Voľná debata o fyzike

Pojem vlnová funkcia systému dvoch entanglovaných častíc znamená pravdepodobnosť ich viazaného stavu. Ak Bob detekuje jednu časticu páru, vlnová funkcia Bobovej častice skolabuje, ale to neznamená aj súčasný kolaps vlnovej funkcie Alicinej častice. Iba to, že Alicina častica má už jednoznačne definovanú polarizáciu. Kolaps vlnovej funkcie druhej častice nastane až v čase merania v Alicinom detektore. A pri jedinej častici podlieha tento čas princípu neurčitosti.

No lenze obavam sa ze to KM netvrdi, nie su dva kolapsy, to co pises by viedlo k dalsim probelmom.

Nastáva kolaps previazanosti, ktorý hovorí, že obe častice sú súčasne v oboch stavoch. Po detekcii Bobovej častice má Alicín fotón stále vlnové vlastnosti, až do času jeho detekcie. Okamžité pôsobenie na diaľku je podľa mňa fyzikálna realita, ktorá sa musí implicitne prejaviť vo fyzikálnych zákonoch. Ale je tu bariéra, napríklad princíp neurčitosti, ktorý „cenzuruje“ možnosti, ako napríklad porušenie kauzality. STR je teória v ktorej nefiguruje hmota, teda teória založená na plochom časopriestore. 

Kolaps vlnovej funkcie je jeden, reaôita nastala na oboch stranach. To je nevhnutnost. Nemozes to mat v odlozenej volbe ako si myslis. No a ako to musi videt letiaci pozorovatel AKO UCHRANI princip neurcitosti ze tam to je jedna castica ma urceny spin druha je v superpozicii. Ale zaujima ma ako chrani princip neurcitosti pri kolapse vlnovej funkcie u ALici, ze ALICA az meranim dokaze zistit aky ma spin, tto mozes vysvtelit.

A dalsia vec je ta co moj nakres naznacuje mame polovicu informacii, "0" reprezentuje taktiez informaciu a keby mali naozaj obaja stastie tak neposielas ani jeden bit na opravu, co klasicky nie je mozne dosiahnut nijak, Povies ze nahoda ale potrebujes potvrdit vysledok.klasicky nemas ako vediet ze si sa trafil v Km tu moznost mas a informacia je tam rychlejsie.

Kolaps vlnovej funkcie je jeden, reaôita nastala na oboch stranach. To je nevhnutnost. Nemozes to mat v odlozenej volbe ako si myslis. 

Meraním spinu jednej častice nastane kolaps previazanosti. Vlnová funkcia Bobovej detekovanej častice skolabuje a vlnová funkcia dosiaľ nedetekovanej Alicinej sa zmení, ale neskolabuje. Bude to opačne polarizovaný fotón, ako detekoval Bob, ale zo všetkými vlastnosťami dualizmu. Kolapsom vlnovej funkcie vieme fotónu priradiť polohu a hybnosť. To má podľa teba ten Alicín fotón zastať?    

No a mas nejaky link kde je to takto formulovane? Mimochodom ako je mozne prist k takemuto zisteniu? ved pokial nemerias nevies ci je to odlozena volba alebo tam uz existuje konkretna realita. Pokial sa bavime o vlnovej funkcii je jedna a kolaps je jeden, ziadna odlozena volba tam nie.

To co chrani princip neuroctosti to som taktiez v zivote nepocul ze chrani kauzalitu :) princip neurcitosti hovori ze tvoje meranie zmeni stav, to je dalsi zasah, ovplvnis realitu.

Keby som aj prijal tuto formulaciu lebo to skutocne by bol asi jednoducho zistitelny rozdiel, odlozena volba verzus zmena reality, comu tie pokusy v Km zodpovedaju preto tam chodia merat, tak sa taky black box asi neda urobit lebo detekovat zmenenu vlnovu fukciu nemame ani sajn ako by to malo prebehnut. Ale tato odložena volba znamena len, ze nebolo prevedene merania aby sme zistili spin u ALICI. To ale vobec nie je podmienene tym ze nam posle Bob infomaciu o tom ze on uz meral a rozpojil vlnovu funkciu. na spustenie hodin u ALICI a BOBA je len nutne zabezpecit aby ten proces kolapsu vlnovej funkcie (namerane oba spiny)nastal v zanedbatelnom casovom intervale c malou chybou. A vobec ani nezalezi na tom ci bob alebo alica bude prvy.

No veď v poriadku, Bobovou detekciou sa okamžite zmení stav Alicinho fotónu na opačný. Žiadna odložená voľba, ako to nazývaš. To predsa nepopieram. Ale Alica môže fotón zmerať-detekovať v ľubovoľnom čase, v závislosti od jej vzdialenosti. 

To ale veci moc nemeni v suvislosti so zaverom v clankoch. KM presnejsie previazany par a konkretne rozpojenie vlnovej funkcie na dve inverzne (aby bola jasna interpretacia toho co sa deje) pripusta synchronizovanie hodin aj v letiacich sustavach s minimalnym oneskorenim, STR to popiera. Zaroven musi byt v zmysle STR pre letiaceho pozorovatela vlnova funkcia v obskurnom stave, na jednej strane rozpojena na druhej neropojena, rozumies? to nemeni nic na tom ze nevieme aky ma spin ten ci onen taom kym neurobime meranie. To to nezachrani.

Cele to stoji za uvahy nie je prvoplanovy gyč, ze by v tom bola logicka chyba ci zle predpoklady. Jedine o com pochybujem ze budeme raz vediet detekovat zmenu vlnovej funkcie nejak v systeme to nastalo okamzite, ak ano nebude potrebne posielat opravy v mojom pokuse, pojde aj synchronizacia vo vzajomne letiacich sustvach, ci prenos nadsvetelnou rychlostou, ale toto nemoze nikto nijak vylucit a urcite nie tym ze KM to nepripusta ani teoreticky, pripusta a to je dovod mojich clankov.

Zatiaľ sa potvrdzuje Bohrova interpretácia, že pokiaľ fotón nedetekujeme, nemá zmysel považovať ho za vlnu, alebo časticu. Emitovaný fotón sa nepohybuje po priamke, ale nachádza sa s rovnakou pravdepodobnosťou na celej guľovej ploche s polomerom R=ct. Až po detekcii poznáme jeho polohu. Ak si zapneme laserové ukazovátko, zistíme, že to nie je pravda a fotóny sa pohybujú po priamke. Ako je to možné? Fotóny sa dajú fokusovať, smerovať iba ako elektromagnetické vlnenie, napríklad smerovou anténou, vlnovodom, optickým káblom. To je využitie vlnových vlastností svetla a Maxwellovej teórie, ktorá nenarába s fotónmi, ale vlnami. Elektromagnetické vlnenie nie je prejavom jediného fotónu, ten nemá ani náboj. Bobovi nemôžeš vyslať jeden fotón. Teoreticky áno, ale pravdepodobnosť, že ho zachytí bude rýchlo klesať k nule, lebo pravdepodobnosť je pomer plochy detektora ku guľovej ploche 4.Pi.c^2.t^2. Môžeš vyslať Bobovy fokusovaný lúč, čo sa dá dualisticky interpretovať ako prúd fotónov. To ti ale neumožňuje porovnávať polarizáciu jednotlivých fotónov ale zväzku.

A co to na veci meni ze ide o zvazok? No nic to nemeni na veci, tu ide o nieco ine ci previazanost je v spore so STR. A to je vysledok, k tomu som dosiel a nevidim argument ze to tak nie je. Aj dokonca v mojom pokuse sa nieco len nadsvetelne prenieslo a to nie je podla STR mozne. Aa co teraz?

Môžeme riešiť problémy STR s nekonečnou rýchlosťou prenosu informácie o stave previazaných častíc. Ale môžeme sa im vyhnúť tvrdením, že pozorovateľ to nemôže prakticky zmerať a teda využiť. Nekonečná rýchlosť informácie je potrebná aj na vysvetlenie detekcie fotónu, ktorý má rovnakú pravdepodobnosť polohy na celej vlnoploche R=ct. Ak ho detekujeme v niektorom bode na vlnoploche musí skolabovať celá vlnoplocha naraz v jedinom okamihu, bez ohľadu na to, aký má plocha polomer. Môže to byť aj milión ly. Buď sa fotón nachádzal vo všetkých bodoch vlnoplochy súčasne, takže sa nemusel premiestniť do miesta detekcie, alebo sa premiestnil nekonečnou rýchlosťou. 

Nedávno som počítal zaujímavý príklad. A výsledok podporoval Machovu predstavu, ktorá podľa mňa tiež súvisí s nekonečnou rýchlosťou. Dlho sa debatovalo, či sa gravitácia šíri rýchlosťou svetla. Čo sa má ale šíriť rýchlosťou c? Ak si predstavíme časopriestor, ako „pružnú“ plochu, tak rýchlosť deformácie sa šíri rýchlosťou c. Predstavme si, že na rovnej pružnej ploche sa v nejakom čase kreuje hmota, napríklad z vákua. Potenciál tejto hmoty zakriví časopriestor a táto deformácia sa bude šíriť rýchlosťou c. No časopriestor a gravitačný potenciál tvoria jeden celok. To je vyjadrené v Einsteinovej rovnici metrickým tenzorom. V Einsteinovej rovnici nie je explicitne zohľadnená konečná rýchlosť a potenciály nie sú retardované. Je teda otázka, ak sa kreuje hmota, vytvorí sa v celom priestore jej gravitačný potenciál okamžite, alebo sa bude zo zdroja šíriť rýchlosťou svetla? Na túto otázku je odpoveď, bude sa šíriť rýchlosťou svetla. Statické gravitačné pole má podľa Newtona energiu W = GM^2/r, takže jeho energia siaha do nekonečna. Čo ak sa bude teleso pohybovať rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla? Gravitačné pole má hybnosť a energiu. Ak sa  pole telesa pohybuje konečnou rýchlosťou, nebude schopné okamžite, ale retaedovane akceptovať zmenu polohy telesa - zdroja pola. To by sa ale muselo prejaviť na zmene jeho zotrvačného stavu, podobne, ako keď sa teleso pohybuje v želatíne. Retardovaná hybnosť želatíny musí dodatočne meniť aj hybnosť telesa. Nič také sa experimentálne nepozoruje. Podľa Machovho princípu nie je zotrvačnosť vlastnosťou telesa, ale celého vesmíru. To vyžaduje nekonečnú rýchlosť, preto že inak by zotrvačnosť súvisela len s telesami, pre ktoré môžeme retardáciu zanedbať.

A co to na veci meni ze ide o zvazok? 

Našiel som nejaký odkaz a konkrétne meranie. https://books.google.sk/books?id=oGkvDgAAQBAJ&pg=PA453&lpg=PA453&dq=entangle+correlaror++photon&source=bl&ots=uDSVuObJQk&sig=6n974M2pFn24kaII0NT83rY6jBo&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwi03ffFy5TaAhUHbVAKHZIxA-IQ6AEIXDAG#v=onepage&q=entangle%20correlaror%20%20photon&f=false Neviem, či som to pochopil správne: Ak chceme dostať zmysluplný výsledok, nemôžeme korelovať všetky fotóny, ale iba fotóny z entanglovaného páru, ktoré boli emitované v rovnakom čase. Musíme teda korelovať iba detekciu časovej koincidencie. Časová koincidencia je limitovaná technickými možnosťami a pohybuje sa na úrovni ns až ps. Pre štatistický súbor na koreláciu to zrejme postačuje. Z grafu na odkaze dostali detekciu asi 3500 koincidencií za 5 sekúnd. Ale ja nemám také znalosti z KM, aby som porozumel celému textu.

Dolezite je ze sa to da, to viem uz dnesnou technikou. A po dalsie my buducnost nepozname a tak sa bavime co teeoreticke je mozne a co nie, ja nevylucujem nadsvetelny prenos a KM tomu nebrani.

V podstate sa to dá zhrnúť tak, že Bob a Alica si skutočne nadsvetelnou rýchlosťou dokážu poslať informáciu. Obaja ju už majú, len ju nedokážu jeden bez druhého rozlúštiť. Je to vlastne to isté, ako v tom odkaze. Aj tam pri korelácii potrebujú informácie z oboch detektorov. Praktický v tvojom experimente môžeš posielať fotóny po optickom kably a Alica a Bob môžu byť na jednom mieste. Potom je zrejmý časový posun.

No ale to vedie k naruseniu kauzality v nasich teoriach zalozenych na rychlosti svetla, zatial je to tak, ze k dolusteniu celej informacii vzhladom na statisticku povahu KM je nutne mat zaslane opravy ale v podstate polovicne. Co je tiez zaujimave. Ale ak sa podari u Boba natocit informaciu polarizatorov tak ze fotony si aj taku zvolia, na druhu stranu sa neposiela nic a to uz je cela informacia. Navyse okamzite rozpojenie vlnovej funkcie popiera STR a to je podla mna tiez zaujimave, to mohlo byt jasne uz u EPR ked sa Einstein prel ,ale vtedy nebolo jasne ci je to naozaj tak a nie tto len tym ze su v tom skryte parametre.

Ved ja som vytvoril pekelny stroj a posleme s nim spravu aj do minulosti:) trocha zartujem

STR zachraňuje fakt, že rýchlosť prenosu informácie zostáva stále limitovaná c. Ak Alica nie je schopná informáciu od Boba rozlúštiť,  aj keď ju dostala okamžite, nie je to pre Alicu informácia.

VEd pisem ak nahodou sa podari stastnou nahodou polarizator u Boba natocit spravne, ALICA ma informaciu dva krat rychlejsie, mozno by slo urobit aby to bolo ovela rychlejsie, tak ma info hned a spravne ju rozkoduje. Sak to pisem. A ked to teda ide rychlejsie ako svetlo viem ju poslat do minulosti.

to som predsa pisal, posleme jej AHOJ dva krat rychlejsie ako svetlo a rozkoduje to sprvane pri troche stastia. Pre nu to bude zmyslupna informacia. V podstate to ide s troskou nahody poslat aj na tom co mam nakreslene. A dnes vsetci tvrdia svorne ze to nejde a nie je to mozne!

Ale aký dôsledok z toho plynie? Vesmír je tak veľký, že pri rýchlosti svetla musia byť účinky všetkých interakcií retardované. To znamená, že na popis dynamiky fyzikálnych dejov nám stačí (v mierkach vesmíru) "lokálna"  sústava, preto že vzdialené objekty pri obmedzenej rýchlosti c už nemôžu interagovať. Retardovaný čas interakcie narastá zo vzdialenosťou a tvorí časovú tak bariéru. Pri galaxiách, ktoré existujú miliardy rokov je retardovaný čas rádovo zhodný s vekom vesmíru.  Metaforicky z hľadiska konečnej rýchlosti c existujú vo vesmíre odľahlé oblasti, ktoré "navzájom o sebe nevedia" a nikdy ani "vedieť nebudú". Pre KM to neplatí a vesmír z hľadiska nulovej retardácie sa chová ako celok.

A uz aj viem ako. Vysvtelnie preco sa to dalo urobit je ta ze generovany podklad je zhodny s informaciou. A viem aj uz ako to urobit okazite na lubovolnu vzdialenost. jedno zariadenie dam na zem druha d kozmickej lode a odleti prec.

Poslem jej informaciu aj napriec celym vesmirom keby nebolo limitovane vzdialnoestou. netreba tieto zbytocne aparatury co tam mam nakreslene na obrazku, staci sada previazanych atomov. To co ma napadlo umoznuje synchronizaciu sustav aj letiacich a to uz je problem urcite.

Tak som vytvoril nový článok dospel som k niecomu troska inému, nazov stroj času. Synchronizovat hodiny nam nic nepomoze, aj ked sa to da, mozeme tym akurat potvrdit platnost relativity. Objavil som zas teplu vodu:)

Co moze byt ale zaujimave je to, že možeme mať svoje vlastne atomy spriahnute so svojou verziou vlastneho ja z buducnosti, a tieto verzie si mozu predavat kvantove infprmacie, ale bude to este hodne zaujimave, tu narazame aj okrjaovo na to co to vlastne ta nahopda je. Ako sa tvori nahodne kvantovy stav, to nie je jasne na tejto planete nikomu.

Najskor som si myslel ked dosiahnem synchronizovat hodiny tak bude mat STR problem ale nebude, kvantova informacie popiera uz dnes kauzalitu, a preco by ju mala respektovat :) Ja ale pekne vidiet ze o kvantovej informacii este budeme pocut dost v buducnosti

STR je linearizovaná OTR. A to doslovne. Matematicky  dostaneme STR z OTR tak, že  rozvinieme členy metrického tenzora pomocou Taylorovho rozvoja a akceptujeme iba prvý člen rozvoja čo je jednotka. Ak sa ešte pamätáš uviedol som príklad, keď je možné vytvoriť „absolútnu“ sústavu, ako ťažisko dvoch gravitačne viazaných telies. Z tejto sústavy nie sú sústavy telies rovnocenné z hľadiska STR. Z geometrického hľadiska, bez potenciálu sú  STR sústavy inerciálne. Ale inerciálne sústavy musia byť nezávislé na polohe. Ak by sa v sústave nachádzala hmotnosť, jej gravitačný potenciál, ako funkcia polohy, by nemohla byť nezávislá na polohe. STR rieši aj dynamiku, čo je vlastne paradox, preto, že dynamika znamená zrýchlenie a STR platí iba v inerciálnych sústavách. Ako je to možné? Celkom jednoducho. Lorenzova transformácie umožňuje transformovať zrýchlenie z jednej inerciálnej sústave do druhej inerciálnej sústavy. No nie z inerciálnej sústavy do neinerciálnej. Vezmime si príklad rotačného pohybu. Je to neinerciálna sústava. Ak sa mýlim, nájdi mi Lorentzovu transformáciu pre rotujúcu sústavu. Neexistuje!!!

Tebe neda spat ta machova predstava? Neviem relativitu nemam dobre zmaknutu tie mertiky vsetky, ale ja nevidim problem v tom, sak str transforumeje presne to co si napisal z inercialne sustavy iba, takze ked popisujes nieco z neinercialnej ako na rotujucom disku uz neplati str a musis ist do obecnej relativity, ved uz su tam zortvacne sily.

z pohladu STR ked zrychlujes tak sa zacne menit linia sucasnosti podla mna to upravami dopocitas aj rotujucich diskoch

To je všeobecne akceptovaná predstava, ktorá platí len lokálne. Ak chceme počítať nejaký príklad v globálnom merítku, v ktorom musíme akceptovať konečnú rýchlosť svetla, musíme počítať s retardáciou. A výsledky sú podľa mňa dosť zaujímavé aj v kontexte STR riešenia. Mám niečo spočítané, ak nájdem čas, tak to dám do formátu pdf a môžeme sa baviť o interpretácii.

páni sori za off topic:)

Závisí rýchlosť planéty okolo hviezdy iba od vzdialenosti tejto planéty od hviezdy?

Hmotnost slnka ani planéty nehrá pri tomto žiadnu rolu?

Ak by sme na obežnú dráhu Jupiteru dosadili našu zem, 

tak by pri rovnakej rýchlosti akou teraz letí Jupiter okolo Slnka,

Zem ostala na úplne rovnakej obežnej dráhe ako má teraz Jupiter?

nie, rchlost zavisi od gravitacnej intenzity a vzdialenosti, gravitacna intenzita od hmotnosti centralneho telesa. preto ak ma planeta obeznicu, vieme zistit hmotnost planet( nie obeznice)