Hľadanie v komunite

Kedy vôbec môže nastať tzv. WIN-WIN situácia? Mám na mysli situáciu, keď jedna strana príde s nejakou novinkou, ktorá sa druhej strane spočiatku nepozdáva. Myslím, že je to psychologická otázka. Pretože nejde o objektívny stav, ale o to, ako to ľudia prežívajú vo svojich myšlienkach a pocitoch. Ak má niekto aj po skončené sporu pocit krivdy, tak o win-win nemožno hovoriť. Povedal by som, že bez istého sebaobetovania nie je win-win vôbec možné dosiahnuť. Minimálne jedna (alebo aj obe) zo strán sporného procesu musí dôjsť slobodnému a pravdivému uznaniu, že za predtým mýlila. To jest, že situácia, ktorú presadzuje "ten druhý" má múdre pozadie a v podstate slúži jednému aj druhému. Človek musí obetovať niečo zo svojich predsudkov a pohodlia v úsilí rozširovať vlastné poznanie. Ale musí to byť čin slobodný, čin slobodného poznania. Inak sa pocitu krivdy nezbaví.

Všeobecne sa ľudia delia okrem iného aj na "bežných ľudí" a "vedcov". Je celkom bežné nájsť nadpisy článkov typu: Vedci vypátrali, Vedci dokázali, Vedci predpokladajú... Ale slovo "veda" vychádza v podstate zo slova "vedieť". A teda lingvisticky každý, kto niečo vie, je v tomto smere "vedec". Diskusie na fórach, ako je toto, ukazujú, že veľa ľudí dneška má naozaj rôzne znalosti. Ale "vedcami" v úzkom slova zmysle sa nenazývajú. Napokon, rozvoj myslenia, inteligencie v širokých masách, najmä západného sveta, vedie k tomu, že ľudia sa stávajú samostatnými. V základe tejto samostatnosti stojí poznanie, vedenie, My sami sa stávame vediacimi čím ďalej tým viac. Máme kritické myslenie, ktoré stále viacej rozvíjame. V istom zmysle každý z nás je v nejakej oblasti vedcom. Popri tomto bežnom vedeckom živote (alebo možno skôr ako jeho predvoj) sa vytvorili aj špecializované vedecké ústavy, kde sa vedátoruje na plný úväzok a v tejto súvislosti vzniká množstvo vedeckej publikačnej činnosti o bádaní. A tiež vzniká aj aplikovaná veda s cieľom stvoriť produkty, v ktorých sú poznatky stelesnené. Z potreby jasne ukázať hranice pravdy a nepravdy si vedci začali vytvárať aj podmienky vedeckosti. Je to určite pekný zvyk, pretože pravda a nepravda v hraničných oblastiach ľudského poznania nie sú len tak ľahko rozlíšiteľné, a my ľudia radi podliehame egoistickým necnostiam pri boji za "našu" pravdu. Nič to ale nemení na tom, že v lingvistickom zmysle každý, kto niečo vie, a teda je v súlade s pravdou, je v danej oblasti vedec, pretože čím ďalej tým viac používame v každodennom živote vedecký spôsob myslenia.