Jump to content

Recommended Posts

game

prelud

krátky a mučivý

a taký tichý priletel

tmou preletel

prelud nocou kráčal

tak jasný a jatrivý

tvár v slzách zmáčal

prelud

ktorý nedá spať

do spánku mi vkráčal

a živý a žiarivý

rozškriabal

už hojacu sa ranu

na duši

a jatril a týral

a myseľ ťažkými

spomienkami

a dušu zabudnutými

zabudnutými ? bolesťami

trhal a drásal a mučil

až do rána

až končiaca sa noc

prišla na pomoc

ale ten čas keď je tma

najhlbšia

ale rodiaci sa deň

je už tam cítiš ho

každým kúskom tela

je ten najťažší okamih života

keď je ľahšie umrieť

ako žiť .... nechaj ma ešte žiť prelud odíď

 

 

 

/ prenesené z jedného nemenovaného fóra /

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

toto je voľne, veľmi voľne inšpirované kresbami F. Hudečka: Noční chodec ...

 

 

nočný chodec, sám,

jeden pod hviezdami ...

kroky zvonia nočnou tmou

kde tu kvapka

veľká ťažká

z rímsy kvapká

s tichým pleskom

po nočnom daždi

po krátkom pokropení

do kaluže,

kde mesiac si vykračuje

vykračuje

sprevádza chodca

na zemi i na nebi

samota je nočný chodec

nočný chodec je samota

prázdno ticho

hore hviezdy

a kúsok mesiaca

nočný chodec v tme

pod hviezdami

vo svite luny

sám len sám

len kroky

v tichých uličkách

keď všetko spí

mesto sní

len nočný chodec

a mesiac

len dvaja sa vidia v kalužiach

len dvaja chodia

po zvonivých mačacích hlavách ...

sami v čiernom meste

 

*

 

nočný chodec, sám,

ktorého kroky

smerujú ku hviezdam

vidieť slnko nie je mu súdené

keď zjavia sa prvé zore ružové

nočný chodec odchádza

jeho svet sú samota

a hviezdy,

neisté kroky

kráčajúc tmou

keď pokladá nohu pred nohu

keď kaluže hľadá

keď mesačný svit

matne žiari v nekonečnej tme

len tam

na konci starej malej

nízkej uličky

kde dlažobné kocky

osvetľuje sliepňajúca lampa

jej svetlo bije sa so svitom mesiaca

a v kaluži sú zrazu dve svetielka...

vráti sa späť do svojej tmy

do hviezdnej samoty

kde nekonečné nočné tmy

pod hviezdami

sú jeho životom

jeho myšlienkami

jeho priateľom a jeho dňom ... jeho osudom

 

*

 

nočný chodec, sám,

cestou ku hviezdam ...

hlavu sklonenú

kladie nohu pred nohu

myseľ voľnú

pripútanú k nočným uličkám

len striebornou šnúrou

duše

duše, tej voľnej

nekonečnej ľudskej

mysliacej túžiacej

tej jedinečnej a

jedinej

chytí sa svojej hviezdy

a letí až za planéty

zdraví

svoje hviezdy

a chodí chodí

nočnou tmou

pod hviezdnou oblohou

pozdraví mesiac

stúpi do kaluže

mesiac sa rozpadne na tisíc kúskov

a nočný chodec chodí

nad ním hviezdy

v ňom hviezdy ... už je celý z hviezd

 

 

 

 

Obrázok

/ http://www.artbohemia.cz/scripts/detail.php?id_dilo=1838 /

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

/ prenesené z iného fóra ... spomienka na cestu do stratosféry /

 

 

 

 

bol tu - a nie je

posledné ťažké kvapky vosku

ešte stečú

na doškriabanú stolovú dosku

a plameň zhasne

je tma

osamelá zrelá žena

zazrela svoju mladosť

miznúce záchvevy lásky

svoj život, krásny,

ťažký, šťastný, nešťastný

a prekrásny a milujúci

roky keď rozdávala radosť

a mladá žena v nej

hľadí na hviezdy

vyleštené morom sĺz

a niekde v duši plače

a niekde v duši sa usmieva

a svetlom hviezd vyháňa

z tmavých kútov duše tmu ...

 

*

 

bol tu - a nie je

je tma

a žena hľadí do noci

do tmavej hviezdnej

krutej krásnej striebornej

a tmavomodrej

a prederie sa z duše

váhavý úsmev

usadí sa na perách

a prederie sa z duše slza

usadí sa v očiach

a zrazu jagajú sa v nich

všetky hviezdy neba

je tma

strieborná a jagavá

bol tu - a nie je

a láska už zrazu tak nebolí

a tam na nebi

práve padala hviezda

a rozťala tmu ...

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
Sniper

Keď som išiel na j**y

mesiačik mi svietil na nebi

Share this post


Link to post
Share on other sites
pralinka

prezvate....z ineho fora, kam som pisala

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

aj keď kráča po púšti,

topánky má mokré...

nie od piesku,

ako by sa mohlo zdať..

vraví sa, že aké dostaneš, také aj vráť..

a on predsa, vráti viac,

ako je schopný vziať...

lebo je len jeden...jeden tulák...

čo viac si človek ako on mohol priať?

a predsa všetko inak malo byť...

jeden, len jeden krok mu chýba k tomu,

aby zvládol spraviť skok,...ktorý ho zachráni..

no prečo? kvôli komu?

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

vyšiel von na lúku...aby uvidel hviezdy,

aby zaspal, priamo s nimi v objatí,

napravo aj naľavo,

hlavne nie sám, nech sa už nikdy sám v sebe nestratí..

Aby uspávankou bol mu mesačný svit,

prikrývkou tmavomodrá nočná obloha...

Pomaly a iste,

zaspáva....

Nad tulákom...bdie mesiac..

a sníva sa mu, len jeden, jeden krásny sen...

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

sníva sa mu... nič za to od neho nik nechce..

čo bolo skutočnosťou, mení sa mu na sen,

...v sne je opäť tulákom,

jedným zo všetých,

s deravou topánkou,

s rozbitým nosom,

s oblohou aj s lístím,

s vetou- konečne vstaň a sa vystri!,

bez priateľov, ktorých nahradili,

nepriatelia blízki,

na púšti a predsa stojac v kaluži..

...je zas tým istým hlupákom,

čo menil život na sny...

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

/ z nemenovaného fóra - písané jednej osamelej noci /

 

večný tulák - variácie

 

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

čo potomkom večného Žida je

čo nepokoje

nekľudy, strasti žije

žiadny kľud žiadny priateľ

večný Ahasver

svetom

víriacim nekľudom

chodí ide túla sa

jeden, len jeden

tulák nesmelo, čo snáď

už našiel priateľa blízkeho

čo toľkokrát

zaspí mu pri nohách

keď Ahasver sám

v krátkom mučivom spánku

bojuje

bojuje proti svojim súkromným strašidlám

 

*

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

čo spal by

tak by spal

čo dal by

tak z celej duše by dal

za kľudný spánok

duše pokoj

všetko všetko ... všetko

to, čo tulák môže dať

všetko, všetko čo tulák len

môže dať

tak rád

tak rád

nemá nič

nemá,... len svoju púšť

svoju súkromnú duše spúšť

a on by vlastne tak rád

radosť a žlté lístie rozdávať

len komu

keď ten krok

nejde

nejde už nejaký ten rok

 

*

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

čo pokoj

raz nájde svoj

pod letnou

hviezdnou oblohou

čo podaruje lístie žlté

s prichádzajúcou jeseňou

čo vyrovná sa so svetom

čo pokoj nájde

raz

snáď v srdci svojom

keď snívať bude

snívať svoj letný sen

ten jeden

hviezdny

tmavomodrý

večný

keď lístie zlaté ho prikryje

keď Ahasver doputuje

až tam, kde strasti

už viac nie sú

žiadne ... žiadne

ale teraz len spí

bol to len sen

prekrásny

a ľahký a ... taký skutočný

 

*

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

sníva sa mu ...

kedy sníva

kedy bdie

keď stojí uprostred svojej kaluže

keď zateká mu do topánky

keď padá lístie

keď zatvárajú sa pred ním bránky

brány

brány sŕdc

brány priateľov

keď priateľ znovu raz

mu zaspáva pri nohách

kedy sníva

kedy bdie

už sám nevie

keď krúti si paličkou

keď kráča hviezdnou tmou

keď piesok sa mu na berá do topánky

keď v kalužiach

vidí sa vo hviezdach

menil život na sny

a sníval

sníval

keď sa túlal

ten tulák večný

keď ho lákal ten krásny

svet nekonečný

keď spal pod hviezdnou oblohou

keď nepriateľov zanechal

bez priateľov žiť skúšal

a našiel

našiel to jediné

jediné, čo dúfal nikdy

nikdy nezmizne

večnú žiaru hviezd v nočných kalužiach

a jediného priateľa

spiaceho mu pri nohách

jediného ... prikrývajúc sa zlatou jeseňou

 

*

 

len jeden, jeden, ktorého čaká

osud večného tuláka ... tuláka

čo ho vietor hladká

tuláka čo nič nemá

tuláka

čo mu patrí svet

jeho je vietor

slnko dážď

dážď teplý

drsný bičujúci

dážď teplý

chladný dážď

dážď, ktorému

tulák vďačí

za hviezdy pri nohách

a sny

hviezdne sny

sny, keď priateľ jediný

pri nohách stúli sa mu

keď hviezdy zbiera na zemi

keď kúpe si v nich tvár

keď príbehy svoje

rozprávajú si tam hore

a tulák načúva v tichu

v šeleste zlatého lístia

a hviezdy neba

krčia sa mu pri nohách ... v dažďových kalužiach

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
pralinka

for my little sweet :lol:

 

sem-tam...sem...

vcera, v piatok, ...aj teraz ta chcem!

blizsie pri sebe,

nech medzi nami nie je nic,

miesto ostane len pre vasen,

sem-tam...sem...

nemozem za to, ze ta milujem..

 

sem-tam...sem...

nezalezi na tom, ci je tmava noc,

alebo slnecny den,

ci vietor fuka oproti mne,

alebo do chrbta,

ci kracam dolava,

alebo celkom naopak..

sem-tam...sem...

s tebou je svet ako nekonecny sen,

ktory konci sa tam,

kde zacina sa jeden este krajsi...

sem-tam...sem...

mne to navzdy staci...

Share this post


Link to post
Share on other sites
Nokia

ja ked basnim, tak pisem male kratke ale vystizne basne :lol:

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

padla mi kvapka na nos -

pozriem ... aha

tam hore pláva

na nebi

v samom strede oblohy

jeden malý

osamelý

mráčik, drobný sivý

biely a jediný

kričať sa mi zachcelo

... na neho

a vyletieť až tam

vysoko vysoko

sadnúť mu na okraj

nohami opáľať

a hľadieť na svoj kraj

aha ľudia pozrite

kam sa všetci náhlite

spomaľte a občas

hlavy dvihnite

stojí to za to

pozrieť na nebo ...

a občas žiť len tak ... len pre túto chvíľu

 

 

 

/ písané pre jedno nemenované fórum /

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
pralinka

z mojho blogu

 

Vtedy keď mraky na mňa sa mračia,

vtedy keď slnko skrýva sa predo mnou,

vtedy keď telo ako bez duše kráča-

buď so mnou.

 

Vtedy keď cítim, že človek je sám,

vtedy keď som ako obraz, čo chýba mu rám,

vtedy keď veci vyvíjajú sa tak ako nechcem,

buď so mnou a povedz- neboj sa, bol to len zlý sen.

 

Vtedy keď moje krídla nezvládajú lietať,

keď oči nevidia, čo vidieť by mali

a srdce necíti, čo cítiť má,

vtedy buď so mnou- a pomôž mi odraziť sa od dna.

 

Možno zdá sa mi všetko iné,

ako naozaj je,

možno predsa len čosi ma zahreje,

možno namiesto lietania,

lepšie je kráčať po zemi,

asi je naozaj krajšie,

keď nie je "ja", ale "my"...

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

/ na tému F. Hudeček: Noční chodec /

 

 

nočný chodec, sám …

vždy je to len tulák tmou

pod hviezdnou oblohou

nočný chodec na ceste

večne, niekam, kde

je noc, samota...

kde hľadá, hľadá

nenájde...

kde na ceste zbiera

myšlienky

kde ťaživá noc

zvoní o dlažby

kde kroky

nočného chodca

nemajú cieľ

kde hviezdy snívajú svoj sen

kde nočný chodec nevie

či pokoj duše nájde

v tme, čo noha nohu minie

a zvuky noci,

tej tichej, hlasnej, nemej noci

noci, keď hviezdy šepkajú si

šelestia a spievajú ...

keď hlavou víria divé sny

keď myšlienky ťažké sú

keď lelek zakričí do noci

keď nepomáha nič

len svitanie …

svoju tmu vláči každý sám

svoju noc ťahá za sebou

svoje hviezdy ... na nebi a na zemi a v sebe ...

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
Mgr. L.E.G. von Trips

moj styl je fakt,

neni plastik,

moj styl je kontra,

som razny basnik..

Share this post


Link to post
Share on other sites
Ignatius

To už malo hĺbku,

to už malo štýl,

ak však chceš byť užitočný,

zober radšej rýľ :lol:

Share this post


Link to post
Share on other sites
RoSo

Rýľovanie, to je drina,

to už nie je moje hobby,

čosi mi to pripomína,

čím sa vlastne kopú hroby?

Share this post


Link to post
Share on other sites
Darkman

Poznal som cloveka, ktory fakt vedel :lol:

 

Viem kde...

 

Zrodila sa z bahna,

tá bytosť záhadná.

Opradená kusom čara,

vpred môj zrak sa vynára

Zaviata nánosmi otrokov,

zakliata špinou prorokov

V ich putách osud môj zrel,

tam v prostred ich ciel

 

Kráča ku mne so vztýčenou päsťou

v krídlach vyrytý list zo zlou zvesťou

Písmená výstražné, jedom natreté

Čakám na svoj chod, ústa privreté

Zatajeným dychom po bahne lapám,

Cítim len tér, v prázdnote tápam

 

 

 

 

 

 

Krok kríži sa s rokom

Rok míňa sa s krokom

(Januárovým) snehom vedie

cesta naruby

decembrovou víziou záhuby...

 

,,v kúsku črepiny zo zrkadla,

môže sa skrývať celý svet´´

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
Sniper

Ja viem, ale iba neslušné :lol:

Share this post


Link to post
Share on other sites
arwiel

mne básniť raz zakázali.Svoje básničky som poslala na jednu stránku kde písali nádejní spisovatelia a mne povedali, nech s básňami radšej prestanem. Prestala som a všetky čo som mala som vyhodila a vymazala z PC. Už nebásnim, nemám prečo... To, čo by som písala ja, už napísali iní a omnoho krajšie....

 

Darkman tvoja báseň ma rozplakala... Hovorí mi do srdca... :lol:

Share this post


Link to post
Share on other sites
Darkman

No, ten chalan to mal proste v krvy...

 

Mna naviac dostava tato : :lol:

 

Motýlií efekt

 

Svoj koniec v rukách držím,

tabletku spásy, do úst si vložím.

Pohárom vody zapíjam

pachuť mdlú,

tak sa začína moja púť k dnu.

 

 

Posledné tri hodiny plynú,

nádeje posledné

však nehynú(veď zhynuli dávno)

 

 

Pokojne sedím, všetko spočítané mám, vietor len fičí, o dve hodiny ostane sám.

Kvapky mojich dažďov po pohári

mi stekajú,

ich pre(k)liate potoky

spočítať sa nedajú

 

 

Prichádzam k oknu, vidím len klam

dážď iba padá, o hodinu ostane sám

Moje srdce už ledva bije,6O minút ešte odbije

Tabletka dávno spočinula

tam kdesi, vôbec m a to už

nedesí

 

 

Stuhnutou rukou ešte píšem list,

prečo tak skoro musel som ísť

 

oddane ležím, stopujem čas,

zavieram oči, pociťujem mráz

hľadím do prázdna, vidím len jas,

zastreté ticho a plno mŕtvych fráz.

 

Posledná minúta rýchlo mi plynie,

som len motýľ, ktorý aj tak

zahynie.

 

 

 

 

 

 

,,Budíme sa tak pomaly

ako rýchlo sme zaspávali.

Padáme tak nízko, ako sme lietali´´

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

predstava na rozhraní

 

nespím ... stále a znova

myseľ medzi snom a bdením

zmieta sa

čo sen je ešte a čo už

predstava

túžby a hviezdy a lásky

a sklamania

všetko v jeden farebný

sen bdelý

mieša sa...

ako privinúť si svoju

predstavu...

ako sniť sen kde je

medzi spánkom a bdením

ten jeden

ten jeden ktorého vidím

keď bdiem

a občas mizne mi

keď spím

a je ešte stále je...

posledným jemným bozkom

sa s ním rozlúčim

a medzi hviezdami

sníva sa mi...

a nie je a mizne a je

ten jeden jediný... stále je

v tom bdelom snení medzi snom a cítením ...

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
Harley

Vedieť lietať,

cítiť vietor,

poznať nepoznané.

Aké krásne je byť slobodný,

nikdy nebyť bezradný,

vždy úsmev na tvári mať

a každý deň milovať.

Vedieť tešiť sa len z maličkostí,

netrápiť sa z povinností.

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

vedieť lietať,

cítiť vietor,

tmavomodré nebo

oblaky počítať

kvapky dažďa nechať

stekať po tvári

kvapkať a kvapkať

nechať

zmáčať tvár

nechať zmyť slzy

už znovu jasne myslieť

milovať

vidieť nebo

lietať

poznať už poznané

vidieť nepoznané odteraz až navždy ...

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
pralinka

Jedna slza, druhá,

dopadá na vysušenú trávu od slnka.

Vedľa nôh len roztrhaný list,

na ňom opustené písmenká-

Ľúbim Ťa, ty moja roztopašná vlnka.

 

Hlavou mu víria tisícky slov….

Vedieť preniesť sa ponad slzy,

keď únikom stane sa trpký, veselo-smutný smiech,

ked niektorí uniknú snami pred nami,

niektorí vyjdú ponad domy,

nechajú sa niesť vetrom....

zoskokom zo striech.

 

Hrdličky si spievajú,

pieseň o nešťastnej láske,

ktorá skončila sa skôr,

než všetko bolo jasné....

 

Zostali po ňom iba písmenká,

ktoré si už neprečíta nik…

V tom tichu ostáva po ňom len-

dlhý, smutný, prenikavý vzlyk.

Share this post


Link to post
Share on other sites
Ajk

moje prvotiny, je to vo veršoch, takže snáď to sem patrí (podnázov to spĺňa :lol: ) :)

 

Prvá...

 

Už tu nie si,

som sám a na plafón pozerám,

na ústach s otázkou kde si?

márne hľadám odpoveď.

 

Už tu nie si,

na to, čo bude ďalej myslím,

myslím na tvoje pusy,

nádej otočila sa mi chrbtom.

 

Už tu nie si,

no stále ťa márne hľadám,

smútok s nechuťou sa mi v srdci miesi,

nášej láske dala si výpoveď.

 

Už tu nie si,

na hviezdy spolu sme mali sa pozerať,

poprechádzať parky, lesy

lásku si venovať.

 

Už tu nie si,

prázdno v srdci sa mi tvorí,

tvoje vlasy ako vetre klasy,

nik mi nevyhovorí.

 

Už tu nie si,

nemám ťa rada – v hlave mi znie,

tvoje –zbohom- stále ma desí,

stručne si ma odpísala.

 

Už tu nie si,

doľava, doprava, neviem kam ísť,

v duši trpkú nechuť cítim si,

topím sa v smútku vlastnej štave.

 

Už tu nie si,

ako vtáča hniezdo si ma opustila

na srdci s otázkou kde si?

neviem pochopiť prečo?

 

Sen

Slnko padá, padá, zapadá,

Mňa chytá nechuť,

smutná nálada.

Sledujem svetlo,

od rozfúkaných oblakov sa odráža,

radosť dvoch mladých ľudí

na pláži kôl do srdca mi zaráža.

Život tečie, tečie, ako vodopád,

vodopád, rovno medzi prsty,

neviem ako ti povedať – mám ťa rád.

Tvoje oči sú ako sen,

sen, ktorý predvčerom sníval sa mi len.

A keď otvoríš tvoje ústa,

zadýchaná noc je hustá,

v očiach rozopína sa mi tvoja blúzka.

A tvoje vlasy, ako na dne rieky riasy,

plávajú vo vetre,

hladkať by som ich chcel,

v dobré aj zlé časy.

Tvoja tvár, biela ako mesiac,

ľúbil by som ťa, na rukách ťa nosiac,

a láskou ťa stále zahŕňal .

Tvoje telo, pri ktorom spať by sa nechcelo,

ako detektív Navarro,

do detailov by som preskúmal.

Šťastím by som žiaril, verím že aj ty,

také pekné by boli naše životy.

Slnko svieti, svieti, vychádza,

mňa chytá nechuť,

smutná nálada.

Sledujem svetlo,

od rannej hmly sa odráža.

Vstávam, neviem najprv kam,

s rozlepenými očami rozmýšľam.

Realita, nastal deň,

život s tebou bol len sen.

A tak

Slnko vychádza a zapadá,

A mňa stále chytá smutná nálada.

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

len jeden deň

jeden jediný sa zmeniť

na vánok

na vôňu jari odviatu

až tam kde

ťa cítim že si

 

len jeden večer

jeden jediný sa cítiť

ako vôňa jari

prejsť ti vánkom po tvári

a hladiť a skrývať sa

v tvojej dlani

 

len jeden okamih

jeden jediný sa stretnúť

a cítiť a milovať

a úplne zabudnúť

na celý svet na vôňu zeme

na všetko

 

len jeden okamih len jeden jediný

  • Upvote 1

Share this post


Link to post
Share on other sites
phersu

No prispejem aj ja :lol: :)

 

 

Ver len tomu

dievčatko,

že oči modré klamú

a hoci sú ako obloha

nikdy neustanú.

Ako obloha modré sú

krásné, krásné oči

kto sa do nich pozrie raz

hlava sa mu točí.

Hlava sa mu zatočí

k zemi spitý hľadí,

nedívaj sa do očí

keď chlapec ťa hladí.

Modré oči klamné sú

najklamnejšie možno.

Share this post


Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now

  • Similar Content

    • game
      By game
      Majster Krchovský má svoju extra tému v tejto sekcii ... občas si ale pre seba objavíme básničky, nazvime to básničky, básne, poézia, ktoré len tak zaujmú, pre čokoľvek. :)
       
      pre ne a pre ich autorov je tu táto téma.
       
       
      jedna zo zbierky Josef Fousek : Bez náhubku
       
      Kocovina
       
      Jeden soudruh, co dřív bejval
      velký zvíře ve straně,
      teď je slavnej podnikatel,
      proto koukám nasraně
       
      "Čest práci" mě tenkrát zdravil
      v ošumělým obleku
      teď mi kyne z Mercedesu,
      to je, lidi, ke vzteku
       
      Lenina měl na své klopě
      dneska mu tam sedí pták
      místo vodky pije whisky
      a já smažím bramborák
       
      Co mě nejvíc překvapilo,
      odhodil srp s kladivem
      připadám si jako debil
      zírám jak vůl s údivem
       
      Denně slyším, jak tu lítaj
      miliardy ve vzduchu,
      já mám jak dřív stejný hovno
      a jsem poŕád na suchu
       
      Na letišti chlapy líbal,
      on govoril "Rebjáta"
      Mě snad, lidi, trefí pepka,
      pak chtěl vstoupit do NATA
       
      O Marxovi, Engelsovi,
      vedl velké proslovy
      a teď lítá Jumbo Jetem
      na Kanárský ostrovy
       
      Když jsem cinkal u Václava,
      nebudu vám, lidi, lhát,
      věřil jsem, že Čechy změní
      sedmnáctej listopad
       
      že tu bude spravedlnost,
      pokora a morálka
      Lidi, já jsem větší blbec,
      nežli víla Amálka...
    • abel
      By abel
      Vlastná tvorba - uhádni názov básne:
       
       
      Kým poslom, bielou prikrývkou
      Ty mocný matkou života
      čo v kvapkách neba domov svoj
      tú silu, večnosť ukrývaš
      a vládneš svojou rukou len
      tých mesiacov čo v roku pár
      nad celou matkou prírodou
      v tých krajoch, ktorých synom som
      len tebe patrí obdiv môj
      a vďaka veľká za pokoj.
       
      Hoc mráz a vietor verne s ním
      jak ruka v ruke túlajú sa
      tou nekonečnou krajinou
      nik netrúfne si na ten čin
      by kráľom všetkých morí bol
      nech počuje to celý svet
      že čistejšej a belšej niet
      než tvoja chladná beloba
      Ty posol z nebies
      čistý ....?
       
      Autor Abel
×
×
  • Create New...