Voľná debata o fyzike

Nic neodmietam len som o tom nikdy nepocul, vychadzas z tych vztahov ale ja ti pisem ci si zohladnil straty na energii pri brzdeni? bola donesena energia, to som u teba pri tejto uvahe nevidel, nemas ich zaratane

Nárast kinetickej energie je na úkor poklesu potenciálnej. Pre volné teleso je celková, teda relativistická hmotnosť konštantná. Zem sa napríklad pohybuje po eliptickej dráhe. To znamená, že v periheliu má najvyššiu rýchlosť a v apohhéliu najnižšiu. Relativistickú hmotnosť má ale na celej eliptickej dráhe konštantnú. Ak by to nebola pravda, zmenou relativistickej hmotnosti v perihéliu a apohéliu by sa menila jej rýchlosť rotácie (v zime, keď sa Zem nachádza v perihéliu, by bol deň o niečo dlhší) čo vyplýva zo zákona zachovania momentu zotrvačnosti. Nič také sa nedeje. No ak by sme Zem v perihéliu zastavili, samozrejme to nie je možné, mala by nižšiu hmotnosť, rotovala by okolo vlastnej osi rýchlejšie a deň by bol o niečo kratší. Ale neodpovedal si mi na hádanku. a neplatí to iba pre teba...

Ved odpoved je jasna, suvisi to s tym ze chces povedat ze ma inu hmotnost pokojovu. takze to je zbytocna hadanka. Ale skus sa zamysliet kde sa podela kineticka energia ked menis orbity, posuvas ho predsa teleso blizsie, takze narastla kineticka energia na ukor potencialnej, lenze ty si teleso zabrzdil a kineticku energiu si absorboval- uz ti v rovnici energie chyba, to si nezaratl v rovniciach nemoze platit zakon ked zabrzdis teleso a energiu niekde odnesies.

Ale veď ten príklad zo Zemou to vysvetľuje. Ak by bola kľudová hmotnosť Zeme konštantná, nezávislá na vzdialenosti od Slnka, relativistická hmotnosť Zeme sa menila. V perihéliu, kde sa Zem pohybuje najrýchlejšie, by mala mať Zem najväčšiu relativistickú hmotnosť. Moment zotrvačnosti Zeme, ak ju považujeme za guľu, je:

I = 2/5.M.R^2.

Zo zákona zachovania energie platí:  

E =1/2.I.omega^2 = const.

Po dosadení za I:

1/2. 2/5.M.R^2. omega^2 = const.

úhlová frekvencia Zeme je teda:

omega = sqrt(5.const/M)/R;

Je to podobný prípad, ako s krasokorčuliarom, no ten rozpažením rúk zväčšuje R, čím znižuje úhlovú frekvenciu otáčania omega.  

V prípade Zeme sa rýchlosťou rotácie Zeme okolo Slnka mení jej relativistická hmotnosť M. V perihéliu je rýchlosť Zeme väčšia, takže aj relativistická hmotosť Zeme M/sqrt(1-v^2/c^2) je v perihéliu najväčšia.  Väčšia. hmotnosť M v perihéliu znižuje úhlovú frekvenciu otáčania Zeme omega.  Takže deň v zime by mal byť dlhší. To sa však nedeje, preto, že úbytok hmotnosti Zeme vplyvom menšej vzdialenosti k Slnku je presne kompenzovaný  nárastom tekativistickej hmotnosti Zeme. Tuším som to v predchádzajúcom príspevku napísal opačne, už neviem...  Najradšej počítam pri pohári vína a takto to potom dopadne,,,  

p.s.

áno, napätá struna musí mať väčšiu hmotnosť.

Ale ved ja nerozumiem,

tebe ide o to ze sa meni kludova hmotnost predsa nie? tym si zacal debatu so smiley, ale ak chces zastavit teleso musis ho zabrzdit, samo nezabrzdi pri volnom pade. A to treba zohladnit, ty naznacujes proste to ze zakon zachovania plati mame tu mcc-potencialna =atd

z toho dalej deukujes ze energie nie su rovnake na orbitach, atd. teda vsetko to smeruje k tomu ze musis zmenit kludovu hmotnost aby platilo a ja ti pisem predsa ze ti energiu odnieslo brzdenie. teraz neriesim priklad sobiehanim zeme, krasokorculiar predsa meni moment hybnosti tym ze meni R a nemeni hmotnost

Ja by som asi nemohol učiť fyziku. Tu sa predsa nejedná o kinetickú energiu telesa, ale o väzbovú  energiu. Vzdialenosť telies predsa môžem meniť limitne s nulovou rýchlosťou. Mňa teraz nezaujíma kinetická energia. Tá sa môže meniť na tepelnú, alebo inú. To ma nezaujíma. Vráťme sa k napätej strune. Predstav si pokus. Do jednej misky s kyselinou vložme napätú strunu a do druhej uvoľnenú. Necháme ich kyselinou rozpustiť. Predpokladajme, že napätá struna počas rozpúšťania nepraskne, ale sa rovnomerne sa rozloží. Výsledok bude, že teplota v miske s napätou strunou bude vyššia, ako v miske s uvoľnenou strunou. K žiadnemu makroskopickému pohybu počas rozpúšťania nedošlo, takže na kinetickú energiu a LT môžeme zabudnúť. Menila sa potenciálna energia, v tomto prípade elektrostatická väzbová energia na tepelnú. Ak zabrzdím dve telesá, odoberiem im kinetickú energiu. Takže ich hmotnosť musí klesnúť. Podľa teba na kľudovú energiu. Ale to v gravitačnom poli nie je pravda. Ak boli telesá v nekonečne v kľude, tak nárast ich kinetickej energie bol hradený na úkor poklesu potenciálnej energie. Ak je súčet potenciálnej a kinetickej energie konštantný, a kinetickú energiu telesám odoberieme brzdením, napríklad v podobe tepelnej energie do okolia, tak nutne nastane deficit ich kľudovej hmotnosti. Nekonečne vzdialené telesá majú predsa nulovú väzbovú energiu.

No ved tono dost behas od prikladov s gravitaciou k prikladom k atomom.

Ak boli telesá v nekonečne v kľude, tak nárast ich kinetickej energie bol hradený na úkor poklesu potenciálnej energie. Ak je súčet potenciálnej a kinetickej energie konštantný, a kinetickú energiu telesám odoberieme brzdením, napríklad v podobe tepelnej energie do okolia, tak nutne nastane deficit ich kľudovej hmotnosti. Nekonečne vzdialené telesá majú predsa nulovú väzbovú energiu.

No ved ak je sucet konstatny tak predsa sa nedeje nic s hmotnostou, ak napr. zabrzdis tak energia kineticka odide prec, teda presne ta energia zo zmeny potencialnych hladin a zas nemas co upravovat na hmotnosti lebo sa to kompenzuje. Tak ci onak myslim ze mas chybu v uvahe. S kludovou hmotnostou sa nedeje nic v gravitacnom poli.

 Tak ci onak myslim ze mas chybu v uvahe. S kludovou hmotnostou sa nedeje nic v gravitacnom poli.

https://drive.google.com/file/d/1a8oXlT6L1jtL0IK9KUUn_YqlwHCmmnq2/view?usp=sharing

Tono, Ved odvodenia su pekne, ale pravda je ta ze ty si to nedostal ako vysledok odvodenia, ze tam nemas singularity, ty si to dostal tym ze si to zakazal :) Ale ja pisem ze podme to urobit inak, treba to prepojit s KM, a potom kukat ako sa to chova, prve co by som urobil vylucil tam tie nekonecne oblasti, to je pod planckovymi cislami nekonecny dosah, to je nutne zla podmienka, aj ked to zintegrujes cez celu oblast tak s tym vies ratat.

Štatistika je makroskopická disciplína. Výsledky teda platia pre makroskopické teleso. Ale pravdepodobnosť obsadenia stavov, čo je vlastnosť samotného priestoru, je kvantová veličina. A pravdepodobnosť týchto stavov v singularite klesá k nule. Energia poľa predstavuje stojaté vlnenie, ktorého energia je nepriamo úmerná vlnovej dĺžke. Vlnová dĺžka môže byť celočíselným násobkom, ale nemôžeme ísť na nižšiu hodnotu, ako N = 1. A to je práve Planckova dĺžka. Pod touto hodnotou je pravdepodobnosť obsadenia stavu rovná nule. Makroskopicky to vyjadruje  funkcia pravdepodobnosti p® = exp(-k/r), pre ľubovoľnú konštantu k>0.

Ved ano vidim ze si tam spriahol oboje, ale napr. tu oblast ratas cez nekonecna, to je technicky detail, a hlavne mi ide o to co by sa dialo v ciernej diere ako mackame hmotu viac k sebe, musia nutne prist kvantove javy akoze samotne zakony nedovolia ist k singularite. O to ide ze tam to princip neurcitosti nedovoli. To je skutocny dovod preco nemozeme mat singularity.

Štatistika, napríklad v termodynamike nerieši energiu konkrétnej molekuly, alebo atómu. Rieši strednú hodnotu. Ak majú molekuly z hľadiska kvantovej fyziky zakázanú nejakú konkrétnu hodnotu, to znamená, že ju aj skutočne nemôžu nadobudnúť. Z hľadiska štatistiky je situácia trocha "rozmazaná". To znamená, že neexistuje nejaká diskrétna hladina, ale pravdepodobnosť obsadenia tejto hladiny spojite klesá k nule. To je výhoda, preto, že v spojitom priestore môžeme uvažovať s hranicami integrácie 0..nekonečno a využívať matematiku, ktorá je podstatne jednoduchšia. Diferenciálny počet, gradient, divergencia, rotácia sú matematikou spojitého priestoru.

Tono 

ale nemozes tvrdit ze cierna diera je duta. To bude nezmysel, zakony nam dovolia cestovat do vnutra, urobil si iste zjednodusenia, ale otazne ci je to dobre, cierna diera duta nebude, mozno ma viac vrstiev ako ma napr. hviezda, ibaze nevieme co sa tam deje a ani nebudeme, potrebujeme experimenty nepomerne vacsou energiou a hustotou energie.

Pochopil si to správne, Teda aspoň podľa môjho modelu. Čierna diera je dutá. Takmer celá realita na úrovni čiernej diery sa dá interpretovať iba na jej povrchu. Pre masívne čierne diery to síce celkom neplatí, ale z hľadiska jej rozmerov sa veľkej chyby nedopustíme. Štvorrozmerný časopriestor sa premieta na trojrozmernú plochu. 

Je zaujímavé, že ak túto pravdepodobnosť aplikujeme na celú hmotnosť vesmíru, dostaneme na povrchu takejto virtuálnej plochy práve kritickú hustotu vesmíru. Z tohto hľadiska nie je vesmír homogénny, ale všetky galaxie sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú na povrchu guľovej plochy. Samozrejme, to by znamenalo, že expanzia vesmíru by bola síce rovnaká na tejto ploche, (napríklad ako na povrchu nafukujúceho sa balóna), ale nie v radiálnom smere.  A túto odchýlku by sme museli namerať, ako anizotropiu rozpínania. Lenže my meriame vzdialenosť na základe času a čas a je relatívny pojem. Pozorovateľ vzdialený od horizontu bude tvrdiť, že pohyb rakety prechádzajúcej horizontom čiernej diery sa zastavil, lebo sa zastavil jeho čas. Ale pre pozorovateľa v rakete čas plynie normálne. Pozorovateľ na horizonte bude teda tvrdiť, že vzdialenému pozorovateľovi beží čas nekonečne rýchlo. Ak sa vesmír rozpína izotropicky, to znamená, že pozorovateľ, ľubovoľne vzdialený od horizontu, sa pozorovateľovi na povrchu čiernej diery bude zdať vždy nekonečne vzdialený. To je ale paradox, ktorý predsa nemôže platiť.

Ta predstava tu uz je vola sa holograficky vesmir a prave blach hole je sucastou studia aby sa to vyvratilo ci potvrdilo. Takze to nie je až tak mimo ..

tak som si ta pridal na blog lebo tie odvodenia su zaujímavé. A myslim ze to budeš vylepšovať :)

Pre mňa je zaujímavé, že v odvodenom vzťahu pre celkovú energiu explicitne nefiguruje hmota, ale iba potenciál. V OTR sa tvrdí, že hmota zakrivuje priestor a zakrivený priestor je prejavom hmoty. Zdá sa to identické tvrdenie, ale napríklad geón je vlastne konštrukcia hmoty "bez hmoty". V tomto prípade nemôžeme hovoriť o kľudovej hmote. Sám priestor sa však môže správať ako hmota. A čo je vlastne podstatou kľudovej hmoty? Samozrejme elementárne častice. No tie môžu by niečo, ako geón v merítku Plakckových rozmerov. Nakoniec nám hmota vypadne a zostane iba priestor. Podmienku na vznik stabilných elementárnych častíc nepoznáme. Prečo existujú práve tie, ktoré tvoria nukleóny a prečo majú práve také vlastnosti, aké majú...?

...A myslim ze to budeš vylepšovať :)

To odvodenie je statické a ak má mať obecnú platnosť, musí platiť aj v čase, teda aj pre rýchlosti v bízke c. Musí teda ako invariant vyhovovať LT transformácii. Potenciál je skalárna veličina a bez zavedenia vektorového gravitačného potenciálu to nie je možné urobiť. Ale aj keby to vyšlo, v OTR nestačí ani vektorový potenciál, ale metrický tenzor a tenzor energie hybnosti. To je z hľadiska času téma už na dizertačnú prácu. Sám si písal, že na to nemáš čas, ale ako vidím z tvojho blogu, nedá ti to. Ja síce už čas mám, ale bohužiaľ aj vek. Síce som to študoval, ale "najlepšie roky" som strávil programovaním. Musel som niečím živiť seba a rodinu. A teraz už blbnem a obávam sa, že je to Alzheimer. Počítam, aby som si dokazoval, že ešte neprišiel. Potreboval by som konfrontovať matematické odvodenia, ale na to treba mať vedecký kredit. Ale už kvôli tomu Alzheimerovi, pokúsim sa ešte niečo spočítať. 

Tak to sa pýtaš na tie najťažšie otazky, prečo sú častice práve take aké su. Najskor treba vediet co to je castica, je to nejake vibrujuce kvantum, ale co tam vibruje? Mne ide o to dopatrat sa uplneho pociatku a tam uz musim ist do priestoru a otazok co to je z coho je zlozeny, mozno je to vsetko len nejaky orgester vibrracii priestoru. castica je iba vlnovy zhluk ci balik, uz ako sa ti lepsie o tom rozmysla. 

Preco hmota zakrivuje priestor? Mozno zla polozena otazka. Mozno je to len tym ze ta hmota je priestor a ten ma urcite vlastnosti kde je koncetrovanejsi.

nadvazujem na clanok kvantove sifrovanie a eisteinov demon, skusim v buducnosti pridat dalsie napady. Napadlo ma totiz ze by sme mohli okabatit nahodu. Kvantove stavy sa povazuju za nahodne veliciny, pokial je kvantovo previazany par nevieme aky bude konkretny spin, polarizacia castice v konkretnom merani. Ak sa prelomi tato vec vieme poslat informaciu rychlejsie ako svetlo so zvysenou prevdepobnostou.

Klucom je sa pozriet na vlnovu funkciu previazania v čase. Pokial je to harmonicka funkcia ma preriodu kmitania stavov v case, rozlustenim jej periody by sme vedeli predpovedat ako osciluju stavy v case a v presne stanoveny cas urobili meranie cim by sme dosiahli okabatit nahodu. Mozno bude tato funkcia zlozitejsia ale aj tak sa s tym da nieco robit, nech je aj chaoticka urcite sa v nej najdu fraktalne stopy.

http://robopol.blogspot.sk/2018/05/kvantovy-prenos-stroj-casu-ii.html

ak kvantovy stav nie je nahodny, tak je vsetko uplne inac :).

Ak teda budes merat polarizaciu jedneho fotonu z paru a  dokazes ju predpovedat s inou ako 50 % sancou, tak je cela kvantovka zle.

vobec nie,

pretoze ked previazujes dva atomy ty nevies akou harmonickou fuknciou si ich spriahol, ani to ake su pociatocne podmienky, aj tak sa to da mozno rozkodovat, pokial budes mat x takychto parov ktore su spriahnute identicky

ja viem narazas na belove nerovnosti ved pisem pokusim sa to vyriesit, podla mna nahoda je magic box ktory nie je vobec rozlusteny a nepochopeny

robopol, nerozumiem tomu co chapes pod harmonickou funkciou spriahnutia.  

Ja len hovorim ze ak existuje hlbsia teoria ( skryte premenne )  tak potom to pojde ale cela dnesna kvantovka je potom zle. 

A bellove nerovnice to nevylucuju,  tie v podstate hovoria ze ak je podstatou nahoda tak to znamena nelokalnost.   Nic viac.  Ak je za tym nejaky skryty mechanizmus a len navonok sa tvar nahodne, tak sa zbavime aj nelokalnosti.

Ale vratim sa k problemu. Ak nevies ovplyvnit aku polaritu si foton nastavi pri merani, tak je uplne jedno ci je to nahodne alebo nie, informaciu nedokazes preniest.  Je to stale obdoba toho ze si obaja beriete kopiu sifrovacieho kluca, ta v sebe nenesie informaciu. 

Vyhoda kvantoveho previazania je len v tom ze zarucuje ze nie je dalsia kopia a neda sa odpocuvat.

no to ano, kvantovka by bola dobre len v tom moze byt hlbsia teoria ktora rozlusti aj nahodu. Ano bola by to deterministicka teoria ktora ale dokaze generovat chaos. 

AKo myslim harmonicka funkcia?

No ved to ze sa ti striadaju stavy v zavislosti od casu. To znamena mas atom a ten je spriahnuty s inym, a tie stavy osciluju, mozno je funkcia oscilacie jednoducha, mozno zlozitejsia ale moze mat periodu. A tym sa skutocne nic v kvantovke nepokazi. A nech je aj neviem ako zlozita ta funkcia musi generovat fraktalne sparavania, potom to bude len o tom hladat take spravania kedy prechdza do predvidatelnejsieho priebehu.

robopol,   lenze tam sa ziadne stavy nestriedaju.   Presne taketo uvazovanie je zakazane :).  Nemozes tvrdit nieco co sa neda merat. Ale navyse toto je v rozpore s meraniami, princip kvantoveho pocitaca je zalozeny na tom ze tam je superpozicia nie striedanie, inak by to nefungovalo.

jezin,

mas atom A a atom B, spriahnuty (entanglovany). A oscilacia je myslena vlnovej funkcie v case. Tak si to predstav tak, ze sa to tvari ze mame oba stavy zaroven, no v skutocnosti sa tam streidaju stavy vlnovej funkcie. Toto je potrebne preskumat, pretoze kvantovka vypada ako cira fantazia s nejsnym pojmami ako je nahoda, co to je? pouzivame to ako keby to bol zazrak ale je to naozaj tak? No a prave o tom pisem ako to rozkodovat, ci naozaj nie je za tym len zlozitejsi aparat co sa tak tvari.

suzperpozicia nie je nic ako sprhiahnute zlozitejsie vlnenie, nie je to domena kvantovky, je to domena zlozitejsieho vlnenia viacerych spriahnutych objektov