Search the Community
Showing results for tags 'myslenie'.
-
Všeobecne sa ľudia delia okrem iného aj na "bežných ľudí" a "vedcov". Je celkom bežné nájsť nadpisy článkov typu: Vedci vypátrali, Vedci dokázali, Vedci predpokladajú... Ale slovo "veda" vychádza v podstate zo slova "vedieť". A teda lingvisticky každý, kto niečo vie, je v tomto smere "vedec". Diskusie na fórach, ako je toto, ukazujú, že veľa ľudí dneška má naozaj rôzne znalosti. Ale "vedcami" v úzkom slova zmysle sa nenazývajú. Napokon, rozvoj myslenia, inteligencie v širokých masách, najmä západného sveta, vedie k tomu, že ľudia sa stávajú samostatnými. V základe tejto samostatnosti stojí poznanie, vedenie, My sami sa stávame vediacimi čím ďalej tým viac. Máme kritické myslenie, ktoré stále viacej rozvíjame. V istom zmysle každý z nás je v nejakej oblasti vedcom. Popri tomto bežnom vedeckom živote (alebo možno skôr ako jeho predvoj) sa vytvorili aj špecializované vedecké ústavy, kde sa vedátoruje na plný úväzok a v tejto súvislosti vzniká množstvo vedeckej publikačnej činnosti o bádaní. A tiež vzniká aj aplikovaná veda s cieľom stvoriť produkty, v ktorých sú poznatky stelesnené. Z potreby jasne ukázať hranice pravdy a nepravdy si vedci začali vytvárať aj podmienky vedeckosti. Je to určite pekný zvyk, pretože pravda a nepravda v hraničných oblastiach ľudského poznania nie sú len tak ľahko rozlíšiteľné, a my ľudia radi podliehame egoistickým necnostiam pri boji za "našu" pravdu. Nič to ale nemení na tom, že v lingvistickom zmysle každý, kto niečo vie, a teda je v súlade s pravdou, je v danej oblasti vedec, pretože čím ďalej tým viac používame v každodennom živote vedecký spôsob myslenia.