prelud
krátky a mučivý
a taký tichý priletel
tmou preletel
prelud nocou kráčal
tak jasný a jatrivý
tvár v slzách zmáčal
prelud
ktorý nedá spať
do spánku mi vkráčal
a živý a žiarivý
rozškriabal
už hojacu sa ranu
na duši
a jatril a týral
a myseľ ťažkými
spomienkami
a dušu zabudnutými
zabudnutými ? bolesťami
trhal a drásal a mučil
až do rána
až končiaca sa noc
prišla na pomoc
ale ten čas keď je tma
najhlbšia
ale rodiaci sa deň
je už tam cítiš ho
každým kúskom tela
je ten najťažší okamih života
keď je ľahšie umrieť
ako žiť .... nechaj ma ešte žiť prelud odíď
/ prenesené z jedného nemenovaného fóra /