Wink Zverejnené 5. September, 2006 Zdieľať Zverejnené 5. September, 2006 Hmm no prispejem aj ja takou kratkou, ale berte to s rezervou. Bolo to pisane cez prestavku povinne na hodinu Literatury k teme laska :lol: Nedokazem opisat cit, ktory citim.Snad staci slovo laska.Zmes bolesti, stastia, neistoty,co odtrha ma od reality,tak krehka, nastojciva, no krasna. Ked bludim v tme, letim ci padam,ked trpim a celim zradam,ked vokol mna je len pavucin spleta ked uz niet cesty spat,snad zachrani ma laska. Je sta plachetnica na mori,ktora skuma nove obzory,Ked udrie burka stroskotaa zostanu len spomienky. 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
hisham Zverejnené 13. September, 2006 Zdieľať Zverejnené 13. September, 2006 Ľud boľavých kolien Nie je chladná noc a ani iné výhovorkyAby si dnes ku mne neprišiel BožeUž čakám príliš dlho, bez návratuVieš že dlhšie už nemôžem.Čo si zač že toto dovolíš, há?Že si snád nejaká vyššia autorita?!To by bolo všetko inak.To by bola tvoja vina. Pekné kvety, špinavé deti, všetko je naopaklen zúrivý rytmus zostáva so mnoua riadim sa ním Bože a nie teboukeď nastane éra koksobielych kvetov.Vnímamie sveta sa mení, vidíš?Cez dieru v nebi padajú hriešniciA všetko v bielom svetle krásyZostáva ležať na ulici. Držíš v hrsti cievy našich tielA krútiš hlavou nad tou jednoduchosťou stiskuKeď stačí kúsok mäsa okolo vretennej kostiA tma sa našich tvárí zhostí.Vdychujú, necítia kolená odratéChápu sa, blúdia stále dokolaRozsievaš im lupene kvetov zbytočnéK bielym kostiam obnaženým dohola. Je to také pekné a vcelku nepochopenéŽe tváre rozprávajú za všetkoA ja ich cítim, aj psychické narušenieČo navodí modlitbu bez výčitiek.Počuješ tiché spievanie ľudí v bielom svete?Ľud boľavých kolien už neprosíPrišiel čas rozprávať bez tváríVydýchnuť myšlienky do noci. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 20. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 20. Október, 2006 netráp sa netráp sa, dnes mi niekto povedal netráp sa, už len šťastná buď trápiš sa priveľa ... to zaželal áno, už už len ešte chvíľu ešte vyliečim z jeho neduhov svet ešte tu mám nejakú prácu priateľovi ešte jeden jesenný kvet a vyliečiť jednu lásku a ešte jedného previesť cez prah cez ten najvyšší najťažší to svet detstva zvíri obrovský prach dospelosť čaká za rohom najbližším a ešte tu mám také malé niečo čo súrne a hneď dokončiť treba keď tlačí ma to večné prečo keď už dávno svietia hviezdy neba a ja som tu a chcem spasiť celý svet a bolím tak niekedy bolím ako duša bolieť vie s každým trpím to jeho trápenie - prečo plače nebo prečo ? len tak ...nevie prečo ... lebo plače priateľstvom, bolí láskou ... lebo trpí detstvom, kreslí dúhou ... len tak lebo je život bolí hryzie smeje sa trápi a narieka že prečo ? ... len tak ... lebo je lebo sme tu, lebo si tu, lebo priateľova dlaň je ten bod uprostred temnej ničoty kde je ten čo príde a povie tu je chyť sa opri sa a poď moja ruka ťa povedie ... venované mojim priateľom, bez ktorých by som menej trpela - možno ... ale ktorých dlaň držím uprostred ničoty ... 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 1. November, 2006 Zdieľať Zverejnené 1. November, 2006 Anjel sedí v objatí kvetovčervená krv kvapká z ich lupeňovanjel tam sedí, nohy si objímausmiaty diabol mu klince do krídel pribíjaobaja takto sedia v kruhu krvavomja vidím len smútok v tom výjave pútavomroním slzy, plačem pre nich obochpreklínam tie kvety, preklínam pri všetkých bohochhnevám sa na kvety, čo na klince sa meniaanjel medzi nimi sedí, krv kvapká z jeho periai diabol je celý krvavý od hlavy po pätyverte či neverte, môžu za to len tie kvety. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 10. November, 2006 Zdieľať Zverejnené 10. November, 2006 Básnička len pre GAME Nech slnko nevychádza ak nemá vyčariť úsmev na tvojej tvári Nech ústa sa neotvárajú ak z nich nemajú výjsť na teba chvály Nech ruka nedvíha sa ak ťa nemá pohladiť Nech vietor nefúka ak má tvoje telo ochladiť Nech trúbka nehrá ak len pre teba netrúbi Nech ťa nebozkáva ak ťa neľúbi Nech dieťa nepíše ak trápiť má tvoju dušičku Nech s anjelmi spievaš ak šťastná si trošičku Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 11. November, 2006 Zdieľať Zverejnené 11. November, 2006 Beštie krvilačné beštie pijú moju krvstále mi ktosi do uši kričísú všade navôkol, kam ísť prvmôj hlas je v tej mase vlastne ničítisnú sa ku mne, dýchať mi nedajúsú všade navôkol, kam ísť prvvidím samé tváre, ktoré pre nič sa hnevajúkrvilačné beštie pijú moju krv Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
dead Zverejnené 11. November, 2006 Zdieľať Zverejnené 11. November, 2006 slza je na zemi , nic sa uz nezmeniz prazdnoty prameni , len obcas odrazenoufrazou mizne v plameniza zvukov fanfar , pochovavam sam sebavediet mi netreba , kto trubit bude za vasby som aj zatrubil , len co za toved modre z neba , nikto mi neslubil ***** Dosť mi je podivnéNie velmi intímneO to viac uprimnéKeď je to ohromnéNie až tak podobnéVášmu pohľadu do reality Škoda len čakaniaNie už tak hľadaniaČistého poznaniaDuše to maznaniaO to viac volaniaKonečného doznaniaPozvania **** Čo mi kto vzal,čo mi kto daPustil som si štyri slova**** **** **** ****Diskusia bez vysledkovNedeje sa bez nasledkovBraňo v krčme medzi tymNie tak skoro opitymHlasom doda ... veď monokle môžu byť len dva Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 16. November, 2006 Zdieľať Zverejnené 16. November, 2006 BOLESŤ schúliť sa a plakať brániť sa slzami celé hrdlo si vykričať spať medzi dvoma bránami byť sám, sám smútiť skrývať srdce s hlbokými ranami tichým hláskom šepkať hobub medzi čiernymi vranami vyjadriť tú bolesť, ukázať nemať nič, víriť prach rukami rýchlo sťa tornádo sa krútiť chrliť oheň ústami bežať preč, rýchlo utekať do vášho objatia, za vami venujem svojím trom naj... oni vedia o koho ide... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 21. December, 2006 Zdieľať Zverejnené 21. December, 2006 2006 bolo to tu... krásne a hmatateľné pýtalo sa, vábilo... dieťa biedne úsmev vo vlasoch, vietor v tvári prstom ťahá ma, trochu páli... sivé fotky budúcnosti v očiach neže v tvojích rukách končiac dve jazierka čisté... pokúša to isté... bolí anjel... zabíja správa... v bezvetrí ti šatkou máva je preč... jedna krátka tma žije bolo to tu... krv mi to pije... krásne a hmatateľné... hladí... dieťa biedne... ešte mladý... život bolí, potešiť chce... trpí chichoce sa... blázon v tŕní masku z bolesti sníma tých za mnou... je to chyba stáť tam s ňou a asi bez nej trápenie? nuž možno aj hej... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
doll Zverejnené 21. December, 2006 Zdieľať Zverejnené 21. December, 2006 Neviem ako u vas bolo,ja som tento rok zazila toho mnoho tento rok hned zo zaciatkuvyvolal mi v srdci vela smutkuJar to z casti zmenilaako tak som sa s tym zmierilaLeto, cesta do Anglickav baraku sme boli same deckaZazila som kopec veciokolo toho vsak ziadne keciKedze je toho neurekompomlcim a necham bokomChlapa som si nasla tamco z toho ked teraz ja tu a on sam Ako ste si isto vsimlirymovacky mi moc nesliVerse skratka jednoducheco uz, basnik zo mna isto nie je Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 21. December, 2006 Zdieľať Zverejnené 21. December, 2006 zbohom Maťo :lol: vôňa tvojho tela ku mne priletela a ja som sa celá celkom rozochvela vždy keď som ťa chcela pobozkať ťa smela stáli sme vedľa seba robili čo treba v lete rozpálená tebou očarená náha roztúžená jemná ako pena rozpálené telá obhryzená pera vtedy som ťa chcela ty hnusné šteňa! Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 16. Január, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 16. Január, 2007 posledná lampa posledná lampa za ňou tma chvíľková slepota koniec len cesta tmavá nejasná s posledným svetlom odíde všetko všetko čo dokáže lampa ešte pár okien svieti aj tu aj tam niekto nespí nevie, nedá sa, niečo trápi a ja len idem idem nohu pred nohu kladiem a možno v tej tme mi niekto dá po hube posledné domy tmavé okná ulica končí a cesta ma vedie k poslednej lampe a za ňou tma šelest zvuky noci zapraská čosi a čakám ... čakám či skončilo mučenie čakám či ma niekto ovalí po hlave ale ani to nie ani to nie je mi dopriate je jedno či som či žijem dýcham idem potkýnam sa v tme oči oslepené z lampy poslednej a už len tma a ako posledná záchrana zrazu je tu hviezda jedna druhá piata a zrazu nebolí samota bolí klamem samota bolí bolí stratiť sny a ilúzie a nedostať odpovede život zasa raz vybabral o sebaúctu ma obral denné svetlo vzal ... za poslednou lampou v tej nekonečnej tme sú tam hore priatelia to sú tí čo čakajú veky a neberú len dávajú 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 16. Január, 2007 Zdieľať Zverejnené 16. Január, 2007 Anjel padá do ticha 08.01.07 Anjel vo veľkej výške stojí pieseň mu hrá vo vlasoch o kráse, o jeho druhoch krvavými slzami zem kropí Krv padá k zemi v šere sa trbliece čistotou žiari a ty vravíš o nebi Anjel k nemu zdvíha ruky pieseň pomaly utícha slnko mračná roztrháva Anjel padá do ticha Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 16. Január, 2007 Zdieľať Zverejnené 16. Január, 2007 Zreteľne počujem jeho šum 08.01.07 Prečo už nekráčam? Prečo ma už les nemámi? Zreteľne počujem jeho šum. Nechce ma tam? Do lesa nesmú klamári? Tak aspoň stojím tu na kraji. Hľadím do tmy čiernej. Zreteľne počujem jeho šum. Sklamanie mu vidím na tvári. Netúži po duši biednej. Stromy sa primkli k sebe. Uši mám nastražené. Zreteľne počujem jeho šum. Už to obaja vieme. Dieťa je príliš vystašené. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 16. Január, 2007 Zdieľať Zverejnené 16. Január, 2007 Nejdem spať 08.01.07 Nejdem spať, krváca mi anjel, umierajú čisté duše, priatelia sa odvracajú, klietky delia ľudí od radosti, krása hynie pred očami, nože trčia zo sŕc, nejdem spať... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 23. Január, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 23. Január, 2007 kamarát nočná hodina čiernasmutná osamelá samamyšlienky víria a trápiaa len nechcem byť samastačí dotyk slovapoznanie motýlieho krídlaprejsť myšlienkou po tváriv diaľke vycítiť že nás niečo kvária len cítiť motýlí dotykmyšlienkou pohľadiť a zosypať hviezdny prachkamarát tu som pre teba - mám ťa rád 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 27. Február, 2007 Zdieľať Zverejnené 27. Február, 2007 Nevadí 26.02.07 Nevadí, že nesmiem ísť kam chcem, nevadí, že nevidím, čo vidieť chcem, nevadí, že mi smútok tečie po tvári, že žiaľ sa ako môj najlepší priateľ tvári. Nevadí, že si ma nevšíma ten kto má, nevadí, že nie som taká, akou ma chce mať, že nehovorím, čo počuť chce, že sa nevyjadrujem vznešene. Nevadí, že ma buchnátuje samota, nevadí, že ticho mi kričí do ucha, že dusia ma dotyky spomienok, že do očí mi padá vlasov pramienok. Nevadí, že nik sa na schodoch nezastaví, nevadí, že čas nič nezachráni, že vôbec neviem prečo píšem tieto riadky, nevyzlečú ma ani kamarátky. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 9. Marec, 2007 Zdieľať Zverejnené 9. Marec, 2007 Padám 04.03.07 Padám.. vzduch okolo mńa fučí nárek a krik nedostávajú sa mi do uší Padám... a vo vnútri je mi tak krásne tu každé svetlo časom zhasne Padám... ten tlak mi vytláča každú myšlienku netreba mi na nič hľadať zámienku Padám... usmieva sa bezdomovec štrbavo tam jednému je dnes akosi spevavo Padám... z očí sa zdvíha ostrihaná ofina dnes ma už nik nebude preklínať Padám... okienko skrýva spomienky v dlani pestré kamienky Padám... koláčiky rozvoniavajú teplúčke okraj šatočiek drží v drobnej rúčke Padám... a dym stúpa dohora len raz ma vyzliekli dohola Padám... opúšťam svoje slzy ťažko je povedať, či ma to mrzí Padám... v sne ma čaká perina a podomnou čierna prepadlina .... chcem sa cítiť bezpečne.... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 9. Marec, 2007 Zdieľať Zverejnené 9. Marec, 2007 rozlúčka 05.03.07 Plamene osvetľujú jeho tvár vlasy mu padajú na plecia oči v diaľku hľadia no smútok sa v nich zračí kropí zem na ktorej stojí ruky pevne vzopäté diera v srdci obrovská oheň horí v jeho duši priateľ odchádza na večné veky na plecia široké jeho dielo berie dokončiť sa má, ochrániť chce toho nevinného bohabojného čo tu takto stáť o pár rokov bude a hľadiať poza plamene slzami kropiť zem... Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 15. Marec, 2007 Zdieľať Zverejnené 15. Marec, 2007 Sny 12.03.07 Látka šumí na zemi pozorujú ju anjeli kĺzavými pohybmi sa približuje k cieľu pod kapucňou skrýva smutnú tvár bielu vosk jej tečie po rukách biednych zaujala pohľad anjelov siedmych zadumané tváre odrážajú sa od hladiny noc tmavá, sekundy, minúty, hodiny história hrá árie, tancujú preludy z jazera vychádzajú obrovské obludy krvavé pery šepkajú tajnú reč nech vráti sa čo roky bolo preč duchovia spod zeme vystúpili na tvári jej úsmev vyčarili v šialenom tanci sa krúti celý svet len tie sny chcem vrátiť späť Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 17. Marec, 2007 Zdieľať Zverejnené 17. Marec, 2007 Pánovi 13.03.07 Už dávno som chcela napísať pár riadkov tomu pánovi no každý večer doteraz stálo pero nad prázdnymi stranami. V objatí hôr opretá o múr kamenný vdychujem vôňu dreva na hlave klobúk slamenný. I teraz ruka zastavuje sa myšlienky víria v prachu pod okienkom zamrežovaným v duši predsa len kúsok strachu. Obavy z množstva slov čo toľkokrát vypovedané boli tak ešte posledný krát vážne nech posledný krát bolí. Pane, prosím, odpusť mi moje hriechy tú túžbu a naivitu detskú ten zle usmernený sen dieťa fantáziu má pestrú. Pane, odpusť mi tie veľké skoky ako noha z brzdy na plyn blúdila odpusť mi to živočíšne keď som sa v noci budila. Srdce v hrudi silno búši viac ma bolí tvoja bolesť tiež mám svoju lavičku tam spomienky si môžem doniesť. V omáčkách som povedala viac za metafory sa skrývam mlč, nevracaj sa sem viem kde som a kde bývam. 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 28. Marec, 2007 Zdieľať Zverejnené 28. Marec, 2007 Dospelosť 27.03.07 Myšlienky v bezvetrí plávajú už sa s hračkami nehrajú Úsmev je umelý a hlúpy na slovo denne skúpy Na vankúši roztečená riasenka z pliec spadnuté ramienka Jazvy na tvári i na rukách hovoria o vnútri, o mukách Prázdne srdce hlasno búši sám v čiernej diere, sám skučí Pohľad už zo zeme nedvíha tam tých hore veľmi preklína ...Nechcem! Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 13. Apríl, 2007 Zdieľať Zverejnené 13. Apríl, 2007 Tajomstvo 12.04.07 Okno sa mi otvára deti sa vonku smejú prebudená sa nového obávam myšlienky, spomienky, piesne ma hrejú. Písmenko za písmenkom plynie slová sa pečatia na papieri takto tu bezbolestne hyniem dávam svoju dušu na tanieri. Myšlienka za myšlienkou vyliezajú všetko sa v mojich snoch točí slová sa pred sebou predbiehajú zarmútene klopím oči. Odhalená, nahá duchom i telom píšem slová čo pravdou nie sú opretá o hruď života čelom čítajú... oni to znesú. Na ničom nezáleží, nič nie je podstatné sú to len prázdne slová kto číta ten všetko vie aj nahá sa im schovám. Neberte ma vážne, taká nie som oni, vy, ja, ty, my, všetci spolu telom, sušou, kožou, mäsom zasadáme k jednému stolu. Osamotená vo voľnom priestore obklopená všetkým i ničím všetci denne pri stole raz to všetko zničím. Nehľaďte na mňa nahú neuvidíte nič, všetko som rozdala naozaj som mala snahu no po toľkom čase som to zas vzdala. Úprimnosť sa s klamstvom snúbi pravda, lož, sebeckosť, mlčanie toto všetko ma zhubí oni to unesú, ja nie. Veľká skala sa nehne v slabom prúde spieva, točí, krúti, hojdá sa dnes večerajú všetci v kľude pokoj prvý, potom krása. Bozky vo vlasoch, kvapka na perách zahalená do krvavého tajomstva sedím ticho pri dverách zo sto som vždy stá. Keď krv mi o smrti hovorí vyroním slzu, možno i viacej no nech nám nádej nezhorí chyťme sa za ruky radšej. mrzí ma pár vecí, prepáčte žila som ako som vedela keď sa uvidíme naposledy- neplačte ostávam teda bez mena. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
arwiel Zverejnené 15. Apríl, 2007 Zdieľať Zverejnené 15. Apríl, 2007 Nečakaný hosť Zablatená, špinavá, roztrhaná som sa až sem dotrepala ležím v piesku ubolená bolí ma rozbitá hlava. Ako sa mi rozbila už neviem nedokážem sa postaviť do krvavých rúk mobil beriem pýtam sa ťa ako tú bolesť zastaviť. Radíš mi umyť ranu pýtaš sa, čo sa mi stalo neodpoviem, ďakujem za radu k odpovedi stačilo málo. Naozaj som ti to chcela povedať hanbila som sa príliš ideš sa z okna pozerať na piesku ležať ma vidíš. Do tvojho okna som sa usmievala keď cítila som niekoho prítomnosť to som šťastná odlietala umrel nečakaný hosť. 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
tomassi Zverejnené 28. Apríl, 2007 Zdieľať Zverejnené 28. Apríl, 2007 ono to nie je báseň, ale medzi vlastné umenie to iste patrí a čo je najdôležitejšie veľmi dobre sa to číta Čítanie z Knihy osudu: "Ó, Moskva, požehnaná si medzi mestami tohto sveta. Lebo tebe bude súdené vidieť úspech a zažiť slávu, akým páru niet. Uprostred tvojich múrov stojí obrovský dom a v tom dome jazero, po ktorom sa dá kráčať len na zázračných nožoch. A na tom jazere uvidí svet divadlo, ktoré si naveky zapamätá. Povstanú šelmy, strašné, krvilačné a divoké, aby tam zápasili o vládu nad svetom. Príde mohutný grizzly, z krajiny ďalekej, kde ľudia uctievajú list javora ako svoj totem. Príde mladý bizón, sebavedomý a odhodlaný, z krajiny, kde nespočítaš hviezdy nad pláňami. Príde statný Los, zo zeme vikingov, i sivý zabijácky vlk z krajiny ľudí Suomi. A s nimi aj Lev, zo starej Bohémie, nielen silný, ale i lstivý ako žiadna iná zo šeliem. A nad všetkými bude sa vynímať Ruský medveď, už pohladenie, ktorého zabíja a ten bude doma a bude sa cítiť neporaziteľný. Ale medzi tými pyšnými šelmami vzhliadnu pozorní i nenápadné zviera, ktoré veľkosťou zdanlivo nemôže súperiť s nimi. Malý kamzík, smelý a odhodlaný, odváži sa merať svoje sily so šelmami. A jemu jedinému je súdené siahnuť na zlato a ovenčiť sa slávou. Pretože v jeho srdci drieme odvaha a vôľa. Tak ako malý Dávid porazil obra Goliáša, ako drobný Hobit porazil všemocného pána Temnôt, tak i malý kamzík zdolá všetky šelmy a do knihy zvanej večná pamäť zapíše sa zlatými písmenami!" 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz