Voľná debata o fyzike

To mas na hranici testovatelnosti, chybaju data, teraz sa zbieraju, uprimne nemame ziadnu alternativu na temnu energiu, a ja v podstate vysvetlujem co ide cez obecnu relativitu urobit. V podstate sa priblizujem ku kvantovej gravitacii, to by ale chcelo robit matematiku, toto je nad moje moznosti robit korektne velku matematiku takychto veci. Teda neviem co z toho by si chcel vediet kedze tam je uz popisane toho viac. Ale z diskretnej predstavy odvodim to iste co ma relativita a na hranici testovatelnosti to bude pri malych rozmeroch a tam chýba ten zvazujuci aparat matematiky gravitacie a kvantovej fyziky.

Čo by si povedal na toto?

https://astronomynow.com/2018/07/13/cosmic-mystery-deepens-with-conflicting-measurements-of-hubble-constant/

Hubble a Gaia merajú pomocou štandardných sviečok (Cefeid, 1a supernov) nameriame 73.5+/-1.6, Planck to meria v omnoho väčšej vzdialenosti (v priestore aj čase) z reliktného žiarenia a akustických bariónových oscilácií a nameria 67.6+/-0.6..

Rozdiel väčší ako chyba merania..

Problém je že je to príliš veľký rozdiel na to, aby bol vysvetliteľný postupným nárastom expanzie vďaka kozmologickej konštante.

Kde je chyba podľa teba?

No to som pisal faktor temnej energie vypada premenlivy v case a nie len stale rastuci, teda data to naznacuju, nemaju nic co by vysvtelovalo temnu energiu, nevedia ktora bije doslova, takyto faktor nevedia ani vysvetlit nie ze kvantifikovat ako z coho by to malo byt a preco, vedia akurat merat ako sa rozpina vesmir v case a uz to bude velky problem pre nich ked bude ten faktor premenlivy. 

Sranda vec..

Ja by som jedno jednoduché vysvetlenie mal..

Znie "v minulosti sa ručičky na hodinkách, točili pomalšie ako dnes".

Presne túto vec by sme videli, ak by sme sa dívali na do seba uzatvorený konečný vesmír.

naozaj by sme videli zrychlenu expanziu ked sa nam rucicky na hodinach otacaju rychlejsie? tu ide alamo o to ze sa meni velkost vesmiru a to rucickami neodvovodnis, vzdialenosti su vacsie, a uzvarety vsemir nie je taka jednoducha vec na predstavenie si.

Nám "dnes" idú hodinky rýchlejšie..

Áno dnes v našom "blízkom okolí" by sme videli "zrýchlenú" expanziu.

A vzhľadom k tomu že omnoho ďalej od nás, by sa veci diali "pomalšie" ako pri nás, bolo by to ako dívať sa na "spomalený film", videli by sme že sa galaxie točia pomalšie ako by zodpovedalo viditeľnej hmote, a tiež to že sa od seba pomalšie vzďaľujú, Hubblova konštanta by bola omnoho menšia ako dnes a pomaly by jej hodnota klesala.

V do seba uzavretom priestore by sa totižto nemenili iba jeho rozmery a vzdialenosti v ňom, teda "polomer", menilo by sa aj jeho "zakrivenie".

Smerom do minulosti, by sme sa dívali do čoraz viac zakriveného priestoru, a to by bolo ekvivalentné pohľadu do "gravitačnej jamy".

A mimochodom, je to omnoho jednoduchšie predstaviteľné než "holografický princíp"..

Asi napíšem ďalší blogísek..

a co s tym ma holograficky princip? Stale nevieme preco alamaova teroia nehovori nic o tom ze sa vzdialneosti zvacsuju a preco sa nam ten zaokruhleny vesmir rozpina, zvacsuje. lebo o to tu ide alamo, nie len o pohlady, na taketo efekty by si potreboval mat vesmir inak zakriveny a na to uz nemas dost hmoty atd, cele to je iba taka hlupostka, zbytocne si s tym zatazujes mozog, dokonca ani nevieme ci je mozne aby bol vesmir ako celok uzavrety do seba, je tu ista analogia s plochou, ale to su viac menej vsetko spekulacie. 

Čo s tým má "holografický princíp"?

To ty si písal o tom že do seba uzatvorený priestor "nie je taká jednoduchá vec" predstaviť si. Tak som ti ponúkol ešte niečo o trochu zložitejšie.

A prečo sa vesmír zväčšuje?

:D

Jedna šialená teória tvrdí že:

heh, uprimne si predstavit holograficky princip je nepomerne jednoduchsie ako zakriveny priestor, ale to ma rovnaku vahu ako tvrdenie ze vsetko sa nam len zda lebo hodiny isli inak. proti tvojej predstave stoji tolko faktov ze je zbytacne sa nad tym nejak pozastvavovat, napr. obeh niektorych galaxii v kope galaxii je 10 nasobne rychlejsia ako by mala, ty tvrdis ze vsetko slo pomalsie, teda ty by si potreboval este viac tmavej hmoty, takze nie ziadne zakrivenie vesmiru ako celku neriesi v tom ci onom temnu energiu :) Ale fajn ze ta tieto veci zaujimaju, pretoze to tak zaujima 1% obyvatelstva.

Tvoje argumenty už pomaly znejú, ako keby si chcel nech na podporu mojich domnienok, "vypražím na drevo" hotovú teóriu všetkého..

Lenže tú nemáš, ani ty k tvojim domniekam..

Takže tebe osobne sa tvrdenie že existujeme na 2D ploche, s ktorej sa nám 3 dimenzie a čas iba projektujú, zdá prijateľnejšie?

Celkom podarený vtip..

Zemře Albert Einstein, přijde do nebe a potká Boha. Povídá mu: "Bože, celý život jsem se snažil pochopit a popsat vesmír a nikdy se mi to zcela nepodařilo. Mohl bys mi prosím vysvětlit, jak vlastně funguje?"

"To je jednoduché" povídá Bůh a na tabuli začne psát křídou šílené a složité vzorce.

Einstein se na to dívá a říká: "Ale vždyť tam máš strašně moc chyb!"

"Já vím," odpoví s úsměvem Bůh...

Čo však v prípade.. Že je vesmír "logicky nekonzistentný"?

V globálnom merítku sa podľa posledných pozorovaní Vesmír javí, ako plochý. Takže z globálneho gľadiska pre výpočet nepotrebujeme OTR. Z lokálneho pohľadu kupy galaxií tvoria zhluky, podobné pavučine, ale z globálneho pohľadu sa dá povedať, že Vesmír má konštantnú hustotu hmoty. Podľa gravitačného zákona je výsledný gravitačný potenciál superpozíciou každého hmotného bodu. Matematicky sa to zapisuje ako suma príspevkov každého telesa. V spojite rozloženej hmote je to integrál príspevkov hustoty hmoty cez objem. Ak má vesmír konštantnú hustotu, (aj keď veľmi malú, odhaduje sa že rho = 8 × 10−27 kg.m−3)  a jeho rozmery sa limitne blížia k nekonečnu, potenciál v ľubovoľnom mieste vesmíru by bol nekonečne veľký. Skúsme spočítať potenciál iba viditeľného vesmíru. Polomer viditeľného vesmíru je R = 0.879 10^27 m. Gravitačný potenciál v strede  gule, teda miesta pozorovateľa, z ktorého vidí časť vesmíru z ktorého ešte môže priletieť svetlo,  je phi = 0.26 10^19 [m^2/s^2]. To je obrovská hodnota, pre predstavu, gravitačný potenciál na povrchu zeme je phi = 0.6 10^8 [m^2/s^2]. „Kde soudruzi udelali chybu“. Zrejme som spravil chybu ja, ale nevie kde.

https://robopol.blogspot.com/2018/08/je-ai-hrozba.html

Podľa mňa si úplne abstrahoval inteligenciu od jej nositeľa. Inteligencia nie je iba interakcia neurónov v mozgu. Tie by si teoreticky mohol nahradiť sieťou mikroprocesorov. "Inteligencia" na mikro úrovni bunky je produkt, ktorého "operačný systém" na molekulovej úrovni sa evolučne zdokonaľoval miliardy rokov, alebo bol možno na našu planétu "prinesený". Operačný systém" jediného neuronu je možno zložitejší, ako celá nadstavba miliard neurónov, ktorú my považujeme za inteligenciu. Inteligenciu sme zredukovali na algoritmy a preto sa nám zdajú počítače inteligentné a v umelej inteligencii nás porazia. Samotná bunka nevyhrá šachovú partiu, neuvažuje nad abstraktnými pojmami. Dokáže však premieňať energiu, spolupracovať, špecializovať sa, reprodukovať a brániť. Takéto správanie by sme mohli považovať za inteligentné, no bunka žiadnu inteligenciu, v zmysle, ako ju chápeme my, nemá. Ako to dokáže, keď iba chemicky reaguje na okolie? Tento program je zložitejší, ako partia šachu, alebo akákoľvek vedecká teória. Dôkazom toho je, že ani najlepší vedci dnes v podstate nechápu, ako tieto procesy fungujú. Prečítali sme celý kód ľudskej DNA. Metódou pokus omyl sa snažíme pochopiť, ako fungujú jeho fragmenty. O komplexnej zložitosti celého programu nemáme ani potuchu. Navyše sa ukazuje, že program v DNA je len kostrou a do tohoto "programu" vstupujú aj vonkajšie faktory. Jediná bunka nás v takejto "mikro šachovej partii" hravo porazí. V jedinej bunke môže byť potenciálne uložený program na vytvorenie Einsteina, alebo Newtona. Tak zložitý hardware sa nedá niekde vo vesmíre vytlačiť na 3D tlačiarni. Inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa vonkajším podmienkam. A život to dokáže na úrovni vírusu, alebo bunky. Ak by sme chceli prírodu napodobniť, určite nie na báze mikroprocesorov. Museli by sme dokázať vytvoriť autonómnu replikujúcu sa "syntetickú bunku" na úrovni molekúl, z ktorej by, bez vonkajšieho zásahu, vznikla inteligencia, minimálne na úrovni tej našej. 

Podla teba sa teda zda/javi ze nemame sancu AI urobit, ale to tak zrejme nebude, vidis v tom viac ako v tom je. Inteligencia nie je dosledok nejakej zlozitosti bunky, ale je to vysledok tej siete, emergencie, nahody a algoritmov. Zlozitost bunky nam k tomu netreba, to je skor chemicko/fyzikálna zložitosť a rodila sa miliardy rokov. 

Tono

Podľa https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/139162/PokrokyMFA_30-1985-1_5.pdf (a použitej literatúry)
je veľkost rýchlosti svetla určená celkovým gravitačným potenciálom vesmíru (jeho odmocninou).

Veľkost gravitačného potenciálu vyjadreného hodnotou c² je ~ 10^17 m^2/s^2 čo je 25x menšie od toho čo si vypočítal a to si nezarátal "celý" vesmír.
S konečnou hodnotou potenciálu je to podľa mňa podobné ako so žiarením čierneho telesa.
Podľa Rayleigh-Jeans sa sčitovali energie žiarenia ľubovoľne malých vlnových dĺžok, čím vychádzala nekonečná hodnota hustoty žiarenia (ultrafialová katastrofa).
Planck to vyriešil obmedzením vlnovej dĺžky (periódy) zdola, čím bol donútený zaviesť kvantá.

Konečná hodnota potenciálu môže byť indíciou, že gravitácia má kvantový charakter. Gravitón od veľmi vzdialenej hviezdy nezasiahne naše Slnko počas celej slnečnej životnosti.

p.s.Súvis c a potenciálu nie je oficiálne uznávaný https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/139162/PokrokyMFA_31-1986-1_7.pdf

 

nejak nam to to zakapalo, ideme vybudovat tono novu kvantovu mechaniku? :)

nejak nam to to zakapalo, ideme vybudovat tono novu kvantovu mechaniku? :)

si z BA?

viete toto: 

Důsledkem zakřivení časoprostoru:

Kdybychom měřili poloměr Slunce ze skutečných radiálních měření, bude se nalezená hodnota lišit v důsledku zakřivení prostoru od hodnoty získané z měření plochy povrchu Slunce, r = (S/4π)1/2, o šestinu Schwarzschildova poloměru, což činí 0,5 kilometru.

niekto vysvetliť?

zdroj: https://www.aldebaran.cz/astrofyzika/gravitace/otr.php

Nie som

Cestovanie časom: vela sa o tom hovorí, že to možné nie je. Trebalo by ale upresniť, že ľudské entity to možné nie je. Zaujímavé na tomto je práve to, že teória relativity v sebe obsahuje existenciu všetkých časov zároveň, teda pritomnosti, minulosti a budúcnosti. Tono tu operoval tým, že pokiaľ by existovala červia diera, jej hrdlo by bolo infitezimalne. No a toto je práve nedobre. Vieme, že obecná relativita nie je dobre na planckových škálach potrebujeme inú teóriu a tto kvantovú gravitáciu. Takže na červiu dieru nemôžeme použiť teóriu, ktora pri nej aj zlyháva. to ze sa to mozno aj dá za špecifických podmienok ukazuje kvantová mechanika, kde máme častice ako duchov čo prechádzajú cez barieru atd.

Su a ostávajú zaujimavé otázky prečo máme rychlostny limit "c".  preco ide konstatnou rýchlostou atd. V podstate najst niečo hlbšie, čo vysvetlí a odvodí tento postulát. 

https://robopol.blogspot.com/2018/10/teoria-chaosu-modeluje-vesmir.html

Hmota priestor a čas sú navzájom späté a tvoria to, čo my nazývame realitou. Neexistuje fyzikálny zákon, ktorý by nebol funkciou apom jednej z týchto premenných. STR je zaujímavá v tom zmysle, že v nej nefiguruje hmota a premennými sú len priestor a čas. Hmota zakrivuje časopriestor, ale tento fakt, môžeme v bežnom živote ignorovať, preto, že pri bežných hmotnostiach telies je tento vplyv zanedbateľný. Súhlasím, že fyzikálne konštanty nemohli existovať skôr, ako priestor, čas a hmota. Prečo je teda v STR rýchlosť svetla konečná? Veď STR je vlastne iba geometrickou transformáciou? To samozrejme nedáva zmysel. Rýchlosť svetla musí súvisieť s hmotnosťou vesmíru. A tu je problém. Hmotnosť vesmíru sa nezmenila expanziou. Pred „Veľkým treskom“, podľa súčasných modelov, nebol priestor, čas a ani hmotnosť. A potom tu zrazu bola „okamžite“ celá hmotnosť vesmíru, sústredená v objeme Planckovej škály. Nuž neviem, ak by som vymyslel vlastnú teóriu a takéto postuláty by som potreboval pre jej obhajobu, radšej by som ju uložil do „šuplíku“.  No takýto model „Veľkého tresku“ sa po inflácii správa celkom „rozumne“, už v duchu fyzikálnych zákonov, ktoré viac menej poznáme. Preto aproximujeme, že aj predtým sa musel Vesmír správať „rozumne“ . Problém je len ten, že náš rozum nie je kritériom toho, čo je rozumné a čo nie.

JA mam dost dobry dovod si mysliet ze teoria relativity je statisticka teoria odvodena prirodou na makro urovni. Cas sa da taktiez chapat ako nejaka statisticka hodnota stredna hodnota kmitajucich castic. relativita je vlastne makro teoria nebude to davat zmysel v kombinacii s mikrosvetom, kedze tam sa to chova inak. 

rychlost svetla suvisi s tym ako to dava makroskopicky zmysel, vieme ze nic sa nesiri rychlejsie pokial sa to siri klasicky, ako nahle opustime makrosvet takto sa to nesprava. Preto si myslim ze sa snazia spajat co sa takto jednoducho neda spajat, ze postavime otr co je makroskopicka teoria velkeho statistickeho suboru a kvantovu mechaniku kde to neplati. 

Náražas asi na entanglovane páry, kde sa informácia ich komplementárneho stavu šíri rýchlejšie, ako c. Historicky práve z Maxwellových rovníc vyšla konštantná rýchlosť svetla a teda aj prenosu elm. energie, ktorá je nezávislá od zvolenej sústavy pohybujúceho sa pozorovateľa. Einstein tento fakt zobecnil na postulát pre všetky sústavy. Samozrejme Maxwellové rovnice, ako aj STR sú makroskopickou teóriou. Fotón v QM, ako elementárna častica, môže byť s určitou pravdepodobnosťou kdekoľvek. To sa zdá byť v rozpore s Maxwellovou teóriou konštantnej rýchlosti svetla. Fotón by teda mohol preniesť svoju energiu a hybnosť rýchlejšie, ako to vyplýva z Maxwellových rovníc. Problém je, že fotón pri tomto nadsvetelnom prenose nikdy experimentálne "nepristihneme". Vylučuje to princíp neurcitosti. To je stredná hodnota merania a sme zase v makroskopickej rovine.

No kedze uz konstatna rychlost plynie z maxwellovych rovnic mahla by ta byť aj odpoveď prečo.