Voľná debata o fyzike

to som si myslel, ale tonov priklad ukazuje nieco ine

A co sa ma zvrovnavat? tomu sa neda rozumiet...

pri pulzare je princip reality ze za urcity cas merania na case tau a case t, pricom neplati tau=t, za cas tau a adekvatny cas t dostavame rovnaky pocet impulzov

pri otacani sa disku je princip reality ze za cas tau a t niekoho rozne vzdialeneho sa urobil ten isty pocet otacok, 

z coho jasne znaci, ze s posunom fazy sa nic nedeje. posielanie informacii k niekomu tretiemu "c" na tom nic nezmeni. Naopak preto som pisal ze ta to vedie aj na porusenie reality lebo tebe by pocet otacok ci impulzov nemohol sediet pri SPRAVNOM porovnavani.

robopol?

Môžem drobnú osobnú otázku?

Pôsobil si už niekedy v živote vo funkcii pedagóga.. Či si niečo niekoho učil?

neposobil ved to je na prvy pohlad vidiet, ze na to ja nemam trpezlivost a nie je to moja volba. Samozrejme viem byt ostrejsi ak na to narazas, ale mne ide o to sa niecomu dopatrat a nie sa venovat tomu ako to napisem. vacsinou pisem v rychlosti, neuhladzujem svoje prispevky, nehram na dojem, a niekedy ako sa hovori riadna argumentacna facka pomoze viac ako siahlodlhe medove traktaty

Napadla ma tono nie celkom trivialna myslienka, ze ten kto meni liniu sucasnosti "akter" ten pocituje zotrvacne sily. Mozno sa daju najst nejake hlbsie suvislosti v tom celom, navyse mam pocit ze OTR nemoze byt dobra pretoze neviem si predstavit ze by t bolo len o nejakej flexibilite priestoru a casu. Hovorit o priestorocasu ma len matematicky podton ako veliciny co sa zachovava urcitym sposobom. Priestor sa podla mna aj tvori a za tym je ta zahadna entita ako je temna energia. Inak povedane temna energia je novy priestor

To je oprávnené podozrenie.

Priestor asi bude čosi viac, ako iba "výška šírka dĺžka čas" medzi napríklad "hrsťou brokov ktoré rozhodíme do luftu, načož oni sa od seba zotrvačnosťou vzďaľujú, a výška šírka dĺžka čas sa medzi nimi rozťahujú.."

Ak by nový priestor vznikal - pribúdal, potom bude treba hľadať tie "továrne" v ktorých ten nový priestor vzniká, je tvorený premenou nejakej inej formy energie na energiu uloženú v priestore..

Apropó

Kedysi tu strašil s otázkou aký je rozdiel medzi relativistickou a kľudovou otázkou..

https://www.freespace.sk/tema/5077-relativistická-hmotnosť/?hl=%2Brelativistická+%2Bhmotnosť

Tvrdil som že vesmírna loď sa prepadne sama do seba a stane sa z nej čierna diera.. He..

Nakoniec debaty ma napadla myšlienka, že pohybujúci sa objekt, bude deformovať svoje vlastné zakrivenie priestoru - gravitačné pole, nie v zmysle "dolu" teda prehlbovať ho, ale "do strany" teda zošikmovať ho, pretože informácia o zmene v gravitačnom poli sa šíri konečnou rýchlosťou rýchlosťou svetla, každý pohyb by znamenal dobiehať túto informáciu o zmene a teda aj deformáciu "skalárneho poľa." Energia zodpovedajúca pohybu "rapitide" resp. relativistickej hmotnosti by bola uložená nie v pohybujúcom sa objekte, ale v priestore okolo neho..

Ale nejak to zaniklo v tých ostatných blbinách, čo som pred rokmi nakvákal..

Kozmicka siet ciernych a bielych dier celym vesmirom, a pokial je faktor ze viac pribuda tak z inych vesmirov.

A teraz to podstatne ako to preukázat. tato hypoteza hovori ze by existovali aj ine vesmíry prepojena sietou takýchto dier. A preukázat sa to dá tak, ze budeme hladat miesta kde su o nieco ine charakteristiky rozpínania sa priestor, skratke kde sa vesmír lokalne rychlejsie rozpina.

http://robopol.blogspot.com/2018/06/temna-energia.html

Zotrvačné sily pociťujeme v neinerciálnej sústave, kde na teleso pôsobí vonkajšia sila. Pri pohybe po geodetike žiadna vonkajšia sila na teleso nepôsobí. Celková energia telesa v gravitačnom poli je súčet potenciálnej a kinetickej energie a ten sa nemení. Ak na teleso pôsobí vonkajšia sila, celková energia telesa stále rastie. Čo je zaujímavé, napríklad v prípade gravitačného praku, teleso si môže „odniesť“ časť kinetickej energie iného telesa bez toho, aby naň pôsobila vonkajšia sila.

Podľa linearizovanej OTR vzniká okolo pohybujúceho sa telesa gravitomagnetické pole podobne, ako okolo pohybujúceho sa náboja. Toto pole má nekonečný dosah a klesá so štvorcom vzdialenosti. Pri telese s malou hmotnosťou M a rýchlosťou v << c , je toto pole takmer zanedbateľné, lebo je úmerné pomeru v/c^2

B ~ gamma.G.M.v/c^2/r^2.

Na všetky telesá, ktoré sú v tomto poli, musí pôsobiť sila, ekvivalentná Lorentzovej sile. Takže, ak by si chcel teleso urýchliť na rýchlosť svetla, musel by si vďaka tejto sile pôsobiť aj na všetky telesá vo vesmíre. Samozrejme vzhľadom na konečnú rýchlosť účinkov c, iba na obmedzenú oblasť. Lenže ak chceš limitne zrýchliť teleso na rýchlosť svetla, chce to nejaký čas. 

Efekty STR sa nedaju interpretovat takto ako ze " relativisticka hmotnost" vytvara gravitacne pole a ohyba priestor, to je zle vysvetlenie alamo

robopol

Ak je rýchlosť šírenia informácie o pohybe hmotného objektu v jeho vlastnom gravitačnej poli - zakrivení priestoru, zhodná s rýchlosťou svetla, teda má limitnú konečnú rýchlosť.. Potom by malo platiť že, pohybujúci sa hmotný objekt bude svoje vlastné gravitačné pole - zakrivenie priestoru, v smere svojho pohybu deformovať?

Tak som dokoncil hypotezu a jej vyznam prinesie objavenie bielej diery v kozme. to je klucovy moment tejto hypotezy.

robopol

Ak je rýchlosť šírenia informácie o pohybe hmotného objektu v jeho vlastnom gravitačnej poli - zakrivení priestoru, zhodná s rýchlosťou svetla, teda má limitnú konečnú rýchlosť.. Potom by malo platiť že, pohybujúci sa hmotný objekt bude svoje vlastné gravitačné pole - zakrivenie priestoru, v smere svojho pohybu deformovať?

Určite, áno. Mala by platiť rovnaká analógia, ako s pohybujúcim sa nábojom. Na zmenu priebehu potenciálu v priestore pred pohybujúcim sa nábojom, musí náboj vynaložiť energiu. Pole pohybujúceho sa náboja, vzhľadom na retardáciu,  pôsobí opozdeným účinkom aj na samotný náboj. V tomto prípade ale nie je vektor sily kolmý na polohový, takže náboj pri inerciálnom pohybe musí konať prácu. No presne rovnaká retardovaná práca „postrčí“ zas náboj dopredu, pri zmene potenciálu za pohybujúcim sa nábojom, takže inerciálny pohyb náboja, v jeho vlastnom poli, prebieha bez straty energie. V prípade zrýchleného pohybu náboja to už samozrejme neplatí. Rovnice popisujúce priebeh potenciálu dvoch nábojov - dipólu v čase sú príliš zložité a riešia sa obyčajne rozkladom potenciálu pomocou multipólového rozvoja, pomocou Legendrových funkcií. Rovnako však vzniká aj dipól medzi pohybujúcim sa nábojom a jeho retardovaným poľom. V prípade retardácie treba zohľadniť riešenie pomocou STR.

Tono

Dalo by sa potom "zašpekulovať" o tom, že zotrvačnosť hmotného telesa (ako kontinuálny pohyb bez zrýchlenia) by vlastne bola prejavom súvzťažnosti, medzi hmotou telesa a "zakrivením" priestoru v jeho okolí ktoré spôsobuje svojou vlastnou hmotnosťou a pohybom?

Zotrvačný "inerciálny" pohyb by bol vlastne "pádom" bez zrýchlenia, vo svojom vlastnom zdeformovanom "gravitačnom poli" - "zakrivení priestoru"...

Aspoň by odpadli tie nejasnosti okolo "Machovho princípu".. Žiadna definícia pomocou vzťahov s inými objektami...

To by sa zdalo rozumné. Lenže v zakrivenom vesmíre prebiehajú všetky udalosti determinovane tomuto faktu. Predstav si, že v prázdnom priestore "bez hmoty" je potenciál vesmíru rovný phi = -c^2. Samozrejme to odporuje fyzike. Lenže vesmír môže byť zakrivený práve potenciálom phi = -c^2 a my tento potenciál v lokálnej sústave považujeme za plochý vesmír. Lokálne registrujeme iba zmenu od tohoto potenciálu, v prítomnosti telesa s hmotou M, za potenciál phi = -c^2+ GM/r. Podľa Machovho princípu potenciál -c^2 tvorí všetka hmota vo vesmíre. Potenciál phi = -c^2, by dával zmysel energii telies v rovnici E=mc^2.

Vtip je v tom.. Že my nepoznáme nijaký recept na "bezreakčný pohon".

(a som "tvrdý skeptik" k tomu, že by sme ho mohli nájsť..)

Aj keby sme už uvažovali o tom že ten hmotný objekt, sa nachádza v nejakom "prázdnom priestore" kde nič okrem toho konkrétneho hmotného objektu nie je..

A chceme ním pohnúť..

Tak sa to dá jedine tak, že s neho odoberieme kúsok hmoty, resp. energie ako časticu energie.. A "vrhneme" ju v opačnom smere ako sa chceme pohnúť..

Tým aktom ale ten "prázdny priestor" prestane byť "prázdny".. Vytvoríme dva hmotné objekty, ktoré sa od seba vzďaľujú.

Každý pokus o pohyb, znamená vytvorenie novej vzťažnej sústavy, v ktorej môžeme pohyb registrovať.

Ty si alamo ale pisal nieco trocha ine,

sme v STR a letiaci pozorovatel ma relativisticku hmotnost a ta by mala generovat zvysene gravitacne pole, co pravda nie je. Iba tolko.

Pre zaujimavost ked sme v relativite. Podla relativity vsetky casy ako je pritomnost, minulost aj buducnost existuju, nie je to teda tak ze existuje pritomnost a minulost a buducnost nie je. Je to pomerne zaujimave k comu to vedie dalej. Ludia si toho moc nevsimaju, ale napriklad sa objavilu uvahy, ze cas neexistuje a vedomie vybera sipku casu. Zevraj fyzikalne zakony neodporuju chodu casu opacne. Myslim ze tu mame hned dva nezmysly.

A do tretice je nezmysel aj s entropiou

robopol

Našťastie energia sa dá uložiť aj tak, aby to nemalo za následok nárast hmotnosti, a to do zmeny entropie čiže zmeny "usporiadania v priestore".

Hmm..

Keď to "zrelativizuješ" až na toľko, že spochybníš existenciu času (alebo "šipky času"..) ako takého..

Nespochybníš aj determinizmus?

Tu su uvahy dnesnych fyzikov a slavnych popualrizatorov nie moje. Jedno je ale pravda existuje relativita sucasnosti co vedie ze paralelne existuje pritomnost buducnost a minulost vedla seba, nie je relanejsia pritomnost. No ale to je zavazna vec alamo, to nie je nejaka drobnost, ved z toho sa da vyvodit aj to ze zijeme v matrixe :)

sipka casu existuje, sice neviem preco je to tak aktualne ale vime to preukazat. Ale uvahy s enttropiou ktoru pouzivaju aj s tym ze fyzikalne zakony dovoluju aby sipka casu sla opacne nie su sparvne.

A dodatok: na tom to vsetko stoji a cez previazany par by sa dala skontrolovat relativita sucasnosti, pretoze STR to ma ako zavazny dosledok. 

robopol

Hmm.. Odkedy som si, tak nejak prebúchal "predstavivosť"..

Vzhľadom k tomu že to "zakrivenie priestoru" nie je žiadne zakrivenie, ale ako topologickú poruchu - deformáciu, by sme ho skôr mohli prirovnať k snahe "vystihnúť v gumenej plachte, kruh o priemeru jeden meter, a našiť doňho kruh o priemere, dajme tomu 90 centimetrov.."

V dôsledku čoho by "plochý" priestor stále zostal "plochý".. Akurát by sa to tam.. Tak nejak "napínalo" a "rozťahovalo"..

K možnosti postaviť s toho "červiu dieru" som teraz nutne skeptický..

No a tak nejak alamo to je pri predstavovani si casopriestoru, to nie je to iste ako si predstavi zakriveny priestor, na grafe mame totiz cas aj priestor. No a v zasade je to tak ze hmotne objekty tu plachtu viac lokalne zdeformuju ale o plachte vieme ze nic take na tej globalnej urovni nema ako je to v pripade masivnych objektov. Ploche treba chapat v intenciach  bliziace sa euklidovskej geometrii.

Tono

Vcera som tak premyslal na obecnou relativitou a mam na teba otazku. Vies ty osobne povedat preco vo vacsej gravitacii plynie cas pomalsie ako v mensej? Teda co si ty pod tym predstavujes preco sa to deje?

nerozumiem otazke pri cudzisovi. mozes to trochu preformulovat

a comu nerozumies? tvrdi ze ak existuje nenulove dostredive zrychlenie, potom co sa teda zrychluje vo ci comu, musi teda existovat sustava voci ktorej to zrychlenie existuje, voci stredu otacania aale neexistuje, pretoze vzdialneost sa nemeni a to ma jaray pravdu.

Druha vec je ta ze naozaj vseobecne plati ak sila je kolma na dráhu pohybu tak v zmysle integralu je to nula. Ale je zo sustavy spojenej s dotycnicou integral na stvrt kruhu nulovy, pretoze tam je draha ina.

stale nerozumiem, ved zrychlenie sa stale meni. ak ho fixnes, tak draha bude ina. a to druhe tiez nechapem, v kazdej inercialnej sustave bude f. ds = 0

Ak si pamatas na debaty s bukym hladal prave to co nedokazal pochopit ako je mozne ze nieco dostredivo zrychluje a pritom radialna vzdialenost sa nemeni. No a vy mu tam argumentuje integralom prave so sustavy kde integral nulovy. Ta sustava voci ktorej to vidiet som pisal bukymu je sustava spojena s pohybom po dotycnici, samozrejme je to korektne uvazovat na maly casovy moment lebo aj dotycnica sa naklana, to by slo korigovat nejakym pohybom rotacie vlastnej sustavy, o to ale nejde.

v tej sustave kde letis po dotycnici vidis ako teleso cokolvek to je ma zrýchlenie a jeho drahanie nie je nulova. Rozumies?

to je komplikacia len na predstavivost, pocitanie to nezmeni. pri zlozenych sustavach normalne pocitas kazdu zvlast. to je dosledok superpozicie. ale sanca to vysvetlit bukymu je zaporna.