Voľná debata o fyzike

ďakujem,

ešte dalšia otázka:

1) takže predpokladaná temna hmota musí byť v centre galaxie?

2) prečo sa potom hovorí, že temna hmota je rovnomerne v celej galaxii - pripadne tvori jej hallo?

vid obrazok:

3) a teda Zem zamenená za Jupiter by ostala na tej istej orbite (+rovnaká rýchlosť obehu)?

ale zem na obeznej drahe jupitera by musela mat rovnaku rychlost aku ma jupiter

TomiLeeMorpheus, dňa 02 Mar 2018 - 07:23, napísal:

neboj leď sa raz dožiješ mojej interpretácie gravitácie (iGoTT), tak sa prefackáš že ti to nedošlo samému,

keď to uvidíš už nebudeš mať problém si predstaviť časopriestor;)

Tušil som ako to dopadne :)

Aspon raz si tusil spravne Buky :)

Tono,

Pohravam sa s takouto myslienkou, ze temna energia je dodavana cez biele diery z ineho vesmiru. nemame vysvtelnie a nemozeme to brat ze sa tu nieco berie a zvacsuje

no neviem, ak by bola dodavana lokalne, tak by to bolo v rozpore s izotropiou vesmiru. zaujimave je ze OTR vlastne obsahuje rozpinanie s kozmologickou konstantou. mozno je problem len v tom ze sa jej branime a hladame hlbsi dovod. a pritom to moze byt len pociatocna podmienka vzniku vesmiru

To nevieme, ale samozrejme ako mame vela ciernych dier v nasom kozme, mozeme mat aj bielych co by vysvtelilo aktualny stav rozpinania, samozrejme na pociatklu je nejaka inflacia, co to extremne nafukla, No teraz potrebujeme energiu na rozpinanie este k tomu zrychlene, co sa teda trnansformuje na nu? Potom by neplatil zakon zachovania energie, a to by si s verziou pocitocnych podmienok nedosiahol zrrejme.  Takzko povedat tato myslienka nie je az tak mimo s bielymi dierami, nam chyba energia.

Nikto totiz nerozmysla o tom, ze na stvorenie preistoru ju potrebujeme, preto su aj take uvahy ze na priestor netreba ziadnu. Tak ja len pracovne ze cierna diery by mohli ako keby destruovat priestor a biela vytvarat, zatial sa hrame s obecnou relativitou iba v zmysle deformacie preistoru hmotou. toto zrejme nestaci na popis vesmiru

Tono, ak budes mat zaujem a čas budem potrebovat tvoju spolupracu pri obecnej realtivite nakolko ju mas zmaknutu po matematickej stranke. Skusim v buducnosti troska pofilozofovat nad rovnicou preco nie je dobre ju aplikovat na kozmologicke hladisko, resp. co tam principialne chyba.

http://robopol.blogspot.sk/2018/04/fyzika-21-storocia.html

Tono, ak budes mat zaujem a čas budem potrebovat tvoju spolupracu pri obecnej realtivite nakolko ju mas zmaknutu po matematickej stranke.

Ješitnosť mi napovedá, „pokúsim sa ti pomôcť“. Ale realita je taká, že som iba ako tak schopný porozumieť matematike, ktorá je 100 rokov stará. Omieľajú sa stále tie isté matematické konštrukcie s novými počiatočnými podmienkami, metrikou atď. Hľadal som napríklad riešenie problému dvoch telies, ale ani tento problém nie je v OTR vyriešený. Mimochodom, dá sa matematicky - analyticky odvodiť metrika, ktorá splňuje Einsteinovu rovnicu a nemá singularitu v centre čiernej diery, ani na horizonte. Platia tam teda rovnaké fyzikálne zákony, ako ich bežne poznáme. Žiadna „exotika, nové vesmíry“. Táto metrika je v zhode s všetkými experimentmi, ako gravitačný spektrálny posun, ohyb svetla, stáčanie perihélia. V zásade ale platí, že OTR je makroskopická teória a nemožno ju aplikovať na elementárne častice. OTR je ale zatiaľ jediná teória, ktorá dáva dobrú zhodu s experimentom na poli gravitácie. Nevidím preto dôvod, prečo by nemala platiť v globálnom merítku. Friedmanova metrika samozrejme nemusí byť správna pre globálny popis vesmíru. Matematicky je to ad-hoc metrika, ktorá iba akceptuje teóriu rozpínajúceho sa vesmíru. Preto matematické závery takejto metriky treba brať s rezervou. 

Ano z kozmologického hladiska globalneho, ked si najdem na to cas, podla mna to nenii dobre ten model, priestor je entita nie je to nic a a k sa ma zvacsovat vesmir musi sa nutne aj priestor, zaroven treba na to energiu, to v rovniciach nie je, zaroven troska chcem sa pokusit nieco vymysliet na tu temnu energiu ktora s tym bude suvisiet, aj na to ze nas osud vesmiru nie je taky jednoznacny ako to vidia

Tono,

A co to riesenie vlastne znamena, mozes to popisat nejak, lebo black hole je prave nutne s horizontom udalosti kde sa vlastne nutne pre vonkajsieho pozorovatela rozbije na energiu ktora sa rozprestrie na horizonte, co putuje teda dnu, kozmonaut ktory dosiahol rychlost svetla? to je predsa paradox ako vysity. Verime tomu ze diery existuju ale podla mna im vobec nerozumieme. To nie je mozne riesit iba cez obecnu relativitu.

Verime tomu ze diery existuju ale podla mna im vobec nerozumieme. To nie je mozne riesit iba cez obecnu relativitu.

Einsteinova rovnica OTR je príliš obecná na to, aby sme z nejakých partikulárnych riešení, ktoré vedú k singularite robili fyzikálne závery. Singularita Schwarzschildovej metriky na horizonte je vraj iba dôsledok voľby súradníc. Napríklad v https://sk.wikipedia.org/wiki/Schwarzschildova_metrika je to uvedené v posledných dvoch vetách. Citujem:

„ Singularita na Schwarzschildovej sfére je však dôsledkom nevhodnej voľby súradníc a môže byť odstránená prechodom k inému súradnicovému systému. Takáto singularita je označovaná ako súradnicová. “

To je podľa mňa matematický nezmysel. Metrika definuje vzdialenosť dvoch bodov. V najjednoduchšom prípade je metrika vlastne Pytagorovou vetou. Vzdialenosť dvoch bodov (aj v štvorrozmernom priestore) nemôže závisieť od voľby súradnicového systému.  Je úplne jedno, či vzdialenosť dvoch bodov počítaš v kartézskych, sférických, cylindrických alebo iných súradniciach. Musíš dostať rovnaký výsledok. Samozrejme každá metrika je platná v nejakom definičnom obore. Ale môžeme sa  pri určovaní vzdialenosti dvoch bodov limitne blížiť k bodu singularity danej metriky, čo je matematicky korektné.  Ak máš v metrike v menovateli nulu, je to mimo definičný obor danej metriky. Špeciálnou substitúciou možno singularitu na horizonte  Schwarschildovej metriky odstrániť a dostaneme napríklad tzv. izotropické súradnice. Matematicky sme síce odstránili singularitu, ale iba v danom súradnicovom systéme. Pre fyziku nie je ale podstatná voľba súradnicového systému, ale absolútna vzdialenosť dvoch bodov, ktorá nemôže závisieť od voľby súradnicového systému. Nechápem, ako sa tento nezmysel môže stále opakovať v každej publikácii. Buď som úplne mimo reality ja, alebo oni. S najväčšou pravdepodobnosťou som to asi ja. Ale nemám príležitosť nikde konfrontovať môj názor.

p.s.

Vezmeme si matematický príklad. Funkcia f = 1/r má v bode r = 0 singularitu. Zaveďme substitúciu R = exp(-1/r). Pri takejto transformácii platí v bode singularity r -> 0, hodnota R -> 0, čo je výsledok v obore reálnych čísiel!!!

Schwarzschildove riešenie Einsteinovej rovnice bolo odvodené na základe predpokladu, že celá hmota telesa, ktorá zakrivuje časopriestor je lokalizovaná rozmermi telesa. V bežnej praxi Newtonovej fyziky je to rozumný argument, nazývaný hmotný bod. Pri tomto riešení ale neakceptujeme, že gravitačné pole telesa predstavuje energiu, ekvivalentnú hmote tohoto pola. Ak máme dve gravitačne viazané telesá, tak ich kludová hmotnosť musí závisieť od ich vzdialenosti. Pri menšej vzdialenosti musí byť ich kludova hmotnosť menšia na úkor ich väzbovej energie. To vyplýva zo zákona zachovania energie. V nekonečnej vzdialenosti, pri nulovej väzbovej energii, by mala ich byť ich kludova hmotnosť maximálna. Väzbová energia sa však pri približovaní mení na kinetickú energiu, takže rastie ich relativistická hmotnosť.

No to sa mi nezda toto, ze zavednim inej suradnicovej sustavy sa horizont vytrati, ved sa o tom tolko hovori, vsetko co mozeme sledovat z vonka je po horizont udalosti. Takze to si myslim aj aj ze to nemoze byt inak...

Inak k sagitariu a inych supermasivnych ciernych dierach, prave pri nich sme zaznamenali najvacsie davky ziarenia gama ziarenia, obrovske hodnoty tzv. kvazary. Mysslim ze najvacsia dieru ktoru pozname je NGC 4889, alebo tak nejak. A tam co sa dostane na horizont je davno roztrhane roztavene trenim prachov a plynov, kdeze by raketa preletela len tak. To musi byt inak.

cele to znie sialene pre vonkajsie pozorovatela je tu horizont udalosti spojeny s tym ze nic dalej nejde a z druhej sustavy sa akoze nic nedeje raketa si pokojne prejde cez horizont, no lepsie paradox ani nyvymslis, lebo poskytuje dve rozdielne reality. A to nemoze byt pravda v obecnej relativite. toto s tymi dierami je nedoriesene a to nehovorim o tom ze nemozeme pouzit vylozene iba gravitaciu pre pana sak tu sa jedna o obrovsky huste teleso, vstupuju do toho cela rada fyzikalnych interakcii.

Pamatas si ze sme sa bavili raz o paradoxoch, bolo to prave popis z rotujuceho satelitu jeden na druhy, lenze vsetko to je riesene, teda rovnice su z taziska zo stredu gravitacie, nikdy som nevidel korektny popis z rotujucej druzice jedna na druhu, atd. to nechcem teraz riesit, to sa zrejme nejak komplikovane da, ale dve reality to nie je dobre pri black hole.

A podla mna je uplne cele zle ze sa dostaneme niekde spat v case do minulosti, to je jednozacnenarusenie kauzality, dost sa s tym sermuje pri cervich dierach ale podla mna to je vsetko zle. Je to sice nejake teoreticke riesenie, ale ked nedokazu vyriesit paradoxy ani pri ciernych dierach snivat o cestovani v case su hodne pritahnute za vlasy.

Tono,

Napadla ma taka vec ohladne svetla, vesmír sa nam rozpína, no ale pri svetle to akurat zvacsuje vlnovu dĺžku, prečo to ale nezvačšuje rýchlosť c+rozpinanie. Pokial sa vesmír rozpína mal by to byt súčet. Pri čiernych dierach sa používa takato argumentácia, že na horizonte udalosti priestor pada rychlejsie do stredu ako je rychlost svetla a to uz nemozeme vidiet lebo limit je "C". DOst divne argumenty niekedy nachadzam priamo z ust fyzikov.

Tono,

 

Pokial sa vesmír rozpína mal by to byt súčet. 

Ale súčet do všetkých smerov. V čase inflácie sa vraj vesmír rozpínal nadsveteľnou rýchlosťou. To však nemohlo mať vplyv na rýchlosť šírenia svetla. Počas inflácie sa všetky vzdialenosti vo vesmíre zvýšili približne o faktor 1050. Vlnová dlžka reliktného žiarenia je „natiahnutá“ o faktor 1030. Inflačné obdobie je pre nás neviditeľné. Ak by sa rýchlosť svetla sčítala s rýchlosťou rozpínajúceho vesmíru, tak by sme boli dnes schopný pozorovať len veľmi malú túto časť vesmíru. To sa však nedeje. Nie som astronóm, ale reliktné žiarenie pochádza z obdobia zhruba 300 000 rokov. Od tejto doby, ak sa nemýlim, sa rozmery viditeľného vesmíru počítajú z rýchlosti svetla bez expanzie. To je dnes akceptovaný rozmer 13,7 miliardy rokov.

No Ale ja som to myslel takto. Mas usecku bod A a bod B je nejaka vzdialenost. Svetlo cestuje z bodu A do bodu B. Rychlost je c. Mame rozpinanie kde usecka sa natiahne o nejaku vzdialenost. Preco sa svetlo teda nutne nenatiahne s nim aj v rychlosti? Neporusilo by to ziaden postulat lebo rozpinanie priestoru sa toho netyka. Tak ked sa natiahne priestor nutne sa musi natiahnut aj jeho rychlost predsa, to dava zmysel, pri tom modele pokriveneho priestorocasu. Prave odtialto sa chcem dostat k tomu ze priestor sa vytvara, nie ze sa len roztahuje on sa vytvara, tak to plati aj obratene, ze v ciernej diere zanika. Nejde teda LEN o samotne deformacie priestoru a casu. To ze svetlo putuje iba c aj napriek tomu ze sa priestor roztahuje je dost cudne, vlnova dlzka sa roztiahla ale s rychlostou sa nestalo nic.

Preco malu cast, pozorovali by sme predsa to iste, dokonca by sme pozorovali viac ako ked svetlo k nam zo vzdialenho kuta nedorazilo pretoze rozopnutie vesmiru ten cas oddialilo.

Priestor je entita nejaka, ktora ma urcite vlastnosti, obecna relativita vobec neriesi, a ani nema v sebe implementovane, vznik a zanik priestoru, cele je to len o tom ze deformuje tieto veliciny v nejakej geometrii, a s tym chce vysvetlit kozmos, rovnice su poskladane tak aby sa priestor mohol lubovolne zvacsovat. To je ale zasadna vec, pretoze nevytvara novy priestor ona ho len zvacsuje deformaciami, to nemoze byt dobre!

V nejakom pociatkuu mame entitu priestoru uz ako hotovu vec, podla mna je tam kluc preco nam tto nejak cele nehra do seba. Pokial je priestor ako entita kttora z niecoho vznikla resp. dokaze sa transformovat, teda ze niekde zanikne inde sa objavi, tak s tym dokazeme vyriesit temnu energiu.

 

cele to znie sialene pre vonkajsie pozorovatela je tu horizont udalosti spojeny s tym ze nic dalej nejde a z druhej sustavy sa akoze nic nedeje raketa si pokojne prejde cez horizont, no lepsie paradox ani nyvymslis, lebo poskytuje dve rozdielne reality. 

To je iba výsledok napríklad riešenia Schwarzschildovej metriky. Ja by som ho nebral tak vážne. Celé Schwarzschildove riešenie vychádza z predpokladu, že celá hmota čiernej diery je lokalizovaná v nejakom ohraničenom objeme. V klasickej fyzike je Einsteinova rovnica ekvivalentná riešeniu Poisssonovej rovnice. Schwarzschildove riešenie je riešenie v priestore mimo telesa, kde sa žiadna iná hmota nenachádza. V elektrostatike je to napríklad priestor v okolí náboja, kde sa žiadny náboj nenachádza. Pravá strana Poissonovej rovnice predstavuje v gravitácii hustotu hmoty a v elektrostatike hustotu náboja. Ak je mimo telesa, alebo náboja vákuum, pravá strana Poissonovej rovnice je nulová. Einsteinova rovnica OTR je vlastne niečo podobné, ako Poissonova rovnica. No na rozdiel od klasickej Poissonovej rovnice to nie je skalárna rovnica. Potenciál na ľavej strane Einsteinovej rovnice predstavuje metrický tenzor a hustota na pravej strane predstavuje tenzor energie hybnosti. Ak za tenzor energie hybnosti dosadíme nulu - vákuum, dostaneme Schwarzschildove riešenie zo všetkými paradoxmi. Každé teleso má však aj gravitačné pole a jeho energia je ekvivalentná hmotnosti. To vylučuje riešenie s nulovou pravou stranou. V okolí telesa predsa nie je vákuum, ale hmota poľa. Samozrejme hustota hmoty poľa prudko klesá od Schwarzschildovho polomeru, takže Schwarzschildova metrika napriek tomu dáva správne výsledky. No nemožno ju aplikovať na vzdialenosti blízke horizontu a už vôbec nie uvažovať o jej výsledkoch na horizonte udalostí.  Je to ale výborná metrika pre GPS družice, ohyb svetla atď...

Už len z hľadiska kvantovej fyziky nemožno presne lokalizovať polohu na horizonte, teda či je častica nad, alebo pod horizontom. Je súčasne nad aj pod horizontom. Pre masívne čierne diery je polomer horizontu zrovnateľný s obežnou dráhou Jupiteru. A takýto gigantický rozmer sa prirodzene "neznáša" s kvantovou mechanikou.

tiez si to myslim, ze to može fungovat po horizont udalosti. Hmotne teleso ho ani nemoze dosiahnut tym by ziskalo rychlost svetla a nekonecnu energiu. Ja len ze sa o tom tolko pise ako keby to vsetko mali byt nejake naozaj realne veci, ako su cervie diery a podobne. 

A prave preto su tie objekty velmi zaujimave deje sa v nich nieco co nevieme, co sa tam vlastne deje, som teda rovnakeho nazoru ze platnost obecnej relativity konci pri jej horizonte, ja sa chcem troska pohrat s myslienkami diskretneho priestoru a samotneho vzniku a zaniku priestoru ako entity, cely model otr je postaveny na deformacii a mysliet si ze to je konecna je podla mn naivne.

Netreba zavrhovať OTR pre nejaké singularity partikulárneho riešenia. Mne sa osobne vôbec nepáči pojem zakriveného priestoru. Ale nič matematicky elegantnejšie, čo dáva zhodu s experimentom neexistuje. V https://drive.google.com/file/d/0B7BknNOgf2GlLXB0TnJYdkI4Yjg/view som sa pokúšal o štatistickú formuláciu gravitácie. Závery sú matematicky v zhode s Newtonovou fyzikou s tým rozdielom, že gravitačný potenciál nie je súčtom, ale súčinom potenciálov telies. To vyplýva z pravdepodobnosti štatisticky nezávislých javov. Odchýlka výsledkov od NZ sa nedá experimentálne dokázať, (rozdiel v slabích poliach s klasickou fyzikou je mimo experimentálnych možností) takže je to mimo diskusiu. Zaujímalo ma, či sú tieto výsledky v súlade s OTR, teda či splňujú Einsteinovu rovnicu. A skutočne vyhovujú. A metrika nevedie k singularite. Počítal som na základe tejto metriky ohyb svetla, stáčanie perihélia a  výsledky známych experimentov (numerické riešenie bez aproximácií) vyšli úplne rovnako. Sú to všetko experimenty v slabých poliach, takže sa niet čomu čudovať. Skúšal som riešenie aj pre LT transformáciu potenciálu pohybujúceho sa telesa (retardovaný potenciál, gravitomagnetizmus) a výsledok tiež vyhovuje. Ak to niekoho zaujíma, môžem to dať niekedy do formátu pdf. 

Ved ja ho nezavrhujem, navyse sme namerali to zakrivenie priestoru. Tu nejde o matameticky elegatne riesenie ale spravne fyzikalne riesenie. Stasticka formulacia gravitacie to pocujem prvy krat :) Ale skor ako sa prekopat tym odvodenim asi by bolo rozumne par viet k tomu preco sa to stalo, ze vysledky su v istom intervale tie iste, to urcite suvisi s tym ze si vyuzil tie vlastnosti ktore vedu k tym istym zaverom.

Mna napriklad zaujimaju tie vlastnosti ktore k tomu vedu, ked to zoberieme je tu napr. Verlinde tiez to postuloval a dospel k tomu istemu asi bude ta vlastnost v tomto 1/r2

robopol

Práve, že nie. funkcia 1/r2 vedie k singularite v bode r = 0. K štatistickému odvodeniu ma inšpirovalo Planckovo žiarenie čierneho telesa. Prepáč, ale k pochopeniu trocha zrekapitulujem genézu žiarenia čierneho telesa. K diskrétnemu charakteru vyžarovania energie zdroja existuje aj diskrétna pravdepodobnosť obsadenia tejto energie v priestore. Jednoducho povedané diskrétne kvantum energie - fotón "si musí s určitou pravdepodobnosťou nájsť" v priestore svoje miesto. Podmienkou je, že priestorový rozmer musí byť násobkom vlnovej dĺžky fotónu. Tá priestorová podmienka bola už pred Planckom formulovaná koncom 19. storočia. Tento vzťah sa nazýva Rayleighov-Jeansov zákon. Bola to vlastne prvá snaha o kvantovanie fázového priestoru. Aplikovaním tohto zákona došlo k celkom úspešnej zhode experimentálnych výsledkov žiarenia absolútne čierneho telesa. No bol tu problém, citujem z: https://sk.wikipedia.org/wiki/Absol%C3%BAtne_%C4%8Dierne_teleso

„Pri znižovaní λ k hodnotám ultrafialovej časti spektra, by I smerovalo k nekonečnu, čo bolo v príkrom rozpore s experimentom. Tento nesúlad klasickej teórie s experimentom sa vo fyzikálnej literatúre nazýval ultrafialová katastrofa.“

Polovicu problému Rayleigh-Jeans vyriešili a druhú polovicu vyriešil Planck. Ten už vedel, že v priestore existujú iba diskrétne hladiny no Planck predpokladal, že tieto diskrétne hladiny nie sú obsadzované zdrojom so spojitým spektrom, ako to predpokladá Maxwell–Boltzmannovo rozdelenie pravdepodobnosti, ale zdrojom je harmonický oscilátor, ktorý dokáže emitovať energiu len po kvantách E = h.nu. „Spojením“ teórií Rayleighov-Jeansov zákona a Planckového harmonického oscilátora vznikla teória, ktorá je v dokonalej zhode s experimentom. „Spojením“ som dal do úvodzoviek matematicky je to súčin dvoch pravdepodobností nezávislých javov (priestor a zdroj). Planckov zákon sa obyčajne na školách interpretuje vo vzťahu k fotónom, to však neznamená, že by nemohol vyhovovať aj pre energiu obecne. Nakoniec Planck použil pre fotóny Maxwell–Boltzmannovo rozdelenie, ktoré bolo pôvodne odvodené pre atómy a molekuly. Samozrejme matematika sa nedá jednoducho „opajcnúť“. V odkaze som tieto rozdiely spomenul, citujem:

„Ak si zvolíme príklad Planckového žiarenia absolútne čierneho telesa, veľkosť telesa súvisí
s počtom vyžiarených fotónov, ale nemení ich spektrálne zloženie....“

No dobre ale to je kvantova mechanika ako sa dostaneme k niecomu ako je gravitacia?

Nečakám, že si ochotný čítať celé odvodenie. Tak si pozri odvodenú funkciu pre gravitačný potenciál a väzbovú energiu. To sú celkom jednoduché vzťahy.  Môžeš ich použiť namiesto klasických.

O to ani nejde matematika nie je moja silna stranka äuz som vela veci pozabudal a nejak nemam cas to zase studovat od zaciatku), ja skor hladam myslienku toho, ze co si tam vlastne pomenil resp. z coho vychadzas u Verligeho chapem ale na com stavias ty.

Ak chapem spravne ty uz vychadzas z odvodenych vztahov len ich menis v tom aby singularita nevznikla. tym ze tam do toho davas vztahy kvantovej fyziky. To ale je nieco ine ako ohybanie priestoru a casu, teda co som zbezne kukol.

Klasická fyzika, rovnako ako OTR je makroskopická. Teleso má kľudovú hmotnosť a táto kľudová hmotnosť vytvára v klasickej fyzike gravitačné pole a v OTR zakrivuje priestor. V konečnom dôsledku tvoria kľudovú hmotu elementárne častice, takže hmota telesa je ich strednou hodnotou a pole je polom gravitačného pôsobenia každej častice. Čo tvorí hmotnosť kvarkov? V podstate to môžu byť mikro čierne diery. Táto predstava však naráža na problém s Planckovou dĺžkou. Čierna diera s horizontom Planckovej dĺžky by mala Planckovu hmotnosť zhruba 1e-8kg. To je riadny „macek“, keď uvážime, že hmotnosť elementárnych častíc je o viac ako 20 rádov nižšia. Takáto predstava však vychádza z výpočtu čiernej diery pre makroskopické telesá a preto je pre elementárne častice nepoužiteľná. Štatistický prístup si takéto ambície nekladie. Pre neho horizont neexistuje, je to iba oblasť s najväčšou pravdepodobnosťou obsadenia energie, teda aj hustoty hmoty. V skutočnosti je pravdepodobnosť spojite rozložená od 0 do nekonečna. Energiu na hladine predstavuje iba energia stojatého vlnenia. To znamená, že žiadna kľudova hmota neexistuje. Pojem kľudová hmotnosť má význam iba ako makroskopická stredná hodnota v tomto prípade pre časticu. Samozrejme to potom platí aj pre teleso. Všetko, celá realita, je upletená iba z vlnenia. Samozrejme je otázka, čo sa vlastne vlní. Na to si netrúfam odpovedať. To je podobná otázka, ako čo je energia. Ja som použil štatistiku, takže nemám ambície riešiť častice a preto je výsledok matematicky korektný iba pre makroskopické teleso, podobne, ako Maxwell–Boltzmannovo rozdelenie nerieši molekulu, ale plyn.