podľa niektorých historikov keby Commodus dokončil to čo s otcom začali, tak germánska hrozba spoza Dunaja by bola definitívne zažehnaná. Hoci sa po Marcusovi Aureliovi objavili aj ďalší schopní cisári, napr. ako Konštantín Veľký, ale z druhého pohľadu by sme ho mohli považovať za niekoho kto začal rozvracať ríšu, keďže založil nové hlavné mesto (Konštantínopol) a ríša sa pomaly, ale celkom isto začala deliť na dve polovice. Tento proces by však zrejme nastal aj bez toho. Na vtedajšiu dobu išlo o obrovskú ríšu, ktorej spravovanie ako celku, bolo prakticky nemožné. Cisári sa museli spoliehať najmä na vernosť svojich generálov, ktorí často konali autonómne v snahe uzurpovať moc (preto toľko cisárov bolo zavraždených), Aj z toho dôvodu sa Rím v štvrtom storočí začal postupne deliť, k politickým problémom sa dostavili ekonomické (inflácia), demografické (zväčšujúci sa počet obyvateľov barbarského pôvodu), ale aj náboženské - hoci kresťanstvo bolo prijaté v štvrtom storočí za štátne náboženstvo, v západnej časti sa vyvíjalo inak ako vo východnej, kde bolo ovplyvňované orientálnymi vplyvmi. Preto si myslím, že náboženstvo by mohlo spôsobovať problémy aj v jednotnom Ríme.

 

Jednotný Rím by v 10. storočí celkom určite zastavil Arabov (moslimov), keby bol schopný modernizovať armádu, najmä pechotu a navyše rozvíjať ľahkú jazdu (čím by zabodoval aj proti Hunom a neskôr aj Mongolom). Arabov držala na dištanc aj dekadentná Byzantská ríša, ktorá navyše v Európe musela odolávať najmä Bulharom a neskôr na východe Turkom, takže silný a jednotný Rím by myslím problém nemal. Šírenie ríše smerom na juhovýchod by však bolo problematické, keďže na Blízkom východe žilo veľa bojovných ríš ako Partská ríša alebo Peržania, ktorých Rimania nikdy úplne neporazili, preto pre Rimanov by bolo ideálne zrejme vybudovať sieť opevnení v Anatólii a na pobreží Stredozemného mora, podobne ako v Británii Hadriánov val alebo na Dunaji Limes Romanus a opevniť to ako nič iné na svete. Potom sa sústrediť na lepšie vybudovanie Limes Romanus, silne upevniť spojenecké vzťahy s Gótmi a takto spoločne odolať Hunom.

Link to comment
Share on other sites

  • 1 year later...

Keď som pred rokom písal ten môj príspevok, tak moje znalosti boli trochu "inde" ako teraz, takže teraz sa môžem k tomuto objektívnejšie vyjadriť:

 

 

Čo by bolo, keby ...

Musela Rímska ríša padnúť?
Vedci o tom stále vedú spory. Keď rímske légie za vlády cisára Augusta prenikli až k Rýnu, mali Germánov tak povediac "na lopate". Ale v roku 9 n.l. sa Germánov podarilo vylákať legionárov do hlbokého Teutoburského lesa, a tam tri légie zdecimovať. Pre Rím to bola národná katastrofa. Augustus pôvodne plánoval Germánov využiť nielen poľnohospodársky, ale predovšetkým ako zdroj bojovníkov pre svoju armádu.

 

Augustus možno uvažoval správne a keby sa Rimanom podarilo dostať Germánov na svoju stranu, tak ríša by možno bola skutočne večná. V prípade Germánov to však bolo zložitejšie, pretože Germáni (pôvodne jeden kmeň, ktorého názov sa začal aplikovať na všetky kmene žijúce za Rýnom a Dunajom) tvorili desiatky rôznych kmeňov, ktoré často mali medzi sebou konflikty. Spacifikovanie Germánie preto by bol zrejme zložitejší proces ako ten, keď sa Rimania snažili spacifikovať územie medzi Hadriánovym a Antoninovým valom v severnom Anglicku a južnom Škótsku (ktoré aj tak nespacifikovali a preto sa aj z daného územia stiahli). Porážka v Teutoburskom lese skutočne bola ťažká a mala dosah prakticky až do súčasnosti (preto sa naľavo od Rýna hovorí románskymi jazykmi a napravo germánskymi), hoci Rimania podnikli viacero trestných výprav za Rýn, práve Rýn sa stal večnou hranicou impéria a Rimania zrejme viac neuvažovali pripojiť ďalšie územia.

Rukovanie Germánov do rímskych légií (sprvu len do pomocných oddielov) však malo aj negatívne stránky. Armáda sa postupne barbarizovala, jej lojalita začala byť spochybňovaná a veľký počet Germánov v rímskych légiách nakoniec stal za zánikom Západorímskej ríše, keď kopa Gótov v rímskych službách dezertovala a pridávala sa k Vizigótom, ktorí sa dostali na rímske územie.

 

 

V 10. storočí by Rimania zastavili aj moslimské vojská a neskôr by podobne naložili aj s Mongolmi. Európa by sa tak zjednotila.

 

 

Moslimov by zastavila aj samotná Byzancia (nerád používam toto označenie), tá však mala smolu (a moslimovia šťastie), že sa práve dávala dokopy po rímsko-perzských vojnách, ktoré trvali niekoľko storočí a boli dosť krvavé. Moslimovia sa k novým územiam dostali ako slepé kura k zrnu. Sasánovci (Peržania), ktorých cisár Herakleios konečne definitívne porazil sa zosypali pod náporom vlastných sporov, čím moslimom uľahčili cestu za víťazstvom a vyčerpaná Byzancia nemala dostatok kapacít na udržanie provincií na Blízkom východe. Napriek tomu, že ríša stratila významné územia, jadro ríše sa udržalo a existovalo ďalších 800 rokov.

Link to comment
Share on other sites

V 12. storočí by Rimania dopluli do Ameriky, kde by sa ale nechovali ako Európania novoveku a nepraktikovali by genocídu pôvodného obyvateľstva. Verní svojej tradícii by z miestnych obyvateľov urobili obyvateľov - Rimanov.

neviem, neviem... Dákovia to šťastie nemali, Traján si dal záležať, aby po nich neostala ani stopa. zámienka sa vždy nájde, najmä keď zistil, že Decebalus sedí na slušnej kope zlata, ktorá by sa Rímu veľmi zišla.

Link to comment
Share on other sites

To šťastie nemalo viacero kmeňov, prípad Dákov bol špecifický v tom, že Dákovia už vykazovali prvky pokročilejšej civilizácie, časom by sa pre Rimanov mohli stať vážnejším protivníkom, podobne ako Parthovia na východe, zrejme to bol jeden z dôvodov prečo Traján Daciu pripojil k ríši napriek tomu, že Augustus vo svojom testamente jasne odkázal, aby ríšu udržiavali len vo svojich súčasných hraniciach. Neskôr, po zhruba 150 rokoch sa Rimania z Dacie stiahli, bola na príliš preexponovanom území a bola potreba chrániť iné časti ríše.

Link to comment
Share on other sites

  • 5 weeks later...

Tak som si po takmer dvoch rokoch zopakoval kvíz, tentoraz to dopadlo ešte lepšie, na prvých siedmich miestach hádam to najlepšie čo sa dalo, na posledných troch to najhoršie čo sa dalo. Zo mňa by bol dobrý cisár. Len ten Domicián mohol ísť ešte nižšie.

 

post-2-0-65890700-1389469708.png

Link to comment
Share on other sites

Neviem, či je vôbec možné uvažovať a Velkom Ríme....Násilné spojenie mnohých národov a národností pod jeden celok bolo vždy len na určité obdobie, a skôr či neskôr by došlo k povstaniam a násilnostiam, ktoré takéto velké monštrum vyčerpávajú....

A k arabom: môžme byť radi,že vôbec sú, prebrali sme od nich mnohé veci...

Link to comment
Share on other sites

Rím bol založený v roku 753 BC, Konštantínopol padol v roku 1453. Poznáš inú ríšu v našej histórii, ktorá by sa udržala viac ako 2200 rokov? Čo sa týka Arabov.... názory, čo všetko sme od nich prebrali sú často zidealizované, súčasná Západná civilizácia vychádza z Rímskej, je jej derivátom. Bez Rímskej ríše by sme žili v úplne inej Európe, bohvie akej.

Link to comment
Share on other sites

Kresťanstvo by sa zrejme šírilo tak či tak, pôvodne rímski cisári utláčali kresťanov, situácia sa začala meniť až začiatkom 4. storočia, keď cisár Konštantín Milánskym ediktom zrovnoprávnil kresťanstvo s pohanskými náboženstvami a koncom 4. storočia, keď Teodosius povýšil kresťanstvo na štátne náboženstvo, čím de facto zakázal pohanské viery. Aj preto obaja cisári majú za menom "Veľký". Východorímska ríša, ktorá de facto vznikla Teodosiovým rozdelením ríše už mala výrazne náboženský charakter. A tu nastal prvý vážny konflikt, ktorý ovplyvnil dejiny Európy s dosahom do súčasnosti. Kto mal hrať vedúcu úlohu v cirkvi? Pápež, ktorý sídlil v Ríme, ktorý už bol mimo rímskeho územia alebo cirkev v Konštantínopole, ktorý sa považoval za právneho nástupcu pôvodného impéria so všetkým čo k tomu patrilo? Spory nakoniec ktoré viedli k Východnej schizme v r. 1054 a k rozdeleniu kresťanov na katolíkov a pravoslávnych.
 

vôbec ich nepreceňujem, len pre zaujímavosť: vynašli guličkové pero, mydlo, číslice, algebru,astroláby, vypočítali priemer zeme....

 

Ah, toto som si až teraz všimol. Mnohé veci by boli vynájdené skôr či neskôr tak či tak. Ak sa máme strániť kritiky moslimských výbojov, ktoré ohrozovali Európu len kvôli tomu, že Arabi vynašli guľôčkové pero alebo mydlo, tak potom nemôžeme ani kritizovať sovietsku inváziu do Afganistanu a americkú do Vietnamu, Iraku a Afganistanu, však obe krajiny vynašli vesmírny program a najmä USA investujú do vedy a techniky toľké miliardy, že to prináša prospech celému ľudstvu.

Link to comment
Share on other sites

  • 7 months later...

Pred 4 dňami bolo tomu presne 2000 rokov, čo zomrel prvý cisár Augustus. Po ňom je pomenovaný mesiac August. Pôvodne August mal 30 dní, ale senát považoval za nedôstojné, aby Augustov mesiac bol o jeden deň kratší ako "Cézarov" mesiac (Júl ako Július). Vďaka tomu decká mohli mať o 1 deň dlhšie prázdniny. To ste nevedli, že? Banda nevzdelaná!

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

vďaka za info, a malý off topic si mi pripomenul z dávnoveku :)

na gympli sme mali starého pána profesora, ktorý dostal ešte klasické učiteľské vzdelanie ... ten mal vo zvyku hovorievať ( keď nás chcel svojím svojským humorom najedovať ): "kto nevie latinsky, je len poolinteligent"  :)

 

Link to comment
Share on other sites

  • 5 weeks later...

V dnešný deň, 23. septembra sa 63 rokov pred Kristom narodil Octavianus, neskorší cisár Augustus, jedna z najvplyvnejších postáv svetovej histórie, ktorá položila základy impéria, z ktorého sa vyvinula neskoršia európska civilizácia a tá následne ovládla takmer celý svet.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 3 months later...

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy