Viete básniť ?

Slávy dcéra (Záver)

 

Nože umĺkni, žalosť, a dívaj sa do budúcnosti,

rozptýľ tam osvieteným pohľadom temný ten mrak!

V nešťastí poddať sa nerestiam - táto je najväčšia neresť.

Utíšiť predkov, ich hnev, skutkami radšej sa snaž.

Lebo nie z mútneho oka, lež pilných rúk vykvitne nádej,

že môže ešte sa zlé zvrtnúť a dobrým sa stať.

Krivá cesta len ľudí, však ľudstvo nemôže popliesť,

keď aj zmätenosť jednych ostatným naznačí smer.

Čas všetko mení, i časy, on k víťazstvu privádza pravdu;

sto márnych snáh kde blúdi, napokon ukáže sa.

 

* * * KONIEC * * *

 

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera

umenie je ked:

 

pridem domov po polnoci

chodzou mierne neistou

hore schodmi bez pomoci

a iba ticho vrznem dverami

 

..nie ako ti vedla, cvoci

 

a milion straznych anjelov

co spi na povale nad nami

nezobudim ako vzdycky

vsak v celej tej bezmoci

s prepitymi hlavami

zit treba aj ironicky

musia to byť len vážne práce hodné do zbierky, o ktorej by sa mohli učiť v škole? Alebo môžu byť aj blbosti, čo slina na jazyk priniesla vo vypätých chvíľach?

Skús sa pozrieť aj pár stránok dozadu a uvidíš, že sú tu aj básničky štýlu

"hopla, kobyla ma kopla"... :)

 

Samozrejme, ten kto básnické črevo má, ten napíše niečo solídneho. :)

musia to byť len vážne práce hodné do zbierky, o ktorej by sa mohli učiť v škole? Alebo môžu byť aj blbosti, čo slina na jazyk priniesla vo vypätých chvíľach?

myslím, že najdôležitejšie je dostať zo seba vnútorné pocity. tu nik nehľadí na formu či estetickú hodnotu, nik tu nekritizuje časté inverzie, otrepané metafory, klišeovitosť, patetickosť, nespisovnosť výrazu či nezrozumiteľnosť. takže áno, čo na srdci, to na jazyku alebo na klávesnici :birthday:

Prepadol ma pocit zlosti

 

ze sa neda ovladat

 

centrum mojej nevinnosti

 

ked mi ju chce sama dat

 

Bolo by to jednoznacne

 

vzdavanie sa bez boja

 

nastastie moj rozum zacne

 

pracovat tak, ako ma

 

Ako by som k tomu prisiel

 

ze nebudem pichat v dusi?

 

este by som z cviku vysiel

 

takto mi to viacej slusi

 

 

 

To ona je vinna

 

ked na mna piska

 

zakazdym ina

 

..a stale ta ista

RAIN

 

Kvapla mi na nos

celkom zhora

a ja len zvolám:

"Och! Ešte aspoň jednu!

Nech zvlhnem,

nech oči mi nezblednú!

Chcem takú istú -

neposednú!

Chcem na jazyk,

na prsia,

na nohy,

chcem tak málo -

len malý kúsok oblohy!"

Len tak

 

Len tak, bez svetra,

vojde do detstva

 

kľúčovou dierkou

tajných dverí

 

každý, kto kúzlom

a snom verí.

Slovo o básni

 

Keď už v noci všetko spí

a keď mestom blúdia sny,

pozvem slovo na slovíčko

na rozhovor o básni.

Vtedy prosím, Bože tíško:

Lampu vo mne nezhasni.

S novým ránom vstáva nádej,

ktorá do dlaní nám vkladá svetlo

a naše srdcia prežiari teplom.

Neobmedzený priestor sa vytvorí,

ktorý lásku zdraví u dverí.

:thumbsup:

Srdcom prijímame odkaz

okrídlených bytostí,

vtedy, keď našu dušu

zdobia ľudské cnosti

pokora i dôvera.

 

Keď v srdci pocítime mier,

potom už stačí len vystrieť ruku

a uchopiť anjela dlaň.

V tom náhle zbadáme jeho miernu tvár.

 

Možno to bude okamih krátky,

ktorý nás odvedie do detských liet

a nakreslí nám úsmev okolo vráskavých pier.

Kameň (len také zamyslenie)

 

S takou radosťou by sme si niekedy

hodili do niekoho alebo niečoho kameň.

Aj si hodíme, aj potrestáme niekoho,

kto sa "prehrešuje".

A to my "slušáci" nedopustíme.

Hádžeme kamene do ľudí, ktorí majú možno iný

názor na svet, do tých, ktorí prihlasno hovoria o láske, o nádeji ...

Pustíme sa aj do lekárov, učiteľov, ekonomov, politikov,

potom do všetkých chorých, do zmrzačených detí...

Napokon obhadzujeme sa aj medzi svojimi najbližšími.

A dokedy? Až zostane niekto, ktorý zomrie na hrbe tohto kamenia.

 

Hmm ... nebolo by pre nás všetkých lepšie, aby sme hádzali kameňom lásky ?

Hmm ... nebolo by pre nás všetkých lepšie, aby sme hádzali kameňom lásky ?

 

Viem, že sme medzi "elévmi poézie",

že v básničkách sa zvyknú používať rôzne metafory, ale ...

... čo si máme predstaviť pod slovami "hádzať kameňom lásky"?!

 

Ak sa o niekom povie, že má srdce ako kameň, je nám jasné, že je to tvrďas.

Tak čo je potom kameň lásky?! Ako to máme chápať?! :D

tvrdá láska ...

chceš nechceš, vybral som si ťa, ja ťa aj tak milujem, a iného nebudeš - práve mi to pripomenulo jedno krimi,

/ mne veci pripomínajú zvyčajne krimi, filmy či knihy, čo už / pred pár dňami to kdesi vysielali, to bola fest tvrdá láska, aj kameňom po hlave a kudlou do brucha :)

 

jaj,

ok, OT ... idem ja späť k našim básnickým počinom a našej próze vo veršoch a k čiernym obrazom ... :D

... čo si máme predstaviť pod slovami "hádzať kameňom lásky"?!

 

netreba si to vysvetľovať tak doslovne :D myslela som stavať život na láske, ten kameň, to znamená stavať život, lásku na pevných základoch ..:) žiadna tvrdá láska, že aj kameňom po hlave a kudlou do brucha :)

Asi všetci máme spomienku na školu ... "rozbor básne" a veľmi nepríjemná otázka ...

... čo tým chcel básnik povedať?

 

Nikto z nás tomu druhému do hlavy nevidí.

V škole má žiačik stres nielen "z básne", ale aj z učiteľa

a už vôbec netuší, o čo tomu spisovateľovi v básni vôbec išlo,

tu je ale veľakrát lepšie nepýtať sa. :D

 

Viete básniť ? všetko, čo má aspoň podobu básne

 

nemyslím si to o sebe, ale aspoň som sa pokúsila, snažila som sa vyjadriť jednoduché, pravdivé skutočnosti... tak, ako som to práve cítila ..a aj keď sú to pre niekoho až priveľmi malé, slabé veci, ale viem, že boli napísané s láskou. :)

 

game, "tvrdá láska ..." sa zrodila v tvojej hlave . :D

HPL a búrka a tma
sú knihy, ktoré čítaj za dňa!
len ty počúvaj na mňa!
alebo čítaj aj za mňa : )

 

 

Prízrak


prízrak sa tmou plúži do izby
spod prahu vylieza ponad prah
lepivé hmlové čierne jazyky
hľadajú škáry vo dverách

šuchot hrmot dušu desí
stačí svetla kmit a búrky
divého vetra hromov besy
blikajú sviečkou prievany

elektrika dávno het
sviečky blikajú tv niet
pc už došiel na rezervy
čierny stav žitia jeho čriev

pod perinou ešte skorý večer
vypomstil sa tisíckrát
desy sa plúžia ponad prah
bol ti treba k sviečke čítať ... k štýlovému večeru Lovecraft ...

Viete básniť ?

 

Nie, básničky, ale vlastne nielen básničky ... ja písať neviem. :)

Ale ty ich predsa píš, však sama vidíš, sú ľudia, ktorým sa tvoje dielka páčia.

 

Ja som skôr na "číselká" a na strohú architektúru,

nemám žiadne umelecké cítenie, som iba technický typ ...

... aj to ešte s medzerami. :D

 

Každý sa občas potrebuje zo svojich pocitov vypísať, čo na tom, že píše to, čo by len prežiť chcel, čo by rád zažil, že miesto svojich pocitov "skladá" slová priam opačného významu ako prežíva ... ale robí mu to dobre, teší ho to a aspoň takto, pri písaní prežíva to, čo by prežiť chcel, čo ho teší, ako si svoj život predstavuje vo svojich snoch.

:)

 

Je ako tichý vánok, čo pohladí,

je ako poláskanie dobrého otca, mamy,

je ako žatva, čo práve dozrela,

a mení sa na chlieb náš každodenný.

Vnímať ho môžeme len srdcom,

a zazrieť v našej tvári, v očiach dieťaťa

i v slzách starca.

Je všade s nami, nesie naše šťastie, náš žiaľ.

;)

Kaluž

 

Preskočíš alebo obídeš ju.

Ani tú najväčšiu kaluž

si nespletieš s morom.

Zo žabej perspektívy

vyzerá však ináč.

 

Samá voda.

 

Keď ťa až po krk

ako povodeň

zavalia starosti a problémy,

spomeň si, že si človek

a zanechaj žabí pohľad.

O priateľstve

 

Môžeš mať chyby,

veď tie, mám aj ja.

 

Môžeš byť otravný, nemožný ..

veď, taký som aj ja.

 

Zostaň taký, aký si ..

 

Mám ťa rád.

Zrno

 

Aké má poslanie?

Padnúť do zeme a umrieť,

aby vyrástol nový klas.

alebo sa nechať zomlieť

na múku, z ktorej upečú chlieb.

Ako by chutilo vo voňavom krajci

nezomleté zrno, nezbavené šupky?

Vypľul by som ho.

 

Odovzdať život, vzbudiť lásku,

to nejde bez obety,

bez zomierania sebe.

Nechať sa drviť nie je príjemné,

ale bez straty šupky

nevznikne rodina ani spoločenstvo.

Zrno síce stratí svoju tvár,

ale svoju hodnotu dá cestu.

Toto som mala nahodene uz na starom PF a este stale to povazujem za to najlepsie, co som mohla spachat... :-)

Pár vecí

sa mi páči

z nášho sveta:

slnko a ruže,

vôňa leta...

A ešte láska,

čo dohromady

osudy ľudí

splieta...

Farby

 

Svet nie je čiernobiely.

Hýri žiarivými farbami.

Modrá, zelená, žltá, fialová,

oranžová, biela, sivá, čierna,

ružová .. aj "sračkovo zelená".

 

Aká je to farba?!

 

No predsa jednoducho "sračkovo zelená"!

 

Vieme, že to bude zloženie hnedej farby,

ktorá je teplá, solídna, realistická, pohodová..

v spojení so zeleným nádychom, ktorá je

symbolom prírody, bezpečná, pozitívna.

 

Kde sú farby, tam je impulz, základ rovnováhy,

zdravia, vibrácii, ktoré cítime a vnímame.

:D