Kultúrne dedičstvo - u nás a v zahraničí

vyborna praca, Secretka!
uz davnejsie som si hovoril, ze by stalo za to, urobit porovnavacie fotky volakedajsieho a sucasneho stavu...

mam desiatky starych obrazkov, tak snad niekedy...

Wow, super prispevky skoro vsetky. Secretka velky repect, celkom si ma namotivovala :)

skor nekulturnost...
 

Poslanec mestského zastupiteľstva Milan Lichý poukazuje na to, že búranie bystrickej priemyselnej štvrte pripomína kauzy búrania ďalších industriálnych pamiatok na Slovensku, napríklad bratislavskej Tabačky, Cvernovky, či nitrianskych mlynov. V Banskej Bystrici však, okrem jeho krátkej interpelácie v zastupiteľstve, potichu a bez reakcie.

Čítajte viac: http://bystrica.sme.sk/c/6863781/industrial-nechranime-v-bystrici-sa-straca-cela-stvrt.html#ixzz2YlZSkQjS

Secretka, k tym kupelom, videla som tieto fotky a bolo mi do placu...a takto podobne dopadlo niekolko kupelnych stredisk u nas :(

Nedavno som takto smutne citala o kupeloch Korytnica

http://www.topky.sk/cl/1000061/1328678/Skaza-kupelov-Korytnica--Smotanka-odisla--teraz-tu-strasia-duchovia-

Pred niekoľkými rokmi v Ružbachoch v roku 2008 ma tiež zarazilo veľa budov už nepoužívaných a v zlom stave. Ako je to tam dnes, neviem.

Mladý dorast ak nepracuje v zahraničí, tak prinajmenšom opatruje dôchodcov a deti po Rakúsku, Nemecku; desaťtisíce nezamestnaných pracovať nemôže, a tí ostatní pracujúci na všetko nestačia.

Nie som si celkom istá zaradením, pretože nie som úplne stotožnená s úpravami, ktoré tento zámok "postihli" aj "s požehnaním pamiatkárov"; či sa to čo vzniklo ešte stále dá hodnotiť ako naše kultúrne dedičstvo.

Na druhej strane ale treba povedať, že zámok chátral desaťročia a hrozilo, že k zemi "klesne sám"; tak hádam aj túto úpravu treba pokorne "prijať".

Obec sa snažila zámok, ktorý sa nachádza v blízkosti štátnej cesty na trase Zvolen - Košice predať už niekoľko rokov.  Aj keď záujemcov bolo niekoľko, kupec sa nikdy nenašiel.

Samospráva neskôr hľadala investora, s ktorým by vytvorila novú spoločnosť. Po komunálnych voľbách v roku 2006 však nové zastupiteľstvo spoločný podnik odmietlo. Zámok predalo až v roku 2008 za jednu korunu.

Zámok bol od roku 1945 ruinou. Vtedy ho zničili armády počas oslobodzovacích bojov. Obci sa však v roku 2005 podarilo vďaka príspevkom z fondov Európskej únie zrekonštruovať baštu, vstupnú vežu a časť opevnenia. Na tieto práce vynaložila asi 497.909 eur. Brána, veža a hradné múry sú preto vo vlastníctve obce.

Čítajte viac: http://zvolen.sme.sk/c/6901417/obnovu-zamku-vo-viglasi-ukoncia-v-septembri.html#ixzz2c1PE98Ax

Vígľaš - areál zámku v začiatkoch rekonštrukcie

Vígľaš - areál zámku pre ukončením rekonštrukcie

http://www.hlavnespravy.sk/viglas-obnovu-zamku-ukoncia-v-septembri-hotel-spristupnia-zaciatkom-roku/129374/

http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/viglassky-zamok-z-ruiny-stal-luxusny-hotel.html

Rozhodla som sa tento príspevok dať práve do tejto témy aj z dôvodu, že opäť musím vyzdvihnúť Angličanov ...

... ako oni pristupujú k svojim pamiatkam, a to bez ohľadu na vek, umiestnenie a veľkosť pamiatky.

Ako by som bola rada, keby sa niečo podobné podarilo urobiť aj u nás ... som presvedčená, že rúk, ktoré by to boli schopné zhotoviť je u nás veľmi veľa, tiež máme veľa pamiatok, ktoré by si zaslúžili takéto zviditeľnenie, ale na rozdiel od Angličanov je u nás oveľa horší prístup časti verejnosti k takémuto dielu. A čo tiež stoji za "povšimnutie", to je aj prístup našich úradov, našej "vrchnosti", ktorá vie vždy odôvodniť prečo SA TO nedá, prečo to možné NIE JE, ale aby podali pomocnú ruku a uľahčili "cestu", chcieť toto u nás, to je zatiaľ sci-fi!
 

Julian Atherton je človek nesmiernej trpezlivosti. Päť rokov vytrvalo a precízne pracoval na svojom projekte, zmenšenom modeli dedinky Bourton on the Water v britskom Glouchestri. Kultový model je raritou a hneď sa stal veľkou turistickou atrakciou v Británii. Dokonca bol vyhlásený za  chránenú pamiatku.

Zdroj:  http://www.pluska.sk/ipeknebyvanie/architektura/na-rekreaciu/nadherne-dielo-pozrite-si-miniaturu-britskej-dedinky.html

Ako by som bola rada, keby sa niečo podobné podarilo urobiť aj u nás ...

nech sa paci:

http://www.matusovo-kralovstvo.sk/index1.php?m=1

V časoch hlbokého socializmu sa asi pamiatkári málokedy dostali k tomu, aby vydali stanovisko k ochrane, či k využitiu stavby, alebo skôr ... ich stanovisko malo pre určitých ľudí zhora aj tak asi iba informatívny charakter, a vo veľkej miere rozhodovali súdruhovia svojimi "príkazmi", ktoré v tých časoch boli skoro "zákonom".  

Určite o "šafárení" súdruhov je veľa príkladov aj u nás, ale vždy SA lepšie kritizuje to čo je u susedov, ako to naše.

Ještě na konci minulého století to vypadalo, že zkázu unikátního severočeského zámku Libouchec nikdo nezastaví. Teď se ale výjimečné stavbě, ležící asi 11 km severně od centra Ústí nad Labem, přece jen vrací šlechtický lesk.

Objekt, který leží jen pár kilometrů severně od centra Ústí nad Labem, je cennou ukázkou renesančního hospodářského dvora se zámeckou obytnou částí. Byl vybudován ve stylu saské, nebo také severské renesance v druhé polovině 16. století.

Jeho devastace odstartovala ale až mnohem později - v druhé polovině 20. století. Začala v 80. letech a pokračovala až do roku 2003," řekl iDNES.cz Ondřej Černil, předseda představenstva společnosti Polesí Střekov, která je současným majitelem zámku a už víc než deset let ho dává do pořádku.

Po válce se majitelem zámku stal státní statek. "Zámek sloužil jako slepičárna, ovčárna, kravín a dílny". V roce 1990 se ale areál znovu vrátil do soukromých rukou, jenže pro cenný historický objekt to žádná výhra nebyla.

"Když v roce 1989 prohlásil stát objekt renesančního zámku za národní památku, nebyl jeho stav natolik kritický," uvádí na svých stránkách obec Libouchec. Manželé, kteří objekt získali, vypracovali rozsáhlý projekt na rekonstrukci. Ze zámku mělo vzniknout společenské centrum hotelového typu. "Nakonec z projektu zbyly jen plané sliby a zdevastovaný zámek," uvedla libouchecká radnice. Areál chátral a dokonce přišel o nejcennější část - renesanční palác. "Z objektu se prakticky stala skládka pro vše nepotřebné a nepohodlné, a to přímo ve středu obce," uvedla radnice, která nakonec zámek získala a poté prodala právě Polesí Střekov.  

"Rekonstrukce začala ihned poté, co jsme zámek získali do vlastnictví, tedy v roce 2003," řekl Černil. Dodal, že společnost areál opravuje z výsledků své provozní činnosti. Zatím si rozsáhlé opravy vyžádaly miliony korun a přispělo na ně i ministerstvo kultury a Ústecký kraj. Opravy ale ještě nejsou zcela u konce.

Zdroj: http://cestovani.idnes.cz/zamek-libouchec-a-stroj-casu-d14-/po-cesku.aspx?c=A140221_092528_po-cesku_tom

https://www.google.sk/search?q=libouchec+z%C3%A1mek&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=LoUNU_uRCoKM7AbAtoHgBA&ved=0CEoQsAQ&biw=1121&bih=713

http://www.zameklibouchec.eu/index.html

Krásné je vidět, že když se chce všechno jde...

Kassel: největší historický vodní systém na světě i skvost UNESCO

Zámecký park Wilhelmshöhe nad hesenským městem Kassel se roku 2013 stal dosud nejnovější památkou v Německu zapsanou na seznam světového kulturního dědictví UNESCO.

Světově jedinečnou vodní show, o kterou se zasloužil osvícený landkrabě Karel už začátkem 18. století.

Právě v těchto místech se na přelomu 17. a 18. století rozhodl landkrabě Karel, tehdejší vládce státu Hesensko-Kasselsko, vybudovat zámecký park, který v Evropě neměl mít sobě rovného. Hlavní dominantou a nejvyšší částí parku se stal tzv. Oktogon s obří sochou boha Herkula, na nějž navazuje neméně velkolepý systém kaskád, který se posléze ve spodní části parku rozvětvuje do několika směrů. A právě systém těchto umělých vodních cest, původně uváděných "do provozu" pro potěchu panstva, učinil z parku Wilhelmshöhe světově ojedinělou atrakci.

Ojedinělá vodní show v parku Wilhelmshöhe byla poprvé předvedena v roce 1714. Dnes ji můžete v teplejším období roku vidět dvakrát týdně. Během čtyř letních nedělí lze shlédnout i noční představení s osvětlením. Když se otevře klapka v mohutném vodotrysku, tak voda vystřelí pod tlakem osmi atmosfér do výšky padesáti metrů a za chvíli vodní vlna dospěje na umělý akvadukt a postupuje dolů dalším vodopádem. K jedinečnému dojmu z kasselských vodních radovánek přispívá i velmi kvalitní umělecká výzdoba parku, sestávající z mnoha soch, menších i větších romantických staveb, to vše za využití rafinovaných krajinných průhledů. Koncept zámeckého parku je dílem italského architekta Giovanniho Francesca Guerniera, kterého landkrabě Karel v roce 1701 na tuto vpravdě kolosální práci najal.

Zdroj: http://cestovani.idnes.cz/kassel-nejvetsi-historicky-vodni-system-fpb-/kolem-sveta.aspx?c=A140318_123741_kolem-sveta_tom

https://www.google.sk/search?q=kassel&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=dO9AU_3pB4rH7AbToIDYDw&ved=0CFgQsAQ&biw=1166&bih=713

Horská chata Aescher-Wildkirchli by sa dala zaradiť aj medzi výnimočné stavby už len kvôli svojmu umiestneniu, kvôli nadmorskej výške v akej sa nachádza, k prístupnosti, k spôsobu akým bola postavená ... akoby bola "prilepená" na skalnú stenu, ale vzhľadom k tomu, že slúži už 170 rokov, by som ju oveľa radšej priradila k pamiatkam, ku kultúrnemu dedičstvu.
 

Romantická horská chata Aescher-Wildkirchli je nalepená ke kolmé skalní stěně hory Ebenalp ve švýcarských Alpách. Chata stojí ve výšce 1 454 metrů nad mořem a vede k ní pouze jedna pěší stezka. Pro turisty má otevřeno již 170 let.

Cesta začíná netypicky turniketem, který je umístěný uprostřed úzké stezky, pak se projde jeskyní, obejdete poustevnickou chatu, minete jeskynní kapli z roku 1621 a již vidíte penzion.

Stavba stojící na úpatí skalního útesu je unikátní tím, že ji tvoří pouze tři klasické zdi, čtvrtou nahradila skála. Interiér je celý kompletně obložený dřevem a nocležníci spí na palandách, ale zato v prachových peřinách. Pokoje jsou zařízené úsporně, připomínají studentské koleje; toalety jsou společné. Do penzionu se dostanete pěšky za 15 minut od stanice kyvadlové lanovky Wasserauen - Ebenalpbahn dlouhé 1 514 metrů. Kabina pojme až čtyřicet cestujících, stejný počet hostů se také může v chatě ubytovat od května do října.

Zdroj: http://bydleni.idnes.cz/ubytovani-na-horach-04l-/dum_osobnosti.aspx?c=A140408_150414_dum_osobnosti_web

 

https://www.google.sk/search?q=Aescher-Wildkirchli&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=HIlKU-3lDuTD7AaytYGoCQ&ved=0CCsQsAQ&biw=1152&bih=713

http://necessaryindulgences.com/2013/10/berggasthaus-aescher/

pred par dnami som bol v Sudetoch; napriek tomu, ze aj tam je mozne vidiet ruiny a chatrajuce stavby, tak vo vseobecnosti je krajina omnoho lepsie udrziavana.  O Nemecku ani nehovorim...

na ukazku prikladam foto restauracie v skalnom meste pri obci Jonsdorf v Nemecku a v povodnom style zrekonstruovanu chalupu v pohranicnej ceskej obci Krompach

https://maps.google.com/maps?q=50.850472,14.683635&ll=50.849713,14.68768&spn=0.003895,0.006877&num=1&t=h&z=17&lci=com.panoramio.all

tie skaly sa volaju "Mníšky"

https://maps.google.com/maps?q=Krompach,+%C4%8Cesk%C3%A1+republika&hl=sk&ie=UTF8&ll=50.83012,14.708161&spn=0.015586,0.027509&sll=50.849713,14.68768&sspn=0.003895,0.006877&oq=Krompach&t=h&hnear=Krompach,+%C4%8Cesk%C3%A1+republika&z=15

Pri potulkách po okolí sme sa zastavili aj v Hronseku, kde sme si okrem dreveného artikulárneho kostola, starých statných líp v jeho okolí a zvonice pozreli aj Vodný hrad, kde práve prebieha rekonštrukcia a kaštieľ, ktorý sa rekonštrukcie snáď tiež dočká ...

Pri vstupe do areálu Vodného hradu som sa mladého muža, ktorý tam práve postával opýtala, či si tam môžem aj niečo odfotiť a on nemal žiadne námietky /mal mať, dokonca nám tam nemal umožniť ani vstup, ale nemal, čo sme "kvitovali"/, ale keď nás pri odchode zbadali dve pracovníčky, tie skoro skolabovali ... vonku auto s bratislavskou ŠPZ, dve osoby sa dôležito korzujú po areáli a z toho jedna dokonca fotí "až skoro detaily", no museli byť boli presvedčené, že sme "kontrola zhora". Nikde nemali ceduľu zákazu vstupu nepovolaným osobám ani žiadne zábrany, a keby sa nám náhodou niečo stalo, ešte by sme ich mohli žalovať.

https://www.google.sk/search?q=dreven%C3%BD+kostol+v+hronseku&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=yIKZU9a3LMvKPe3LgKAO&ved=0CB0QsAQ&biw=1135&bih=711

https://www.google.sk/search?q=vodn%C3%BD+hrad+hronsek&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=ooKZU5uKGIm3O-nRgTA&ved=0CCQQsAQ&biw=1135&bih=711

https://www.google.sk/search?q=hronsek+kastiel&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=bIKZU-LgA-7S4QTU44AQ&sqi=2&ved=0CCQQsAQ&biw=1135&bih=711

Pri potulkách po okolí sme sa dostali až do Vlkolínca, malinkej krásnej dedinky, všade ticho, kľud, čisto a zopár návštevníkov s fotoaparátmi. Drevené domčeky akoby čerstvo natreté, niektoré ozdobené muškátmi, na niektorých upozornenie zákazu vstupu ... a zrazu uprostred drevených, šindľom pokrytých domčekov sa ako päsť na oko objavila "murovaná opacha", ktorá je akoby dôkazom moci, či až arogancie niekoho, kto si v rýdzo historickej dedinke dokázal postaviť takúto "škatuľu"!

Je možné, že "súdruh" bol v tých časoch náramne spokojný, keďže to svoje si presadil, však keď mal niekto okrúhlu pečiatku a navyše mával pred očami "červenou knižočkou", nebolo sily, ktorá by ho v jeho "rozlete" bola zabrzdila a žiadosť o povolenie takejto stavby ani nebolo potrebné podoprieť kolkom so širokým dnom. Kto vie, čo si o tejto "murovanej chalúpke" myslí majiteľ dnes, ale čo si myslí celé okolie je asi všetkým úplne jasné ... táto stavba, čo aké pohodlné bývanie majiteľovi poskytovala či poskytuje, tu medzi zrubovými domami, skoro uprostred "námestia" stáť nemala!

My Son

 

Svätyňa Mỹ Sơn je hinduistický chrámový komplex v strednom Vietname. Začiatky výstavby tunajších stavieb spadajú už do 4. storočia Postupne pribúdali chrámy a množstvo ďalších stavieb ako stúpy a pod. Celá oblasť bola významným kultúrnym centrum ríše Čampa. Zvyšky chrámových budov dnes tvoria dôležitú súčasť vietnamských pamiatok napriek tomu, že boli poškodené počas vojny vo Vietname.

Od roku 1999 je komplex Mỹ Sơn zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/M%E1%BB%B9_S%C6%A1n

https://www.google.sk/images?hl=sk&q=My+Son&gbv=2&sa=X&oi=image_result_group&ei=3c67U_XJNqmQ4gTA0YHQAg&ved=0CCQQsAQ

Včera som mala možnosť navštíviť zrekonštruovaný Vígľašský zámok ešte pred jeho oficiálnym otvorením. Pozývatelia pravdepodobne nepočítali až s takou účasťou, a tak k pôvodnému, preplnenému vláčiku, ktorý bol na prevoz záujemcov pripravený, dodatočne rýchlo objednali autobus, ktorý "kyvadlovo" premával, a "dovážal" kultúrychtivých záujemcov. Prišli všetky vekové kategórie, od miminiek v kočíkoch, či na pleciach rodičov, cez školákov, vozíčkárov až po ľudí v príliš zrelom, až "prezretom" veku.

Po dlhých rokoch chátrania sa dá povedať, že zámok je zrekonštruovaný, snáď už bude slúžiť verejnosti a jeho vzhľad z uplynulých desaťročí bude už iba nenávratnou minulosťou. Snáď tí umeláci strážiaci na hradbách budú mať nad zámkom akúsi ochrannú ruku a nebudú slúžiť iba na strašenie detí.

Nie som architekt a ako laik by som aj celkom "prijala" nadstavbu celého zámku, ktorá napriek tomu, že sa jedná o pamiatkovo chránený objekt je urobená v modernom štýle, ktorá veľmi nekorešponduje s nižšími podlažiami rešpektujúcimi pôvodný vzhľad. So zvláštnymi pocitmi by som "prijala" aj pristavenú kongresovú sálu, ktorá je niečím úplne iným ako je samotný zámok, skoro ako niečo z budúcnosti a niekto by možno aj povedal, že pôsobí ako päsť na oko.

Čo ma ale zarazilo boli múry príliš zavlhnuté vzlínajúcou vlhkosťou /tu sa asi mali pamiatkári trošku viac "pohrať", pretože omietka pôjde veľmi rýchlo dolu/, tiež na nádvorí má v určitých miestach omietka príliš veľké praskliny, a tam vplyv vlhkosti a striedania tepla a zimy v priebehu najbližších rokov tiež urobí "svoje". Bola som tiež zarazená, keď na pamiatkovo chránenom objekte, kde pamiatkári v určitých rozhodnutiach vedia byť nekompromisní, napr. čo sa týka výplne okenných a dverných otvorov, zasklenia, omietok, podláh, atď. dokázali tu teraz tolerovať plastovú vetraciu mriežku v obvodovom murive; nie niekde v úzadí kam sa verejnosť len tak ľahko nedostane, ale priamo na nádvorí.

O tom, že ani my sami nie sme nejako extra kultúrny národ svedčí aj to, že napriek zreteľnému označeniu sociálnych zariadení maminky išli so svojimi detičkami na trávnik v blízkosti zámku ... neviem, či wecká boli naozaj prístupné, ani či boli tak ako celý vstup grátis, pretože v tých priestoroch som nebola, ale videla som smerom k označeným priestorom kráčať kopu dospelákov, tak myslím, že uvedené maminky takto iba prejavili svoju "tiežkultúrnosť". Musíme sa ešte veľa učiť, aby sme tú kultúru nehľadali iba okolo nás, ale aby bola samozrejmosťou aj v našom vnútri.

Celkom náhodou si nenavštívila osobne niektorý z tých kostolíkov? chcel by som fotky zvnútra vidieť, ako to vyzerá. Hovorí sa, že často v nich nie je ani klinca. 

Drevené kostolíky na východnom Slovensku
Prejdením myšou po obrázku sa dá načítať o aký chrám sa jedná a kde sa nachádza.

Zámok Vígľas je dnes luxusným súkromným ubytovaním. Kedysi bol však niečím oveľa hodnotnejším ako to, čo je z toho dnes. Na druhej strane ak by to neopravil súkromník, neopravil by to nikto, ani štát nie. 

A tiež čo iné ako hotel by z toho mohol byť, aby sa vrátili náklady a veľká zadĺženosť?  Jedine hotel. Je to ako "gule" vo zveráku. Jediná šanca a skôr je prekvapením, že sa do toho aj tak niekto pustil.  Opraviť hento a dosiahnuť čokoľvek obývateľné to chcelo veľké peniaze a poriadne úvery. Ja mám hypotéku len na 60 000 eur, no pri hentom projekte by bolo nutné pridať aspon 4 nuly, čo je už smrť spôsobujúca predstava. 

K tomu Viglasskemu zamku, to uz je skor replika ako rekonstrukcia, podobne ako Bratislavsky hrad. Malovanky zo socialistickeho realizmu, plastove, alebo euro-okna, sadrokarton, pozlatene sadrove ornamenty a.k.a, podnikatelske baroko, kazda pokrutena doba si tam zanechala svoje :)

Celkom náhodou si nenavštívila osobne niektorý z tých kostolíkov? chcel by som fotky zvnútra vidieť, ako to vyzerá. Hovorí sa, že často v nich nie je ani klinca. 

to, že sú bez klinca, je pravda. dokonca pri ich stavbe nesmeli byť použité klince :)

Na Slovensku sa nachádzajú unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, v ktorých sa štýlovo prelínali prvky západnej, najmä rímskej a východnej byzantskej kultúry. V súčasnosti máme ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. ...

http://www.muzeum.sk/dostol/

Zámok Vígľas je dnes luxusným súkromným ubytovaním. Kedysi bol však niečím oveľa hodnotnejším ako to, čo je z toho dnes. Na druhej strane ak by to neopravil súkromník, neopravil by to nikto, ani štát nie. 

A tiež čo iné ako hotel by z toho mohol byť, aby sa vrátili náklady a veľká zadĺženosť?  Jedine hotel. Je to ako "gule" vo zveráku. Jediná šanca a skôr je prekvapením, že sa do toho aj tak niekto pustil.  Opraviť hento a dosiahnuť čokoľvek obývateľné to chcelo veľké peniaze a poriadne úvery.

K tomu Viglasskemu zamku, to uz je skor replika ako rekonstrukcia, podobne ako Bratislavsky hrad. Malovanky zo socialistickeho realizmu, plastove, alebo euro-okna, sadrokarton, pozlatene sadrove ornamenty a.k.a, podnikatelske baroko, kazda pokrutena doba si tam zanechala svoje :)

no ... tak. do takéhoto projektu sa pustiť za úvery u nás veľmi nefičí. skôr investovanie, či krytie priveľa peňazí ... a zateplenie lacným polystyrénom a ako dead píše, plastové okná ... skutočná rekonštrukcia by stála desaťkrát toľko.

ono je pekné, že je to pekné, aspoň to nejako vyzerá na pohľad. trochu kašírovaný, ale aspoň vyzerá ... aj to je plus.

celé hromady kaštieľov, zámkov a kúrií po celom Slovensku sú zdemolované, v ruinách, alebo sa priamo pred očami rozpadávajú ... a to nie je len záležitosť hurásocializmu, keď v takýchto budovách umiestňovali v 50. rokoch sklady a maštale ...

posledné štvrťstoročie nemal nikto ani tú povestnú korunu, za ktorú sa predávali, a obce už vôbec ...

Ved fotiek zvnutra tych kostolov je na nete kopa. Aj nejake videa na youtube sa najdu.

hlavne to na Viglasskom zamku celkom zije a robia tam aj akcie pre verejnost

kamarat tam robi nieco ako animatora, ci riaditela programu, prilezitostne aj sprievodcu pre vybrane skupiny

budem to musiet niekedy vyuzit

http://www.lxreality.sk/product/kastiel-s-jazerom-a-22-ha-pozemkom-hucin-910/

podla mna doteraz tam ludia asi byvaju - inak by to horsie vyzeralo - na predaj - je 250 tisic vela? Pekne prostredie.

http://www.panoramio.com/photo/747925

Dal som do vyhladavaca Revucka kuria - tam uz bolo menej ako na Viglasi. Nie ze zrekonstruoval - to sa nedalo lebo tam nic nebolo.

http://www.geocaching.com/geocache/GC4RRXP_kuria-skalka

Nenasiel som ziadnu fotku(som si isty ze ich je milion,len nikoho to ani nanapadlo dan na net, pozriem Dubovskeho knihu ako to vyzeralo 85,2005 iste horsie,ale v podstate rovnako) ako to tam vyzerolo pred 20 rokmi ci 5 rovnako, ci tromi kedy tam zacal stavat a co neviem.

------------------

Budov co sa zakratko zrutia kastiele,kurie, male zamky bude ovela viac ako sa zrekonstruje. Jelsavsky kastiel co bola pred 40rokmi priemyselna,ci polnohospodarska skola - do 10 rokov nebude. Ta v Hucine detto a v kazdej dedine nieco podobne je - aj dve - aj v Hucine aj nedalekekych - vlastne v dalsej dedine Licince (tam su tiez dve podobne budovi).

Teda ja nepindam ani na majitela Viglasa - ci revuckej kurie. Len aby obe stavby o 5 rokov neboli opat rujny.

Rozhodla som sa dať tento príspevok práve do tejto témy a nie medzi „extra kastu a vyvolených“, pretože aj keď sa jedná o stavby, ktoré spočiatku boli stavbami čiernymi, napokon sa stali stavbami pamiatkovo chránenými ...
 

Úřadování od stolu může někdy přinést více škody než užitku. Své o tom vědí dánští památkáři, kteří před 25 lety nařídili demolici černých staveb ve squattery okupované kodaňské Christiánii. Kvůli odporu obyvatel se vypravili přímo na místo. A některé domky je ohromily tak, že je prohlásili památkami.

Zdroj: http://bydleni.idnes.cz/cerne-stavby-v-christianii-d09-/dum_osobnosti.aspx?c=A150326_231104_dum_osobnosti_mlb

Keď som tento článok čítala, pripomenulo mi to problémy s "našimi" hausbótmi; mnohé z nich sú čiernymi stavbami, niet sily ich zakázať a už vôbec nie odstrániť ... a zrazu sa objavia články, že odstránením by sa narobili možno ešte väčšie škody ako ich ponechaním, teda vlastne ich zlegalizovaním ...

Možno sa teda ani nenazdáme a príde čas, kedy sa tieto čierne stavby zrazu tiež stanú stavbami pamiatkovo chránenými!

A ani neviem, či by ma to malo prekvapiť!?! ;)

Ak by hausbóty z Jaroveckého ramena Dunaja chceli odstrániť, mohlo by to spôsobiť výraznejšie negatívne dosahy na prírodu ako ich zotrvanie. Aj to si myslí Okresný úrad Bratislava o domoch na vode, ktoré na ramene vznikajú často na čierno. Jeho odbor starostlivosti o životné prostredie tvrdí, že hausbóty nemajú na chránené územie výraznejší negatívny vplyv. Píše to vo svojom odbornom stanovisku.

Zdroj: http://www.topky.sk/cl/10/1464417/Urady-o-kontroverznych-hausbotoch--Odstranenie-urobi-viac-skody-ako-ich-ponechanie

tomuto kultúrnemu dedičstvu dali v susedoch, konkrétne v Olomouci, zabrať ...

pod heslom "zateplenie" sa mešťanský dom z 19. storočia zmenil pod nánosom polystyrénu a jahodovej farby na nepoznanie:

Olomouc ztratila kus historie, fasádu známého domu U Zlaté koule z 19. století necitlivě překryl polystyren a křiklavé barvy. Památkáři nemohli zasáhnout, rozhodlo přání majitele domu. K drastickým a nyní kritizovaným úpravám nepotřeboval ani stavební povolení.

 

Zdroj: http://olomouc.idnes.cz/majitel-v-olomouci-znicil-dum-u-zlate-koule-historickou-fasadu-z-19-stoleti-necitlive-zateplil-ipy-/olomouc-zpravy.aspx?c=A150310_2146048_olomouc-zpravy_mip